Zabudnuté mená: Nugommorv

Kto bol najlepší prekážkový kôň, narodený na Slovensku?
Väčšine čitateľov sa asi vybaví meno Železník, niektorým Korok, ale ešte pred nimi tu bol jeden dávno zabudnutý kôň, ktorý mal v zlatej ére stredoeurópskeho turfu podobné postavenie, ako neskôr na Britských ostrovoch Arkle. Obdivovaný a nesmierne populárny, ale na sklonku kariéry neželaný Nugommorv.

Príbeh Nugommorva sa začal v decembri 1896 na dražbe v Newmarkete, kde Dr. Rudolf Wiener von Welten, zakladateľ žrebčína v Gombe (dnešné Hubice), kúpil chovné kobyly Twysel a Morven. Za každú zaplatil vysokú sumu 1000 guineí, ale zdalo sa, že je to veľmi dobrá kúpa.
Twysel bola po vynikajúcom Isonomym a už bola osvedčená aj chove - jej syn Spindle Leg bol víťazom Goodwood Stakes a skončil tretí v Ascot Gold Cupe, v Chester Cupe a v Northumberland Plate. Bola žrebná po Sir Hugovi, ktorý v Derby porazil legendárnu La Fléche, ale ani ona, ani jej potomstvo nezanechali v Rakúsko-Uhorsku žiadnu stopu.
Morven bola po Barcaldineovi, otcovi víťaza Deutsches Derby Espoira, a bola žrebná po Hamptonovi. Z Newmarketu neodcestovala do Gomby, ale do Francúzska, kde sa na jar roku 1897 ožrebila a bola pripustená najlepším francúzskym plemenníkom Le Sancym. V Gombe bola potom pripúšťaná len Gombom a v roku 1901 sa jej narodil ryšiak, pomenovaný Nugommorv.

Rytier Wiener von Welten zabával dostihovú spoločnosť vymýšľaním nezvyčajných, čudne znejúcich mien, ktoré v tých rokoch skladal zo skratiek mien rodičov svojich odchovancov. Keď pomenoval svoje žriebätá z ročníka 1901, vyšla o tom novinová správa: „Rytier Wiener Welten dal tohtoročným ročiakom opäť najpodivnejšie mená a to: Negomglen, Nugommorv, Nacarlu, Neheglu a tak ďalej. Návštevníci dostihov sa z toho budú opäť veľmi tešiť.”
Keď Nugommorv prišiel do tréningu k Herbertovi Reevesovi do Oberweidenu neďaleko Vysokej pri Morave, tvorilo Wiener Weltenovu stajňu sedem koní - víťaz Derby, štvorročný Llubar, trojročiaci Mormglen, Mydicyri, Mygomwen, Macargom a dvojroční Negomglen, Nugommorv a Neheglu...

1903 a 1904: Nugommorv v rovinových dostihoch

Nugommorv debutoval 1. júna 1903 v bohato dotovanej viedenskej Metropole Preis na 1200 metrov a v poli ôsmich koní dobehol piaty, keď zvíťazil neskorší šampión dvojročných Ma. Noviny o Nugommorvovi napísali, že je presný obraz svojho otca Gombu, krásny, silný žrebec, ktorý však zďaleka nebol hotový a predpovedali, že bude potrebovať ešte dva-tri dostihy, než ukáže svoje schopnosti.
Predpoveď sa naplnila takmer do bodky. Nugommorv sa v nasledujúcich štyroch štartoch na 1200 a 1600 metrov neumiestnil, čo v tom čase znamenalo, že nebol do druhého miesta. Zarobil až v posledných dvoch štartoch sezóny, keď vo Viedni získal 400 korún za druhé miesto a 1970 korún za víťazstvo v dostihoch nezvíťazivších na 1000 metrov. Zimoval ako najlepší z trojice juniorov rytiera Wiener Weltena, ale s handicapom 63 bol ďaleko od špičky, ktorú tvorili Ma, Con Amore a Bon Marche, s handicapmi 80, 77 a 76.5.

Podľa posledných dvoch dostihov sa Nugommorv javil ako kôň na kratšie trate, čo predurčilo manažovanie v sezóne 1904. V apríli sa vo Frühlingsrennen na 1200 metrov ešte neumiestnil, ale koncom mája dosiahol svoj najväčší rovinový úspech, víťazstvo v Preis vom Marchfeld na 1300 metrov, o ktoré sa v súčasnom dobehu podelil s päťročným Clavigom. Delená cena mala pre Wiener Weltena hodnotu 11 tisíc rakúsko-uhorských korún, čo zodpovedá dnešným asi 77 tisícom eur.
Po druhom mieste v rovnako dotovaných Versuchsrennen na 1000 metrov odcestoval Nugommorv do Tatranskej Lomnice, kde sa v jednom z najbohatších dostihov Rakúsko-Uhorska, v Karpatskej cene na 1200 metrov o 60 000 korún, pokúsil pomstiť svoju polosestru Kamorvsan, výsledok francúzskeho spojenia Morven s Le Sancym, ktorá ju vo farbách rytiera Wiener Weltena v roku 1901 vyhrala, ale po drsnej jazde kontroverzného amerického džokeja Rossa bola diskvalifikovaná. Nugommorv pod Tatrami nepotvrdil pozíciu favorita a skončil tretí o 1 1/2 a 1 1/2 dĺžky.

