Dostihy a stávky - ohlasy
  Branislav Ondera

  Na tému dostihových stávok prišlo niekoľko ohlasov. Najrozsiahlejí a najtrefnejší bol príspevok Ing. Jaroslava Zawojskeho, z ktorého vyberám:

  „Podobná situace byla i v Praze v letech 1992-1994, kdy závodiště přijímalo kurzové sázky rovněž pouze na vítěze a kurzy byly obdobné jako v Bratislavě (člověk alespoň se špetkou rozumu by to nikdy nevsadil). Situaci tehdy vyřešil černý trh, protože v té době operovalo v Chuchli cca 8 černých bookmakerů s daleko lákavější kurzovou nabídkou od kurzů na vítěze až po tabuli na méně šancové koně.”

  Tu treba poznamenať, že takzvaní čierni bookmakeri sú riešením pre stávkarov, ale nie pre samotný turf.
Pán Zawojski ďalej pokračuje:

  „Jedinou možností je nevýhodné kurzy bojkotovat a koně nehrát. Za celé odpoledne se dají vybrat 1-2 dostihy, kde pevný kurz ještě ujde a koně vsadit. V Bratislavě se ovšem na příslušného koně příjem sázek uzavře, protože na Slovensku kurzová komise ještě nezjistila, že existují počítače a že lze reagovat snížením jednoho kurzu u favorita resp. nejvíce hraného koně (koní) a zvýšením kurzu u jiných (méně hraných) koní.”

  Zastavovanie príjmu stávok je slovenská špecialita hodná Guinessovej knihy rekordov - tak stupídny systém neexistuje nikde vo svete. Sám s ním mám osobnú skúsenosť, keď bratislavské dostihy navštívil jeden môj známy z cudziny, dočasne žijúci na Slovensku. Vybral si koňa a chcel na neho vsadiť 500 korún, teda smiešnych 13 dolárov, v pokladni stávkovej kancelárie mu však oznámili, že na kone A a B vsadiť nemôže a na koňa C môže vsadiť maximálne 200 korún, na čo dotyčný zareagoval poznámkou „načo ste robili tú revolúciu, keď si ani nemôžete vsadiť na koňa, ktorý sa vám páči”. Samozrejme že sa na dostihoch viac neukázal a cez víkendy sa baví golfom, takže je tu konkrétny príklad, ako slovenský turf prišiel o solventného stávkara a v tomto prípade aj o potenciálneho majiteľa alebo sponzora.
  Čo sa týka bojkotovania nevýhodných kurzov, to už dávno funguje, čo je vidieť na obratoch stávkovej kancelárie Závodiska Bratislava, na ktoré smerovala aj jedna z nepodpísaných otázok:

  „Píšete že sázkaři nesázejí za nevýhodných podmínek. Jak se to projevuje na výsledcích sázkové kanceláře ?”

  V roku 2001 bolo na Slovensku vsadené na jeden dostih v priemere 16 tisíc korún, čo je katastrofálny údaj - pre porovnanie, v susednom Maďarsku to bolo v prepočte 160 tisíc korún...
  Maďarsko nemá desaťnásobne viac obyvateľov ako Slovensko, nie je tam desaťnásobne vyššia životná úroveň, ani tam na dostihy nechodí desaťnásobne viac divákov, takže je úplne jasné, že závratný rozdiel vyplýva z toho, že slováci sa jednoducho nenechajú okrádať stávkovou kanceláriou ZB a podstatnú časť svojich stávok realizujú neoficiálne, takže je namieste otázka, kto je zainteresovaný na tom, aby daný stav pretrvával ?
  Ďalšie otázky sa týkali výšky kurzov - Juraj Jantoška sa pýta:

  „Je stanovené, akú veľkú percentuálu výhodu si môže ponechať stávková kancelária ?”

  Podľa mojich informácií to stanovené nie je, takže kurzy stávkovej kancelárie Závodiska Bratislava zrejme nie sú v rozpore so žiadnymi nariadeniami či zákonmi, sú len - právnickou terminológiou povedané - „v rozpore s dobrými mravmi” a tento rozpor vzniká vďaka diletantizmu ich tvorcov. Aj v Bratislave sú totiž na niektoré dostihy vypísané dobré kurzy, je to však situácia veľmi zriedkavá a nastáva len v prípade mimoriadne jasných dostihov. Čím vyrovnanejší a zamotanejší dostih, teda čím ťažšie sa hľadá správny tip, tým sú kurzy horšie, ako napríklad v Cene Campari, odbehnutej hneď po Slovenskom derby.

