Vznik rodiny Kisasszony

Na začiatku rodiny Kisaszony je legendárny príbeh z polovice 19. storočia, ktorého aktérmi boli Henry Chaplin a markíz Henry Rawdon-Hastings.
Chaplin bol syn reverenda a vo veku dvadsaťjeden rokov zdedil rozsiahle rodinné majetky.
Hastingsovi zomrel otec keď mal dva roky a vychovávala ho matka, ktorá mu nebola dobrým vzorom, pretože často navštevovala kasína, kde s kamennou tvárou prehrávala i vyhrávala vysoké sumy. Keď mal šestnásť zomrela aj ona, a jej hráčska vášeň sa preniesla na syna.
Chaplin a Hastings boli spolužiaci na univezite v Oxforde, kde sa priatelili aj s Albertom Edwardom, princom z Walesu. Boli známi nákladným a výstredným spôsobom života a Hastings sa preslávil aj výstrelkami, ako bolo vypustenia vreca potkanov na tanečnej akadémii... Keď sa neskôr prevalila Hastingsova tajná návšteva v dostihovej stajni Danebury, bol z univerzity vylúčený.
Dedič niekoľkých zámkov a obrovských majetkov v Anglicku, Škótsku a Írsku sa naplno vrhol do londýnskeho nočného života, do stávok na čokoľvek, najmä na dostihy. Hastings mal dva sny, poraziť Ring, čo je čosi ako rozbiť bank v kasíne, a vyhrať Derby. V roku 1862 sa stal dostihovým majiteľom a zakrátko mal v stajni Danebury trénera Johna Daya v Stockbridge desiatky koní.

Chaplin a Hastings sa pohybovali v najvyšších spoločenských kruhoch, ale v roku 1864 sa ich priateľstvo skončilo.

Markíz Hastings a Lady Florence

24-ročný Henry Chaplin a 22-ročný markíz Hastings sa dvorili 22-ročnej kráske lady Florence Pagetovej, prezývanej Pocket Venus, ktorá sa napokon zasnúbila s Chaplinom. Medzi prvých gratulantov patril princ z Walesu, neskorší kráľ Edward VII, a svadba mala byť najväčšou spoločenskou udalosťou roka. Veci sa však otočili iným smerom. Pár dní pred svadbou Chaplin a Lady Florence navštívili operu Faust v Covent Garden a do svojej lóže pozvali aj Hastingsa. Na druhý deň lady Florence odišla na nákupy akýchsi svadobných doplnkov, z obchodu však vyšla zadným východom, pri ktorom ju čakal Hastings, s ktorým sa ešte v ten deň vzali.

Z udalosti roka sa stal škandál roka a ponížený Chaplin sa rozhodol, že sa Hastingsovi pomstí na dostihovej dráhe a vyhrá Derby skôr než on. Do plnenia plánu sa pustil s vervou a krátko po škandále posilnil svoju stajňu drahým nákupom špičkových dvojročiakov Broomielawa a Breadalbanea, po vtedajšom najlepšom plemenníkovi, víťazovi 2000 Guineas a St Leger Stockwellovi.

Broomielaw bol z výbornej chovnej kobyly Queen Mary, ktorá už dala víťazku 49 dostihov vrátane St Leger Haricot, a víťazku Derby a Oaks Blink Bonny, Breadalbane bol synom zmienenej Blink Bonny a pravým bratom aktuálneho Derby víťaza Blair Athola.
Broomielaw a Breadalbane patrili do okruhu favoritov Derby 1865, ale mimo hry nebol ani Hastings. Jeho The Duke bol takisto po Stockwellovi a podľa trénera Johna Daya bol najlepším koňom, akého kedy trénoval, pred Derby však záhadne ochorel a nemohol štartovať. Hastings na poslednú chvíľu hľadal náhradníka a toho mu ponúkol Henry Padwick, úžerník, ktorý zakrátko prispel k jeho pádu.
Padwick mu predal podpriemerného a nezdravého žrebca menom Kangaroo, za ktorého Hastings zaplatil neuveriteľných 12 000 libier, čo bola najvyššia suma, aká bola do tých čias zaplatená za koňa. V Derby samozrejme Kangaroo nemal žiadnu šancu a neuspel ani Chaplin, ktorého Broomielaw a Breadalbane obsadili medzi 29 štartujúcimi piate a ôsme miesto, keď zvíťazil francúzsky Gladiateur.
Krátko po Derby Chaplin kúpil na dražbe ročkov v žrebčíne Middle Park Hermita. Správy o nákupe sa rozchádzajú, podľa jedného zdroja bol Hermit menší, priemerne vyzerajúci žrebček, ktorého hodnota bola niekoľko desiatok libier, ale Hastings a Chaplin začali dražiť proti sebe a cenu vyhnali až na 1000 libier, podľa iného zdroja Hastings na dražbe nebol. Nech to bolo akokoľvek, Chaplin získal nástroj svojej pomsty.