V tom čase sa na dobrého koňa zmenil aj Nugommorvov rovesník Negomglen (Gomba-Glengarry). V jarnej časti sezóny vyhral štyri dostihy, štvrtý v deň Österreichisches Derby.
Vtedajšie stajne zamestnávali aj jednorazovo pozývali najlepších svetových džokejov a tak sa stalo, že Derby pre grófa Trauttmansdorffa vyhral s desatinovým favoritom Con Amorom francúzsky šampión Georges Stern, ktorý so zverencami Herberta Reevesa získal double, keď v 10-tisícovom Rotunden Handicape priviedol k víťazstvu Negomglena. Reeves poslal oba žrebce aj do Hamburgu, kde rakúsko-uhorské kone vyhrali všetky hlavné dostihy, Derby, Rennard Rennen aj Hansa Preis. Con Amore a Negomglen sa opäť stretli so Sternom a zopakovali double z Viedne - Con Amore vyhral Deutsches Derby a Negomglen Goldpokal na 1000 metrov.
Po návrate z Hamburgu sa Negomglen stal stredobodom záujmu, pretože v práci ukazoval veľký skokanský talent a smeroval do Kottingbrunnu, do Preis von Schönau, prúteniek pre trojročné kone na 2400 metrov, ktoré boli v tom roku najbohatším prekážkovým dostihom Rakúsko-Uhorska s cenou 30 tisíc korún (211 000 €). Wiener Welten zvýšil Negomglenove šance aj jazdecky a posilou nebol nik iný, ako britský prekážkový šampión Frank Mason, ale Negomglen skončil o krk druhý. Mason napokon strávil u trénera Reevesa celé leto a v deviatich štartoch získal štyri víťazstvá.

Rytierovi Wiener Weltenovi v tom čase zomrela matka. Podľa vtedajšieho bontónu sa z dostihov stiahol a jeho kone dokončili sezónu vo farbách grófa Louisa Trauttmansdorffa. Wiener Welten sa už medzi dostihových majiteľov nevrátil a v nasledujúcich rokoch celú svoju stajňu Trauttmansdorffovi prenajímal, čo výrazne ovplyvnilo kariéru Nugommorva, najmä v jej závere.

Negomglen sa po prútenkárskom experimente vrátil na roviny a dokázal ešte vyhrať Igazgatósági díj, zatiaľ čo Nugommorv po návrate z Tatranskej Lomnice stratil formu a do konca sezóny získal v piatich štartoch už len jedno druhé miesto a zimoval v tieni Negomglena.

1905: Zrod hviezdy

Na jar Negomglen a Nugommorv odbehli po jednej rovine a 27. mája sa stretli v malých prútenkách na 2400 metrov o 3500 korún. Favoritom bol Negomglen, ale opäť odišiel porazený, keď ho o dĺžku zdolala Gerda. Nugommorv odštartoval ako najväčší outsider a pod džokejom Csomporom dobehol štvrtý zo šiestich.
3. júna získal Nugommorv prvé prekážkové víťazstvo, keď pod džokejom Fejesom prekvapivo vyhral Reichenau Hürdenrennen na 2400 metrov o 12 000 korún. Jeho víťazstvo bolo komentované ako šťastné, pretože favorizovaný Sphinx vraj zaútočil neskoro a skončil tretí, so stratou piatich dĺžok.
O deväť dní získal Nugommorv víťazstvo v handicapových prútenkách Munkás Hürdenrennen na 2800 metrov a pripravoval sa na stíplerskú premiéru.

Na leto sa do stajne Herberta Reevesa vrátil novopečený víťaz Grand National Frank Mason a vyhral päť dostihov, medzi nimi aj Kottingbrunner Sommer Handicap Steeple Chase na 4000 metrov, kde stíplerského debutanta Nugommorva priviedol so záťažou 73.5 kg k víťazstvu o 1 1/2 a 1 1/2 dĺžky pred Saratogou a Partannou, nesúcimi 62 a 66 kg.

Nugommorv nemal rád pevnú dráhu a cez leto mal dlhú prestávku. Do akcie sa vrátil koncom septembra v budapeštianskej rovine Földmivelési ministerium dija na 2400 metrov o 30 tisíc, kde ho Trauttmansdorff využil ako vodiča pre Con Amora, ktorý vyhral o päť dĺžok. Nugommorv dobehol štvrtý z piatich.

Po návrate z Budapešti vyhral Nugommorv najcennejšie viedenské jesenné prekážkové dostihy. 15. októbra v prútenkách Preis vom Kahlenberg na 3200 metrov o 26 000 korún poskytoval štvorročný Nugommorv starším súperom výhodu 4.5 kg a napriek tomu odskočil proti Sphinxovi ako desatinový favorit a po veľkom boji vyhral o dĺžku a dĺžku pred Tannhäuserom a Fútótüzom, Sphinx skončil štvrtý. Protest proti Nugommorvovi bol zamietnutý, ale jeho džokej Williamson dostal za križovanie mastnú pokutu 400 korún, ekvivalent dnešných 2700 €...
O týždeň sa do jeho sedla vrátil maďarský džokej Gyula Fejes a vyhral s ním Grosse Wiener Herbst Steeple Chase o 12 000 korún. Trať dlhú 6400 metrov zabehol za 9:01.5 a so záťažou 66 kg vyhral o 1 1/2 dĺžky pred päťročným Wilym, nesúcim 69.

