Zabudnuté mená: Espoir

Víťaz Deutsches Derby 1892 Espoir sa narodil v Anglicku, ale suffixy sa v tých časoch nepoužívali a platilo pravidlo, že za domáceho odchovanca bol považovaný kôň, ktorý sa v krajine narodil, alebo bol dovezený zo zahraničia v roku svojho narodenia. Pod to spadali potomkovia kobýl, vracajúcich sa po ožrebení z pripúšťania, a tiež žriebätá, kúpené spolu s matkami. Espoir prišiel do Rakúsko-Uhorska vedľa svojej matky, takže na dostihových dráhach vystupoval ako odchovanec Michaela Esterházyho, majiteľa žrebčínov v Čeklísi a Tallósi (dnešné Bernolákovo a Tomášikovo).

Louis Esterházy

Keď bola v roku 1874 do Nemecka predaná kobyla Kisaszony, boli v Rakúsko-Uhorsku zavedené pravidlá vývozu najcennejších koní. Medzi ne patrila aj podpora dovozu plemenného materiálu, ktorá spočívala v tom, že kone kúpil štát, alebo Jockey Club a doviezol ich do Rakúsko-Uhorska. Plemenníci boli umiestňovaní do štátnych, ale aj súkromných žrebčínov, zostávali však v majetku štátu, ktorý inkasoval pripúšťacie poplatky. Kobyly boli na aukciách predané domácim chovateľom so záväzkom, že nesmú byť predané do zahraničia. Kone dlhé roky nakupoval Francis Cavaliero a po jeho odchode sa vládnym splnomocnencom stal princ Louis Esterházy.
Princ Esterházy pôsobil ako vojenský atašé na Veľvyslanectve Rakúsko-Uhorska v Londýne. Mal dokonalý predhľad, dobré kontakty a informácie, a mal aj rovnako štastnú ruku, ako Cavaliero. Nakúpil mnoho kvalitných koní, okrem iných zakladateľa dnešnej vládnucej línie Galileo Bona Vistu a Matchboxa, ktorí v tej dobe patrili medzi najdrahšie kone na svete. Jeden z najlepších nákupov sa mu podaril v roku 1889, keď do Uhorska poslal nasledujúcich päť mladých kobýl so žriebätami:

Red Hot (Isonomy), žriebä po Galopinovi, pripustená Ormondom a Highland Chiefom, 1050 Ł

Bel Esperanza (Beauclerc), žriebä po Barcaldineovi, pripustená Sarabandom, 945 Ł

Thorgunna (Bend Or), žriebä po Barcaldineovi, pripustená Barcaldineom, 700 Ł

Response (Queens Messenger), žriebä po Torpedovi, pripustená Bend Orom, 651 Ł

Saxon Queen (King Alfred), žriebä po Sir Bevysovi, pripustená Sarabandom, 300 Ł

Spolu s tristo librami za transport, poistenie a iné výdaje bol celkový účet za import 3950 libier, teda 39 500 zlatých, čo je ekvivalent dnešných asi 555 000 €, alebo 14 miliónov českých korún.
V októbri 1889 boli všetky kone v Budapešti vydražené a Národný fond pre chov koní za ne zinkasoval len 22 350 zlatých, možno teda povedať, že na dovoz kobýl a žriebät so špičkovými pôvodmi prispel chovateľom sumou 17 150 zlatých (cca 240 000 €).

A čím bol Esterházyho nákup tak zaujímavý? Medzi žriebätami boli dvaja víťazi Derby.

Kobylu Red Hot so žrebčekom po Galopinovi za 5500 zlatých vydražil gróf Elemér Batthyány a žrebček prišiel na dostihovú dráhu pod menom Gaga, ako reprezentant spoločnej stajne Eleméra Batthyányho a Miklósa Keczera.

Bel Esperanza v žrebčíne Tallós (Tomášikovo).

Bel Esperanzu s potomkom vydražil za 6000 zlatých (cca 84 000 €) Michael Esterházy. Žrebčeka po Barcaldineovi v roku 1890 ponúkol na predaj na kisbérskej dražbe ročkov, kde ho za 2650 zlatých vydražil gróf Louis Trauttmansdorff a vybral mu krásne francúzske meno Espoir - Nádej.