V Derby 1866 skončil Chaplinov Vespasian siedmy, jedno miesto pred Hastingsovým Blue Ribandom, keď zvíťazil vysoký favorit, neskorší držiteľ Trojkoruny Lord Lyon. V tom čase sa Hermit stával rešpektovaným dvojročiakom a po štyroch víťazstvách zo šiestich štartov patril do okruhu favoritov nasledujúceho ročníka Derby.

Na jar 1867 sa Hermit nemohol zúčastniť 2000 Guineas a vyšetrovanie ukázalo, že mu bolo pravdepodobne podané narkotikum. Kto za tým bol nebolo zistené, ale lady Florence jednej priateľke napísala, že Hastings celú zimu vsádzal proti víťazstvu Hermita a bol presvedčený, že je mŕtvy.
Hermit však bol živý a Chaplin po incidente najal dvoch detektívov, aby zaistil jeho ochranu. Hermitov stav sa zlepšil a v míľovom tréningovom galope s 10-librovou nevýhodou ľahko porazil Knight of the Gartera, ktorý bol v 2000 Guineas o dve dĺžky druhý za Vaubanom.
Desať dní pred Derby prišla katastrofa - Hermitovi praskla cieva a krvácal z nosa. Chaplin ho chcel škrtnúť, ale jeho poradca a manažér kapitán James Machell (majiteľ Knight of the Gartera) a tréner George Bloss ho presvedčili, aby ho nechal bežať, pravdepodobne preto, že si na jeho víťazstvo v zime vsadili. Stajňa sa snažila jeho stav utajiť, ale správy o zdravotných problémoch sa dostali na verejnosť a jeho kurz prudko stúpal.
Bloss s Hermitom pracoval neobvyklým spôsobom, zvýšil mu tréningové dávky, ale aby ho príliš nezaťažoval a nezvyšoval mu tlak, nechal ho v Newmarkete behať v protismere, teda dolu kopcom.

Derby sa bežalo 22. mája a Epsom zasiahlo netradične mrazivé počasie a snehové prehánky, čo Hermitovi pravdepodobne pomohlo, ale krátko pred štartom ešte nemal džokeja. Pôvodne dohodnutý Henry Custance, ktorý bol v jeho sedle, keď ho v galope postihlo krvácanie, presadol na iného koňa, a iní špičkoví džokeji boli obsadení, takže Chaplin na poslednú chvíľu siahol po 20-ročnom Johnovi Daleyovi, ktorému kapitán Machell za víťazstvo sľubil 3000 libier a Chaplin ďalších 6000, pričom cena pre víťaza Derby bola 7000, čo bola kúpna sila, zodpovedajúca dnešným asi 800 tisíc librám.
Daley jazdil ako o život, Hermit v posledných cvalových skokoch chytil unikajúceho Marksmana o krk a s kurzom 66/1 vstúpil do histórie ako jeden z najväčších outsiderov, ktorí kedy vyhrali Derby, napriek tomu, že favorita Vaubana ako dvojročiak dvakrát porazil a v zime mal nižší kurz.


Hermit víťazí v Derby pred Marksmanom a Vaubanom

Pomsta bola dokonaná, 26-ročný Chaplin vyhral najväčší dostih skôr než Hastings, navyše na stávkach získal ohromujúcich 200 tisíc libier a kapitán Machell 63 tisíc, zatiaľ čo Hastinsa stálo víťazstvo Hermita 100 tisíc a 20 tisíc zostal dlžný Chaplinovi, ktorý gentlemansky súhlasil s odkladom splátky.