1906: Smolná sezóna

Keď Nugommorv vo svojom stíplovom debute vyhral cennú Kottingbrunnskú letnú steeplechase, vyhlásil Frank Mason, v tom čase už štvornásobný britský šampión, že je to najlepší kôň na akom sedel a že by mohol vyhrávať veľké dostihy v Anglicku. Jeho výrok a fakt, že Nugommorv bol o dosť lepší, než ako bol podchytený v handicape, pretože oba svoje stíplové štarty vyhral veľmi impozantne, len o koľko bolo treba, zrejme viedli k myšlienke, pokúsiť sa o úspech v zahraničí. Ako cieľ bol zvolený slávny zimný míting v Nice a tamojšia Grand Prix de la Ville de Nice
Grand Prix de la Ville de Nice sa po zrušení závodiska Hippodrome du Var presťahovala na nové závodisko v Cagnes-sur-Mer a dnes je to so štatútom Gr.3 vo francúzskych pomeroch druhoradý dostih, v roku 1906 to však bol druhý najväčší francúzsky stípel. Behal sa na 5000 metrov o 100 000 frankov a bohatšia bola len Grand Steeple-Chase de Paris s cenou 120 tisíc. Pre porovnanie s Rakúsko-Uhorskom, 100 tisíc frankov bolo 96 tisíc rakúsko-uhorských korún.

Krátko pred Vianocami 1905 sa na dlhú cestu na Azúrové pobrežie vydali štyria zverenci Herberta Reevesa. Rosenmontag a Sage Dank sa napokon kvôli zdravotným problémom do akcie nedostali a ako prvý sa v Nice predstavil Negomglen.
Negomglen v predchádzajúcej sezóne po májovom stretnutí s Nugommorvom obsadil tretie a druhé miesto v prútenkách, potom vyhral stíplerský debut a skončil posledný v September Steeplechase. Svoj tretí stíplový štart absolvoval 10. januára v Prix des Vétérans na 3400 metrov, kde si zmeral sily s členmi francúzskej špičky, medzi ktorými boli víťaz Grand Steeple-Chase de Paris Dandolo, za najlepšieho francúzskeho stíplera považovaný víťaz Prix du Président de la Republique Violon II a ďalšie kone, smerujúce do hlavného dostihu mítingu. Negomglen na dotované umiestnenie nestačil a medzi 22 štartujúcimi skončil siedmy.

O štyri dni, 14. januára 1906, sa na trať Grand Prix de la Ville de Nice po páde jedného z koní na skúšobnom skoku vydalo 23 účastníkov a pekelné tempo nadiktoval víťaz Prix des Vétérans Fragilité. Nugommorv sa držal okolo piateho-šiesteho miesta, ale asi po dvoch tretinách dostihu mal na bullfinchi pád, pri ktorom jeho jazdec, rakúsko-uhorský šampión Fred Slinn, utrpel fraktúru lebky, keď ho zasiahlo kopyto jedného zo súperov. Ako by Nugommorv dopadol sa môžeme len domnievať, ale francúzske noviny napísali, že išiel veľmi pekne a vyzeral, že ešte má rezervy, aby prehovoril do poradia. Faktom je, že zvíťazil Dandolo, ktorého Negomglen v Prix des Vétérans s výhodou 16 kilogramov porazil a Nugommorv od neho na dlhšej trati dostával výhodu 9.5 kg.

Grand Prix - vpredu Dandolo a Moulin Neuf, ktorí obsadili prvé dve miesta, bez jazdca Fragilité. Nugommorv je jeden z koní, ktoré sa blížia k bullfinchu.

Negomglen v nasledujúcom štarte v Prix de l'Estérel na 3400 metrov predviedol skvelý výkon, keď v poli 15 koní prehral len o hlavu s účastníkom Grand Prix Kanom, a v prútenkách Prix du Prince de Monaco, v treťom štarte za deväť dní, skončil v poli porazených.
Vystúpenie rakúsko-uhorskej výpravy vo Francúzsku uzavrel Nugommorv, ktorý v Prix du Littoral na 3400 metrov odštartoval s totalizátorovou kvótou 31:10 ako favorit, ale pod džokejom Brooksom záhadne vybuchol. O víťazstvo sa v súčasnom dobehu podelili Violon II a Kan, s ktorým Negomglen pri výhode 2.5 kilogramu zviedol tesný súboj, ale o triedu lepší Nugommorv s výhodou 4.5 kilogramu ani chvíľu nebol v dostihu a skončil na konci poľa.

