Zabudnuté mená: Galifard a Bono Modo

Na jar 1892 sa na dostihovú kariéru pripravovali dvojročné kobyly Gaillarde a Kis-Iblya, ktoré Gustavovi Springerovi priniesli unikátny historický zápis - v jednom ročníku odchoval dve matky víťazov Deutsches Derby.

Počas newmarketského júlového mítingu v roku 1886 kúpil Gustav Springer za 350 guineí žrebnú chovnú kobylu Lady Mauru, disponujúcu vynikajúcim pôvodom. Jej otcom bol víťaz 2000 Guineas, Derby a Doncaster Cupu Macaroni (Sweetmeat), matka Noblesse (Stockwell) bola druhá v Oaks a tretia v 1000 Guineas.
Lady Maura, žrebná po víťazovi Derby Galopinovi, zostala v Británii, kde sa jej v roku 1887 narodil žrebec Matamore a po pripustení ďalším popredným plemenníkom, víťazom 2000 Guineas, St. Leger a Ascot Gold Cupu Petrarchom, odišla do Springerovho začínajúceho žrebčína v Bučanoch, kde sa jej v roku 1888 narodil žrebec Pandore.
V tom čase sa zdala byť mimoriadne cenným úlovkom, pretože na dráhu prišiel jej syn Galore (Galopin) a v roku 1887 sa zaradil medzi popredných juniorov. V roku 1888 vyhral St. James' Palace Stakes, dobehol druhý v Prince of Wales Stakes a štvrtý v Derby, a po sezóne bol predaný do Ameriky.
Springer mal v stajni jeho pravého brata a na jeseň v roku 1888 poslal Lady Mauru opäť ku Galopinovi. Z tohoto spojenia sa jej v roku 1890 v Británii narodila kobyla Gaillarde a po ďalšom pripustení Petrarchom sa vrátila do Bučian, kde dala ďalšieho žrebca Maunderera. Potom bola niekoľkokrát pripustená Springerovým víťazom rakúskeho Derby Vineom, ale jej potomstvo bolo sklamaním - dala jedinú kobylu, zmienenú Gaillarde, a šesť žrebcov, z ktorý tri zvíťazili, ale do špičky mali ďaleko.

Iného rangu bol Springerov nákup na aukcii kisbérskych ročkov v roku 1879, kde kúpil kobylu a dva žrebce, z ktorých Landlord neskôr vyhral St Leger.
Kobyla po Cambuscanovi z Crisis bola polosestrou víťaza St Leger Hectora a pravou sestrou víťaza Langer Hamburger Criteriuma, ktorý mal tú smolu, že bol súčastníkom a tréningovým kolegom Kincsem. Kobyla bola napriek veľmi slušnému pôvodu najlacnejším koňom dražby a Springer ju kúpil za 750 zlatých, čo bolo v porovnaní s Lady Maurou približne 65 guineí.
Dostala meno Kisbaba (dieťa) a počas dostihovej kariéry behala vo farbách spoločnej stajne Jánosa Sztáraya a Imricha Hunyadyho. Už ako dvojročná sa zaplatila, keď raz vyhrala a vybehala 1151 zlatých (ekvivalent cca 15 000 € v roku 2020), ale to nebolo všetko - počas piatich sezón vybehala 42-násobok svojej kúpnej ceny. Kisbaba sa stala populárnou legendou rakúsko-uhorského turfu a jedným z mála koní, po ktorých boli pomenované dostihy ešte počas ich aktívnej kariéry. Behala do šiestich rokov, v 62 štartoch 27-krát vyhrala a 19-krát bola druhá, a čo do počtu víťazstiev bola druhá za Kincsem, takisto dcérou Cambuscana. Ako štvorročná bola najlepšou staršou kobylou Rakúsko-Uhorska, ako šesťročná dokonca najlepším starším koňom a celkovo druhá za Springerovým víťazom Derby Vineom.
V chove dala Springerovi dva žrebce a dve kobyly, a potom ju predal grófovi Morizovi Saint-Genoisovi do novovzniknutého bratislavského žrebčína Eleonorenhof, kde sa dožila 25 rokov.

V Bučanoch ju dvakrát spojili s Vineom - v roku 1889 z toho vzišiel päťnásobný víťaz Kivala a o rok neskôr kobyla Kis-Iblya, rovesníčka vyššie zmienenej Gaillarde.