Hastings musel predať jeden z rodinných zámkov, ale z prehry sa rýchlo spamätal. Na dráhe mal totiž zázračnú kobylu Lady Elizabeth, ktorá bola ďalšie takmer polstoročie - do príchodu The Tetrarcha - označovaná za najlepšieho dvojročiaka, aký kedy položil nohu na britský turf.

Lady Elizabeth mala v tom čase za sebou štyri víťazné štarty a deň po Derby vydrela piate, keď po súčasnom dobehu s Grimsonom vyhrala rozbeh o víťazstvo v Two Year Old Stakes.
Dva týždne po Derby zažil Hastings na mítingu v Ascote najlepší deň svojej krátkej dostihovej kariéry - 6. júna 1867 jeho Lecteur vybojoval víťazstvo v Gold Cupe a Lady Elizabeth v New Stakes (dnešné Norfolk Stakes) rozdrvila špičkových súperov o 6 dĺžok.
Jedinú prehru utrpela v Middle Park Plate, vtedajšom najbohatšom dostihu pre dvojročné kone, kde po chybe džokeja Fordhama, sužovaného depresiou po smrti trojročnej dcéry, skončila až piata. Dva dni po Middle Park Plate vyhrala match proti špičkovému trojročiakovi Juliusovi a sezónu ukončila s 12 víťazstvami z 13 štartov a ziskom 9165 libier, čo bol vtedajší rekord dvojročných koní.

Sezóna 1867 bola pre Hastingsa a jeho trénera Johna Daya výnimočná. Dayovi zverenci vyhrali 146 dostihov, čo bol rekord, ktorý vydržal 120 rokov, kým ho v roku 1987 neprekonal Henry Cecil.
Hastings sa so ziskom 30 451 libier stal šampiónom majiteľov, ale nadmerná konzumácia alkoholu a posadnutosť stávkovaním mnohotisícových súm na všetky dostihy, ktoré videl, ho stiahli na dno. Prišiel o väčšinu zdedených nehnuteľností a majetkov, a v novembri sa na dražbe ocitla aj jeho stajňa. Vydražených bolo 52 koní, ale jeho takzvaní priatelia takmer všetky kone kúpili, alebo mu na nákup požičali, takže väčšina z nich pokračovala v kariére v Hastingsových farbách.

Čosi na dražbe ukoristili aj iní, napríklad známa a mimoriadne dôležitá postava rakúsko-uhorského turfu, sekretár rakúskeho Jockey Clubu Francis Cavaliero, ktorý pre Cisársky dvorný žrebčín Kladruby vydražil za 2000 libier žrebca Challengea (Trumpeter), ktorého Hastings kúpil len pred tromi mesiacmi za 3500 libier.

Hastings od veriteľov kúpil späť svoje dve najväčšie klasické nádeje, Lady Elizabeth za 6500 a The Earla za 6100 libier, ale Lady Elizabeth bola od matchu s Juliusom psychicky zlomená. Začala byť nervózna, zle sa kŕmila, zle prezimovala, takmer vôbec nemohla pracovať a vynechala 1000 Guineas.
Hastings už bol úplne v područí intrigána Henryho Padwicka, takže pred Derby 1868 sa v tlači pravidelne objavovali falošné správy, ako Lady Elizabeth úžasne pracuje a keď Hastings - pravdepodobne na Padwickov nátlak - v predvečer Derby škrtol šancového The Earla, na ktorého mal vsadené, nezainteresovaní si z toho mohli odvodiť, že kobyla je o dosť lepšia. Stala sa z nej veľká favoritka, keď sa však objavila na verejnosti, bolo jasné, že išlo o podvod voči stávkarom - dopisovateľ istých novín ju popísal ako vrece kostí... V Derby skončila na konci poľa, keď zvíťazil Blue Gown, ktorého predtým The Earl ľahko porazil.