Po návrate výpravy z Francúzska noviny napísali, že Nugommorv prišiel veľmi unavený a bude trvať dlhší čas, než sa vráti na dráhu. Negomglen zvládol regeneráciu rýchlejšie a už v 5. apríla dobehol druhý v Alagi nagy akadályverseny, 15. apríla druhý vo viedenských April Hürdenrennen a 4. mája vyhral Veľkú prešporskú, čo bol jeho posledný štart. V tréningu zostal ešte v roku 1907, ale už nevybehol a bol zakúpený vládou do polokrvného chovu a poslaný do žrebčína v Bukovine, na pomedzí dnešnej Ukrajiny a Rumunska.

Nugommorv sa na dráhu vrátil 27. mája a pod džokejom Fejesom vyhral Grosse Wiener Sommer Steeple chase o 12 000 korún. 6400 metrov pod rekordnou záťažou 78 kilogramov zabehol za 8:38.4 a zvíťazil o dĺžku a päť dĺžok pred Sociusom (68 kg) a neskoršou víťazkou Veľkej pardubickej Tigrou (60 kg). V lete na pevných povrchoch neštartoval a na viedenskej dráhe sa opäť objavil začiatkom septembra, keď v rovine na 2000 metrov dobehol tretí z piatich a vydal sa na prvý míting na novom závodisku vo Velkej Chuchli, na Veľkú pražskú steeplechase na 5000 metrov o 12 000 korún.

Súperi už Nugommorvov štýl veľmi dobre poznali - viezol sa za lídrami a za posledným skokom s nimi urobil krátky proces - a tak mu v Chuchli pripravili prekvapenie, ktoré bolo doslova komédiou.
Podľa dobového popisu kone dve tretiny trate kráčali, alebo klusali a len tesne pre prekážkami nacválali. Výsledkom bolo mnoho kolízií a vybočení, a pri jednom z nich sa za bočiacim súperom zastavil aj Nugommorv. Gyula Fejes sa s ním otočil, skok prekonal, na extrémne ťažkej dráhe sa dotiahol k poľu a ujal sa vedenia, ale dostal sa len k dropu, kde sa Nugommorv zastavil a kým ho Fejes primäl skočiť, dostih bol stratený. Nugommorv docválal do cieľa ďaleko za súpermi a jediným výsledkom jeho štartu bolo to, že drop, na ktorý sa viacero džokejov sťažovalo s tým, že to nie je férová prekážka, bol z kurzov pražských stíplov vyradený a neskôr bol zlikvidovaný.

O dva týždne Nugommorv obhájil víťazstvo v najbohatšom dostihu, ktorý v Rakúsko-Uhorsku mohol vyhrať, v prútenkách Preis vom Kahlenberg, a o ďalší týždeň ho v Grosse Wiener Herbst Steeple Chase čakalo čosi podobné ako v Prahe, i keď nie v tak extrémnej forme.
Aj vo Viedni kone spočiatku kráčali a klusali, ale potom sa rozcválali a pokračovali v pomalom tempe. Nesústredený Nugommorv zaváhal v prvej polovici dostihu na prekážke, nasledujúcej za Tribúnnym skokom, kde vybočil smerom k stajniam a skočil do živého plota. Džokej Fejes ho otočil a s použitím bičíka sa pokúsil skok prekonať, ale Nugommorv opäť neskočil. Fejes sa ale nevzdal a na tretí pokus Nugommorv prekážku ľahko prekonal. So stratou niekoľkých stoviek metrov sa vydal na stíhaciu jazdu a divákom pripravil nezabudnuteľný zážitok, podobný, ako Železník vo Veľkej pardubickej 1991. Nugommorv cez nasledujúce prekážky doslova lietal, postupne likvidoval náskok svižne unikajúcich súperov, pri druhom prekonávaní Tribúnneho skoku už bol štvrtý, neskôr tretí a druhý. V záverečnom dych berúcom súboji sa centimeter po centimetri približoval, ale napokon k veľkému sklamaniu viedenského publika odišiel porazený o krk, keď mu na víťazstvo chýbali dva-tri cvalové skoky. Jeho premožiteľ Visegrád s džokejom Dillonom niesol na mäkkej dráhe o 12.5 kilogramu menej.

Nugommorv s džokejom Gyulom Fejesom

Nugommorv bol v tom roku prihlásený aj do Velkej pardubickej, ale mal za sebou tri dostihy v priebehu troch týždňov a dvakrát dobiehal veľkú stratu, čo ho stálo mnoho síl. Pardubická bola na programe už o dva týždne a tak sa jej Nugommorv napokon nezúčastnil. Víťazstvo v tom ročníku získala Tigra, ktorej mal poskytovať výhodu 12.5 kg, pričom vo Viedni ju na rovnako dlhej trati zdolal s 18 kilogramami.

1907: Rekordy

Sezónu 1907 zahájil Nugommorv 3. apríla. To bol termín Alagi nagy akadályverseny, vtedajšieho najbohatšieho stípla Rakúsko-Uhorska. Do sedla bol angažovaný šampión pánskych jazdcov Zoltán von Czárán, ktorý mohol využiť úľavu 3.5 kilogramu. Na štarte sa stretlo sedem kvalitných koní a dostih sa odohral v rýchlom tempe. Nugommorv sa držal v poli, v závere sa posunul vedľa vedúceho Grignana, ten ale na poslednom skoku zakopol a Nugommorv ľahko zvíťazil o dve dĺžky pred Pártütőm (72.5 kg), Grignano (70 kg) skončil o dĺžku tretí. Nugommorv vyhral s rekordnou záťažou 78.5 kg a na 4300 metrov vybehol čas 5:26.4, ktorý má svoju kvalitu aj po viac ako sto rokoch.

