Kisbér

Branislav Ondera

Je 28. apríla 2023. Bronzový žrebec Kisbér, obkľúčený súvislým prúdom áut v kruhovom objazde v mestečku Kisbér, sa díva do zapadajúceho slnka. Piatková doprava sa blíži k vrcholu a okoloidúci soche, okolo ktorej chodia každý deň, nevenujú pozornosť. Zopár krokov od sochy je Batthyányiovský Kiskastély (v preklade Malý kaštieľ), ktorý po založení kisbérskeho Vojenského žrebčína slúžil ako sídlo veliteľa žrebčína a dnes je v ňom múzeum. V múzeu je jediný návštevník a mladá sprievodkyňa a knihovníčka Katalin Jámbor, ktorá presne po stopäťdesiatich rokoch otvára Knihu pôrodov z roku 1873 na strane, kde je zaznamenané narodenie víťaza epsomského Derby. Pripomeňme si príbeh žrebca, ktorý nie je zabudnutý, je len zabudnuté, aký dobrý a aký slávny bol.

Buccaneer

Rodičmi Kisbéra boli žrebec Buccaneer a kobyla Mineral, ktorých spája, že ich kisbérski zástupcovia Britom vyfúkli krátko predtým, ako sa medzi špičkou presadili potomkovia z ich britského pôsobenia.

Buccaneer (1857) bol po Wild Dayrellovi, z nepomenovanej kobyly po Little Red Roverovi, matky štrnástich potomkov, spomedzi ktorých bol Buccaneer najlepší.
Wild Dayrell (1852, Ion - Ellen Middleton) je súčasťou dostihových legiend. Nositeľ mena mysteriózneho šľachtica zo 16. storočia, ktorý hodil do ohňa svoje nemanželské dieťa, ako dvojročný vyhral septembrový debut proti dvojici súperov. Do Derby bol vypísaný 33/1, ale po sérii vynikajúcich jarných domácich galopov sa stal vysokým favoritom.

Wild Dayrell

Stávkarske podsvetie sa pokúšalo zmariť jeho víťazstvo, ale všetky pokusy boli odvrátené, vrátane sabotáže prepravného voza, ktorý sa rozpadol, keď ho spolumajiteľ Francis Popham nechal preskúšať s naloženým býkom. Popham odmietol aj úplatok vo výške prvej ceny v Derby, 5000 libier, aby ho škrtol a Wild Dayrell sa napokon do Epsomu dostal včas a zdravý a v druhom životnom štarte Derby 1855 ako pari-favorit vyhral, ale po dostihu kríval. Na dráhu sa vrátil po troch mesiacoch v Yorku a ľahko vyhral Ebor St Leger. Jeho posledný štart sa odohral v Doncaster Cupe, kde definitívne ochromel a bol zadržaný, pričom vyhral čo do tvrdosti úplne opačný kôň, Rataplan, pre ktorého to bol v tom roku tridsiaty prvý štart a devätnáste víťazstvo.
Wild Dayrellovým spolumajiteľom bol nadšenec práve vznikajúceho odboru fotografovania, Lord Craven, vďaka ktorému je Wild Dayrell jeden z prvých plnokrvníkov a prvý víťaz Derby, zvečnený novou technológiou. Fotografia bola v roku 2002 vydražená za 28 200 €.

Buccaneera odchoval Lord Dorchester a ako ročiaka ho aj s matkou predal Lordovi Portsmouthovi. Po Wild Dayrellovi Buccaneer zdedil mäkkú konštitúciu, napriek tomu ho jeho tréner, kapitán Henry Wolcott, dokázal pripraviť na devätnásť štartov, z čoho jedenásť vyhral.
Ako dvojročný v roku 1859 prehral len pri májovom debute v Biennial-Stakes, kde skončil štvrtý z dvanástich a potom zaznamenal sériu štyroch víťazstiev. V júni v Stockbridge ľahko porazil deviatich súperov v cenných Mottisfont Stakes a stal sa horúcim favoritom newmarketských July Stakes, kde desiatich súperov rozdrvil o osem dĺžok. V tom istom týždni vyhral match proti Alipesovi a nakoniec Molecomb Stakes v Goodwoode. Od júla sa odmlčal, ale napriek tomu bol jedným z hlavných klasických adeptov. V zime bol s kurzom 5/1 druhý favorit 2000 Guineas za Wizardom (7/2) a v Derby sa s kurzom 11/1 delil o pozíciu favorita s Thormanbym a Mainstonom.
Buccaneer dobre prezimoval a jeho klasické nádeje sa posilnili. V marci 1860 už bol hlavný favorit oboch klasík, v 2000 Guineas 5/2 a v Derby 8/1, ale utrpel zranenie šľachy a 2000 Guineas musel vynechať. Sezónny debut, rovnako ako jeho otec, absolvoval až v Derby, ktoré v tom roku vyhral Thormanby pred The Wizardom. Buccaneer v poli tridsiatich koní dobehol šiesty, ale hovorilo sa, že ak by ho tréner dostal na štart zdravého a v plnej forme, Derby by zrejme vyhral.
Po Derby sa predstavil na July Meetingu v Newmarkete, v Midsummer Stakes, kde si po súčasnom dobehu s Man-At-Armsom majitelia rozdelili cenu a walk-over víťazstvo získal Man-At-Arms. V ďalšom štarte Buccaneer vyhral Drawing Room Stakes v Goodwoode a zamieril do St Leger, kde sa neumiestnil, ale v posledný deň doncasterského mítingu vyhral Don Stakes, pričom ľahko porazil druhého a tretieho zo St Leger, High Treasona a The Wizarda. Klasickú sezónu uzavrel v Select-Stakes, druhým miestom za Thunderboltom.
Sezónu 1861 zahájil neúspechom v London Bridge Stakes v Epsome a po víťazstve v Landsdown Trial Stakes v Bathe si pripísal double na mítingu Royal Ascot. Vyhral Trial-Stakes (dnešné Queen Anne Stakes) a hneď na druhý deň jeden z vtedajších najvýznamnejších dostihov, míľový Royal Hunt Cup, kde ako favorit porazil tridsaťdva súperov. O double sa pokúsil aj v Goodwoode. Vyhral tamojšie Craven Stakes a o dva dni neskôr sa neumiestnil v Chichester Handicape. Sezónu zakončil druhým miestom v Saltram Stakes v Plymouthe.

Ako päťročný v roku 1862 bežal už len raz, vyhral Trial Stakes v Salisbury a odišiel do žrebčína Hursbourne Park Lorda Portsmoutha. V prvej pripúšťacej sezóne v roku 1863 sa nestretol so záujmom chovateľov. Pripúšťal väčšinou polokrvné kobyly a v prvom ročníku s rokom narodenia 1864 mal len štrnásť plnokrvných potomkov.
Po sezóne Buccaneera kúpil James Cookson a v jeho žrebčíne Neasham Hall Buccaneer pripúšťal v rokoch 1864 a 1865 s poplatkom 12 libier. Cookson mu dal veľkú šancu so svojimi kobylami a vďaka podporám a zľavám mu dokázal „naplniť knihu” a napokon to boli Buccaneerove najplodnejšie roky - pripustil 45 a 50 kobýl a v ročníkoch 1865 a 1866 mal 32 a 41 potomkov.

Po troch pripúšťacích sezónach vstúpili do Buccaneerovho života zástupcovia Vojenského žrebčína Kisbér. Rakúsko-uhorskí chovatelia v tom období veľmi radi nakupovali začínajúcich plemenníkov a kobyly, u ktorých mali možnosť vidieť žriebätá a ročiaky, ale ich potomkovia ešte nevybehli. To bol aj prípad Buccaneera. Zástupcovia Kisbéru ho údajne mali vyhliadnutého už počas dostihovej kariéry, ale kúpili ho v roku 1865. Obchod s Cooksonom uzavrel plukovník de Bulls, ktorý mal v rukáve tromf, chovnú kobylu The Gem.
Kisbér ju od Cooksona kúpil v roku 1862 a v roku 1865 jej dcéra, Cooksonova odchovankyňa Regalia, vyhrala Oaks a v St Leger bola druhá za Gladiateurom. Cookson napokon prikývol a Buccaneer sa v novembri 1865 presťahoval do Kisbéru. Cena bola dohodnutá na 4000 guineí, čo predstavuje dnešných asi 400 000 libier. 2600 zaplatil Kisbér v hotovosti a zvyšok transakcie tvorili štrnásťročná The Gem, žrebná po Polmoodiem a jej dvojročná dcéra Virginia.
Cooksonovi obchod veľa šťastia nepriniesol. Regalia sa neskôr vo Francúzsku stala jednou z najlepších chovných kobýl v histórii, keď dala majiteľa francúzskej Trojkoruny Zuta, víťazku Poule d'Essai Clementine, víťaza Ascot Gold Cupu Verneuila a víťaza Grand National Regala, ale Virginiu a v Kisbéri splodenú Latakiu (Polmoodie - The Gem) Cookson medzitým predal a z rodiny už nič nevyťažil.