The Earl vzápätí potvrdil svoje kvality, keď za päť dní vyhral štyri dostihy - v Grand Prix de Paris ľahko porazil víťaza francúzskeho Derby Suzeraina a po rýchlom návrate na Ostrovy vyhral v Ascote počas troch dní Ascot Derby (dnešné King Edward VII Stakes), St James's Palace Stakes a Biennial Stakes, lenže Hastings už bol úplne na dne. Posledné peniaze vsadil na víťazstvo The Earla v St Leger, ale šesť dní pred dostihom žrebec utrpel prasklinu kosti a jeho dostihová kariéra sa skončila.


Henry Chaplin

Hastings bol naposledy videný na dostihoch 19. októbra, keď ho do Newmarketu priviezli na vozíčku a 10. novembra 1868 vo veku 26 rokov zomrel na zlyhanie ľadvín. Legenda hovorí, že jeho posledné slová boli: „Hermitovo Derby mi zlomilo srdce, ale nedal som to na sebe vidieť, však?”

Jeho sok Henry Chaplin sa stal uznávanou osobnosťou turfu a politiky. V roku 1868 bol zvolený do Parlamentu a v roku 1889 sa stal ministrom poľnohospodárstva, rybárstva a potravy. Aj on musel pod ťarchou dlžôb predať rodinné sídlo Blankney Hall, zachoval si však úroveň a v roku 1916 bol povýšený do šľachtického stavu. Až do svojej smrti v roku 1923 hovorieval, že Hermit bol jeho najlepším priateľom.

Hermit zostal na dráhe do piatich rokov a potom odišiel do Chaplinovho žrebčína Blankney, kde začal pripúšťať za 20 guineí, jeho potomkovia sa však začali výrazne presadzovať a pripúšťací poplatok časom stúpol až na 300 guineí. Hermit bol sedemkrát šampiónom plemenníkov a päťkrát šampiónom materských otcov, a v Blankney Stude sa dožil 25 rokov.

Ešte za Hastingsovho života, krátko po Derby 1868, bol rozpredaný aj jeho žrebčín a Cavaliero bol opäť pripravený. Tentokrát zastupoval Antona Esterházyho, majiteľa zámkov v Tallósi a Čeklísi (dnešné Tomášikovo a Bernolákovo), pre ktorého urobil nákup, aký nikdy predtým ani potom nemal na území Rakúsko-Uhorska obdobu.

Cavaliero nakúpil ohromujúcu kolekciu jedenástich žrebných chovných kobýl s deviatimi sajúcimi žriebätami. Kobyly boli po víťazovi Derby a trojnásobnom šampiónovi plemenníkov Orlandovi, po víťazovi 2000 Guineas a Derby Cotherstoneovi, po víťazovi St Leger a dvojnásobnom víťazovi Ascot Gold Cupu a Doncaster Cupu Touchstoneovi, po víťazovi 2000 Guineas a dvojnásobnom víťazovi Goodwood Cupu Wedetteovi, po víťazovi Ascot Gold Cupu a Doncaster Cupu Fandangovi, po víťazovi Goodwood Cupu Kingstonovi, po víťazovi City and Suburban Handicapu Ethelbertovi, po polobratovi Stockwella, King Toma a Rataplana Knight Of Karsovi a po vnukovi legendárnej Crucifix Gibraltarovi.
Žriebätá boli po Prime Ministerovi, Asteroidovi, Surpliceovi, Blair Atholovi a The Marquisovi, a kobyly boli žrebné po The Dukeovi, Trumpeterovi, Asteroidovi a Lord Clifdenovi.

Do Rakúsko-Uhorska sa v tom čase dostali aj ďalšie Hastingsove kobyly. Do Kladrúb prišla matka Lady Elizabeth Miss Bowzer, žrebná po The Dukeovi, a po pripustení zmieneným Challengeom sa jej tam v rokoch 1872 a 73 narodili žrebce, ktoré symbolicky dostali mená Hastings a The Marquis, pričom Hastings bol tretím najbohatším koňom sezóny 1875 za víťazom Derby Przedswitom a víťazom Trial Stakes a St Leger Hectorom, a v chove dal víťaza Norddeutsches Derby Tegetthoffa.
Štátny žrebčín Kisbér neskôr kúpil samotnú Lady Elizabeth, žrebnú po Lecteurovi a zo spojenia aktérov pamätného Hastingsovho double z Ascotu sa narodila tretia z Trial Stakes Aschenbrödel, matka najlepšieho rakúsko-uhorského dvojročiaka sezóny 1886 (11 štartov - 8 víťazstiev) Abonnenta.