O mesiac sa Nugommorv stretol s von Czáránom v Bratislave, kde ich vo Veľkej prešporskej steeplechase na 5000 metrov čakala ťažká úloha. Nugommorv mal predpísaných 81 kilogramov a s takou záťažou Prešporskú ešte nikto nevyhral. Queen Bess pred takmer tridsiatimi rokmi vyhrala s 80 kilogramami, ale vtedy sa bežalo o kilometer menej a porazila jediného súpera.
Dostih bol rozbehnutý veľmi pomaly a zakrátko sa vedenia v sedemčlennom poli ujal Taréj s trojnásobným šampiónom pánskych jazdcov, barónom Hugom Eltzom. Nugommorv situáciu spočiatku kontroloval z posledného miesta, ktoré si zlepšil po odpadnutí niektorých súperov. Taréj si vypracoval až desaťdĺžkový náskok, ale pred záverom sa situácia vyrovnala a posledný skok skákali štyri kone so šancou na víťazstvo. Za skokom sa vedenia ujal Rag-Tail pred Nugommorvom, ale barón Eltz dokázal 64 kilogramov nesúceho Taréja opäť rozhýbať a naloženého Nugommorva zdolal o pol dĺžky. 73 kilogramov nesúci Rag-Tail skončil o 1 1/2 dĺžky tretí.

O tri týždne Nugommorv obhajoval víťazstvo v Grosse Wiener Sommer Steeple chase, ktorú pred rokom ako prvý kôň vyhral s maximálnou možnou záťažou 78 kilogramov. Tentokrát na neho čakalo sedem súperov, medzi nimi aj jeho premožiteľ z Jesennej steeplechase Visegrád a víťazka Velkej pardubickej Tigra, ktorým poskytoval výhodu 10.5 a 14 kilogramov.
Majiteľ Viktor Mautner zrejme s nevôľou počúval, že jeho Visegrád porazil Nugommorva len vďaka taktickým manévrom s pomalým tempom a pre Veľkú letnú najal vodiča Vitelliusa. Vitellius a Visegrád odvodili väčšinu dostihu a Nugommorv si ich asi od polovice strážil na treťom mieste. Džokej Seidemann, ktorý Nugommorva jazdil prvýkrát, ho poslal do vedenia skôr, než bývalo zvykom a bez problémov obhájil víťazstvo s rekordnou záťažou. O 2 1/2 dĺžky druhá dobehla 66 kilogramov nesúca Sommerfrische, ktorá útokom za posledným skokom o 3/4 dĺžky porazila Vitelliusa (60 kg). Štvrtý Visegrád skončil dve dĺžky za svojim vodičom, Tigra prestala stíhať už pred záverom dostihu.

Po Veľkej letnej Trauttmansdorff prihlásil Nugommorva do roviny Buccaneer-Rennen na 3200 metrov a už bolo zverejnené aj meno jazdca, ale napokon bol škrtnutý. Nezúčastnil sa ani letného mítingu v Kottingbrunne a na dráhu sa po takmer päťmesačnej prestávke vrátil až v polovici októbra, keď získal rekordné tretie víťazstvo v prútenkárskej Preis vom Kahlenberg.
Vzápätí bol Nugommorv škrtnutý zo štartovej listiny Grosse Wiener Herbst Steeple Chase, čo vyvolalo búrku kritiky, pretože stávkari prišli v predbežných stávkach, dnes známych pod anglickým názvom „ante-post”, o obrovské sumy. Najprv bolo oznámené, že Nugommorv nebol v poriadku, ale pochybnosti vzbudilo neskoršie Trauttmansdorffovo vyjadrenie, že nebežal kvôli tvrdej dráhe a preto, že by v prípade víťazstva dostal do Velkej pardubickej 5 kilogramovú penalitu. Noviny na Trauttmansdorffovu adresu uviedli, že bookmakeri mali dážď zlata bez boja a že by významní členovia Jockey Clubu mali v takýchto prípadoch brať ohľad na záujem verejnosti.
Nugommorv medzitým odcestoval do Pardubíc, kde absolvoval špeciálnu prípravu, v rámci ktorej sa s ním Trauttmansdorff zúčastnil niekoľkých honov.

Pred štartom Veľkej pardubickej 1907. Nugommorv je vpravo vzadu.

Vo Veľkej pardubickej mal Nugommorv predpísanú záťaž 82.5 kilogramu a všetko išlo hladko až po Hadiu priekopu, ktorá bola na konci polí za tribúnou. Nugommorv sa tam zastavil a pokračoval so stratou asi 20 dĺžok, ktorú zlikvidoval, zapojil sa do boja o víťazstvo, ale premrhané sily mu chýbali a skončil tretí, 1 1/2 a 2 dĺžky za Kourganom a kobylou Ealswith, ktorým na mäkkej dráhe poskytoval obrovskú výhodu 15 a 22.5 kg.