Sezóna 1891

Espoira poslal Trauttmansdorff ku svojmu trénerovi Herbertovi Reevesovi do Oberweidenu neďaleko Vysokej pri Morave, ale na dostihovej dráhe sa objavil vo farbách nadporučíka Josefa Lasockého. Debutoval vo Wiener Critériu na 1200 metrov o 12 000 zlatých a v poli deviatich koní dobehol štvrtý. Strácal len 3 1/2 dĺžky na víťaza, ktorým bol Gaga, popredný dvojročiak s víťazstvom z Vinea-Rennen a tretím miestom z Gróf Károlyi Gyula Emlékverseny.
O desať dní Espoir ľahko vyhral Cadet-Rennen s cenou 1000 zlatých a opäť zamieril do veľkých dostihov. V budapeštianskej Szent László-dij na 1400 metrov o 20 000 zlatých dobehol dve dĺžky a hlavu za Trick-Trackom a Sorellou, a o päť kilogramov viac nesúci Gaga skončil štvrtý.
Sezónu ukončil tretím miestom v Henckel-Memoriali, kde ho porazili Trick-Track a Gaga, so ziskom 34 a 23 tisíc zlatých najlepšie dvojročné žrebce sezóny 1891. Espoir v štyroch štartoch vybehal len 3175 zlatých, ale výkonmi sa zaradil do úzkej špičky.

Sezóna 1892

Espoir počas života mnohokrát zmenil majiteľa. Od chovateľa Henryho Waringa ho na aukcii v Newmarkete vydražil uhorský Fond, zastupovaný Louisom Esterházym, od Fondu ho vydražil Michael Esterházy a od neho gróf Trauttmansdorff. Ako dvojročný behal v majetku grófa Lasockého a v apríli 1892, pred začiatkom klasickej sezóny, bol ponúknutý na dražbe vo Freudenau ako majetok Aloisa Schwarzenberga.
O Espoira mali záujem Alphons von Kodolitsch a gróf Wenckheim, a nádejný žrebec bol priklepnutý generálovi Kodolitschovi za konečnú cenu 12 150 zlatých, ekvivalent dnešných asi 175 tisíc €. Vtedajšia tlač to komentovala ako šťastnú a lacnú kúpu a zareagoval aj stávkový trh - Espoirov kurz do Derby stúpol, pretože sa zdalo, že s ním niečo nie je v poriadku, keď bol pred začiatkom sezóny predaný tak lacno...

Espoirov siedmy majiteľ ho nechal u trénera Reevesa a z tréningu prišla zlá správa. Espoir utrpel ľahšie zranenie kopyta a pôvodne mal vynechať Trial-Stakes. Pred dostihom však napršalo a napokon bežal, ale debut v nových farbách sa nevydaril. Na mäkkej dráhe sa zrodilo obrovské prekvapenie - Trial-Stakes o hlavu vyhral najväčší outsider Er Rudolfa Kinského. Espoir dobehol medzi deviatimi štartujúcimi piaty a ešte horšie dopadol šampión Trick-Track, ktorý skončil až siedmy.
Erov otec Arcadian mal luxusný pôvod - bol po víťazovi Derby Kisbérovi z jeho britského pôsobenia, z víťazky 1000 Guineas a Oaks Spinaway. Aristid Baltazzi ho priviezol do Napajediel ako náhradu za Kisbéra, ktorého po krátkom pôsobení vo svojom chove predal do Nemecka, ale ani Arcadian nenaplnil očakávania a Er bol jeho najlepším potomkom.

Espoirove šance pre Derby neposilnili ani nasledujúce dva štarty v Budapešti. V Tavaszi kísérleti verseny na 1600 metrov ho v poli štyroch koní zadržane porazil Coureur, patriaci do okruhu favoritov Derby, a potom dobehol v handicape na 2400 metrov tretí.
Po sérii priemerných výsledkov sa zdalo, že Espoir do Derby nepatrí, ale Herbert Reeves ho nechal bežať a zrejme vedel prečo.

Preis des Jockey-Club

Vysokým favoritom Preis des Jockey-Club bol syn víťaza epsomského Derby Galopina Gaga, ktorý nebežal Trial Stakes, ale dva malé dostihy na dlhších dištanciách. Do sezóny vstúpil ľahkým víťazstvom v Esterházy-díj na 2400 metrov o 1000 zlatých a potom vyhral o zadržaných päť dĺžok Államdij na 2000 metrov o 1200 zlatých. Do Derby išiel ako „pari” favorit a k dispozícii mal vodiča Turula (Barcaldine - Thorgunna), ktorý bol spolu s Gagom a Espoirom medzi žriebätami, kúpenými Louisom Esterházym.
Druhým favoritom bol s kurzom 4/1 Primás II, syn ďalšieho víťaza epsomského Derby Doncastera a víťazky nemeckého Derby, dcéry Kincsem Budagyöngye. Okruh favoritov dopĺňal s kurzom 6/1 War Horn po víťazovi francúzskeho Derby Beauminetovi, pôsobiacom v žrebčíne Alexandra Forgáča v Nižnej Kamenici pri Košiciach. Espoir sa dal vsadiť 100/1, v rovnakom kurze ako Gagov vodič Turul.

