Šurda zrejme porušil Dostihový poriadok
  Branislav Ondera

  Riaditeľ Závodiska Bratislava Marián Šurda sa v reakcii na článok českého dostihového časopisu Turf Magazín dopustil porušenia ustanovení Dostihového poriadku, konkrétne článku 396/a Dostihového poriadku, ktorý hovorí: „Porušenia ustanovení Dostihového poriadku sa dopúšťa: a) kto poskytuje nepravdivé informácie o chove plnokrvníka a dostihovej prevádzke”.

  Porušenia ustanovení DP sa Šurda dopustil v reakcii na nasledovný odsek článku „Maďarsko - země s bohatou dostihovou historií...” (autor B. Ondera):

„Přihlášky - teď ať se čeští majitelé posadí - jsou zdarma, platí se pouze startovné ve výší 1% celkové dotace. Na tomto faktu se docela hezky přiživuje bratislavské Závodisko - do Budapešti nalézá cestu stále více slovenských stájí a za zaslání bezplatné přihlášky si Závodisko účtuje 400 korun za jednoho koně…”

  Riaditeľ Závodiska vo svojej reakcii uvádza: „Pro vysvětlení Vám ale musíme napsat, že uvedená informace je nepravdivá a zavádějící. Závodisko, š.p. za zaslání přihlášky neúčtuje majitelskému subjektu žádný poplatek.”

  O tom, že Závodisko majiteľom prihlášky účtuje, sa môžete presvedčiť na fotokópii faktúry, ktorú na zverejnenie poskytol pán Peter Strnisko, majiteľ stajne Autoopravovňa Strnisko.



  Riaditeľ Závodiska vo svojej reakcii ďalej namietal voči použitiu výrazu „priživovanie”, pričom argumentoval nákladmi na pracovnú silu, telekomunikačné prostriedky a kancelárske potreby.

  Slovom priživovanie sa obvykle označuje získavanie prospechu zo snaženia iných, čo je na Závodisku bežná prax, ktorú slovenskí turfmani veľmi dobre poznajú z Dostihového programu, kde sa okrem iného objavujú aj mierne pozmenené pôvodné texty stránky turf.sk. Dostihový program (zodpovedný redaktor M. Šurda) sa dokonca nechal nachytať a prebral aj články s úmyselne uvedenými nesprávnymi údajmi...

  Ale vráťme sa k reakcii na článok o Maďarsku a pozrime sa na tých päť koní, uvedených na fotokópii faktúry. Maďarskí organizátori, ktorí zabezpečili dotácie, vydali program, pripravili dráhu, ustajnili kone, zaplatili rozhodcov a technický personál, atď…, fakturovali majiteľovi spolu 18 200 forintov, teda asi 2370 slovenských korún. Akým iným výrazom než priživovanie, sa teda dá označiť to, že Závodisko, kde len vytlačili a orazítkovali niekoľko papierov, majiteľovi za prihlásenie a oznámenie štartujúcich faktúrovalo 2082,50 Sk?
   Za dve tisícky sa tých pár papierov dalo z Bratislavy do Budapešti odviezť autom, takže Šurdove argumenty o nákladoch na pracovnú silu, telekomunikačné poplatky a kancelárske potreby sú len demagógiou, o to väčšou, že 70 % týchto nákladov Závodisku hradí štát.

  V Šurdovej reakcii je ďalej uvedené, že Závodisko na štartoch slovenských koní v Maďarsku zarobilo 20 tisíc korún, čo je zanedbateľná čiastka, ktorej by sa Závodisko v rámci podpory štartov v zahraničí bez problémov mohlo vzdať, najmä ak je také veľkorysé, že každoročne sumou niekoľko sto tisíc korún podporuje štarty nemeckých koní na Slovensku.