Nugommorv (bodkovaný dres) sa blíži k Taxisu. Nad skokom je neskorší víťaz Kourgan (pruhovaný dres, tmavá čiapka).

Prvé dve miesta obsadili nemecké kone, ale tamojšie noviny uznanlivo uviedli, že nebyť chyby pred záverečnou fázou, Nugommorv by nepochybne zvíťazil. Jeho fenomenálny výkon zaujal aj istého ruského majiteľa, ktorý za neho priamo v Pardubiciach ponúkol 60 000 korún, ale bol odmietnutý. Na tú dobu to bola za stíplera vskutku ohromná suma - pre porovnanie, na dražbe odchovancov Aristida Baltazziho padol v tom roku dražobný rekord, pravý brat víťaza rakúskeho a nemeckého Derby Con Amora bol predaný za 40 100 korún a priemerná cena 28 napajedlianskych ročkov bola 7843 korún.

1908: Neporaziteľný

Keď v 60-tych rokoch 20. storočia behal na Britských ostrovoch Arkle, bola jeho prevaha taká obrovská, že keď sa objavil na prihláškach do handicapových dostihov, jeho súperi boli nevyvážení a majitelia stajní mali problém s jazdeckým obsadením, čo viedlo k zmene handicapového systému. Do podobnej situácie sa viac ako pol storočia pred Arklom dostal v Rakúsko-Uhorsku Nugommorv, ktorý bol v siedmich rokoch na vrchole výkonnosti.

V úvode sezóny mal Nugommorv rovnaký program ako pred rokom. Začiatkom apríla bol od príchodu do Alagu pod dohľadom novinárov, ktorí z jeho tréningu priniesli správu: „Nugommorv dnes ráno cválal na prekážkovej dráhe v sprievode Koryphäe (Huxtable). Nugommorv je vo veľmi dobrom stave, možno ešte atraktívnejší ako v minulom roku, a zďaleka nie je viditeľné, že je na dráhe už šiesty rok. Aj v súčasnosti je potomok Gombu rovnako čerstvý, ako keď mal tri roky, jeho temperament je bezchybný a jeho skoky sú mimoriadne isté a premyslené.” Správa ďalej hovorila, že Nugommorv a Koryphäe skočili živý plot, kamenný múr, dvojitý živý plot, Tribúnny skok a na nasledujúcom živom plote Koryphäe zakopla a stratila Huxtablea. Kvôli bez jazdca cválajúcej kobyle Nugommorv obehol nasledujúci skok, ale vzápätí sa s ním Zoltán von Czarán vrátil na trať a skočil ďalšie tri skoky.
Novinári predpokladali jasný výsledok, ale Nugommorv nemal rád piesčitý podklad v Alagu a obhajoba víťazstva v Alagi nagy akadályverseny sa nerodila ľahko. Takmer celý dostih viedol Why?, nesúci o 14 kilogramov menej, ale Zoltán von Czarán dokázal za veľkých ovácii divákov dotlačiť Nugommorva do cieľa o krk skôr a posunul rekordnú víťaznú záťaž na 79.5 kg. O štyri dĺžky tretí dobehol Sárga Csikó so 69 kilogramami.

Takmer rovnaké pole sa stretlo vo Veľkej prešporskej steeplechase na 5000 metrov, ktorú za posledných desať rokov nevyhral kôň s vyššou záťažou než 74 kilogramov a priemer bol 67 kg. Nugommorv niesol 81, o 17 kilogramov viac než Why?, ktorý opäť odvodil väčšinu dostihu. V poslednom okruhu získal niekoľkodĺžkový náskok Sipista, ktorý v Alagu vybočil, ale von Czarán s Nugommorvom jeho nástup zachytil, už pred cieľovou rovinou išiel dopredu a vyhral ľahko o tri dĺžky. Sipista (69 kg) bol druhý, o dĺžku pred žrebcom Why? (64 kg).

V Grosse Wiener Sommer Steeple chase proti Nugommorvovi nastúpili len tri kone, ktoré za ním v Alagu a v Bratislave skončili na druhom a treťom mieste. Nugommorv mal predpísanú najvyššiu možnú záťaž 78 kilogramov, jeho súperi Sárga Csikó 62.5, Sipista 61 a Why? 60 kilogramov.
Úvodných 500 metrov bolo veľmi pomalých, ale potom sa tempa ujal Why? Džokej Henry Huxtable bol s Nugommorvom tam, kde bolo treba a zvíťazil iste o pol dĺžky pred Why?, Sárga Csikó bol o desať dĺžok tretí.

Po víťazstvách v troch najväčších stíploch jarnej časti sezóny mal Nugommorv v deň Derby bežať Trompeter Steeple-chase na 4000 metrov. Pred rokom ju so 66.5 kilogramami vyhral jeho súper z Viedenskej veľkej letnej Vitellius, ktorý bol po sezóne predaný do Nemecka a zaradil sa tam do absolútnej špičky. V dostihu nebola obmedzená záťaž a Nugommorvovi predpísal handicaper neuveriteľných 92.5 kilogramu. Pod takým nákladom ho samozrejme behať nenechali a dostal letnú prestávku.