Derby
Cena Campari
OHNE SORGE
3
DERBY SHARP
2
TANKRED
3
SERAFÍNA
4
ZARELLANDO
3
RAVENSWOOD
4
CONTAS
4
SAMURAJ
4
FENSH
6
RAMMSTEIN
5
NOLAN
12
DANISCH
5
DALMAN
12
MOON JAGUAR
6
SCYRIS
12
PREGO
6
NUSSKÖNIG
15
VACARA
8
GEKKON
20
CANTUS
10
ALPHA MILLENNIUM
50
VALI
10
WESTERN WIND
50
BRIANA
10
HIGH PAKA
50
SHOOTING
10

  Účastníci Derby štartovali so slušným priemerným kurzom 18.5:1, zatiaľ čo šance účastníkov Ceny Campari ohodnotila kurzová komisia priemerným kurzom len 6.5:1, čo po započítaní 10-percentného manipulačného poplatku znamená, že stávková kancelária mala výhodu vo výške neuveriteľných a zrejme aj celosvetovo rekordných 55 % !!!
  V oboch dostihoch štartovalo po 13 koní, jediný rozdiel bol v tom, že v Derby bola papierová situácia veľmi jasná aj pre kurzovú komisiu, ktorá bola na svoje pomery mimoriadne „odvážna”. Trojkový handicap bol oveľa vyrovnanejší a neprehľadnejší, a v týchto prípadoch kurzová komisia nepreukazuje svoju odbornosť, ale práve naopak. Kurzová komisia je zrejme presvedčená, že stávkari sa v turfe vyznajú lepšie, a preto svojmu odhadu neverí, bojí sa, že urobí chybu a podľa toho aj „kurzy” vyzerajú.
  Je šťastím pre Britániu, že bratislavská kurzová komisia neurčuje kurzy na Grand National...

  Najnovší príspevok poslal pán Ján Kovár. Vyberám z neho:

  „Kurzové stávky tak ako ich vypisuje Závodisko sú iba kamuflážou na vyplatenie odmien stávkovej komisie. Ako môžu prosperovať, keď na dostihy príde 500 - 5000 divákov a nemajú možnosť si vybrať ? Bez problémov je v jednom dostihu aj päť favoritov od 1,7 do 4,0. Stávkovú činnosť by mali prebrať profesionáli z veľkých stávkových spoločností, ktoré by ponúkali stávky po celom Slovensku. Za prepožičanie licencie by museli odvádzať Závodisku vopred stanovenou formou finančné prostriedky. Týmto by sa dostihy dostali do podvedomia celého Slovenska a neboli by v pozornosti pár divákov v Bratislave, alebo raz do roka na vidieku. Pritiahlo by to nových majiteľov z celého Slovenska, poprípade umožnilo vznik nových tréningových centrál. V každom prípade by sa zväčšil počet stávkujúcich a tým aj príliv financií. Bola by to reklama pre dostihy na Slovensku, pretože meno koňa, poprípade majiteľa by viselo v ponuke v každom mestečku nie ako doteraz - nikde. Každý súdny človek vie, že stávky sú jedným z hlavných dôvodov prečo sa vo svete konajú dostihy. Z nich sa totiž do značnej miery financuje dostihový kolotoč a umožňujú podporovať chov. V súčasnosti svojou stávkovou činnosťou Závodisko podporuje čiernych bookmakerov. K totalizátoru, ktorý podľa mojich informácií Závodisko stále prenajíma za nekresťanské peniaze zo zahraničia - prečo ? - sa vyjadrovať nebudem nakoľko pri dnešnej počítačovej technike nie je problém prevádzkovať vlastný. Predpokladom jeho uplatnenia je množstvo hráčov, čo pri niekoľkých termináloch na dráhe je boj s veternými mlynmi.”

  S týmto názorom možno len súhlasiť - skutočne to vyzerá tak, že členom kurzovej komisie nejde o prosperitu stávkovej kancelárie, ale len o to, aby bez rizika a bez zodpovednosti za hospodárske výsledky stávkovej kancelárie zhrabli svoju fixnú odmenu (nie podiel zo zisku !!!).
  V prípade prijímania dostihových stávok na celom území Slovenska je to jasné - ľudia vsádzajú na všetko. Ak sú ochotní vsadiť na nejakú pofidérnu druhú ligu niektorej latinskoamerickej krajiny, tak by určite vsádzali aj na dostihy, lenže problémom je legislatíva, ktorá súkromným stávkovým kanceláriám príjem stávok na dostihy zakazuje. Myslím si, že toto hlúpe pravidlo by nebol problém zrušiť, museli by sa však o to zaujímať samotné stávkové kancelárie a najmä Protimonopolný úrad SR.