V roku 1892 Gaillarde neštartovala a Kis-Iblya získala zo štyroch štartov jedno víťazstvo. O rok neskôr vybehla aj Gaillarde, ale do chovu odišla bez umiestnenia, zatiaľ čo Kis-Iblya sa zaradila medzi solídne handicapové kone. Ako trojročná v roku 1893 vyhrala 3 z 12 štartov a v prvej polovici sezóny 1894 získala v ôsmich štartoch jedno víťazstvo, jedno druhé a jedno tretie miesto.
Zlom v jej kariére nastal v lete v Tatranskej Lomnici. Dovtedy ju považovali za letúňku a väčšinou behala na tratiach do 1400 metrov, ale štart v Popradskej cene na 2400 metrov premenila v päťdĺžkové víťazstvo a o tri dni šokovala v Szepességi dij na 2500 metrov, keď o 4 dĺžky deklasovala dvojdesatinového favorita, víťaza Derby Gourmanda. Nová hviezda bola na svete.
Po prechode na vytrvalecké trate do konca sezóny odbehla 11 dostihov, 9-krát vyhrala, dvakrát bola druhá a bola druhou najlepšou staršou kobylou za Dornröschen, s ktorou získala súčasné víťazstvo v budapeštianskej Cene Jockey Clubu, Lovaregyleti Díj na 2800 metrov.

V sezóne 1895 Springer prihlásil Kis-Iblyu do slávneho Cesarewitch Handicapu, jesenného vrcholu európskej sezóny, ktorého vtedajší význam a popularita by sa dali prirovnať k dnešnej Prix de l'Arc de Triomphe. Prihlášky sú čosi ako medzinárodná klasifikácia a ilustrujú postavenie rakúsko-uhorského turfu v rámci Európy.

Najvyššiu záťaž mal predpísanú päťročný Ravensbury, premožiteľ legendárnej La Fleche z Hardwicke Stakes a rovesník Isinglassa, za ktorým skončil druhý vo všetkých dostihoch Trojkoruny. O libru nižšie bol mnohonásobný víťaz Victor Wild, ďalej víťazka St. Leger a Coronation Cupu Throstle a za ňou víťaz St. James' Palace Stakes a Goodwood Cupu Florizel II, pravý brat víťaza Derby a St Leger Persimmona a držiteľa Trojkoruny Diamond Jubileeho.
Z Rakúsko-Uhorska boli okrem Kis-Iblye prihlasení aj jej stajňový kolega, najlepší starší kôň Or-vert a najlepší trojročiak Tokio.
Or-vert v tej sezóne vyhral desať z trinástich štartov a pre Cesarewitch mal predpísanú piatu najvyššiu záťaž, rovnakú ako nemecký Hannibal, víťaz Deutsches St Leger, Hansa Preis a Grosser Preis von Berlin.
Majiteľ rakúsko-uhorskej Trojkoruny Tokio bol druhým najvyššie zaťaženým trojročiakom za francúzskym Moulatom a stál dve libry nad víťazom Irish Derby Portmarnockom a sedem libier nad víťazkou Oaks La Sagesse, a po započítaní vyrovnania vekového rozdielu vychádza jeho rating na úrovni Florizela.

Je možné, že tréner Butters s Kis-Iblyou pred zverejnením záťaží zbehával handicap, pretože sa v prvých štyroch štartoch sezóny neumiestnila a vyhrala až v auguste v Tatranskej Lomnici, kde obhájila víťazstvo v Szepességi dij. Do Newmarketu napokon necestovala a s dostihovou kariérou sa rozlúčila víťazstvom vo vysoko cenenom Grosses Freudenauer-Handicape na 3200 metrov.

Keď Kis-Iblya prišla do chovu, Gaillarde sa práve narodil jej prvý potomok, žrebec po kisbérskom plemenníkovi Gunnersburym, synovi víťaza Derby Hermita a víťazky Oaks Hippie.
Žrebec dostal meno GALIFARD a odišiel do rakúskeho Schönfeldu k skúsenému trénerovi Josephovi Buttersovi, u ktorého mal Springer v tom roku dvadsať dvojročiakov, z toho sedem prihlásených do Österreichisches Derby a osem do Deutsches Derby.