Štart sa štrnástim účastníkom podaril na prvý pokus a Primás II sa okamžite ujal vedenia. Zakrátko sa vedľa neho posunul outsider Don Alfonso a ako hovorí dobový komentár, udávali enormne ostré tempo. Po prvej tretine dostihu mali náskok asi troch dĺžok pred poľom, ktoré viedol Turul pred stajňovým kolegom Gagom, Espoir vyčkával na poslednom mieste. V poslednom oblúku Primás II ešte zostril tempo a do cieľovej roviny prišiel s jasným náskokom pred Turulom, Gagom a War Hornom. Štyristo metrov pred cieľom sa Gaga dostal na úroveň Primása a po veľkom súboji ho o dĺžku porazil. O 1 1/2 dĺžky tretí dobehol Er, ktorého Espoir takmer pripravil o posledné dotované miesto, ale jeho útok prišiel neskoro a skončil o krátku hlavu štvrtý.

Gaga týždeň po Derby vyhral Buzgó-Rennen na 2000 metrov o 2000 zlatých, kde ľahko porazil jediného súpera, bývalého dvojročného šampióna Trick-Tracka a tým sa jeho dostihová kariéra uzavrela.
Víťaza Derby s vynikajúcim exteriérom a pedigree si vzal do prenájmu žrebčín Kisbér za veľmi vysokú sumu. V prvom roku za prenájom zaplatil 10 tisíc a v nasledujúcich dvoch sezónach po 12 tisíc, ale kisbérski odborníci vedeli čo robia a záujem chovateľov mali veľmi dobre zmapovaný. Napriek tomu, že Gaga bol od začiatku s pripúšťacím poplatkom 500 zlatých najdrahším kisbérskym plemenníkom, každoročne pripúšťal viac ako 30 kobýl. Jeho potomstvo bolo vynikajúce a Gaga sa už s tromi ročníkmi potomkov stal šampiónom plemenníkov.

Gaga (Galopin - Red Hot po Isonomy) ako dvojročný

Deutsches Derby

Výkon v Preis des Jockey-Club ukázal, že Espoir už dohnal tréningové resty a pre Deutsches Derby generál Kodolitsch angažoval špičkového anglického džokeja Freda Webba. Týždeň pred Derby bol 6/4 favoritom Primás II, pred Espoirom (3/1) a prvými dvomi z Union-Rennen, domácim Dornom (3/1) a rakúsko-uhorským Coureurom (6/1), ale veci sa opäť skomplikovali. Postarala sa o to pruská železnica, ktorá akoby chcela pomôcť domácim - Espoir a jeho stajňový kolega Szerencse-fel cestovali z Viedne až 36 hodín a do Hamburgu prišli s kašľom, Primása zasa nechali dvanásť hodín stáť na akejsi stanici a aj on po príchode do Hamburgu kašľal a zle žral.
Zákulisné správy o problémoch rakúsko-uhorských favoritov zatriasli stávkovým trhom a horúcim favoritom sa s kurzom 6/4 stal Dorn. Primás II stúpol na 3/1, Espoir na 5/1 a Coureur bol takisto 5/1.

Problémy celkom zmarili šance Primása II, ktorý podľa pozorovateľov pred dostihom vyzeral nezdravo a mal spadnuté boky. Reevesovi zverenci mali viac šťastia. Prechladnutie sa ukázalo ako ľahké a rýchlo pominulo, a generál Kodolitsch si v Hamburgu pripísal double - Szerencse-fel vyhral Silberne Peitsche na 1400 metrov a vzápätí Espoir ovládol Derby.

Okamžite po štarte vtedy 2500-metrového Deutsches Derby sa favorizovaný Dorn ujal vedenia a testoval kondíciu rakúsko-uhorských konkurentov. Espoir sedel okolo piateho miesta, zatiaľ čo unavený Primás II nedokázal akceptovať Dornovo smrtiace tempo a prepadol sa na koniec desaťčlenného poľa. Dornovi súperi po jednom odpadávali a v hre napokon zostali len Espoir a Coureur, ktorí v cieľovej rovine ľahko išli dopredu a Espoir zvíťazil o dve dĺžky. Dorn skončil o 3 1/2 dĺžky tretí.

