Grand National: Tiger Roll medzi nesmrteľnými

Zverenec Gordona Elliotta Tiger Roll sa druhým víťazstvom v Grand National zapísal na zoznam viacnásobných víťazov, ktorých je osem, alebo desať.

Sporná je Grand Liverpool Steeplechase z rokov 1936-1838. Podľa niektorých historikov sa vtedy nebežalo v Aintree, ale v dve míle vzdialenom Maghulle, iní historici údajne objavili záznamy, podľa ktorých sa bežalo na terajšom kurze Grand National. Zhoda sa nenašla a tak sa oficiálna história Grand National začína v roku 1839, pripomeňme si však aj predchodcu Grand National.

Hneď prvé dva ročníky vyhral The Duke. V roku 1836 vyhral v poli desiatich koní pod legendárnym kapitánom Martinom Becherom, po ktorom je pomenovaná prekážka Becher's Brook. O rok neskôr pod Henrym Pottsom víťazstvo obhájil, keď ako jediný zo štyroch štartujúcich prešiel kurz bez pádu a v roku 1838 skončil pod kapitánom Becherom posledný z trojice účastníkov.

O obhajobu víťazstva sa pokúšal aj prvý víťaz oficiálnej Grand National, asi najlepší stípler tej doby Lottery, v nasledujúcich štyroch pokusoch však trikrát nedokončil a raz dobehol siedmy.
Dvojnásobní víťazi sa objavili v rokoch 1849 až 1853. V roku 1849 vyhral Peter Simple, ale nasledujúce tri ročníky nedokončil a tak sa prvým oficiálnym dvojnásobným víťazom stal Abd-El-Kader, úspešný v rokoch 1850 a 1851.
Abd-El-Kader sa dvakrát pokúsil o hattrick - v roku 1952 bol zadržaný a v roku 1853 skončil piaty, keď si druhé víťazstvo pripísal Peter Simple a v pätnástich rokoch sa stal najstarším víťazom v histórii Grand National.
Aj Peter Simple sa pokúsil o hattrick, ale štvrť míle pred koncom Grand National 1854 schromol a skončil posledný, deviaty.

Rarita sa zrodila v rokoch 1863 a 1864 - víťazstvo obhájili džokej George Stevens, tréner Edwin Weever a majiteľ Lord Coventry, hrdinom však nebol jeden kôň, ale kobyly Emblem a jej o dva roky mladšia pravá sestra Emblematic.

Ďalším dvojnásobným víťazom sa stal v rokoch 1869 a 1870 The Colonel s Georgeom Stevensom, najúspešnejším džokejom v histórii Grand National, ktorý krátko po svojom piatom víťazstve tragicky zahynul.
Hneď v roku 1871 sa dvojnásobným víťazom stal aj viťaz z roku 1868 The Lamb, prvý z trojice belušov, ktorí dokázali vyhrať Grand National.

Posledným dvojnásobným víťazom v 19. storočí bola jedna z najväčších hviezd v histórii Grand National, legendárny Manifesto.
Manifesto sa v Grand National prvýkrát predstavil ako sedemročný v roku 1895 a skončil štvrtý. O rok neskôr spadol už na prvom skoku a v roku 1897 poprvýkrát zvíťazil. V roku 1898 pre zranenie víťazstvo neobhajoval a v roku 1899 opäť zvíťazil.
V roku 1900 Manifesto opäť predviedol skvelý výkon, ale skončil tretí za Ambushom II a Barsacom, ktorí niesli o 11 a 19.5 kg menej. Nasledujúci ročník vynechal a v rokoch 1902 a 1903 ako štrnásť a pätnásťročný opäť obsadil tretie priečky, keď ho porazili kone nesúce menej o 16, 17.5, 6.5 a 14.5 kg.
Manifesto sa v Grand National predstavil aj ako šestnásťročný, ale stačil len na ôsme miesto a odišiel s troma rekordami, ktoré určite nebudú prekonané - je jedným zo štyroch koní, ktoré vyhrali so záťažou 79.3 kg, umiestnil sa so záťažou 82 kg a zaznamenal osem účastí v Grand National.

V prvej polovici 20. storočia dostihové dianie v Európe poznamenali svetové vojny. Nevyhlo sa to ani závodisku v Aintree, ktoré počas Prvej svetovej vojny zrekvírovala armáda a využívala ho ako sklad munície. Dostihové dianie sa však nezastavilo a náhradný dostih sa v rokoch 1916-1918 konal na vtedajšom najmodernejšom britskom závodisku v Gatwicku, kde boli postavené presné repliky prekážok z Aintree, War National Steeplechase však oficálne nie je považová za súčasť histórie Grand National.