Galifard sa zrejme v práci ukazoval nádejne, pretože tréner Butters ho v sedle s Georgeom Hyamsom poslal debutovať koncom júla 1898 do Kottingbrunnu, do najbohatšieho dostihu pre dvojročné kone, do Preis von Helenthal na 1200 metrov o 50 000 korún (ekviv. 2020: 730 000 €), kde dlho vyzeral ako víťaz, ale napokon ho veľkým záverom o krátku hlavu chytil Per Butters.
Až v ďalšom štarte začiatkom septembra zavítal medzi nezvíťazivších a vo Viedni pod Hyamsom vyhral s náskokom šiestich dĺžok Maidenrennen na 1000 metrov o 2400 korún a o týždeň pridal víťazstvo v Nil Desperandum-Rennen na 1300 metrov o 5700 korún (80 000 €).
Sezónu zakončil dvomi umiestneniami pod džokejmi Sharpeom a Smithom, v Gunnersbury-Rennen na 1600 metrov o 4600 korún skončil, krátku hlavu a dĺžku za Bonvivantom a Cidom, a v Henckel-Memoriali na 1600 metrov o 23 000 korún (330 000 €) bol takisto tretí, dĺžku a pol dĺžky za Bonvivantom a Szabászom, ktorým poskytoval výhodu dvoch s štyroch kilogramov.

Na začiatku sezóny 1899 bol Galifard škrtnutý zo všetkých jarných dostihov, vrátane Trial Stakes a Nemzeti Díj, a vybehol až v polovici mája v Király díj, založenej v roku 1895 s cieľom ukojiť maďarskú túžbu po dostihu, ktorý by predčil rakúske Derby. Király díj bola vypísana na 1800 metrov pre trojročné a staršie kone o cenu sto tisíc, rovnakú ako v Derby. Po II. svetovej vojne bola Király díj (Kráľovská cena) premenovaná a dnes sa behá pod názvom Millenniumi Díj.
V Király díj okrem Galifarda v sezóne debutoval aj jeden z prvých koní, pomenovaných po ľudských osobnostiach. Žrebec baróna Hermanna Königswartera ako dvojročný odbehol vo Viedni dva dostihy pod menom slávneho básnika Petőfiho, čo na uhorskej strane monarchie vyvolalo negatívne ohlasy. Petőfi bol prihlásený do Király díj a aby barón Königswarter predišiel nepríjemnostiam, nechal mu zmeniť meno na Pardon, s ktorým ”prišiel, videl a zvíťazil” v najbohatšom budapeštianskom dostihu a získal 103 350 korún (1.475 mil. €), napriek tomu, že mal predtým vybehaných len 1970 korún.

Galifard skončil v Király díj desiaty z dvanástich a pripravoval sa na Österreichisches Derby, pred ktorým to mal najlepšie rozohrané barón Königswarter. Mal v hre prvých dvoch favoritov, Pardona a víťaza Henckel-Memorialu a Trial-Stakes Bonvivanta, pre ktorých najal vodiča Rio Tinta.
Najlepšie odštartoval outsider Iro, ale po pár metroch sa svojej práce ujal Rio Tinto. Na druhú priečku sa rýchlo posunul Bonvivant, favorizovaný Pardon začal vzadu a z konca deväťčlenného poľa sa v prvej polovici dostihu pomaly posúval na tretiu pozíciu. Vodič Rio Tinto úlohu splnil dokonale a pri točení do roviny už bola polovica súperov porazená. V rovine sa vpredu objavili Bonvivant a Pardon, ktorý sa 300 metrov pred cieľom oddelil a zdalo sa že ľahko zvíťazí, pred tribúnami však dobeh drvivým záverom zdramatizoval 25/1 outsider Galifard, ktorý sa dostal k Pardonovi, ale džokej Adams vytiahol bičík a Pardon útok odrazil. Galifard skončil o dve dĺžky druhý, tretie miesto, teda posledné platené, obsadil v rozťahanom dobehu Bonvivant.

Pre Pardona sa víťazstvom v Österreichisches Derby jeho dostihová kariéra uzavrela. V záverečnom súboji ho Galifard „zagalopoval” na kĺbiku a i keď sa zranenie rýchlo hojilo, neskôr sa objavili problémy so šľachou a musel odísť do chovu.