Espoir (Barcaldine - Bel Esperanza po Beauclerc)

Fred Barrett

Espoir bol v životnej forme. Hovorilo sa o ňom ako o jednom z najlepších víťazov Deutsches Derby a doma ho čakala séria bohato dotovaných dostihov, a tak generál Kodolitsch uzavrel zmluvu s jedným z najlepších džokejov tých čias Fredom Barrettom, víťazom Derby a britským šampiónom z roku 1888 a jazdcom vtedajšieho najbohatšieho koňa sveta Donovana.

25-ročný Fred Barrett sa do Rakúska presťahoval začiatkom augusta 1892. Prvýkrát jazdil na letnom mítingu v Budapešti a hneď v prvý deň získal víťazstvo. 11. augusta 1892 sa poprvýkrát predstavil v sedle Espoira a stála pred nimi nesmierne ťažká úloha.
Szt. István Díj (Cena sv. Štefana) o 40 tisíc zlatých (dnešných cca 580 000 €) bol druhý najbohatší rakúsko-uhorský dostih a kvôli systému nezmyselne vysokých penalít a úľav sa na zradnej dištancii 1800 metrov vyhrával veľmi ťažko. Nikdy v ňom nevíťazili favoriti a to bolo možno Espoirovo šťastie.
Favoritmi boli trojročná Alžbeta grófa Antona Apponyiho z Oponíc a druhý z Deutsches Derby Coureur, ktorým propozície predpisovali len 44.5 a 48.5 kilogramu. Espoirovi s penalitou za zisk z Deutsches Derby vyšla obrovská záťaž 58.5 kilogramu a zdalo sa byť úplne vylúčené, že by s desaťkilovou nevýhodou mohol Coureura poraziť. V dostihu boli aj ďalšie špičkové kone s výhodnými záťažami a tak Espoir medzi trinástimi štartujúcimi odskočil s kurzom 12/1. Angažovanie špičkového svetového džokeja sa generálovi Kodolitschovi vyplatilo, pretože to, že Espoir dokázal nemožné, bolo z veľkej časti Barrettovou zásluhou.

Po štarte sa vedenia ujal stajňový kolega obhajcu víťazstva Eretneka Hippomenes a vypracoval si náskok asi 30 dĺžok, čím pravdepodobne vystrašil mladých jazdcov Graya a Otta Maddena, ktorí sa s favoritmi Coureurom a Alžbetou ponáhľali za ním, zatiaľ čo Barrett situáciu vyhodnotil správne a s Espoirom pokojne čakal na konci poľa. Po zhasnutí Hippomenesa sa vpredu ocitol Coureur s asi dvojdĺžkovým náskokom pred Alžbetou, ale už na začiatku cieľovej roviny boli v problémoch. Na dištancii odpadla Alžbeta a vzápätí sa naplnil aj osud Coureura. Espoir sa medzitým popri bariére nenápadne posunul za lídrov a Barrett chladnokrvne čakal na priestor. Keď sa mu otvorila medzierka, zavelil do útoku, Espoir napriek veľkému nákladu zareagoval a dobehol si po ľahké víťazstvo, v na tú dobu kvalitnom čase 1:58.
O dve dĺžky druhý bol syn niekdajšej spolucestovateľky Kincsem Csalogány, štvorročný Csővár (49 kg) a za ním skončili László (46 kg), Coureur (48.5 kg) a Sapperlot (45 kg).

Z problémov z Hamburgu sa medzičasom zotavil Primás II a začiatkom septembra vo viedenskej Preis von Piber na 2000 metrov zvíťazil o dĺžku a 2.5 kilogramu pred Lászlóm. Vzápätí sa v Residenz-Preis na 1800 metrov o 10 tisíc zlatých opäť stretol s Espoirom, proti ktorému mal veľkú výhodu 6 kilogramov, ale Espoir bol po fenomenálnom výkone zo Szt. István Díj považovaný za neporaziteľného a ako vysoký favorit predpoklady naplnil.
V poli štyroch koní tempo nadiktoval Primás II a Espoir ho nasledoval s odstupom piatich dĺžok. Vo freudenauskej dlhej cieľovej rovine sa bez toho, aby sa Fred Barrett v jeho sedle musel pohnúť, dotiahol k Primásovi, prešiel okolo neho a vyhral o dĺžku.