Ak by sme Esterházyho import chceli porovnať s dnešnou dobou, zodpovedalo by to asi tomu, ako keby dnes niekto priviezol jedenásť žrebných kobýl a deväť žriebät z Coolmoreu, alebo z Darley Studu. Zároveň to veľmi dobre ilustruje, prečo bol v tom čase rakúsko-uhorský turf na najvyššej svetovej úrovni - poprední chovatelia nenakupovali druho a treťotriedne kone ako dnes, ale varili z najlepších surovín, rovnakých, ako špičkové anglické a francúzske žrebčíny, to sa však samozrejme odvíjalo od veľmi vysokých cien rakúsko-uhorských dostihov.

Esterházyho nákup bol svojim rozsahom a kvalitou výnimočný, a tak ho komentovala aj vtedajšia tlač, ktorá napísala, že ešte nikto nepriviezol tak veľkú skupinu vzácnych a krásnych kobýl. Podľa popisu boli kobyly čisté a bezchybné, väčšinou vysoké 16 dlaní (163 cm), mimoriadne ušľachtilé a krásne exempláre extrémne silnej postavy, ktoré podľa pisateľa treba študovať a obdivovať.
Veľké uznanie získal Esterházy i za to, že si krv nechcel nechať len pre seba, ale sľúbil, že ju ponúkne aj ostatným. V máji roku 1869 na aukcii v Bernolákove rozpredal ročky, narodené v Hastingsovom žrebčíne a o rok aj ročky z britského pripúšťania Hastingsových kobýl.

Tu treba pripomenúť, že vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku žili vizionári, ktorí predbehli dobu o celé desaťročia - Anton Esterházy v Bratislave vypísal dostih pre kone narodené, alebo ako žriebätá privezené do žrebčína Tallós, teda predchodcu dnešných dražobných, či chovateľských dostihov, a knieža Louis Rohan založil čosi, ako sú dnešné syndikáty. Jeho spolok pôsobil pod názvom Compagnie Lissa a kone striedavo štartovali vo farbách jednotlivých majiteľov.

Rohanov spolok, ktorí tvorili on, grófi Kálmán a Béla Széchenyiovci a barón Nathaniel Rothschild, kúpil na bernolákovských aukciách päť ročkov, na prvej dražbe Prima Donnu (Prime Minister - Mrs. Day), In View (Prime Minister - Elgiva) a Markgrafa (The Marquis - Lady Bertha), na druhej Meistersängera (Trumpeter - Mrs Day) a Kisasszony (Lord Clifden - Little Woman).
Všetky ich v Lysej nad Labem pripravoval tréner Osborne a z mladšieho ročníka sa nevydarila len Prima Donna. Neporazená In View (Prime Minister - Elgiva) sa stala najlepším rakúsko-uhorským dvojročiakom, keď koncom septembra 1870 vyhrala v Prahe Ressource-Preis a o mesiac v Budapešti v priebehu troch dní Kétévesek versenye a Kladrubi kísérleti verseny (Trialstakes), Markgraf dobehol v Brne druhý v Liechtenstein-Preis a vo Viedni vyhral Preis von 2000 fl.
Spolok z Lysej mal v tom roku na dráhe aj víťaza tretieho ročníka Preis des Jockey-Club (Derby) a prvého ročníka Pesti Jockey-Club díja (St Leger) Cadeta, a dnešnou terminológiou bol šampiónom majiteľov.