Österreichisches Derby 1899: 1. Pardon, 2. Galifard, 3. Bonvivant, 4. Adoma, 5. Per Butters

O dva týždne sa v Deutsches Derby predstavili Galifard a Bonvivant, spolu s kolegom Galifarda zo stajne Gustava Springera Angelym. Proti nim sa postavilo šesť domácich koní, na čele s vynikajúcou Namounou, prvým nemeckým koňom, ktorý zabehol kilometer pod minútu. Namouna ako dvojročná vyhrala všetky štyri štarty, ale pri vstupe do klasickej sezóny prišla o neporaziteľnosť, keď v Union Rennen prehrala o hlavu. Na štart ju sprevádzal stajňový kolega Gaticano, dostih si však zrežírovali rakúsko-uhorské kone.
Vedenia sa ujal Angely, za ktorého si sadli Galifard a Bonvivant, nasledovaní Namounou, vzadu pri kolízii stratil jazdca Xamete. Pri točení do roviny sa vpredu ocitli Springerovi Angely s Galifardom a zaútočila Namouna, ktorá s Angelym išla do vedenia, ale George Hyams mal situáciu pevne pod kontrolou. S útokom počkal na správny okamih a priviedol Galifarda k ľahkému, dvojdĺžkovému víťazstvu pred Namounou. Zvyšné platené miesta obsadili Bonvivant a Angely.

Tlač označila Galifarda za najkvalitnejšieho víťaza Derby od Espoira, úspešného v roku 1892, a stal sa favoritom Grosser Preis von Baden o sto tisíc mariek.
Joseph Butter mu dal v lete prestávku, zatiaľ čo jeho súperka Namouna vyhrala Grosser Preis von Berlin, ale v Baden-Badene ich mali preveriť dva špičkové francúzske žrebce, víťaz Grand Criteria Sospiro a Gobseck, ktorý štyri dni pred Grosser Preis von Baden vyhral 80 tisícovú Preis von Iffezheim, neskôr premenovanú na Fürstenberg-Rennen.
Grosser Preis sa zúčastnilo len šesť koní a na začiatku cieľovej rovine sa favoriti zoradili vedľa seba. Galifard, Namouna, Sospiro a Gobseck precválali rovinou hlava-hlava a ešte sto metrov pred cieľom sa výsledok nedal odhadnúť, ale prvé dve miesta napokon obsadili Gobseck a Sospiro, ktorých delil rozdiel hlavy. Ďalšiu hlavu strácala Namouna, Galifard skončil o 1 1/2 dĺžky štvrtý.

Jeho premožitelia pokračovali v úspešných kariérach. Gobseck po nemeckom double skončil druhý v Prix Royal-Oak a v nasledujúcej sezóne obsadil tretie miesto v Queen Alexandra Stakes, Sospiro vyhral Prix Gladiateur a ďalšie významné dostihy, Namouna sa stala nemeckou rekordérkou vo výške zisku a bola jedným z mála nemeckých koní, ktoré v tých dobách dokázali vyhrať v Rakúsko-Uhorsku (Austria-Preis 1900).

Galifardova ďalšia cesta viedla do budapeštianskeho St Leger, ale letná forma bola preč a skončil štvrtý za Per Buttersom, Bonvivantom a Cromwellom. Sezónu zakončil v Austria-Preis na 1300 metrov, kde sa neumiestnil, keď prekvapivo vyhral íný Springerov odchovanec, 33/1 outsider Mindegy so stajňovou jednotkou Hyamsom, o tri dĺžky pred víťazom Austria-Preis 1897 Gombom.

Ako štvorročný odbehol Galifard už len dva dostihy, v Király díj skončil s vysokou penalitu štvrtý za trojicou trojročiakov a potom získal súčasné víťazstvo v Buccaneer-Rennen.
Začiatkom júla 1900 odcestoval do Karlových Varov, kde sa jeho stajňoví kolegovia mali zúčastniť na tamojšom mítingu a on mal pokračovať do Hoppegartenu na Grossen Preis von Berlin, ale v tréningu mal nehodu a na dráhu sa už nevrátil.