Podobne ako vo svojom rodisku, ani v Rakúsko-Uhorsku Buccaneer spočiatku nezaujal. Bol považovaný za míliara a v tých časoch boli žiadaní predovšetkým víťazi Derby a producenti koní do Derby. Ani jeho exteriér nebol dokonalý. Bol skôr v polokrvnom type, vysoký 169 centimetrov a pôvodný popis hovorí: „Ramená, telo a chrbát bezchybné; svalstvo nie je príliš výrazné; krátke nohy a silné kosti; chôdza v línii, ale nie pekná a zviazaná; napriek tomu v Anglicku vyhral niekoľko cien a v St Leger sa neumiestnil; oči a kopytá dobré; šľachy na predných nohách poškodené behaním.” Podľa iného popisu boli jeho nohy v pomere k mohutnému telu slabé.

V Kisbéri začal pripúšťať v roku 1866, po boku víťaza francúzskeho Derby Bois Roussela a víťazov epsomského Derby Teddingtona a Daniel O'Rourka, za poplatok 120 zlatých, o dvadsať zlatých vyšší, než mali zmienení víťazi Derby. Na pripustenie k nemu prišlo len osem cudzích kobýl a aj samotný Kisbér mu dal len 7 plnokrvných a až 25 polokrvných kobýl.
V tom roku prišiel na britské dostihové dráhy jeho prvý ročník, v ktorom mal zo štrnástich potomkov päť dvojročných víťazov. To bola pozitívna správa a jeho poplatok stúpol na 150 zlatých a stúpol aj záujem - v nasledujúcich dvoch rokoch pripustil 14 a 23 kobýl súkromných majiteľov.
Prielom v Buccaneerovej kariére nastal v roku 1868, keď do klasického veku dospel prvý ročník z jeho pôsobenia v Neasham Hall. V máji Buccaneerova dcéra Formosa v 2000 Guineas dobehla do cieľa súčasne s Moslemom. O víťazovi sa malo rozhodnúť v dodatočnom rozbehu, ale pravidlá umožňovali aj iné riešenia a keďže Formosa bola vysokou favoritkou 1000 Guineas, prišlo k dohode - cenu si majitelia rozdelili a Moslem vyhral walk-over. O dva dni Formosa vyhrala 1000 Guineas a neskôr Oaks a St Leger, a je označovaná za štvornásobnú klasickú víťazku, i keď v 2000 Guineas bola „de iure” druhá.
Okrem toho Paul Jones vyhral predskúšku Derby - Chester Cup a v St Leger dobehol druhý za Formosou, See Saw vyhral Newmarket Derby a vysoko cenený Cambridgeshire Handicap. Buccaneerovi to vynieslo titul britského šampióna plemenníkov, čo sa odrazilo aj na jeho poplatku a od roku 1869 pripúšťal za 500 zlatých, neskôr za 500 zlatých pre zahraničných a za 400 pre domácich chovateľov.
V nasledujúcom ročníku mal ďalšiu víťazku Oaks Brigantine, ktorá vyhrala aj Ascot Gold Cup, See Saw vyhral Royal Hunt Cup, Toison d'Or Yorkshire Oaks a Park Hill Stakes, a Angličanom bolo jasné, o čo prišli. Do Viedne vtedy pricestoval popredný chovateľ, zakladateľ Middle Park Studu William Blenkiron, aby osobne dojednal jeho kúpu a bol pripravený zaplatiť obrovskú sumu, údajne až 30 tisíc libier, ale bol odmietnutý.

Impozantný bol aj nástup Buccaneerových potomkov z jeho nového pôsobiska - v prvých deviatich kisbérskych ročníkoch mal deväť víťazov Derby. Celkovo mal v Kisbéri dvadsaťjeden ročníkov žriebät a v nich deväť víťazov Preis des Jockey Club, teda rakúskeho Derby, troch víťazov nemeckého Derby, víťazku poľského Derby a víťaza epsomského Derby Kisbéra. V tabuľke je podľa ročníka narodenia zoradený prehľad jeho víťazov v dostihoch, dnes označovaných ako klasické.

Produkcia klasických víťazov v závere jeho kariéry ustala, ale ako 26 a 27-ročný splodil Balzsáma, ktorý bol štvrtý v Preis des Jockey Club a druhý v Grosser Preis von Hannover, a Ugoda, druhého v Preis des Jockey Club a v Union Rennen.
V roku 1886 ako 29-ročný pripustil tucet kobýl a v ročníku 1887 mal štyroch potomkov. Jedným z nich bola kobyla, ktorej dal knieža Trauttmansdorff české meno Poslední.
Ešte ako 30-ročný mal v Kisbéri pridelené tri kobyly, ale už ich nepripustil. V zime stratil chuť do jedla, upadol do letargie, jeho stav sa veľmi zhoršil a bol poslaný do peštianskeho Veterinárneho inštitútu.
O mnohých slávnych koňoch sa tradujú romantické legendy a má ju aj Buccaneer. Hovorí sa, že Buccaneer, nejaviaci záujem o okolie, bol pomaly privedený na blízku železničnú stanicu a naložený do vagóna. Keď sa za ním zatvárali dvere, údajne zdvihol hlavu a naposledy nahlas zaerdžal, akoby sa lúčil so žrebčínom, kde strávil väčšinu života.
Jeho púť bola ukončená 13. apríla 1887. Kostra bola vypreparovaná a je vystavená v kisbérskom múzeu.

Buccaneer nebol ideálom plemenníka. Na svojich potomkov prenášal problémy s nohami, zdedené po Wild Dayrellovi. Ako otec polokrvníkov sa neosvedčil, pretože nespĺňali vtedajšie armádne nároky. Jeho najlepší plnokrvní potomkovia mali často krátke kariéry, v istom momente ukončené zraneniami, ale vďaka veľmi vysokému výkonnostnému štandardu potomkov si vyslúžil dôveru chovateľov. V Kisbéri pripustil asi 720 kobýl, z toho 467 súkromných, čo len na pripúšťacích poplatkoch vynieslo žrebčínu 185 tisíc zlatých. K tomu sa viazali poplatky za služby žrebčína a ďalšie zisky plynuli z predaja vlastných odchovancov.
Bol šampiónom plemenníkov vo Veľkej Británii, Rakúsko-Uhorsku a v Nemecku a jeho potomkovia na európskych dostihových dráhach vybehali asi 2.5 milióna zlatých (dnešných asi 40 miliónov €), čo je fantastická suma, keď si uvedomíme, že v jeho ére mali finančnú hodnotu len víťazstvá. Platené boli obvykle len prvé dve miesta a za druhé býval zlomok víťaznej ceny.

Buccaneerova paternitná línia vydržala v chove sto rokov, do druhej polovice 20. storočia. Postarali sa o to jeho synovia See Saw a predovšetkým Flibustier.
See Saw dal víťaza Grand Prix de Paris Bruca, víťaza Irish Derby Sortieho a víťaza Prix du Jockey Club a Grand Prix de Paris Little Ducka, ktorý zahájil sekvenciu troch víťazov francúzskeho Derby v paternitnej línii Little Duck - Champaubert - Friant II.
Čosi podobné dokázal v Nemecku víťaz Union-Rennen Flibustier, ktorý v Derby neštartoval, pretože jeho majiteľ tam mal favorita a neskoršieho víťaza Adonisa. Flibustier dal víťazov Norddeutsches Derby Künstlerin a Trachenberga, Trachenberg dal víťaza Deutsches St. Leger Hannibala a ten dal dokonca štyroch víťazov Deutsches Derby, Siegera, Arnfrieda, Gullivera II. a legendárneho Felsa, ktorý v 20 štartoch utrpel len dve prehry.
Najlepším Felsovým potomkom bol víťaz Deutsches St. Leger a druhý z Deutsches Derby Ossian, ktorý dal okrem iných aj víťaza Veľkej jarnej ceny a Československého Derby Tornada a posledným zástupcom línie Buccaneera v európskom chove bol Tornadov syn Perun, pôsobiaci v päťdesiatych rokoch v chove rodiny Stárovcov.
O čosi dlhšie sa línia udržala v USA. Dostala sa tam v medzivojnovom období prostredníctvom vývozu víťaza Deutsches St. Leger a druhého z Derby a Henckel-Rennen Mio d'Arezza (po Laland, po Fels), ktorý dal víťaza American Derby, druhého z Preakness Stakes, štvrtého z Kentucky Derby a šampióna starších koní z roku 1941 Miolanda. Mioland dal tretieho zo Santa Anita Derby Aegeana a históriu Buccaneerovej línie uzavreli Aegeanovi synovia Invicta More a Seagoing Barb, ktorí mali posledných potomkov v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia.

