Zabudnuté mená

Pred časom sme v článku o bratislavských závodiskách vyslovili výčitku, že v Bratislave nemá dôstojnú pripomienku Kincsem, najslávnejší kôň, aký tu kedy behal, nie je tu ale len ona, na koho za zabudlo.

Pri pohľade na názvy slovenských dostihov sa núka otázka, aká krátka je dostihová pamäť? Dostihy sú pomenované po lokálnych koňoch z nedávnej minulosti, z ktorých mnohé sa ani nedajú označiť pojmom „hviezda”.
Napríklad v Topoľčiankach boli vlani dostihy pomenované po dvojkovej víťazke Atalane, trojkovej víťazke Misty Time a vrcholom trápnosti bol dostih, pomenovaný po Firenze, ktorá na bratislavskom závodisku vyhrala dostih V. kategórie a jej „životným výkonom” bolo víťazstvo vo IV. kategórii v Topoľčiankach...
Čosi podobné platí aj o memoriáloch, z ktorých niektoré sú pomenované po osobách so zanedbateľným, alebo nulovým vplyvom na slovenské dostihy a chov.
Slovensko má pritom veľmi bohatú históriu ešte z čias Rakúska-Uhorska, slávne a významné kone a osobnosti európskeho rozmeru z tej doby však boli po Prvej svetovej a najmä po II. svetovej vojne potlačené do úzadia, pretože z ideologických dôvodov nevyhovovali ani prvorepublikovému, ani komunistickému režimu. V susednom Maďarsku pritom pomenovania dostihov po koňoch a osobnostiach z čias Rakúsko-Uhorska prežili aj počas komunistického režimu, zatiaľ čo v Česku a na Slovensku sa dochoval len Gomba handicap, ktorý vznikol v roku 1909 vo Viedni a neskôr z neznámych príčin zapustil pevné korene v Chuchli. Na Slovensko sa po sto rokoch vrátil aspoň názov Karpatská cena, čo bol na konci 19. storočia najbohatší rakúsko-uhorský dostih pre dvojročné kone, ktorý sa behal na vtedajšej najmodernejšej dostihovej dráhe v Tatranskej Lomnici.
Sú tu však aj ďalšie mená, ktoré by si zaslúžili návrat, sú tu aj kone a osobnosti, ktoré by mali byť pripomenuté v názvoch dostihov a memoriálov. Niektoré z nich predstavíme v tomto seriáli.

Galifard a Bono Modo

Gustav Springer, Dealer a Chilperic