Gunnersbury	Hermit Derby	Newminster St Leger
		Seclusion 3. Oaks
	Hippia Oaks	King Tom 2. Derby
		Daughter Of The Star
Gaillarde	Galopin Derby	Vedette 2000 Guineas
		Flying Duchess
	Lady Maura	Macaroni 2000 Guineas, Derby
		Noblesse 2. Oaks, 3. 1000 Guineas

O víťaza Deutsches Derby s pôvodom nabitým anglickými klasikami prejavila záujem ruská vláda, ale Gustav Springer lukratívnu ponuku odmietol a predal Galifarda uhorskému Ministerstvu poľnohospodárstva za 20 000 korún, čo je ekvivalent dnešných asi 142 000 €. Galifard odišiel do žrebčína Kisbér, kde v tom čase stávalo okolo 15 plemenníkov, ale v spoločnosti hviezd ako Bona Vista a Dunure o neho nebol príliš veľký záujem. Ročne pripúšťal okolo desiatich kobýl a jeho najlepším potomkom bol víťaz 14 dostihov z 29 štartov Good Morning, neskorší plemenník v žrebčíne Dióspuszta.

Na Galifardovho nástupcu nečakal Gustav Springer príliš dlho - v roku 1902 prišiel na dráhu tretí potomok Kis-Iblye BONO MODO.
Jeho otcom bola vtedajšia hviezda žrebčína Kisbér, víťaz 2000 Guineas Bona Vista (Bend Or), ktorý sa neskôr stal päťnásobným rakúsko-uhorským šampiónom a jedným z najdôležitejších plemenníkov v histórii anglického plnokrvníka. Bona Vista - Cyllene - Polymelus - Phalaris - Pharos - Nearco - Nearctic - Northern Dancer - Sadler's Wells - Galileo... Viac dodávať netreba.

Bona Vista v žrebčíne Kisbér

Joseph Butters naordinoval Bono Modovi podobný začiatok kariéry ako Galifardovi. Vynechal dostihy nezvíťazivších s cenami okolo 3000 korún a debutovať ho poslal do Metropole Preis na 1100 metrov s cenou 20 tisíc, kde Bono Modo pod Springerovým novým americkým džokejom Michaelsom obsadil v poli desiatich koní štvrtú priečku, pri výroku hlava-1 1/2-krk.
Krátko potom sa Butters začal pripravovať na návrat do Británie a časť koní, medzi nimi aj Bono Moda, poslal k svojej bývalej stajňovej jednotke a stálemu jazdcovi Galifarda Georgoeovi Hyamsovi, ktorý v tom roku začal trénovať v Alagu.
Hyams poslal Bono Moda na dráhu ešte raz, do októbrovej budapeštianskej Szt. László-díj na 1400 metrov o 32 000 a žrebec pod džokejom Dangmanom dobehol v poli ôsmich koní tretí, 3/4 dĺžky a 3 dĺžky za Aachenom a kobylou Pruszli.

Hyamsovi sa jeho prvá trénerská sezóna vydarila a tak k nemu Springer poslal aj ďalšie kone, i keď Joseph Butters napokon zostal v Rakúsku.
V roku 1903 mal Hyams v tréningu 33 Springerových koní a k dispozícii mal džokejov svetovej triedy Freda Tarala a Harryho Lewisa. Sezóna sa rozbehla výborne a na konci budapeštianskeho májového mítingu mal Springer na konte 15 víťazstiev, toľko ako pred rokom v polovici sezóny.
Bono Modo koncom apríla v Maidenrennen na 1600 metrov o 2400 korún utrpel pod Fredom Taralom ako vysoký favorit prekvapivú prehru, keď v poli troch koní vo falošnom dostihu nedohnal štart-cieľ bežiaceho Kiota. O 18 dní v Budapešti vyhral pod Harrym Lewisom Háromévesek Álamdija na 1600 metrov o 4000 korún a o ďalšie tri dni pod Taralom suverénne ovládol Kettős ivadékverseny na 2000 metrov o 20 tisíc. Po druhom víťazstve jeho kurz do Preis des Jockey Club klesol na 6/1, ale nádeje Gustava Springera na zisk domácej modrej stuhy sa pomaly rozplývali.