Na dráhu sa vrátil v polovici októbra a v predvečer jeho štartu v Preis vom Kahlenberg vyšla správa, že ho ešte čaká Viedenská jesenná a Veľká pardubická, a potom odíde do chovu rytiera Wiener von Welten, ktorý odmietol niekoľko vysokých ponúk zo zahraničia.
V najbohatšom prekážkovom dostihu monarchie získal Nugommorv rekordné štvrté víťazstvo, keď pod írským džokejom Joeom Dillonom, v lete pravidelne jazdiacim v Rakúsko-Uhorsku, dominoval o šesť dĺžok a ako sa ukázalo, bolo to jeho posledné víťazstvo.

Po Preis vom Kahlenberg bol Nugommorv rovnako kontroverzne ako pred rokom, škrtnutý z Grosse Wiener Herbst-Steeple-chase a stávkari opäť stratili obrovské sumy.
Vo Veľkej pardubickej mal opäť predpísaných 82.5 kg a obhajca víťazstva Kourgan 72.5, o päť kilogramov viac ako pred rokom, keď Nugommorva po jeho zastavení na Hadej priekope porazil o 3 1/2 dĺžky. Za týchto podmienok bolo víťazstvo Nugommorva takmer isté, zastaviť ho mohla len nehoda, takže keď ho bookmakeri vypísali s lákavým kurzom 4/1, okamžite ich zavalili hory peňazí a rýchlo klesol na 1 1/2. Keď do Viedne dorazili z Pardubíc správy, že Nugommorv v tréningu s istotou zdoláva všetky prekážky, vrátane tej, ktorá ho pred rokom pripravila o víťazstvo, klesol na „pari”, ale 7. novembra, deň pred Veľkou pardubickou, zasiahlo Pardubice sneženie a mráz. Dostihy boli preložené na 15. novembra a počas toho týždňa bola s Nugommorvom rozohraná zvláštna hra.
Z Pardubíc musel kvôli britským záväzkom odcestovať Joe Dillon a v sedle Nugommorva ho mal nahradiť víťaz Veľkej pardubickej z roku 1906 Henry Huxtable. Ďalšia správa hovorila, že Nugommorv sa Veľkej pardubickej nezúčastní, ale škrtnutý stále nebol a v stávkovej ponuke figuroval s kurzom 2 1/2. Neskôr bolo dokonca oznámené, že z Pardubíc odcestoval, ale hodinu pred štartom sa zrazu objavil na závodisku a riaditeľstvo Böhmischen Rennverein dostihy zrušilo. Či za tým bola „aféra Nugommorv” sa už zrejme nedozvieme. Oficiálnym dôvodom bola nespôsobilá dráha, ale noviny skonštatovali, že zrušenie dostihov zachránilo stávkarom obrovské sumy, o ktoré by manipuláciou s kurzami prišli.

1909: Neželaný

Ešte pred Veľkou pardubickou bolo oznámené, že Nugommorv zostane na dráhe aj v roku 1909 a jeho prvým cieľom bola opäť Grand Prix de la Ville de Nice, kde pred tromi rokmi ako začiatočník jedinýkrát v kariére spadol. Jeho realizačný tím ho s dvoma sparing partnermi s predstihom poslal do Pisy, aby sa aklimatizoval na stredomorskú klímu. Do Nice sa mal presunúť krátko pred dostihom, v ktorom mal predpísanú prijateľnú záťaž 64.5 kg a v decembri bol medzi 44 prihlásenými druhým favoritom s kurzom 7/1.

Grand Prix de la Ville de Nice na 4400 metrov sa odohrala 17. januára a v poli jedenástich koní dostih rozbehol anglický Idaho, vodič svojho stajňového kolegu Wild Astera. Nugommorv sa v pekelnom tempe držal okolo tretieho miesta, čo zrejme nebola správna taktika.

Pred štartom Grand Prix, džokej Harry Aylin v pozadí diskutuje s jedným zo súperov.

Štart Grand Prix

Nugommorv s Harrym Aylinom na jednom zo skokov.

Pred záverom zľava Idaho a Chanoine, ku skoku sa blížia Fine Mouche, Nugommorv a Wild Aster.

V závere zaútočil Wild Aster a po veľkom boji sa zrodilo súčasné víťazstvo s Chanoinom. Idaho skončil tretí a posledné dotované miesto obsadil Roi Du Monde pred Nugommorvom.
Jeden z víťazov Chanoine bol v roku 1912 predaný do Nemecka a v tom roku sa neúspešne zúčastnil Veľkej pardubickej.

Po návrate z Francúzska čakala na Herberta Reevesa ťažká úloha - nájsť Nugommorvovi vhodné dostihy, pretože organizátori z Alagu a z Bratislavy si jeho štart neželali a upravili propozície proti nemu. V Alagi nagy akadályverseny pridali penalitu 7 kilogramov pre dvojnásobného víťaza dostihu, takže by nosil 89 kilogramov. V Bratislave pribudla penalita 4 kilogramy za víťazstvo vo Veľkej prešporskej a vychádzala mu záťaž 86 kilogramov, ale zároveň na jeho počesť vypísali dostih s názvom Steeplechase Nugommorva, takže sa zdá, že zmena propozícií bola namierená skôr proti grófovi Trauttmansdorffovi, ktorý si aférami s neskorými škrtmi Nugommorva pokazil povesť.