O týždeň sa Espoir a Primás II opäť stretli v Jubiläumspreis na 2400 metrov o 20 tisíc a napriek tomu, že dlhšia dištancia viac vyhovovala vytrvalejšiemu Primásovi a v poli bol aj najlepší nemecký starší kôň, víťaz Grosser Hansa-Preis a neskorší víťaz Grosser Preis von Baden Nickel, bookmakeri vo viedenskom ringu držali Espoira na štyroch desatinách.
Primás II a Espoir mali v dostihu stajňových kolegov, kobylu Talány a žrebca Lászlóa, ktorí spoločne diktovali dobré tempo, sledovaní Primásom a Espoirom. V poslednom oblúku zhasla Talány a na začiatku roviny prešiel Primás II do vedenia. 400 metrov pred cieľom zaútočili Espoir a Nickel, Espoir sa dotiahol k Primásovi, ale niesol o 5 kilogramov viac a tak musel Fred Barrett vytiahuť bičík, aby ho dostal o dĺžku dopredu. Nickel baróna Fürstenberga skončil o päť dĺžok tretí, pred Lászlóm, Trick-Trackom, Alžbetou a Talány.

Espoir s Fredom Barrettom na obraze Emila Adama

V budapeštianskom St Leger išli súperi Espoirovi a Primásovi z cesty. Na štartovej listine okrem nich zostal len bývalý dvojročný šampión Trick-Track a Espoirov stajňový kolega László. Espoir odskočil na dvoch desatinách a s vyrovnanými záťažami sa s Primásom len pohral. Podľa pôvodného popisu dostihu stačilo Barrettovi v závere natiahnuť ruky a Espoir bez námahy zvíťazil o dve dĺžky, zatiaľ čo Primás mal čo robiť, aby v súboji o druhú priečku zdolal Lászlóa, ktorý odvodil väčšinu dostihu.

Týždeň po St Leger sa Ernő Blaskovics s vnukom Kincsem predsa len dočkal. V Lovaregyleti dij (Cene Jockey Clubu) na 2800 metrov mal Primás II päťkilovú výhodu a tentokrát sa Fred Barrett v Espoirovom sedle snažil márne, odišiel porazený o 2 1/2 dĺžky.
Po prerušení víťaznej série odišiel Espoir na zimný odpočinok do Oberweidenu a domov zamieril aj Fred Barrett, ktorý v tom roku získal v Rakúsko-Uhorsku v 81 štartoch 20 víťazstiev.

Espoir sa stal rakúsko-uhorským šampiónom a i keď nevyhral Derby, vytvoril ziskom 81 550 zlatých (dnešných cca 1.2 milióna €) nový rakúsko-uhorský rekord.
Gaga bol dvojkou so ziskom 54 150 zlatých a 8500 zlatých vybehal tretí z kolekcie kúpenej Louisom Esterházym Turul, ktorý sa v nasledujúcej sezóne prepracoval do najužšej špičky.

V Nemecku získal Espoir 61 000 mariek, čo bolo 36 000 zlatých. V tamojšom rebríčku mu to stačilo na štvrtú priečku, pričom najlepšieho nemeckého trojročiaka Dorna porazil v Deutsches Derby o 5 1/2 dĺžky a najlepšieho staršieho koňa Nickela v Jubiläumspreis o 6 dĺžok.

Sezóna 1893

V zime Espoir prekonal zápal uzlín a jeho prvý štart v novej sezóne sa oddialil, ale generál Kodolitsch mal na jar iné príjemné starosti - u trénera Jamesa Waugha mal odchovanca Michaela Esterházyho Van Dycka (Petrarch), ktorý bol považovaný za najlepšieho dvojročiaka, pripravovaného v Newmarkete.
Van Dyck debutoval v deň 2000 Guineas v Newmarkete, v May Plate na 1000 metrov. Podľa reportov z ringu na neho boli uzavreté dve obrovské stávky, 1000-librová a 400-librová, čo zodpovedá dnešným asi 130 a 52 tisíc librám. Van Dyck odskočil ako 5/4 favorit a pod starším bratom Freda Barreta Georgeom predpoklady naplnil, keď v poli deviatich koní ľahko zvíťazil pred Saranou, neskôr treťou v Oaks.

Espoir vybehol 4. júna 1893 v Buzgó Rennen na 2000 metrov o 2000 zlatých a i keď nebol v plnej kondícii, potvrdil pod Fredom Barretom úlohu jasného favorita a vyhral o tri dĺžky pred Turulom. Ďalší štart ho čakal na Derby mítingu v Hamburgu, no ešte predtým generál Kodolitsch odcestoval na míting Royal Ascot, kde bol Van Dyck druhým favoritom Coventry Stakes.