V tom istom čase vybehol iný syn Bona Vistu, pravnuk Kincsem a vnuk víťazky Norddeutsches Derby Budagyöngye, najlepší dvojročiak sezóny 1902 Beregvölgy. Odchovanec Ernő Blaskovicha zahájil sezónu víťazstvom v Király-dij na 1800 metrov pred štvorročnou Vig a stajňovou kolegyňou Viglány (Bona Vista - Budagyöngye). Keď o týždeň suverénne vyhral aj Alagi-dij, klesol jeho kurz do Preis des Jockey Club na dve desatiny a Beregvölgy úlohu tutovky splnil s náskokom šiestich dĺžok pred druhým z Alagi-dij Czipészom. Springer mal dvoch Derby adeptov a na štart napokon poslal len Elpenora, ktorý pod Fredom Taralom obsadil tretiu priečku.

Bono Modo zostal ušetrený pre Deutsches Derby, kde mu nehrozilo stretnutie s Beregvölgym, s ktorým Ernő Blaskovich urobil rovnakú chybu ako pred štvrťstoročím s Kincsem - neprihlásil ho.
34. ročník Deutsches Derby sa odohral 21. júna 1903 a na štart sa postavilo 11 koní, z toho dvaja vodiči. Domácimi favoritmi boli víťazi Grossen Preis von Hamburg a Union-Rennen Monopol a Laurin, z rakúsko-uhorskej dvojice sa viac verilo Aachenovi s Fredom Taralom, pretože Bono Modo mal problémy, ku ktorým sa viaže historka, svedčiaca o kolegiálnych vzťahoch vo vtedajšom zákulisí dostihového športu.
Vo štvrtok a v piatok pred Derby Bono Modo zle žral a jeho piatkovú prácu ohodnotili pozorovatelia ako zlú. Príčinu rozpoznal člen konkurenčnej stajne Fred Milne, ktorý bol v Hamburgu so zverencami svojo brata Henryho Aachenom a víťazom predošlého ročníka Derby Macdonaldom. Problémom bol boľavý zub, s ktorým si Milne dokázal poradiť - v piatok ho vytrhol a Bono Modovi sa okamžite vrátila chuť do jedla. V sobotu už opäť cválal s ľahkosťou a nedeľné Derby bolo dostihom jedného koňa.

Bono Modo odštartoval najlepšie, ale diktovania ostrého tempa sa ujal vodič tretieho z Grossen Preis von Hamburg Fedora Flavius. Za ním sa zoradili jediná kobyla v poli Jamaica, Bono Modo, Bengali, Aachen a Monopol, ktorého vodič Champion sa nedokázal dostať dopredu. Na tretie miesto sa rýchlo posunul Fedor, ale neskôr spolu s Jamaicou vycúval. Kilometer pred cieľom viedol Flavius pred Bono Modom, za ktorým boli Monopol, hasnúci Aachen, Hans Sachs, Miguel I. a Laurin.
V oblúku prežil Bono Modo kritický okamih, keď sa ho popri bariére pokúsil podbehnúť Miguel I., pričom mu skočil do nôh a spadol. Bono Modo prešiel okolo slabnúceho Flaviusa do vedenia, už pred cieľovou rovinou si vypracoval veľký náskok a pod Harrym Lewisom nikým neohrozovaný pohodlne vyhral za 2:37.2, čo bol v tej dobe vynikajúci čas, v Deutsches Derby pravdepodobne prvý pod 2:40.
O tri dĺžky druhý dobehol Hans Sachs a ďalšie štyri strácal Laurin, za ktorým skončili Monopol, dlho vedúci Flavius a Aachen.

Bono Modo sa vracia k vážnici po víťazstve v Deutsches Derby

V lete sa budapeštianske publikum tešilo na súboj Derby víťazov Beregvölgyho a Bono Moda v Erzsébet Királyné-dij na 2000 metrov o 50 000 korún (360 000 €), ale Beregvölgy si v práci podvrtol kĺbik a už sa na dráhe neobjavil.
Bono Modo skončil medzi deviatimi účastníkmi tretí za dvojicou špičkových starších koní. Ľahko o 4 dĺžky zvíťazila výhodne zaťažená Vig, víťazka Kanczadíj a Stutenpreis z predchádzajúcej sezóny a druhá z Király-dij (1/2 dĺžky za Beregvölgym), druhý dobehol víťaz Grosser Hansa-Preis a St. Leger Nunquam Dormio, na ktorého Bono Modo strácal tri dĺžky.
Posledný štart v klasickej sezóne absolvoval Bono Modo v budapeštianskom St. Leger, kde pod Fredom Taralom utrpel šokujúcu porážku, keď ho o dĺžku zdolal Sorrento, dnešnou terminológiou „dvojkový” kôň, ktorý v lete behal prútenky a posledný štart pred St Leger mal na 1300 metrov.