Veľkou hviezdou tej doby bol Poethlyn, za ktorým je jeden z najzaujímavejších príbehov v histórii.
Odchoval ho major Hugh Peel, ale zrejme na ňom nevidel nič zaujímavého, pretože ho daroval jednému zo stajníkov. Ten ho neskôr predal za päť libier a ďalší majiteľ ho predal za sedem libier farmárovi, ktorý ho používal na rozvoz mlieka. Ako štvorročného ho kúpila späť manželka majora Peela a cena bola zaujímavá - 50 libier a prvý losos, ktorého major Peel v rom roku chytí...
V rokoch 1918 a 1919 bol Poethlyn neporazený v desiatich štartoch. V sedle so starým otcom Lestera Piggotta Erniem Piggottom vyhral War National 1818 a status superhviezdy potvrdil v Grand National 1819, kde bol štvrtým a posledným koňom, ktorý vyhral s rekordnou záťažou 79.3 kg a s kurzom 11/4 je najväčším víťazným favoritom v histórii Grand National.
Poethlyn a Ernie Piggott boli veľkými favoritmi (3/1) aj v roku 1920, ale ich púť sa skončila pádom na prvom skoku...

Kráľom medzivojnového obdobia bol jeden z najlepších stíplerov všetkých čias Golden Miller, ktorý v rokoch 1932 až 1936 päťkrát za sebou vyhral Cheltenham Gold Cup. V roku 1933 v Grand National spadol, ale o rok v rekordnom čase zvíťazil a stal sa jediným koňom, ktorý v jednom roku vyhral Gold Cup aj Grand National.
V nasledujúcich troch rokoch sa pokúšal o obhajobu ako hlavný favorit, ale nedostal sa ďalej než po desiaty skok a namiesto neho sa medzi viacnásobných víťazov zapísal Reynoldstown, ktorý v rokoch 1935 a 36 vyhral pod amatérmi Frankom Furlongom a Fulkem Walwynom. Druhé víťazstvo mu na poslednom skoku uľahčilo vybočenie Davy Jonesa s Anthonym Mildmayom (viď video), po ktorom je v Aintree pomenovaný The Mildmay Course a jeden z najvýznamnejších dostihov nováčikov Mildmay Novices' Chase.

V sedemdesiatych rokoch sa na štarte Grand National objavilo niekoľko výnimočných koní, ale do pamäti sa najviac vryl Red Rum, aspoň tak dobrý však bol aj americký prekážkový šampión L’Escargot a lepší bol austrálsky šampión Crisp.
L’Escargot a Crisp behali na Britských ostrovoch od začiatku sedemdesiatych rokov. L’Escargot vyhral Cheltenham Gold Cup v rokoch 1970 a 1971, Crisp Champion Chase 1971.
L’Escargot sa prvýkrát postavil na štart Grand National v roku 1972 a spadol už na treťom skoku. V roku 1973 boli L’Escargot, Crisp a Red Rum hlavnými favoritmi a Crisp predviedol čosi, čo je považované za najväčší výkon v histórii Grand National (viď video).
Austrálsky stípler, prezývaný Čierna kengura, napriek mamuťej záťaži 76 kilogramov nadiktoval ostré tempo, ktoré viedlo k prekonaniu 38 rokov starého rekordu Reynoldstowna o 18.6 sekundy. Crisp si vypracoval obrovský náskok a ešte na poslednom skoku vyzeral ako víťaz, ale v záverečných metroch pod bičíkom nešiel rovno a o 10 kilogramov menej nesúci Red Rum ho tesne pred cieľom zdolal o 3/4 dĺžky. L’Escargot, takisto nesúci 76 kg, dobehol tretí.
Crisp po Grand National bežal ešte tri dostihy. Jeho posledným štartom bol match s Red Rumom pod rovnakými záťažami, ktorý Crisp bezpečne vyhral napriek tomu, že utrpel zranenie, ktoré ukončilo jeho dostihovú kariéru.

V nasledujúcom roku niesol Red Rum v Grand National maximálnu záťaž 76 kg a víťazstvo obhájil s náskokom siedmich dĺžok pred L’Escargotom, nesúcim o libru menej. V roku 1975 mal 12-ročný L’Escargot výhodu 11 libier (5 kg) a Red Rumovi vrátil porážku, keď mu za posledným skokom ľahko odišiel o 15 dĺžok.
V roku 1976 Red Rum opäť bojoval o víťazsvo a na poslednom skoku viedol, v závere ho však o dve dĺžky porazil spolufavorit Rag Trade, nesúci o 5.5 kilogramu menej.
Ročník 1977 bol poznamenaný množstvom pádov, ktoré postihli celý okruh favoritov, okrem 12-ročného Red Ruma, ktorý si dobehol po jasné víťazsvo a stal sa zatiaľ jediným trojnásobným víťazom Grand National.

Od čias Red Ruma víťazstvo v Grand National obhajovalo 28 koní a než sa to Tiger Rollovi podarilo, boli najbližšie West Tip, Party Politics, Hedgehunter a Comply or Die, ktorí obsadili druhé miesta s odstupom 6-12 dĺžok.


Viacnásobní víťazi Grand National:

Abd-El-Kader - 1850, 1851
Peter Simple - 1849, 1853
The Colonel - 1869, 1870
The Lamb - 1868, 1871
Manifesto - 1897, 1899
Reynoldstown - 1935, 1936
Red Rum - 1973, 1974, 1977
Tiger Roll - 2018, 2019


„Neoficiálni” viacnásobní víťazi Grand National:

The Duke - 1836, 1837
Poethlyn - 1918, 1919