Generál Kodolitsch a jeho manželka boli hosťami dvoch významných osobností dostihového športu, majiteľa St. Simona, Williama Cavendish-Bentincka, 6. vojvodu z Portlandu a Lorda Roseberyho, neskoršieho ministerského predsedu, ktorý v Coventry Stakes slávil víťazstvo, keď systémom štart-cieľ vyhral jeho 6/4 favorit, vtedy ešte nepomenovaný žrebec po Hamptonovi z Illuminaty (Rosicrucian), ktorý vstúpil do dostihovej histórie pod menom Ladas.
Ladas v tom roku vyhral ešte Champagne Stakes a Middle Park Plate a zimoval ako v štyroch štartoch neporazený favorit Derby. V nasledujúcej sezóne vyhral 2000 Guineas a Derby, vždý o 1 1/2 dĺžky pred Matchboxom. V Derby Ladas vytvoril ťažko prekonateľný rekord - vyhral ho ako najväčší favorit v histórii s kurzom 2/9 (0.22), ale o Trojkorunu prišiel, keď ho v závere St Leger zdolala 50/1 outsiderka Throstle.
Na Slovensku narodený Van Dyck stál v Coventry Stakes proti Ladasovi 3/1, ale v priebehu dostihu ho postihlo krvácanie a medzi desiatimi štartujúcimi skončil piaty. Generálova stávka 1000 zlatých v kurze 100/1 na Van Dyckovo víťazstvo v epsomskom Derby bola vopred stratená a tak ho stiahol domov, aby sa pokúsil aspoň o viedenské Derby, kde ho mal vsadeného v kurze 40/1. O Van Dyckovi chodili z tréningu veľmi dobré referencie, ale neustále sa vracajúce krvácanie zmarilo jeho kariéru. V Rakúsku bežal už len dvakrát, skončil druhý vo Wiener Criteriu a v jedinom štarte v troch rokoch musel byť kvôli krvácaniu zadržaný.

Necelý týždeň po Van Dyckovom neúspechu v Coventry Stakes stál Espoir na štarte Grosser Hansa-Preis na 2000 metrov vedľa dvoch nemeckých koní, jeho súpera z Deutsches Derby Dorna a trojročnej Villette. V súboji titanov Espoir potvrdil, že je lepším koňom ako Dorn, ale pod nákladom 68 kilogramov sa pred o tri kilogramy menej nesúceho súpera nedokázal dostať a odišiel porazený o 3/4 dĺžky.

O mesiac ho čakala obhajoba víťazstva v Szt. István Díj, ale niekoľko dní pred štartom sa stala nehoda - Barrett z neho po práci spadol a na dlhší čas zostal ležať v bezvedomí. V závere dostihu Espoirovi chýbali sily, prepadol sa dozadu a skončil dvanásty, na čo mal zrejme vplyv aj zdravotný stav Freda Barretta, ktorému bolo zistené vážne ochorenie ľadvín, na ktoré v januári 1895 v Newmarkete zomrel vo veku 27 rokov.

Svoj posledný dostih odbehol Espoir 14. septembra 1893 vo Viedni, ale pod džokejom Fredom Peakem akoby to ani nebol on a v Amaranthus-Rennen na 2000 metrov o 1000 zlatých skončil posledný.
Espoirova iskra bola preč. Už sa nepokúsil o obhajobu víťazstva v Jubiläumspreis, nepredstavil sa ani v Austria-Preis a padol aj jeho výlet do Newmarketu, kde bol prihlásený do Jockey Club Cupu, vtedajšieho druhého najbohatšieho anglického dostihu. Odišiel do chovu s povesťou najlepšieho koňa od čias Kincsem.

Ešte na začiatku Espoirovej poslednej sezóny bolo oznámené, že sa generál Kodolitsch dohodol s Aristidom Baltazzim na jeho prenájme do Napajediel, po sezóne však odišiel do žrebčína Hugo Telep v dnešných Rusovciach, ktorý po smrti Huga Henckela viedla jeho manželka Laura Henckelová. Espoira chcel využiť aj generál Kodolitsch, ktorý mu plánoval poslať dvanásť zo svojich dvadsiatich chovných kobýl, ale v decembri nečakane zomrel.