Ako štvorročný odbehol Bono Modo len dva dostihy.
V apríli 1904 sa vo Fenék-Rennen na 2000 metrov o 9500 korún stretli štyri kone, všetko klasickí víťazi - víťazi posledných dvoch ročníkov Deutsches Derby Macdonald a Bono Modo, víťaz Trial Stakes Jenkins a víťaz St. Leger Sorrento. Dostih odvodil Bono Modo, za ktorým sa vyviezol Macdonald a v závere po veľkom súboji s o 2.5 kilogramu menej nesúcim Jenkinsom o krk zvíťazil. Bono Modo skončil o tri dĺžky tretí, Sorrento posledný.
Podľa pozorovateľov nebol Bono Modo v stopercentnej kondícii a slabá bola jarná forma celej stajne Georgea Hyamsa, takže si Bono Modo počkal na ďalší štart až do júlového karlovarského mítingu. Tam už bola stajňová forma v poriadku, Springerove kone získali počas mítingu šesť víťazstiev a vyhrali oba najväčšie dostihy, Preis von Egerlande s víťaznou cenou 30 tisíc korún a Preis von Karlsbad s cenou 20 tisíc.
Horúcim favoritom Preis von Karlsbad na 2400 metrov bol premožiteľ Jenkinsa z Cambuscan-Rennen a víťaz Buccaneer-Rennen Monte Christo, ktorý dostih v poli štyroch koní odvodil a s veľkou stratou skončil posledný. Víťazstvo vybojoval Bono Modo v sedle s Harrym Lewisom, len o krátku hlavu pred Sorrentom s maďarským zázračným džokejom Ferencom Bontom.

Ferenc Bonta začal jazdiť v lete 1901 a hneď dosiahol pozoruhodnú úspešnosť 30%, keď v 82 štartoch získal 25 víťazstiev. V roku 1902 sa ako 16-ročný učeň stal rakúsko-uhorským šampiónom džokejov s rekordnými 99 víťazstvami, ale kvôli stúpajúcej hmotnosti jazdil len do roku 1906. Celkovo vyhral 244 dostihov.

Krátko po víťazstve v Karlových Varoch bol Bono Modo škrtnutý zo zvyšných významných dostihov a skončila sa kariéra, veľmi podobná s jeho predchodcom Galifardom. Obaja boli kvalitní dvojročiaci, ale obaja v domácom klasickom ročníku narazili na neporaziteľné hviezdy, ktoré už po Preis des Jockey Club nevybehli. Obaja vyhrali Deutsches Derby v ktorom sa odohral pád, obaja ako štvorroční odbehli po dva dostihy a kariéra oboch sa uzavrela v Karlových Varoch. Obaja napokon skončili v polokrvnom chove, to však v tom čase znamenalo čosi iné ako dnes, keď je to konečná pre neúspešných a nepotrebných plemenníkov.
Monarchia potrebovala pre rôzne účely, najmä pre armádu a poštu, obrovské množstvo koní, ktoré chovali v štátnych a armádnych žrebčínoch, a ich kvalita bola zlepšovaná anglickými plnokrvníkmi. Vtedajšia politika podpory chovu a chovateľov spočívala v tom, že uhorská vláda zo zahraničia dovážala vynikajúce plnokrvné žrebce, ako bol napríklad vyššie zmienený Bona Vista a pre polokrvný chov nakupovala úspešných domácich odchovancov - na jeseň roku 1904, keď skončil kariéru Bono Modo, bolo v Budapešti predvedených 55 žrebcov a Ministerstvo poľnohospodárstva do štátnych žrebčínov kúpilo 19 z nich, medzi nimi Bono Moda (za 10 000 korún), ďalších synov Bona Vistu Arrivisteho a Wikinga, či Bono Modovho súpera z Deutsches Derby Aachena.