Mineral

Rakúsko-uhorské vojenské žrebčíny boli v roku 1869 prevedené „do civilu”, pod Ministerstvo poľnohospodárstva a splnomocnencom pre nákup koní sa stal Francis Cavaliero. V septembri 1871 v Anglicku kúpil tucet kobýl, z toho tri pre Kisbér - Honey Bee, Imperatrice a Mineral.

Mineral (1863) mala dobrý a najmä tvrdý pôvod, ktorý ju predurčoval ako vhodnú partnerku pre Buccaneera. Jej otcom bol železný Rataplan (1850, The Baron - Pocahontas), ktorý odbehol 82 dostihov a 42 z nich vyhral. V roku 1853, keď West Australian získal prvú Trojkorunu, bol štvrtý v Derby a tretí v St Leger. Okrem toho vyhral Gold Vase, Cambridgeshire Stakes, Cumberland Plate, Brighton Cup, Doncaster Cup a tak ďalej. Rataplan bol pravý brat zakladateľa v súčasnosti dominujúcej línie Northern Dancer Stockwella, zvaného „The Emperor of Stallions”.
Matkou Mineral bola Manganese (1853, Birdcatcher - Moonbeam), ktorá ako dvojročná vyhrala desať dostihov. Ako trojročná vyhrala 1000 Guineas, v Ascot Gold Cupe skončila ako favoritka tretia za staršími žrebcami Winkfieldom a Sauceboxom, bola druhá v Yorkshire Oaks, v Doncaster Stakes a tretia v Ebor St Leger v Yorku.
Tvrdosť rodičov Mineral najlepšie ilustruje St. Leger míting v Doncasteri v roku 1855. Päťročný Rataplan tam 11. septembra v Great Yorkshire Handicape skončil o krk druhý za súperom, ktorému na 2900 metrov poskytoval výhodu 30 libier (13.6 kg), na druhý deň vyhral Queen's Plate na 4000 metrov a o ďalšie dva dni rovnako dlhý Doncaster Cup, v ktorom bol zadržaný vyššie zmienený Wild Dayrell. Dvojročná Manganese 12. septembra dokonca odbehla dva dostihy a oba vyhrala, najprv prvý dostih programu, Municipal Stakes a potom piaty, Portland Plate, kde v poli 23 koní vyhrala pred štvorročným Falconom, ktorý jej dával len dve libry.

Mineral spočiatku asi nevzbudzovala veľké nádeje - súdiac podľa jej pôvodného mena, ktoré znelo Rubbish, v preklade Odpad... Ešte pred príchodom na dostihovú dráhu bola premenovaná na dôstojnejšie znejúce Mineral a bola užitočnou kobylou, keď vyhrala päť z osemnástich štartov. Ako trojročná skončila tretia vo významných Nassau Stakes v Goodwoode a v dostihoch, ktoré by sa dali prirovnať k súčasnej kategórii Listed, získala víťazstvo v Avon Stakes vo Warwicku, druhé miesto vo Sweepstakes of 200 Sovs. v Doncasteri a tretie v Grand Stand Plate v Liverpoole.
Keď ju Cavaliero kúpil, mala dve žriebätá, čakajúce na dostihový debut, Wenlocka a Siluriu, a tiež kvalitné rodinné referencie. Jej pravý brat Miner patril v roku 1864 ku špičke. V 2000 Guineas sa neumiestnil, ale potom dobehol v Produce Stakes v Yorku druhý za víťazom Prince of Wales Stakes z Royal Ascotu a neskorším víťazom Ascot Gold Cupu a Goodwood Cupu Elym a ešte v ten deň si pripísal walk-over víťazstvo v Bramham Park Stakes. O dva dni zaznamenal senzačný úspech, víťazstvo v Great Yorkshire Stakes, kde zdolal víťaza Derby Blair Athola, aj Elyho. V St Leger sa Miner neumiestnil, keď prvé tri miesta obsadili Blair Athol, General Peel a neskorší kisbérsky plemenník Cambuscan.
Pravá sestra Mineral, Mandragora, bola na dráhe neúspešná, ale stala sa vynikajúcou chovnou kobylou. Jej syn Mandrake (Weatherbit) v rokoch 1867 a 1868 vyhral Doncaster Cup, Great Ebor Handicap, Queen's Plate, Grosvenor Trial Plate a Triennial Stakes, a bol zaradený do chovu. Dcéra Mandragory, Agility (Adventurer), vyhrala v roku 1870 Nassau Stakes a Park Hill Stakes.

Mineral prišla do Uhorska žrebná po Adventurerovi. Z toho spojenia sa jej v roku 1872 narodil žrebec, pomenovaný Hadvezér (v preklade Vojvodca) a bola pripustená Buccaneerom.
V tom roku sa do britskej špičky zaradil jej prvý potomok, žrebec Wenlock (Lord Clifden). Debutoval v 2000 Guineas a neumiestnil sa a následne dobehol štvrtý v Derby. Na mítingu Royal Ascot odbehol dva dostihy, v Prince of Wales's Stakes skončil štvrtý a v All-Aged Stakes druhý. V St. Leger neštartovali jeho premožitelia z Derby a Wenlock zvíťazil s náskokom piatich dĺžok, ale britské noviny boli tvrdé. Napísali, že St. Leger bol najmenej uspokojivý dostih za mnoho rokov a že Wenlock porazil zástup roarerov a mrzákov...
Veľmi dobre sa ukázala aj Wenlockova pravá sestra, dvojročná Siluria, ktorá vyhrala Beaufort Biennial Stakes a bežala aj proti starším koňom v Queen’s Stand Plate (dnešné King's Stand Stakes) na mítingu Royal Ascot. Obaja neskôr odišli do chovu a okrem iného zaznamenali zaujímavý dobeh v jednom z najvýznamnejších dostihov - Sussex Stakes v roku 1881 vyhral Wenlockov syn Limestone, o krk pred synom Silurie Geologistom.

I keď o víťazstve Wenlocka v St Leger noviny nepísali priaznivo, britské klasické víťazstvo má svoju cenu, nech je dosiahnuté za akýchkoľvek okolností a tak mal Hadvezér na kisbérskej dražbe v máji 1873 najvyššiu vyvolávaciu cenu, 2000 zlatých. Napokon bol aj najdrahším predaným koňom - za 3505 zlatých ho vydražil Otto Stockau a nechal mu zmeniť meno na Schwindler.
Mesiac pred predajom Hadvezéra, 28. apríla 1873, sa kobyle Mineral, ako jeden z posledných v ročníku, narodil Buccaneerov syn netradičnej farby - hnedák s ryšavým nádychom, tmavými škvrnami a sivými chĺpkami. V tom roku kibérski chovatelia upustili od pomenúvania žriebät a tak budúcemu Kisbérovi zatiaľ hovorme Mineral colt, ako ho v prvej polovici dostihovej kariéry volali v Anglicku.

Spojenie Buccaneera a Mineral bolo ešte dvakrát zopakované. V roku 1877 sa narodil Kisbér Öcscse, v predklade Kisbérov mladší brat, ktorý bol vydražený za 12 tisíc zlatých, ale na dráhe sa nikdy neobjavil. V chove dal víťaza Rakúsko-Uhorskej Trojkoruny a tretieho z Ascot Gold Cupu Buzga a dve dôležité kobyly, matku vynikajúceho plemenníka Gombu Young Tripaway a Weather, matku víťaza Preis des Jockey Club Weathercocka (pri Weather je ako otec uvádzaný Doncaster alebo Kisbér Öcscse). V roku 1882 narodený Wellbred bol predaný za 2000 zlatých. Neskôr bol vykastrovaný a ako päťročný neúspešne absolvoval jediný dostih.

Mineral colt bol vydražený v máji 1874 a nevyzeral tak dobre ako Hadvezér/Schwindler. Jeho vyvolávacia cena bola 1600 zlatých, ale niekoľko dní pred dražbou v 1000 Guineas zvíťazila Apology (Adventurer), z pravej sestry Mineral Mandragory a o Mineral colta bol zvedený veľký boj. Víťazom dražby bol Alexander Baltazzi a zaplatil 5160 zlatých, druhú najvyššiu cenu aukcie. Apology neskôr vyhrala Oaks, Coronation Stakes a St. Leger, a polosestra Mineral, Thorsday (Thormanby), mala na dráhe dvojročného šampióna Holy Friara, ktorý vyhral sedem dostihov v rade, vrátane Gimcrack Stakes. Majitelia Mineral colta a Schwindlera, ktorý ako dvojročný nevybehol, mohli sezónu 1875 očakávať s veľkým optimizmom.