Sezóna 1871 nezačala pre In View príliš dobre, vynechala Hazafi Díj a jej kurz do Derby stúpol zo 4/1 na 7/1. Sezónu zahájila až v Preis des Jockey-Club a aj vo štvrtom štarte si udržala neporaziteľnosť, keď po útoku z posledného miesta vyhrala o 1 1/2 dĺžky, ale štyri dni po Derby utrpela prvú prehru, keď ju v Bürgerpreis o krk zdolal štvorročný Triumph, tretí z predchádzajúceho ročníka Derby.
Do konca sezóny odbehla In View ešte dva dostihy, na pražskom jesennom mítingu dobehla druhá v Kaiserpreis I. cl., kde ju s pomocou vodiča porazil neskorší víťaz St Leger Jackson a na budapeštianskom jesennom mítingu dobehla tretia v Kanczadíj.
Veľmi dobrú sezónu mal aj Markgraf, ktorý na domácich dráhach vyhral v Košiciach, v Brne, v Debrecíne a v Budapešti, a uspel aj v Nemecku, kde 20. a 21. augusta vo Frankfurte dobehol tretí vo Wäldchen-Preis a vyhral Trial-Stakes, a 4. a 6. septembra skončil v Baden Badene piaty v Preis von Baden a druhý v Preis von Eberstein.
Compagnie Lissa obhájila pozíciu najlepšej stajne, k čomu prispela aj dvojročná Kisasszony, ktorá - rovnako ako In View - debutovala v pražskej Ressource-Preis 5-dĺžkovým víťazstvom pred neskorším víťazom Derby Drum Majorom. Zhodou okolností, len o dva dni skôr vyhrala v Prahe aj kladrubská polosestra anglickej šampióny Lady Elizabeth Lady Bees, dcéra The Dukea a Miss Bowzer.
V nasledujúcom štarte bola Kisasszony favoritkou viedenskej Kladruber Preis, ale v skúšobnom cvale ju džokej Long neudržal a pred štartom odbehla dve míle, takže skončila až piata, keď vyhral Labancz pred Drum Majorom.

„Syndikát” z Lysej nad Labem a tréner Osborne vyhrali tri z prvých štyroch ročníkov Derby a tak Kisasszony a neštartovavší Meistersänger patrili v zime medzi hlavných favoritov piateho ročníka, nádeje však nenaplnili. Kisasszony sa neumiestnila v Nemzeti díj, ale o dva dni skončila druhá v Hazafi Díj. Potom vynechala Derby, v ktorom vybehol Meistersänger a neumiestnil sa, a zamierila do Hamburgu, kde získala štvrté miesto vo štvrtom a určite najkurióznejšom ročníku Norddeutsche Derby.
Ako prvý prebehol cieľom tretí z rakúskeho Derby Primas, podbehol však stĺp, vytyčujúci trať a bol diskvalifikovaný. Na druhom mieste bol vyhlásený mŕtvy dobeh medzi Hymenaeusom a Seemannom, takže sa mal konať rozbeh o víťazstvo, majitelia sa však dohodli, že si ceny rozdelia a za víťaza bude vyhlásený Hymenaeus.
V ten istý deň sa v Hamburgu predstavila aj In View a odbehla dokonca dva dostihy, neumiestnila sa v Goldene Peitsche a v Unions-Clubpreis skončila druhá z dvoch štartujúcich.
Na jeseň Kisasszony skončila druhá v Kanczadíj na 2400 metrov a o 9 dní tretia vo viedenských Trial Stakes na 1200 metrov.

Ako štvorročná odbehla šesť dostihov. Na jarnom mítingu vo Viedni sa neumiestnila v Kaiserpreis II. triedy na 2800 metrov, o dva dni dobehla tretia v Kladruber Preis na 1600 metrov a o ďalšie dva dni druhá v Bürger-Preis na 2000 metrov.
V lete odbehla dva dostihy v Prahe, vyhrala míľový handicap o 500 zlatých a potom sa neumiestnila v cenených Fürstl. Johannes von Liechtenstein'sche Trial Stakes na 1200 metrov, keď sa šesťkrát opakoval štart a pri poslednom platnom pokuse veľmi zle odskočila. Už vtedy ju tlač označila za najrýchlejšieho rakúskeho staršieho koňa na 3/4 míle, čo potvrdila vo svojom poslednom štarte vo Viedni, keď o päť dĺžok vyhrala Trial Stakes na 1200 metrov.

