Dostihy a stávky
  Branislav Ondera

  Dostihy a stávky sú dve neoddeliteľné veci. Drvivá väčšina dostihov sa uskutočňuje len kvôli hazardu a organizátori dostihov môžu vďaka hazardu poskytovať majiteľom rôzne výhody - od európskeho uhrádzania cestovných nákladov, cez americké dostihy s nulovým štartovným a s dotáciami pre všetkých účastníkov, až po japonské mamutie dotácie - stávky sú skrátka pre turf nesmierne významným a najmä výdatným zdrojom financíí. Výnimkou sú len arabské krajiny, kde dostihy žijú vďaka rozmaru ropných miliardárov, a Slovenska, kde je turf od ziskov zo stávok odrezaný jednak legislatívou, ktorá znemožňuje príjem stávok na dostihy súkromným stávkovým kanceláriám, a potom aj činnosťou Závodiska Bratislava - monopolného prevádzkovateľa dostihových stávok.

  Závodisko Bratislava prevádzkuje dva druhy stávok - totalizátorové a kurzové. Totalizátor nemá veľa priaznivcov a dosahuje zanedbateľný obrat. Slovenskí hráči sú skôr „angličania" - radi vidia výšku výhry na svojom tikete, takže výrazne preferujú kurzové stávky, ani tie však neprinášajú taký zisk, ako by mohli, pretože ľudí od stávok na dostihy svojou činnosťou odrádza takzvaná „kurzová komisia" nahrádzajúca činnosť bookmakerov.

  Príkladom je víťazstvo Forest Mana v Cene MPSR - médiá referovali o obrovskom prekvapení, samotný Dostihový program Závodiska Bratislava nazval Forest Mana najsenzačnejším víťazom v histórii Turf-gala, jeho kurz však bol len 10:1 (totalizátor 756:10). Mohlo by sa zdať, že kurz bol nízky, pretože „odborníci" v kurzovej komisii šance Forest Mana posúdili lepšie ako samotní tipujúci, pohľad na kurzy ostatných účastníkov dostihu to však vyvracia.

  Účastníci Ceny MPSR nastupovali s takýmito kurzami:
JUST SING A SONG
2,5
ZISKOW
2,5
BLACK ROSE
4
CLARION
4
BEAT ZENÉSZ
6
SAN ROQUE
8
TYTUS
8
WOODY BATHWICK
8
CORTESSION
10
EAGLE ISLAND
10
FOREST MAN
10
VADEMECUM
12

  Kurzová komisia stanovila len na jediného z dvanástich účastníkov dostihu kurz rovnajúci sa pravdepodobnosti, s ktorou by víťaz mohol byť vyžrebovaný. U ostatných štartujúcich predpokladala výrazne vyššiu pravdepodobnosť úspechu - celkový priemer bol len 7:1, inak povedané, podľa kurzovej komisie bola len 58 percentná (!) pravdepodobnosť, že v dostihu vôbec niekto zvíťazí...
  Na stránkach popredných britských stávkových kancelárií sa každý môže presvedčiť, že na ostrovoch si žiaden bookmaker nedovolí ponúknuť tak úbohé kurzy, pretože by bol nazvaný zlodejom a vzápätí by skrachoval.
  Stávkari nie sú takí hlúpi, aby uzatvárali stávky za nápadne nevýhodných podmienok - hazardéri po prvej návšteve slovenských dostihov radšej zamieria do kasín, kde im v rulete ponúknu na každého z 36 „štartujúcich" kurz 36:1, turfmani zase uzatvárajú stávky medzi sebou, pričom v oboch prípadoch z turfu unikajú nemalé sumy.

  Nemožno očakávať, že zisky zo stávkovej činnosti by v slovenských pomeroch mohli byť tak významným zdrojom prostriedkov ako v Amerike, alebo v Japonsku, pokryť zo stávok aspoň dotácie dostihov V. a IV. kategórie by však nemalo byť problémom. Stačilo by prilákať a podchytiť aspoň zlomok tých, vďaka ktorým súkromné kasína a stávkové kancelárie dosahujú miliardové obraty, kým ich však bude štátny podnik z dostihov vyháňať, zostanú najväčšími mecenášmi slovenského turfu samotní majitelia koní, ktorí prostredníctvom najvyššieho štartovného na svete (v pomere k cenám dostihov) prispievajú aj na spomenutú komisiu.