Schwindler

Schwindler zahájil dostihovú kariéru 18. apríla 1875 v Bratislave, víťazstvom v Štátnej cene na 2400 metrov a o tri dni skončil v Štátnej cene na 1600 metrov druhý za Przedswitom, neskorším víťazom rakúskeho Derby a Grosser Preis von Baden. Na peštianskom mítingu nepotvrdil úlohu favorita Nemzeti Díj a neumiestnil sa, a vrátil sa na dlhé trate víťazstvom v Handicape pred päťročným Brigandom. Už po štyroch štartoch sa zaplatil, keď mal vybehaných 4500 zlatých.
Preis des Jockey Club Schwindler vynechal, ale v ten deň vyhral Kaiserpreis II. Kl. na 2800 metrov, a o týždeň aj Henckel Stakes na 2000 metrov. Následne vyhral v Hoppegartene Unions Rennen a stal sa favoritom Norddeutsches Derby. Pred Derby ešte zamieril do bohato dotovanej pražskej Cisárskej ceny I. tr., ale dobehol až štvrtý a vysokým favoritom nemeckého Derby sa s kurzom 5/4 stal pražský víťaz Altgraf, odchovanec žrebčína v Tallósi, dnešnom Tomášikove.
V Hamburgu sa Altgraf stal aktérom jedného z mnohých mysterióznych prípadov 19. storočia. Jeho majiteľ Alexander Baltazzi na jeho víťazstvo v Norddeutsches Derby v zime uzavrel stávku, ktorá by mu vyniesla sto tisíc zlatých (dnešných cca 1.4 milióna €) a napriek tomu, že Altgraf bol v Hamburgu sústavne strážený, postihla ho záhadná malátnosť a musel byť škrtnutý. Favoritom sa opäť stal Schwindler a všetko „klapalo” ako malo - po odpadnutí Schwindlerovho vodiča Bendiga sa vpredu ocitla Palmyra (Blair Athol - Firefly), na ktorú Schwindler za dištanciou zaútočil, ale na cieľovej čiare boli súčasne. Kuriozitou je, že obaja boli odchovanci žrebčína Kisbér, boli predaní na rovnakej dražbe a dosiahli takmer identickú cenu - Schwindler 3505 zlatých a Palmyra, predaná pod menom Szivárvány (Dúha), 3500 zlatých.
Najšportovejšou metódou určenia jediného víťaza po súčasnom dobehu bol rozbeh o víťazstvo, ale častejšie sa rozhodovalo dohodou, keď niektorý, alebo žiaden z koní, nebol schopný nastúpiť na odvetu, alebo z čisto pragmatických dôvodov, keď sa majitelia dohodli na víťazstve koňa, ktorého úspech vyniesol väčší zisk v stávkach. K dohode prišlo aj v tomto prípade. Majitelia si cenu rozdelili v pomere 2:1, Gustav Springer si odniesol 16 tisíc mariek a spolok majiteľov s názvom Captain Blue 8 tisíc a prvé rakúsko-uhorské víťazstvo v Norddeutsches Derby získala walk-over Palmyra.

Schwindler ako trojročný bežal už len raz, v októbri skončil zle tretí v Hertefeld Rennen v Hoppegartene. Ako štvorročný sa v jedinom štarte neumiestnil a krátko nato bola spoločnosť Captain Blue zrušená a kone boli rozpredané na aukcii. Schwindlera za 5000 zlatých získala rakúska vláda a bol poslaný do žrebčína v Radovci v Bukovine, kde mu bolo zmenené meno na Kalandor. V roku 1878 sa vrátil do žrebčína Kisbér a osvedčil sa v polokrvnom chove.

Mineral colt

Schwindlera trénoval Richard Longstaff v mestečku Tata, neďaleko dnešných slovenských hraníc, asi dvadsať kilometrov od Komárna a necelých tridsať od Kisbéru. V Tate Miklós Esterházy vybudoval tréningové stredisko a usadilo sa tam niekoľko popredných trénerov a s nimi množstvo ďalších Angličanov z dostihovej komunity.
Svoje začiatky v úlohe dostihového koňa v „uhorskom Newmarkete” absolvoval aj Mineral colt. U Baltazziho trénera Osborna bol pravdepodobne len obsadnutý a odišiel do skutočného Newmarketu, kde sa ho ujal renomovaný Joseph Hayhoe.

Joseph Hayhoe sa narodil v roku 1815 a už ako dieťa išiel do učenia k Jamesovi Edwardsovi do Newmarketu. Po niekoľkých rokoch odišiel do Maltonu k Johnovi Scottovi, prezývanému „Wizard of the North”. Lepšiu školu ako u najlepšieho trénera 19. storočia, víťaza štyridsiatich klasických dostihov, dostať nemohol. Hayhoe sa u Scotta dopracoval do pozície „head lada” a keď sa v roku 1854 osamostatnil, odniesol si rozsiahle veterinárne znalosti a zvlášť vynikol v príprave delikátnych a nezdravých koní. Hayhoe od začiatku trénerskej kariéry, až do svojej smrti v roku 1881, pôsobil ako súkromný tréner baróna Mayera de Rothschilda a jeho dedičov v Palace House Stables, kde dnes sídli National Horseracing Museum. Kto absolvoval návštevu múzea, možno sa ocitol aj v boxe, kde kedysi stál víťaz Derby Kisbér.

Keď Joseph Hayhoe dostal do rúk Mineral colta, mal 59 rokov a za sebou rad úspechov, vrátane šiestich klasických víťazstiev - v roku 1864 vyhral 1000 Guineas s Tomato, v roku 1867 Oaks s Hippiou a v roku 1871 dokonca vyhral štyri z piatich klasík, 1000 Guineas, Oaks a St Leger s Hannah a Derby s Favoniusom.

Neskoro narodený Mineral colt ešte nebol pripravený, keď ho Hayhoe nechal debutovať na domácej dráhe v Newmarkete, priamo vo významných July Stakes, päť dní pred Schwindlerovým úspechom v Norddeutsches Derby. V July Stakes sa predstavilo desať koní a zrodil sa dramatický dobeh, Adventurerova dcéra Levant zvíťazila o hlavu pred Farnesem a ďaľšiu hlavu strácali súčasne tretí Camélia a Gilestone. Mineral colt dobehol mimo pozornosti piaty, šesť dĺžok za bojujúcou štvoricou, ale korešpondent Sporting Gazette na neho upozornil, keď si všimol, že kondične bol najviac pozadu. O tri dni dobehol Mineral colt v Stetchworth Stakes tretí zo štyroch, za Farnesem a francúzskym Monsieur De Flignym.
Po ďalších troch mesiacoch práce sa Mineral colt zodvihol a po výborných galopoch proti overeným starším tréningovým kolegom Hayhoe a Baltazzi zistili, že majú špičkové zviera a poslali ho do najväčšieho dostihu dvojročných, do Middle Park Plate. Tam sa už predstavil iný kôň, ako v predošlých dvoch štartoch. Podľa novinových komentárov bol šľachovitý a žilnatý, očividne dokonale pripravený. Baltazziovci ho podporili stávkami vo vysokom kurze a Mineral colt medzi tridsiatimi štartujúcimi odskočil ako tretí favorit s kurzom 10/1, ale obrovské pole bez boxov a bez štartovej siete, ktoré vtedy ešte neboli vynájdené, veštilo problémy. Postihli práve jeho - pod džokejom Parrym zle odštartoval a skončil v poli porazených, keď zvíťazil Petrarch pred Madeirou.
O dva týždne sa Mineral colt predstavil v inauguračnom ročníku Dewhurst Plate, kde po troch nič nehovoriacich výsledkoch stál medzi tuctom účastníkov 10/1, ale Hayhoe a Baltazzi skalopevne verili domácim galopom a opäť si na neho vsadili. Do sedla bol nominovaný Charles Maidment a Mineral colt ľahko zvíťazil. Druhý skončil pari-favorit Springfield, ktorý prehral len dvakrát v živote, v Criterion Stakes o hlavu s Clanronaldom a v Dewhurst Plate o tri dĺžky s Mineral coltom. Cena pre víťaza bola 1605 libier a okrem toho si Baltazzi a Hayhoe z ringu odniesli tučnú stávkovú výhru 15 tisíc, ekvivalent dnešných asi 1.4 milióna libier.

Mineral colt patril s kurzom okolo 8/1 medzi hlavných favoritov Derby. Vsadil si aj Alexander Baltazzi a počas zimy ho nevyrušila ani senzačná novinová správa od newmarketského korešpondenta, ktorý si jedného dňa všimol, že Mineral colt v tréningu ľahko kríval. O tom Hayhoe vedel svoje. Mineral colt už ako dvojročný doma kríval neustále, pretože trpel ochorením, ktoré dobové zdroje označili ako reumatizmus. Údajne až dve hodiny krokoval, než sa rozchodil natoľko, aby bol schopný adekvátne absolvovať naplánovanú prácu. Hayhoe ho škrtol z 2000 Guineas a sústredil sa na Derby, kde mal Mineral colt, rovnako ako jeho otec Buccaneer a starý otec Wild Dayrel, absolvovať sezónny debut.