Generál Kodolitsch

Generálmajor Alfons Edler von Kodolitsch (*1831 - †1893) bol jednou z najpozoruhodnejších postáv druhej polovice 19. storočia. V päťdesiatych rokoch ako mladý dôstojník odjazdil niekoľko dostihov a v šesťdesiatych rokoch prežil veľmi dobrodružnú vojenskú kariéru - bol priamym účastníkom tragického habsburgovského mexického dobrodružstva, zúčastnil sa anglickej vojny v Habeši (Etiópii), či vojny generála Sheridana proti vzbúreným Indiánom pri Red River...
Nadšený propagátor dostihov a využitia plnokrvníkov v armáde neskôr pôsobil ako vojenský atašé v Paríži a po odchode do dôchodku v roku 1881 sa naplno začal venovať dostihom ako majiteľ stajne a neskôr aj ako chovateľ.
Mimoriadne sa angažoval aj v zákulisí dostihového športu. Bol propagátorom Veľkej prešporskej steeplechase, postaral sa o preklad propozícií a ich rozšírenie vo Francúzsku a v Anglicku, a prilákal do Bratislavy zahraničnú konkurenciu. Aj jeho zásluhou získala Veľká prešporská steeplechase na konci 19. storočia renomé najvýznamnejšieho prekážkového dostihu Monarchie. Okrem toho sa usiloval o vybudovanie závodísk v Salzburgu a v Karlových Varoch, ale jeho hlavným cieľom bolo vybudovanie veľkého prekážkového závodiska v Krieau.
Generál Kodolitsch trpel bronchitídou a kvôli tomu trávieval zimy v teplejšom podnebí, v Egypte, v Číne, v Indii. Zimu 1893/94 sa rozhodol stráviť v Taliansku, kde ho postihla mŕtvica a 15. decembra v San Reme zomrel vo veku 62 rokov.
Ak by mu bolo dopriate ešte zopár rokov a podarilo by sa mu dokončiť projekt „viedenského Auteuil”, zmenil by celú históriu prekážkových dostihov v Rakúsko-Uhorsku a ktovie, či by si dnes ešte niekto spomenul na Veľkú pardubickú...

Espoir v chove

Nízky záujem o Espoirove služby bol sklamaním, k čomu zrejme prispel vysoký pripúšťací poplatok 1000 zlatých. Po jedinej sezóne v Rusovciach odišiel do žrebčína francúzskeho chovateľa Roberta Lebaudyho v Perváte neďaleko Kisbéru a jeho poplatok klesol na 200 zlatých, ale ani tam sa záujem nezvýšil - v roku 1895 pripustil 19 kobýl, z toho 15 v majetku vdovy Kodolitschovej.
Mathilde von Kodolitsch po generálovej smrti prevádzkovala jeho stajňu pod názvom Captain Black, pripomínajúcim generálovu vojenskú minulosť a jeho dostihové farby, čierny dres so zlatým zapínaním, mala však veľmi ťažkú pozíciu. Podľa vtedajších pravidiel po smrti prihlasovateľa boli prihlášky neplatné a keďže sa do významných dostihov prihlasovali už ročiaky, znamenalo to, že sa jej kone dve až tri sezóny nebudú môcť zúčastňovať najväčších dostihov. To spolu s nízkym záujmom o Espoira, slabým predajom jeho ročkov, ale i tým, že sa vdova Kodolitschová opäť vydala, viedlo k rozpredaju koní a k jej odchodu z dostihového športu.
Espoir po dvoch pripúšťacích sezónach v Perváte odišiel do bratislavského žrebčína Eleonórin dvor, ktorý založil gróf Hugo Moriz St. Genois d'Ancaucourt a po jeho predčasnej smrti ho viedla jeho vdova Eleonore St. Genois. Jeho prvou pripúšťacou sezónou v Eleonórinom dvore bol rok 1897, rok, keď prišli na dráhu jeho prví dvojročiaci.
V prvom ročníku zvíťazili všetci traja jeho potomkovia a užitočné kone mal na dráhe aj v nasledujúcich rokoch. Napriek tomu, že nikdy nezískal popularitu u najväčších chovateľov a nedostával najlepšie kobyly, jeho potomkovia v sezónach 1897 až 1902 vyhrali v Rakúsko-Uhorsku 55 dostihov a v Nemecku mal víťaza Grosser Preis von Hannover Adolara z chovu Mathilde Kodolitschovej.

V roku 1902 začala dostihové a chovateľské aktivity obmedzovať aj Eleonore St. Genois. Do Ruska predala niekoľko chovných kobýl a žriebät a tiež Espoira, ktorý sa s Rakúsko-Uhorskom rozlúčil veľkým úspechom - jeho syn Facon ho napodobnil a vyhral vrchol uhorskej sezóny, 1800-metrovú Szt. István Díj.

Facon (Espoir - Feetschi) s džokejom Slackom a trénerom Hansim Friesom.

Predaj do Ruska neznamenal to, čo si pod tým automaticky predstavujeme. Veľká časť predrevolučných predajov do Ruska, známych z publikácií o dostihovom športe, boli v skutočnosti predaje do Poľska, ktoré ale v tých časoch neexistovalo. Poľské kráľovstvo bolo rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko, a Espoir odišiel do žrebčína grófa Józefa Gizyckého do Novoselice, asi dvesto kilometrov východne od Ľvova, na poľské územie, ktoré neskôr pripadlo Ukrajine.

