Doping v dostihoch
  Branislav Ondera

  Pozitívne výsledky dopingových testov sú v dostihovom športe bežnou záležitosťou, napríklad v Nemecku je ročne odhalená necelá desiatka dopingových prípadov, publicitu však majú minimálnu, pretože sa zväčša jedná o pozostatky legálnej a zdokumentovanej liečby. V týchto prípadoch sú dostihové autority pomerne benevolentné, nemecké Direktorium za porušenie príslušných článkov tamojšieho dostihového poriadku ukladá, okrem samozrejmej diskvalifikácie, peňažné sankcie a podmienečné odňatie licencie trénera, obvykle na tri mesiace s podmienkou na jeden a pol roka, a podobné postihy sa uplatňujú aj v iných krajinách.

  Takýto prípad sa vlani stal trénerke Martine Růžičkovej, ktorá potvrdila, že jej zverenec bol liečený, ale polročný dištanc ju vzápätí vrátil do reality - oveľa lepšie je riadiť sa radou, ktorú predpisuje doktor Plzák na manželskú neveru - „zatloukat, zatloukat, zatloukat”. Týmto heslom sa riadi drvivá väčšina športovcov usvedčených z použitia dopingu - atléti, vzpierači, plavci, cyklisti, tenisti - všetci zhodne tvrdia: „ja nič, ja muzikant, niekto mi niečo podstrčil”. Rovnakú rétoriku použil vlani tréner Filip Neuberg predtým, ako bol po zistení veľmi účinného a pri tréningu zneužívaného flunixinu potrestaný len pokutou. Neprešiel ani rok a je tu ďalšia kauza - Ohne Sorge. Aj v tomto prípade používa Filip Neuberg rovnakú taktiku, spestrenú naviac teóriami ako z Dicka Francisa, ktoré sa objavili už aj v zahraničných médiách. Pán Neuberg svojimi vyhláseniami navodzujúcimi dojem, že Slovensko je v turfovom stredoveku, že zúčastniť sa slovenských dostihov bez obkľúčenia ochrankou je nebezpečné, pretože tu na cudzincov číhajú tajomní neprajníci, nezískal sympatie u turfmanov a zrejme ani u tých, ktorí budú v prípade potvrdenia nálezu po analýze B-vzorky rozhodovať o sankciách, naviac, jeho vyhlásenia poškodzujúce slovenský turf by mohli byť posudzované samostatne ako ďalšie porušenie DP.

  Pán Neuberg spája opakovaný dopingový nález s účinkovaním jeho koní na Slovensku, tak sa teda pýtam na motív, páchateľa a metódu:
  Prečo by sa niekto snažil poškodiť nekonfliktného a nekotroverzného človeka, ktorého turfová verejnosť vďaka otvorenému a férovému vystupovaniu vníma (alebo doteraz vnímala) pozitívne? Prečo by mal niekto v žalúdku trénera, ktorého zverenci odbehli za posledné tri roky na Slovensku len 10 dostihov a vrátane Derby vybehali 1'843'200 Sk, veď na Slovensko jazdia aj iní zahraniční tréneri, ktorí domácim tímom ujedajú chlieb v oveľa väčšej miere a napriek tomu ich nepostihli takéto aféry?
  Kto by sa snažil podať nedovolený prostriedok účastníčke derby? Slovenské stajne poslali do derby trojicu koní s tak zanedbateľnými šancami, že by im úspech zaručila len otrava väčšiny účastníkov derby.
  Prečo by údajný páchateľ použil anabolickú substanciu isoxsuprin, ktorá - ako môže zistiť každý zdatnejší internetový surfer - patrí medzi tzv. sympatomimetiká, teda látky, ktoré rozťahujú cievy a priedušky, zrýchľujú srdcovú činnosť, zvyšujú tlak krvi, stimulujú energetický metabolismus v bunkách a centrálny nervový systém, a ktoré sa dajú zneužiť ako doping podporujúci pokračovanie vo výkone a prehlbujúci vyčerpanie rezerv. Ak by chcel Ohne Sorge, poťažmo Filipa Neuberga, skutočne niekto poškodiť, nezaručoval by mu to predsa stimulant, pretože nikde nie je napísané, že na dopingovú kontrolu pôjde práve víťaz derby a takisto nebolo zaručené, že Ohne Sorge zvíťazí. Pokojne sa mohlo stať, že na dopingovú kontrolu by bol vybraný iný kôň, prípadne mohol byť iný dobeh derby, v tom prípade by teda onen neznámy nedosiahol nič iné, len to, že by Ohne Sorge „dopomohol” k lepšiemu výkonu. Ak by tajomný neprajník skutočne existoval, zrejme by sa nespoliehal na neistý výsledok dostihu a neistú dopingovú kontrolu.

  I keď báchorky o nezatvorených okienkach a tajomných neprajníkoch vyzerajú mimoriadne nereálne, možno takmer so stopercentnou istotou povedať, že Filip Neuberg skutočne nevedel, že jeho zverenkyňa má v inkriminovanom dostihu v sebe zakázaný prostriedok. Isoxuprin a flunixin, teda práve látky zistené u Ohne Sorge a All Meine Träume, totiž aj v prípade intravenózneho použitia kontaminujú prostredie a sú zdokumentované prípady, resp. vedecké pokusy, keď boli pozitívne testované kone, ktorým uvedené látky neboli podávané.
  Otázkou zostáva, či sa mohli Neubergovi zverenci kontaminovať na závodisku niekoľkohodinovým pobytom v boxe, v ktorom bol pred nimi iný dopovaný, resp. liečený kôň, alebo Neuberg používanie isoxuprinu (flunixinu) „zatlouká”, pretože jeho zverenci boli kontaminovaní doma. Na to už musia dať odpoveď odborníci, ale nech je výsledok akýkoľvek, objavenie sa látok zneužiteľných pri tréningu je signálom, aby dostihové autority začali vážne uvažovať o dopingových kontrolách priamo v tréningových centrálach, tak ako sa to nedávno udialo v Británii, či v Austrálii.