O období pred Derby sa traduje historka, že Baltazziovci mali dlhy u istého úžerníka, ktorý sa snažil Mineral colta získať, ale iný úžerník ich dlhy vyrovnal a koňa im zachránil, historka však nepôsobí vieryhodne.
Predkovia Baltazziovcov v polovici 18. storočia emigrovali z Benátok do Osmanskej ríše a po tom, ako boli Benátky rozdelené medzi Francúzsko a Rakúsko, nadobudli aj rakúske občianstvo. Otec súrodencov Baltazziovcov, Theodore, patril medzi takzvaných Galatských bankárov, členov menšín, prevádzkujúcich bankovné domy v istanbulskej štvrti Galata. Theodore a jeho bratia Emmanuel a Dimitrous v prvej polovici 19. storočia rozprávkovo zbohatli na pôžičkách osmanskej vláde a na zmenárenstve v medzinárodnom obchode. Vlastnili niekoľko bánk a bankový dom so základným majetkom milión libier (dnešných cca sto miliónov libier) založili aj v Londýne.
Theodore Baltazzi zomrel v roku 1860, keď boli bratia Baltazziovci ešte deti. Svojim potomkom zanechal 10 miliónov zlatých, čo zodpovedá dnešným asi 170 miliónom €, alebo 4 miliardám korún. Dostali sa k nim po dovŕšení plnoletosti, teda začiatkom 70-tych rokoch 19. storočia a svojim ľahkovážnym štýlom života napokon dospeli ku krachu, to sa ale udialo o mnoho rokov neskôr, až začiatkom 20. storočia. Predstava, že by si bohatí bankári, ktorí mali v Anglicku v tréningu tridsať koní, požičiavali od akéhosi úžerníka, znie absurdne.
Indíciou, ktorá to možno naznačovala, bol výpredaj prekážkových koní z britskej stajne Hectora Baltazziho niekoľko týždňov pred Derby, lenže to nebolo kvôli financiám. Hector sa rozhodol sústrediť na rovinové dostihy a nakúpil niekoľko nádejných koní. Okrem toho sa po smrti svojho svokra Josefa von Ugarte pripravoval na návrat do Rakúska a s manželkou Annou sa v zime 1876/77 zo svojho britského sídla Higham Grange pri Nuneatone vo Wawickshire presťahovali do Jevišovíc neďaleko Znojma, do Ugartovského zámku, ktorý dal Hector nákladne prestavať do neogotického slohu. V zámku je dnes Domov dôchodcov.
Alexander a Hector mali v Anglicku tridsať koní a ďalšie mali v Uhorsku, pod stajňou Aristida Baltazziho, ktorý v máji zobral útokom domáce aukcie. Pri rozpredaji koní stajne Captain Blue kúpil za 5000 zlatých jedného dvojročiaka, na aukcii ročiakov z chovu Antona Esterházyho v Čeklísi, dnešnom Bernolákove, kúpil tri najdrahšie kone, spolu za 15 500 zlatých, na aukcii ročiakov z Alpine Studu vydražil štyri kusy sa 20 250 zlatých a v Kisbéri kúpil ďalšie tri za 7200 zlatých. Činil sa aj Alexander - Mineral coltovi za 2500 libier, teda asi 25 tisíc zlatých, kúpil do tréningu vodiča, popredného šprintéra Hespera.

Baltazziovcom sa v tom období darilo. Získali niekoľko veľkých víťazstiev a bookmakerom uštedrili tvrdé rany. V Grand National stípleri Hectora Baltazziho neuspeli, ale šiesty z Grand National Jackal vyhral v Cottenhame Cambridgeshire Steeplechase, o dĺžku pred stajňovým kolegom, víťazom z Croydonu Loriotom, a v Kimbolton Steeplechase Weathercock skompletizoval Baltazziho double. Na Craven mítingu v Newmarkete si pripísal double aj Alexander Baltazzi. Tučnú výhru mu údajne vynieslo víťazstvo Coeruleusa, pravého brata víťaza Derby a Ascot Gold Cupu Blue Gowna, v Bretby Plate a nepomenovaný žrebec po Scottish Chiefovi z Artemis vyhral Newmarket Handicap na 2400 metrov. Stávkari, ktorí mali vsadené na Mineral colta do Derby, privítali Baltazziho double s nadšením, pretože bol známy výsledok ich ostrého tréningového galopu s Mineral coltom. V galope mali obrátené záťaže - trojročný Mineral colt poskytoval obom štvorročným žrebcom veľkú váhovú výhodu a napriek tomu im pred vrcholom newmarketského kopca ľahko odišiel.
Úspechy Baltazziovcov a ich utrácanie v období pred Derby 1876 určite nenasvedčujú tomu, že by si museli požičiavať od úžerníka. Skôr to vyzerá, že nevedeli čo s peniazmi...

Po double Mineral coltových sparingpartnerov jeho priaznivcom robil najväčšiu starosť Baltazziho nezáujem dávať svojim koňom mená. Obracalo sa na neho mnoho ľudí s tým, že to prináša smolu a upozorňovali ho na favoritov, ktorí bez mena nedosiahli na víťazstvá v najväčších dostihoch. Posielali mu aj návrhy - noviny citovali mená Ingot, Galleon, Pizarro, Baron Grant, alebo Mercury. Baltazzi napokon tlaku verejnosti vyhovel a ráno v deň Derby Mineral colta pomenoval. Vybral mu meno Kisbér.

Derby

V novodobých publikáciách o Kisbérovi sa často uvádza, že jeho víťazstvo v Derby bolo prekvapením, ale v skutočnosti išiel do Derby v pozícii, ktorá by sa dala prirovnať napríklad k Sea The Starsovi v roku 2009.

Keď jeho profil v čase Derby zostavíme do podoby dnešných aukčných katalógov, vidíme pedigree, nabité klasickými víťazstvami. Obaja rodičia dali britských klasických víťazov, sám bol „zimný favorit”, bol zverencom jedného z najlepších trénerov a jazdil ho jeden z najlepších jazdcov, írsky šampión z rokov 1866 a 1867 a britský šampión z rokov 1870 a 1871, víťaz piatich klasických dostihov Charlie Maidment. Kisbér mal všetko, čo favorit Derby potrebuje. Okrem exteriéru.

Kisbér sa potreboval dôkladne rozhýbať a do paddocku prišiel prvý, v sprievode skupiny detektívov, najatých Baltazzim, poučeným aférou s Altgrafom v Hamburgu. Keď z neho tréner sňal deku a v tej dobe zaužívané pokrývky hlavy a krku, prizerajúci sa diváci ho zasypali kritikou, ktorú zaznamenal jeden z korešpondentov.

Kisbér nebol modelom dostihového koňa, ale Hayhoe svoju prácu odviedol dokonale a napriek tomu, že obdobie pred Derby bolo poznamenané veľkým suchom, v deň D a v hodinu H - v stredu 31. mája 1876 o tretej popoludní, ho mal v životnej forme. V Derby Kisbér odštartoval s kurzom 7/2 ako druhý favorit a jeho hlavnými súpermi boli neporazení Petrarch a Skylark.

Petrarch (Lord Clifden) bežal len dvakrát. Debutoval v Middle Park Plate s kurzom 100/8 (12.5) a jeho štvordĺžkové víťazstvo v mamuťom poli bolo mimoriadne pôsobivé. Po dostihu ho kúpil Lord Dupplin za 10 tisíc libier, jednu z najvyšších súm, aká bola dovtedy zaplatená za koňa. Petrarch bol spolufavoritom 2000 Guineas a Derby, ale na jar mal zdravotné problémy a jeho príprava nešla podľa plánu. V kľúčovom galope pred 2000 Guineas ho navyše porazil stajňový kolega Kaleidoscope a prevzal pozíciu favorita. Petrarch išiel do 2000 Guineas ako dvojka Lorda Dupplina s kurzom 16/1, ale ako napísali jedny z novín, rozhodnuté bolo už v polovici. V sedle so stajníkom Harrym Lukeom vyhral bez jazdenia o tri dĺžky, druhý dobehol Julius Caesar a tretí Kaleidoscope. V Derby ho jazdil víťaz predošlého ročníka Jack Morris a Petrarch odskočil ako favorit s kurzom 2/1.

Skylark (King Tom) mal za sebou šesť štartov. Ako dvojročný vyhral Gladiateur Stakes, Chesterfield Stakes, Rutland Stakes a Post Sweepstakes. Klasickú sezónu zahájil víťazstvom v Biennial Stakes v Newmarkete a pred Derby si ešte pripísal walk-over v Coffee-Room Stakes. Bol atraktívny, jeho víťazstvá boli veľmi presvedčivé a jazdil ho Fred Archer, takže mal mnoho priaznivcov a odskočil s kurzom 100/15 (6.66) ako tretí favorit, i keď bol trochu záhadou, pretože sa vyhýbal najužšej špičke. Baltazziovci a Hayhoe si ho ale otestovali - do Biennial Stakes proti nemu poslali „roarera” Rosinanta, ktorý ho síce neprinútil k boju, ale dve dĺžky straty na míľovej trati bola pre nich zrejme užitočná informácia.