V roku 1874 bola predaná do Nemecka, čím sa jej krv z Rakúsko-Uhorska stratila, pretože jej matka Little Woman v roku 1870 uhynula. Vývoz Kisasszony vyvolal nevôľu vtedajších dostihových činovníkov a Jockey Club dokonca prišiel s aktivitou na obmedzenie vývozu najcennejších plnokrvníkov. Prijaté opatrenia spočívali v tom, že chovné kobyly neskôr dovážal samotný Jockey Club a predával ich na aukciách, vyhradených domácim kupcom, so záväzkom, že nemôžu byť predané do zahraničia.
Takto sa do Rakúsko-Uhorska dostala aj dcéra víťaza Derby Blair Athola British Queen, ktorej matka Coimbra bola pravou sestrou Little Woman, matky Kisasszony.
British Queen, žrebnú po Hermitovom synovi Petrovi, vydražil Anton Esterházy a narodeného žrebca na dražbe v Bernolákove predal Nathanielovi Rothschildovi. Žrebec sa do dostihovej histórie zapísal pod menom Zsupán ako šampión sezóny 1887, počas ktorej vyhral všetkých päť štartov - Kisbér-Rennen, Trial-Stakes, Egyesült Nemzeti és Hazafi-díj, Preis des Jockey-Club (Derby) a Norddeutsche Derby.

Že rakúsky (český) chov odchodom Kisasszony skutočne prišiel o mimoriadne cennú kobylu, sa potvrdilo v nasledujúcich rokoch. Kisasszony v žrebčíne Schlenderhan Eduarda von Oppenheima dala predovšetkým špičkovú Mariu, ktorá získala v 12 štartoch 10 víťazstiev. Ako dvojročná vyhrala Two Year Old Plate v Newmarkete a potom v Baden Badene Zukunfts-Rennen a Sierstorpff-Rennen. V troch rokoch vyhrala Alexander-Rennen, Fürstenberg-Rennen a St. Leger, a aj ona sa presadila v chove, keď dala víťazku Austria-Preis Mashu a víťazku Zukunfts-Rennen Sappho.

Masha dala víťaza Grosser Preis von Berlin a Union-Rennen Majestica, druhého z klasických Henckel Rennen a víťaza Grosser Preis von Hamburg Mashera, víťaza Jubiläums-Preis a Grosser Hansa-Preis Der Mohra a kobylu Maju, matku niekoľkých kvalitných koní, vrátane Mah Jonga, víťaza Preis des Winterfavoriten, Deutsches Derby a Grosser Preis von Berlin.
Sappho dala Saphira, ktorý bežal len štyrikrát v živote - ako dvojročiak vyhral v Hoppegartene Renard-Rennen a vo Freudenau Austria-Preis proti starším koňom, a v nasledujúcom roku vyhral Hoppegartener Jubiläums-Preis a rakúske Derby. V Derby utrpel vážne zranenie a za cieľom dokonca spadol, bol však zachránený pre chov a dosiahol veľké úspechy - v rokoch 1904, 1905 a 1907 bol nemeckým šampiónom plemenníkov a medzi jeho potomkami sú okrem iných aj víťazi Deutsches Derby Desir a Marmor, víťazi Henckel-Rennen (2000 Guineas) Bengali a Roi Soleil, víťaz Deutsches St. Leger Royal Blue a víťazka Preis der Diana Mon Desir.

Rodina Kisasszony prežila vďaka polosestre Saphira Semiramis, ktorá dala víťaza Deutsches Derby Siegera a z jej vetvy vzišlo ďalších 13 nemeckých klasických víťazov, vrátane víťaza Deutsches Derby, Grosser Hansa-Preis, Gerling Preis a Grosser Preis von Baden Athanasiusa a víťazky Preis der Winterkönigin, Schwarzgold-Rennen, Preis der Diana a druhej v Deutsches Derby Alte Zeit, ďalej víťazi východonemeckého Derby Antritt a Amiant, víťaz švajčiarskeho Derby Mon Domino, ale aj víťazka slovenskej Jarnej ceny kobýl Lenka Top, s ktorou sa krv Kisasszony vrátila do českého chovu.

O výnimočnom postavení Kisasszony v nemeckom turfe vypovedá fakt, že keď v roku 1919 vznikla nemecká analógia 1000 Guineas, bola pomenovaná Kisasszony-Rennen, ale počas II. svetovej vojny bol maďarsky znejúcí názov zmenený podľa „Wunderstute” nacistickej Nemeckej ríše Schwarzgold, okrem iného aj víťazky Kisasszony-Rennen...