Stajňa grófa Trauttmansdorffa patrila medzi najväčšie a najúspešnejšie v monarchii. V roku 1909 mal v tréningu tridsať koní, z toho dve tretiny v prenájme od rytiera Wiener von Weltena, ale v tom roku Trauttmansdorffove kone záhadne prestali víťaziť a podozrivo sa nedarilo ani jeho stajňovému džokejovi. Trauttmansdorff v tom roku vyhral osem dostihov a jeho kone vybehali len 36 910 korún - v predošlých troch sezónach vybehali 190, 255 a 237-tisíc, a jeden z najlepších džokejov tej doby Josef Kroužil, víťaz 250 dostihov a v predošlej sezóne so 63 víťazstvami rakúsko-uhorský šampión, vyhral v roku 1909 len deväťkrát. Či boli Nugommorvove aféry a prehry Trauttmansdorffových favoritov v roku 1909 dôsledkom komplotu s bookmakermi môžeme len dedukovať, faktom však je, že rytier Wiener von Welten oznámil, že už nebude prenajímať stajňu Trauttmansdorffovi a od sezóny 1910 ju prenajal Aristidovi Baltazzimu. Ďalším faktom je, že i keď Trauttmansdorff v lete nakupoval ročky, v októbri bola jeho stajňa rozpustená, kone boli predané na dražbe a jeho meno sa v tichosti stratilo z dostihového športu.

Po návrate z Francúzska bol Nugommorv prihlásený do Badenia Jagdrennen v Mannheime a do úvahy pripadal aj štart v Ríme, ale napokon sa na dráhu vrátil až na letnom mítingu v Kottingbrunne.
V Kotingbrunner Sommer Handikap-Steeple-chase, ktorú v roku 1905 vyhral ako stíplový debutant, mu pred štartom odpadol hlavný súper, víťaz z Alagu Formidable II, ktorý pri vyvedení zo stajne kríval a musel byť škrtnutý. Ani tak ale desatinový favorit Nugommorv nezvíťazil - v poli piatich koní dobehol pod džokejom Walkingtonom a záťažou 78 kg druhý, 2 1/2 dĺžky za outsiderkou Maczó, nesúcou len 60 kg.

O deväť dní, 8. augusta 1909, odbehol Nugommorv svoj posledný dostih. Pred kottingbrunnskou Anninger-Steeple-chase pôsobil unavene a mal matnú srsť, ale i tak to pre neho mala byť len prechádzka a nakoniec aj bola, avšak v podobe, akú už niekoľkokrát zažil.
Trojica štartujúcich väčšinou kráčala a klusala, a rozbiehala sa len pred skokmi, pričom sa Nugommorvov džokej Spink Walkington údajne držal inštrukcií, že sa má spoľahnúť na jeho najsilnejšiu stránku, na záverečný súboj. Až v posledných dvoch kilometroch nastúpila štvorročná Venus, tesne sledovaná Nugommorvom, ktorý už výsledok nezvrátil a odišiel porazený o 1 1/4 dĺžky. O dianí na trati najlepšie vypovedá čas 12:54.7 na 4800 metrov, v ktorom by Nugommorv za normálnych okolností odbehol dva také dostihy...
Po prehrách v Kottingbrunne vyšla správa, že sa Nugommorv pred odchodom do chovu bude špeciálne pripravovať na svoj posledný dostih, na Veľkú pardubickú, voči čomu sa zdvihla vlna odporu.

V dopise uverejnenom v Allgemeine Sportzeitung Nugommorvov fanúšik z Bratislavy okrem iného napísal, že všetci videli, že v Kottingbrunne to už nebol ten kôň, ako v minulosti a predpovedal, že sa zaslúženého odpočinku dočká až po neúspechu v Pardubiciach. Či by sa jeho predpoveď naplnila sa už nezistilo - koncom septembra prišla správa, že Nugommorv je mŕtvy.
Jeho stajňu v Oberweidene zasiahol blesk, Nugommorv utiekol, v daždi prechladol a o niekoľko dní uhynul na zápal pobrušnice.

Nugommorv (1901 - 1909)

Rovina: 19 štartov, 2 víťazstvá, 3 druhé miesta, zisk 18 490 rakúsko-uhorských korún
Prútené prekážky: 7 štartov, 6 víťazstiev, zisk 94 000 K
Steeplechase: 17 štartov, 8 víťazstiev, 4 druhé miesta, zisk 99 300 K
Spolu: 43 štartov, 16 víťazstiev, 7 druhých miest, zisk 211 790 K (1.38 milióna € v roku 2020)

Nugommorv - Emil Adam, 1908

Gomba	Dictator	Giles The First
		Little Digby
	Young Tripaway	Kisbér Öcscse
		Tripaway
Morven	Barcaldine	Solon
		Ballyroe
	Strathcarron	Strathconan
		Vimeira