Okrem zmienenej trojice mali kurzy pod 10/1 len Forerunner s Fredom Webbom a All Heart s Henrym Constablom. Forerunner mal byť podľa tréningových galopov o kameň (6.5 kg) lepší, než jeho stajňový kolega, druhý z 2000 Guineas Julius Caesar a po skúšobnom cvale klesol na konečných 7/1.
All Heart ako dvojročiak bežal trikrát a vždy odišiel porazený, ale podľa popisu bol surový, nesformovaný, nepripravený na dostihy dvojročných. Bol polobrat víťaza Derby z roku 1873 Doncastera a po sérii výborných domácich galopov išiel na štart v prvých farbách mocnej stajne Lorda Roseberyho, v spoločnosti dvoch „pacemakerov”, čo vzbudzovalo rešpekt a stál 100/12 (8.3). Zvyšných desať účastníkov malo kurzy 33/1 a viac.

Po Kisbérovi do paddocku prišli včas už len Wild Tommy a dvojica Lorda Falmoutha, Skylark a Great Tom. Zvyšných účastníkov si diváci mohli prezrieť len letmo, pretože prišli na poslednú chvíľu a ihneď odchádzali na skúšobný cval, ale reportéri si dali záležať. Kisbéra označili za jednoznačne najlepšie trénovaného koňa a All Hearta za najlepšie vyzerajúceho. Vynikajúco vyzeral Skylark, ale niektorí u neho spozorovali mierne krívanie. Wild Tommy pútal pozornosť svojou obrovskou výškou. Forerunner vyzeral úplne nenápadne, ale zmenilo sa to v skúšobnom cvale, po ktorom panovala zhoda, že bol najlepšie cválajúcim koňom a stávkari na neho zamerali pozornosť. Naopak, prefektne vyzerajúci Petrarch po skúšobnom cvale priaznivcov stratil, rovnako ako All Heart, ktorý ťahal tak silno, že niektorí pochybovali, či vôbec dokáže bezpečne zatočiť.

Do Derby kone odskočili vyrovnane, len Julius Caesar a All Heart stratili asi štyri dĺžky. Vedenia sa ujal All Heartov vodič Father Claret, deň pred Derby neumiestnený v Rous Stakes, pred Coltnessom a Wisdomom, ktorý v ten deň bežal už druhý dostih - predtým dobehol pod Maidmentom druhý v Craven Stakes. Za nimi nasledovali Forerunner a Hardrada, ďalej Petrarch, Great Tom a Kisbér, Skylark a vzadu boli Bay Windham, Julius Caesar a All Heart.
Míľu pred cieľom viedol Father Claret o dve dĺžky pred Coltnessom, na tri až štyri dĺžky vzdialenej tretej priečke už bol posunutý Petrarch a za ním bola skupinka Great Tom, Wisdom, Kisbér, Hardrada a Braconnier. Mimo hry sa ocitol All Heart, ktorý ani pod bičíkom nedokázal akceptovať tempo a v polovici dostihu odpadol aj jeho vodič Father Claret. Dolu kopcom smerom k Tattenham Corner viedol Coltness pred Petrarchom, ktorý sa pred cieľovou rovinou ujal vedenia pred Wisdomom a zvyškom poľa, vedeným Kisbérom.

Situáciu v Tattenham Corner zachytil ilustrátor John Sturgess, ale jeho obrázok treba brať s rezervou, pretože je na ňom šestnásť koní a bežalo ich len pätnásť, a chyby sú aj vo farbách. Biely dres s červenými rukávmi vo vedení je Petrarch, čierny s bielymi rukávmi Skylark. Červenožlté pruhy s červenou čiapkou sú prvé farby Lorda Roseberyho, ktoré niesol All Heart, ten bol ale stále vzadu, správne by tam mal byť Wisdom v modrých farbách Lorda Wiltona. Kisbér je zvonku vo farbách Alexandra Baltazziho - francúzskej šedej a šarlátovej čiapke.

Charles Maidment

Petrarch v rovine začal súperom odchádzať a zdalo sa, že to bude rovnaká prechádzka ako v 2000 Guineas. Ešte tristo yardov pred cieľom vyzeral ako istý víťaz, ale v záverečnom stúpaní ochabol a prehnal sa okolo neho Kisbér s Charliem Maidmentom, ktorý ho - slovami jedného z vtedajších novinárov - previedol nebezpečenstvom ako admirál Nelson svoju loď.
Jeho útok sa pokúsili zachytiť Forerunner a Julius Caesar, ale ich snaha bola márna. Kisbér sa im každým cvalovým skokom vzďaľoval a pred polmiliónovou návštevou vyhral Derby o päť dĺžok v na tú dobu výbornom čase 2:44. Jeho náskok v Derby dodnes patrí medzi najväčšie a vtedy to bol rekord spomedzi ročníkov, v ktorých boli zaznamenané rozostupy. Vydržal takmer pol storočia, do roku 1924, keď Sansovino vyhral o 6 dĺžok.
Druhý skončil Forerunner, tri dĺžky za ním bol Julius Caesar a podobný odstup mal aj štvrtý Petrarch. Skylark bol piaty a ostatné kone dobehli v poradí Coltness, Wisdom, Great Tom, Wild Tommy, Braconnier, Hardrada, Advance. Na Derby 1876 by určite najradšej zabudol neskorší britský premiér Lord Rosebery - jeho All Heart dobehol so stratou posledný, trinásty a vodiči Bay Windham a Father Claret sa domov predierali krokom pomedzi divákmi, ktorí sa vyrojili na trať po prebehnutí hlavného poľa.

Tím okolo Kisbéra sa mohol tešiť z historického triumfu v 97. ročníku Derby a z obrovskej stávkovej výhry. Baltazziovci týždeň pred Derby na Kisbéra vsadili 3000 libier v kurze 100/15 (6.66) a deň pred Derby 6000 libier v kurze 4/1. Spolu so stávkami, uzavretými v zime, im to prinieslo čistý zisk asi 60 tisíc libier, čo spolu víťaznou cenou 5575 libier predstavuje ekvivalent dnešných asi 6 miliónov libier. Čo so svojim podielom urobil Hayhoe je známe, na Exeter Road v Newmarkete postavil dom a pomenoval ho Kisbér Villa. Neskôr ho zdedila jeho dcéra a dom stojí dodnes.

V nasledujúcich dňoch sa Kisbérovo víťazstvo ešte ocitlo v ohrození, pretože Robert Peck, majiteľ Forerunnera a Julius Caesara, podal formálnu námietku. V Kisbérovom certifikáte pôvodu podľa neho neboli správne zaznamenané odznaky, konkrétne tam vraj nebol kisbérsky výpal (na obrázku), ale protest bol zamietnutý.

Klasické dostihy v roku 1876 spôsobili Angličanom vrásky, pretože prvé tri priečky v 1000 Guineas obsadili francúzske kobyly Camélia, Allumette a La Seine, Derby vyhral uhorský Kisbér a o dva dni neskôr sa Oaks skončilo súčasným dobehom francúzskych kobýl Camélie a Enguerrande (po dohode sa walk-over víťazkou stala Enguerrande). Hrdinov z Epsomu zachytil usilovný ilustrátor John Sturgess na imaginárnych obrázkoch, na prvom sú zľava Kisbér, Enguerrande a Camélia, na druhom Kisbér, vzadu Camélia a bez jazdca Enguerrande. Ďalšia ilustrácia je súčasťou správy, že Kisbéra bude portrétovať maliar Harry Hall. No a Kisbérovo víťazstvo sa na zopár titulných stranách ocitlo aj v Rakúsko-Uhorsku.

Kôň storočia

Po Derby Kisbér odcestoval do Francúzska, kde ho čakala Grand Prix de Paris. Sprevádzal ho trénerov syn, 24-ročný Alfred Hayhoe, ktorý neskôr, po otcovej smrti v roku 1881, prevzal Palace House Stables a v roku 1896 sa stal šampiónom trénerov. Vo výprave bol veľmi pravdepodobne aj Kisbérov stály ošetrovateľ Charles Hastings, ktorý o rok neskôr zahynul po kopnutí koňom v Hayhoeovej stajni a vďaka novinovej správe o tejto nešťastnej udalosti sa dochovalo jeho meno.
Parížske zázemie získali šťastnou náhodou - priateľ Baltazziovcov, Sir Chetwynd, bol pozvaný na kráľovskú Derby večeru, tradične organizovanú Princom z Walesu, neskorším kráľom Edwardom VII. Na večeri bol usadený vedľa Sira Wallaca a pri konverzácii spomenul, že počul, že sa Kisbér chystá do Paríža. Wallace dobromyseľne a nezištne navrhol, že by výpravu mohol prichýliť. Chetwynd to v mene Baltazziovcov prijal a tak si Kisbér posledné dni prípravy užíval v susedstve závodiska Longchamp, na Wallacovom zámku Bagatelle v Boulonskom lese.

