Taxisova priekopa vznikla vo Viedni

Moderná doba okrem iných vymožeností priniesla úplne nové možnosti na skúmanie histórie. Ešte pred pár rokmi bolo treba všetky informácie vysedieť v študovniach archívov a nalistovať stránku po stránke, dnešná technika však umožňuje neporovnateľne viac. V on-line archívoch každý deň pribúda množstvo naskenovaných dokumentov a efektívne elektronické vyhľadávanie umožňuje objavenie informácií, ktoré „papieroví bádatelia” mohli, alebo možno aj chceli prehliadnuť. Z dnešných technických možností by iste mali radosť aj Saturnin a elektrický dědeček, a ich Kancelář pro uvádění románových příběhů na pravou míru...

Jedným z príbehov, ktorý sa zrejme nezakladá na pravde, je ten o vzniku názvu Taxisovej priekopy. Legenda hovorí, že prekážka dostala meno po princovi Egonovi Thurn-Taxisovi, ktorý sa údajne zasadil o jej ponechanie v kurze po prvom ročníku Velkej pardubickej v roku 1874. Skutočnosť je však iná - Taxisova priekopa vznikla vo Viedni.

Na závodisku vo Freudenau sa už od roku 1865 behala bohatá a ťažká Wiener Steeple-chase, neskôr Grosse Wiener Steeple-chase, založená prezidentom rakúskeho Jockey Clubu Egonom Thurn-Taxisom, ktorý ju v roku 1869 ako 37-ročný vyhral v sedle svojho žrebca Transylvaniana.
Niekedy v tom období jedna z prekážok dostala názov Taxisgraben - Taxisova priekopa a prvá zmienka o nej sa objavila v novinách Sportblatt 19. mája 1873, teda rok a pol pred prvou Velkou pardubickou. Príhoda o záchrane Taxisovej priekopy sa teda mohla odohrať vo Viedni, ale ani to asi nie je pravda, pretože to nebola najťažšia prekážka a o jej zotrvaní v kurze sa diskutovalo oveľa neskôr, až po smrti Egona Thurn-Taxisa.

Vo Freudenau bola strašiakom prekážka, príznačne nazvaná Teufelsgraben - Diablova priekopa, široká 4.3 metra, na ktorú sa nabiehalo oblúkom, čo koňom komplikovalo prípravu na odskok. Na Diablovej priekope sa zranilo a zahynulo množstvo koní, a zrejme sa tam odohrávali scény, príliš drastické pre fajnové viedenské obecenstvo. Vrchol nastal v roku 1885, keď bolo treba utratiť jedného zo zranených koní, čo neurobili v tej dobe obvyklým zastrelením, ale modernou metódou - injekciou - dávka však bola slabá a tak tisíce šokovaných divákov sledovali 15-minútový smrteľný zápas nešťastného koňa.
Mnoho divákov zo závodiska doslova utieklo s tým, že sa tam už nikdy nevrátia, strhli sa protesty, do novín chodili rozhorčené dopisy a tak riaditeľstvo dostihov pristúpilo k vyradeniu Diablovej priekopy z kurzu a k častejšiemu zaraďovaniu Írskej lavice a Taxisovej priekopy. Na konci sezóny 1885 bola Diablova priekopa zasypaná a nahradená ľahkou prekážkou. Taxisova priekopa so zvýšeným doskokom prežila Diablovu o 11 rokov a potom bola takisto zrušená. Od roku 1897 bol v popisoch dostihov skok, ktorý ju nahradil, označovaný názvom „ehemalige Taxisgraben”, bývalá Taxisova priekopa.

Pardubická prekážka, dnes známa pod názvom Veľká taxisova priekopa, sa v čase zániku viedenskej Taxisovej priekopy volala Tribúnny skok. Prvá zmienka o pardubickej Taxisovej priekope sa objavila 21 rokov po prvej zmienke o viedenskej, v denníku Prager Tagblatt z 5. novembra 1894.

Názov Taxisova priekopa do Pardubíc pravdepodobne preniesli rakúski turfmani a začal sa tam udomácňovať až štvrť storočia po vzniku originálnej Taxisovej priekopy vo Viedni. Že názov Taxisova priekopa bol ešte na začiatku 20. storočia len hovorovým názvom Tribúnneho skoku, dokazuje článok z novín Allgemeine Sport-Zeitung z roku 1905, kde sa doslova uvádza Tribünensprung (sogenannter Taxisgraben), Tribúnny skok (takzvaná Taxisova priekopa).
V článku sú uvedené rozmery vtedajšieho „Taxisu” - šírka 3.88 metra a prútenka s výškou 1.2 metra. Priekopa bola teda užšia než dnešná, upravená a zľahčená po protestoch v 90-tych rokoch 20. storočia. Oveľa nižšia bola aj Írska lavica, len 1.3 metra, z čoho možno vydedukovať, že Taxisova priekopa bola do enormných rozmerov, známych z medzivojnového a povojnového obdobia, rozšírená niekedy v prvej štvrtine 20. storočia a vykopaná zemina bola pravdepodobne použitá na zväčšenie Írskej lavice.