Poľskí chovatelia si krv Barcaldinea cenili oveľa viac ako rakúsko-uhorskí a k Espoirovi začali prúdiť kobyly napriek vysokému pripúšťaciemu poplatku 500 rubľov, rovnakému, s akým v Rusku začínal víťaz anglickej Trojkoruny Galtee More.

Ešte pred príchodom prvých žriebät z Espoirovho „ruského” pôsobenia mu vynikajúcu reklamu urobila kobyla Countess Eleonor (Espoir - Elly), narodená v Eleonórinom dvore.
Countess Eleonor vybehla vo farbách bankára Henryka Blocha ako dvojročná v Petrohrade, kde počas augusta 1903 získala v šiestich štartoch štyri víťazstvá a dve druhé miesta, a neskôr pridala ďalšie víťazstvo vo Varšave. Ako trojročná opäť vyhrala vo Varšave aj v Petrohrade, dobehla druhá v Rossijskom St Leger, tretia v Gagarinskom Prize (Oaks) a štvrtá vo Wielkej Warszawskej.
V roku 1904 kúpil Józef Gizycki v Rakúsko-Uhorsku Espoirovho štvorročného syna Casanovu, ktorý mu vyhral analógiu anglického Cesarewitch Handicapu, Priz Cesareviča Naslednika Trona na 3 versty a 211 siah (3650 m), a cenné víťazstvo v tom istom dostihu získala v roku 1905 aj Countess Eleonor.
Vtedajšie postavenie Espoira v konkurencii legendárnych žrebcov Rulera a Galtee Morea ilustrujú prihlášky do Produce Stakes, kam sa prihlasovalo ešte pred narodením žriebät.

Prvý ročník z Espoirovho pôsobenia v žrebčíne Jozefa Gizyckého bol senzáciou - mal víťazku Gagarinského Prizu (Oaks) Edith (Espoir - Semiramis/Ruler) a prvých dvoch vo Vserossijskom Derby Counta (Espoir - Elly/Fenek) a Herburta (Espoir - Hero/Fulmen).
Count bol pravým bratom Countess Eleonor a obaja Herburtovi rodičia, Espoir aj Hero, kedysi patrili generálovi Kodolitschovi.
V nasledujúcich ročníkoch mal Espoir rad výborných potomkov, ale ďalší klasický víťaz prišiel až po jeho smrti. Espoir zahynul ako 21-ročný v roku 1910, za tragických okolností, ktoré tlač, ako v tých časoch bývalo zvykom, podrobne popísala - pri váľaní v čerstvo nastlanej slame si zlomil zadnú nohu a v záchvate paniky z bolesti si zlomenou končatinou prepichol brucho...

Asi najlepším potomkom Espoira bol žrebec Grymza z Haje po Gagovi, teda výsledok spojenia krvi oboch víťazov Derby, kúpených kedysi princom Esterházym.
Grymza vyhral desať dostihov a kraľoval najmä na dlhých tratiach. V roku 1912 vyhral St Leger, ako štvorročný Imperatorskij Priz na 3 versty (3200 m) a Imperatorskij Priz na 4 versty (4267 m), pričom v oboch porazil víťaza Grosser Preis von Baden Ksiaze Pana, a vyhral dokonca Vseobščij 6-verstnyj priz na 6400 metrov.

Džokej Jimmy Winkfield a majiteľ Leon Mantašev defilujú s Grymzom pred moskovskými tribúnami po víťazstve v Imperatorskom Prize

Grymza (Espoir - Haja po Gaga)

Espoir prostredníctvom Grymzu zanechal v ruskom chove výraznú stopu. Grymza predĺžil paternitnú líniu Espoira: Grymza - Gertsog (otec víťaza Derby Getman Ney) - Igrok (3x3 Espoir) - Brelok (víťaz Derby).
Grymzova dcéra Galicja založila početnú rodinu, ktorá prežila boľševickú revolúciu aj obe svetové vojny a aj po sto rokoch stojí v ruských žrebčínoch, prešpikovaných americkými importami, asi dvadsať chovných kobýl z rodiny Galicje a Espoirova krv stále žije.

Espoir (1889 - 1910)

18 štartov, 7 víťazstiev, 3 druhé a 3 tretie miesta,

Zisk 86 725 zlatých a 66 000 mariek (ekvivalent cca 1.8 milióna € v roku 2020)