Grand Prix de Paris na 3000 metrov bola založená v roku 1863, ako medzinárodné stretnutie zástupcov klasického ročníka. Dostihy sa obvykle behávali ako stakes - cenu tvorilo vybrané zápisné. Vo veľkých dostihoch ich tvorcovia často do banku pridali nejakú sumu, v Prix du Jockey Club to bolo tridsať tisíc frankov a v Grand Prix de Paris lukratívnych sto tisíc, takže pre Francúzov to bol vrchol sezóny, podobne ako v súčasnosti Prix de l'Arc de Triomphe.
Grand Prix bola vypísaná netradične na nedeľu, čo sa stretlo s kritikou najmä za kanálom La Manche. V britskej tlači sa objavil názor, že tam žiaden anglický gentleman nikdy neprihlási koňa, pretože behať dostihy v nedeľu uráža náboženské cítenie a bez britských koní to nikdy nebude významný dostih. Finančné lákadlo však bolo silné a už prvý ročník vyhral britský The Ranger a bol to jediný francúzsky dostih, na ktorý masovo cestovali britskí diváci. V Británii boli nedele ešte viac ako storočie tabu - prvé nedeľné dostihy sa tam odohrali až v roku 1992 v Doncasteri.

Do Grand Prix de Paris 1876 bolo prihlásených 262 koní, čo jej v súčte zápisného a vloženej ceny dalo hodnotu 155 950 frankov. Kisbér bol po Derby víťazstve s rekordným náskokom považovaný za fenomenálneho a proti najlepším francúzskym koňom mal na tejto úrovni priam nepredstaviteľný kurz - dve desatiny...
O pozíciu druhého favorita sa so zhodným kurzom 10/1 delili víťaz Prix du Jockey Club Kilt a víťazka Prix de Diane Mondaine, zo stajní parížskych bankárov Rothschilda a Foulda.
20/1 boli Braconnier, Camélia a Enguerrande. Braconnier bol víťaz Grand Poule des Produits - predskúšky francúzskeho Derby, Camélia vyhrala v Anglicku 1000 Guineas a Oaks a najusilovnejšia bola Enguerrande, ktorá v priebehu 32 dní vyhrala Poule d'Essai, teda francúzsku analógiu 2000 Guineas, v Grand Poule des Produits prehrala s Braconnierom o hlavu, v Prix de Diane dobehla tretia, v Prix du Jockey Club prehrala o hlavu s Kiltom a Oaks vyhrala súčasne s Caméliou.
Ďalší účastníci stáli 40/1 Soussarin, 50/1 Ashantee a Wild Tommy, 100/1 Basquine a Bijou.

Parížsky denník Le Figaro dostihu venoval polovicu titulnej strany a priniesol mnoho detailov. Okrem zoznamu dôležitých osôb a popisov rób prítomných dám sa dozvedáme perličku, že Grand Prix de Paris bola odštartovaná tou istou zástavkou, ako epsomské Derby - parížskemu štartérovi Charlesovi de Hédouvillovi ju v Epsome venoval tamojší štartér McGeorge.
Kisbér bol vodený už pred prvým dostihom (Grand Prix bola štvrtá v poradí) a autora článku na ňom upútali malé kopytá a jeho vyrovnanosť a pokoj, vlastný vynikajúcim dostihovým koňom. Redaktora iných novín zaujal Kisbérov strieborný chvost.

Z ďalších správ si môžeme urobiť obraz o vtedajšom parížskom záujme o dostihy. Noviny v predstihu nabádali, aby sa návštevníci vybrali do Longchamp s dostatočnou časovou rezervou, pretože sa očakávalo až 300 tisíc divákov a s tým súvisiace problémy s dopravou.
V dostihu, predchádzajúcom Grand Prix sa stalo veľké nešťastie - pole koní v plnej rýchlosti vbehlo medzi divákov a na mieste zostalo nespočetné množstvo zranených. Stalo sa to na protiľahlej strane závodiska na mieste, kde sa križujú a rozvetvujú dráhy, a diváci presne nevedeli, kadiaľ sa pobeží. Pred Grand Prix de Paris boli urobené bezpečnostné opatrenia a na trať vyšlo niekoľko zriadencov na koňoch, aby usmernili dav divákov uprostred oválu.

Kisbéra už pri príchode na dráhu privítali veľkým potleskom. Podľa stávkových kurzov mal byť v Grand Prix de Paris o triedu lepší a stopercentne to potvrdil, keď podľa viacerých zdrojov o jeho víťazstve ani na moment nebolo pochýb.
V oblúku pri mlyne Kisbér Maidmentovi takmer vzal ruky, ten ho ale udržal a usadil ho na druhom mieste za vedúcim Ashanteem. Medzi posledným oblúkom a zákrutou do roviny ho pustil, Kisbér sa ujal vedenia a jedinou otázkou bolo, s akým náskokom dobehne...
V cieľovej rovine diváci búrlivými ováciami privítali najlepšieho koňa sveta - i keď od neho džokej nič nežiadal, Kisbér sa súperom stále vzďaľoval a v tréningovom štýle si dokentroval po víťazstvo. Zvíťazil s náskokom piatich dĺžok v čase 3:22 a získal 139 950 frankov. Ďalších 25 tisíc frankov čistého zisku vyniesla Baltazzinu päťdesiattisícová stávka v kurze päť desatín.
10 a 5 tisíc frankov za druhé a tretie miesto získali Enguerrande a Mondaine. Štvrtá dobehla Basquine, piaty bol Wild Tommy, až šiesty skončil víťaz francúzskeho Derby Kilt, siedma bola Camélia a za ňou Ashantee, Bijou, Braconnier a Soussarin.

Kisbér bol v tom momente najľahším víťazom v histórii dvoch najbohatších dostihov sveta a jeho kvality ocenila väčšina jeho súčasníkov. V reportáži z Royal Ascotu jedny z novín napísali, že v Prince of Wales's Stakes nepobeží Kisbér, kôň roka a pravdepodobne kôň storočia. Storočia, do ktorého pred ním patril kone ako Bay Middleton, The Flying Dutchman, Voltigeur, West Australian.
V ďalšom výstrižku je názor, že by porazil Ormonda, ak by boli v jednom ročníku. Ormonde bol v 16 štartoch neporazený majiteľ Trojkoruny 1886 a sám bol označovaný za koňa storočia...

Kisbérova popularita bola na vrchole a za svojho si ho vzala celá Európa. Pre Angličanov to bol kôň, ktorého poslali vyhrať najväčší francúzsky dostih, Francúzi a Nemci ho oslavovali ako kontinentálneho koňa, ktorý porazil Angličanov v ich najväčšom dostihu, pre Rakušanov bol rakúsky, pretože ho vlastnil Rakušan, pre Maďarov bol uhorský, pretože ho odchovali...
Bokom zostali len Česi, ktorí nikdy neoplývali loajalitou k Monarchii a dostihy považovali za neužitočnú kratochvíľu aristokracie. Takto Kisbérove úspechy privítali nacionalistické Národni listy:

Keď je športovec slávny, má karikatúru a po londýnskych novinách sa jej Kisbér a Baltazzi dočkali aj v Rakúsku. Viedenský humoristicko-satirický týždenník Die Bombe uverejnil na titulnej strane kresbu, ako Baltazzi masíruje Kisbéra, z ktorého zadnej časti do vedra padajú dukáty...

St Leger

Sláva koňa storočia sa zrodila počas dvanástich dní medzi Epsomom a Parížom, a tak rýchlo ako vznikla, aj pominula.
Vtedajší dostihoví dopisovatelia disponovali obdivuhodnými znalosťami - jeden z nich pri predstavovaní najlepších koní ročníka pred sezónu o Mineral coltovi doslova napísal, že jeho program pre rok 1876 by mal byť 2000 Guineas, Derby, Grand Prix de Paris a Prince of Wales's Stakes, a ak mu dovtedy vydržia nohy, mohol by bežať aj St Leger a Cesarewitch.
Kisbér vo veľkom štýle absolvoval dva body z narysovaného programu. Vynechal Royal Ascot, aj nemecké Derby, do ktorého bol prihlásený a pripravoval sa na St Leger. Bol rovnako vysoký favorit ako v Paríži a zdalo sa, že nohy vydržia, ale niekoľko dní pred St Leger sa stávkový trh zatriasol - Kisbér vynechal jeden deň práce...

Kisbér stúpol až na 5/4 a Hayhoe musel improvizovať, ale po poslednom galope v Doncasteri sa zdalo, že je všetko v poriadku a opäť spadol na päť desatín, pričom jeho jediným reálnym súperom mal byť Petrarch s kurzom 5/1. Zvyšných sedem koní stálo od 20 do 100/1.

U oboch hlavných favoritov prišlo k zmene jazdcov, Kisbéra namiesto chorého Charlieho Maidmenta jazdil John Osborne a v Petrarchovom sedle Jacka Morrisa nahradil James Goater. U Petrarcha bola príčina zmeny kuriózna - po prehrách v Derby a v Ascote zahorel agresívnou nenávisťou voči Morrisovi a útočil na neho vždy, keď sa ocitol v jeho blízkosti. Boli obavy, ako sa pred dostihom bude správať a či dokáže predviesť očakávaný výkon a Morris sa sám vzdal jazdy.

V St Leger najlepšie odštartovali All Heart, Julius Caesar a Hellenist, ktorý sa zakrátko ujal vedenia pred Julius Caesarom, Coltnessom, All Heartom a Petrarchom. Kisbér začal vzadu a zaútočil pred dlhou doncasterskou cieľovou rovinou. Rýchlo predbehol súperov, ujal sa jasného vedenia, ale vzápätí sa k nemu pridal Hellenist. Dvojica s dvojdĺžkovým náskokom bojovala až po šesťstovku, kde Hellenist a All Heart zhasli, prepadli sa dozadu a za Kisbérom sa objavili Skylark, Petrarch a Wild Tommy. Tristo metrov pred cieľom zhasol aj Kisbér a víťazstvo vybojoval Petrarch s Jemom Goaterom, keď o krk odolal neskorému útoku 100/1 outsidera Wild Tommyho.
Keď Osborne videl, že Kisbér je porazený a nebude na platených priečkach, vypustil záver a šesť dĺžok vzdialené tretie miesto obsadil Julius Caesar. Kisbér dobehol štvrtý, Skylark piaty a za ním Coltness, Hellenist, All Heart a Levant.

Porážka populárneho favorita, ktorého kurz bol vyšší, než by sa po jeho výkonoch v Epsome a v Paríži dalo očakávať, rozpútala špekulácie, že výsledok bol zmanipulovaný, k čomu iste prispelo i to, že Osborne na neplatené tretie miesto pustil Julius Caesara, ktorého majiteľ Robert Peck vsadil veľkú sumu na jeho umiestnenie do tretieho.

Októbrových vrcholov sezóny 1876, Cesarewichu a Cambridgeshire, sa už Kisbér nezúčastnil, z prihlášok sa však dozvedáme, že v handicape stál medzi trojročiakmi najvyššie, päť libier nad Petrarchom a štrnásť nad Skylarkom a Jesterom. Škoda, že v tom čase neexistovalo čosi ako dnešné klasifikácie, ale o tom, že to bol na oboch stranách kanála La Manche výnimočný ročník, vypovedajú ďalšie výsledky koní, ktoré Kisbér pri svojich troch víťazstvách ľahko porazil.
Druhý z Dewhurst Plate Springfield, „Holly Terror”, ako ho nazval jeden z publicistov, po prehre s Kisbérom už ďalšieho premožiteľa nenašiel. Ako trojročný získal deväť víťazstiev, vrátane July Cupu a double Fern Hill Stakes - New Biennial Stakes na mítingu Royal Ascot. Štvorročný vyhral päťkrát, vyhral Queen's Stand Plate (dnešné Queen's Stand Stakes) na 1000 metrov, obhájil July Cup na 1200 a dostihovú kariéru uzavrel triumfom v Champion Stakes na 2000 metrov, pred víťazom Derby Silviom.
Krátko po Derby, na mítingu Royal Ascot 1876, Petrarch, Great Tom a Julius Caesar obsadili prvé tri miesta v Prince of Wales's Stakes a Great Tom navyše vyhral St. James's Palace Stakes. Forerunner a Skylark obsadili prvé dve miesta v Ascot Derby (dnešné King Edward VII Stakes) a na druhý deň Forerunner dobehol tretí v Ascot Gold Cupe. Great Tom neskôr vyhral Doncaster Stakes, Skylark októbrové Newmarket Derby, Coltnes vyhral Ayr Gold Cup a v newmarketskom St. Leger Stakes porazil Skylarka. Advance vyhral Liverpool St. Leger.
O rok, na Royal Ascote 1877, Petrarch a Skylark obsadili prvé dve miesta v Ascot Gold Cupe, Julius Caesar vyhral najväčší míliarsky dostih, Royal Hunt Cup a Coltness Alexandra Plate.
Z francúzskych súperov Kisbéra sa Kilt rýchlo rehabilitoval a do konca roka vyhral Grand Prix de Lyon, Grand St. Leger de France pred Basquine, Prix Royal-Oak pred Mondaine a Enguerrande, a Prix de la Foret. Monadine bola druhá v Grand Prix de Deauville, Basquine vyhrala Prix de Longchamps, Prix de Chantilly pred Braconnierom a Prix Florian de Kergorlay, Enguerrande vyhrala Prix du Cadran, Braconnier newmarketský Jockey Club Cup.

Kisbér v chove

Kisbér zostal v tréningu aj ako štvorročný. Debutovať mal na mítingu Royal Ascot, ale pár dní pred ním ochromel a bol stiahutý z tréningu. Nasledujúcich deväť pripúšťacích sezón strávil v prenájme v rôznych britských žrebčínoch. Predovšetkým u Lorda Roseberyho a baróna Rothschilda dostal špičkové kobyly, ale očakávania, vyplývajúce z jeho triedy, boli oveľa vyššie, než jeho maximum v šampionáte plemenníkov - ôsme miesto z roku 1886. Jeho pôsobenie v britskom chove bolo sklamaním, ale zopár kvalitných koní dal.

Najbližšie ku klasickému víťazstvu bol jeho syn Crafton, z Rothschildovej víťazky Queen's Stand Stakes Chopette. Ako dvojročný získal v štyroch štartoch jedno víťazstvo a ako trojročný v roku 1885 odbehol len tri dostihy, v 2000 Guineas skončil o hlavu druhý za vysokým favoritom Paradoxom, v Derby dobehol piaty a v Hardwicke Stakes tretí. O rok neskôr vyhral jeden z vtedajších najvýznamnejších dostihov, Steward's Cup, a po víťazstve s najvyššou záťažou v bohato dotovenej Peveril of the Peak Plate bol považovaný za najlepšieho staršieho míliara.
Z Kisbérových potomkov bol najpopulárnejší Kinsky, z Roseberyho kobyly Illuminaty, ktorá neskôr dala legendárneho Ladasa. Kinsky bol železný kôň, behal do siedmich rokov a vyhral šestnásť dostihov, vrátane Chester Cupu a Prince of Wales Cupu.
Ducat (z Duchess Of Parma) vyhral Prince of Wales's Stakes, Mid-Summer Stakes, Grand Duke Michael Stakes a Newmarket Biennial Stakes, a v roku 1886 bol po víťazstve v Great Sandown Hurdle považovaný za nejlepšieho štvorročného prútenkára. V tom istom roku patril medzi najlepších štvorročných prútenkárov aj víťaz Liverpool Hurdle Handicapu Hungarian (zo Zara), predtým sedemnásobný víťaz na rovine.
Najlepšími dcérami Kisbéra boli víťazka Great Yorkshire Stakes Damietta (z Equinox), neskôr exportovaná do Brazílie, a tretia z Nassau Stakes Snack (z Fasting Girl).
V Rakúsko-Uhorsku sa z Kisbérovho britského pôsobenia presadili bratia z Baltazziho kobyly Getroffen, Bengali a Occident. Bengali v troch rokoch vyhral štyri dostihy, vrátane viedenskej Staatspreis I. Cl. a prešporskej Carlburger Preis, a bol šiestym najbohatším trojročiakom sezóny 1882. Výkonnosť Occidenta negatívne ovplyvnilo, že bol „roarer” (chrčiaci kôň), napriek tomu od troch do šiestich rokov vyhral štrnásť dostihov a v jednom z vtedajších článkov bol označený za kráľa míliarov.

V roku 1886 Aristides Baltazzi dokončil prestavbu napajedlianskeho statku, ktorý sa v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva mal stať hlavnou stanicou plemenníkov v tejto časti Monarchie. Na jar sa objavili úvahy, že by tam mali pôsobiť Gamecock, Przedswit a Kisbér, ale keď na jeseň 1886 Kisbér pricestoval z Anglicka, zaradil sa do zostavy plemenníkov pre prvú pripúšťaciu sezónu nového žrebčína vedľa Prince Frédéricka a Digby Granda, a pripúšťacie poplatky hovoria, že to bol žrebčín pre všetky vrstvy. Kisbér mal poplatok 300 zlatých, čo je ekvivalent dnešných asi 5000 €, víťaz viedenskej Staatspreis Prince Frédérick (Blair Athol) pripúšťal za 50 zlatých (cca 830 €) a otec víťaza rakúskeho a nemeckého Derby Tartara Digby Grand (Saunterer) za 10 zlatých (cca 170 €).
V Napajedlách Kisbér pôsobil len v sezóne 1887. Pripustil 31 kobýl a jeho najlepším produktom bola Lissa (z Fantasie), ktorá sa v roku 1891 zaradila medzi najlepšie trojročné kobyly, keď vyhrala štyri dostihy, vrátane Staatspreis a bola štvrtá v Trial Stakes.

Na jeseň roku 1887 bol Kisbér predaný do Nemecka, čomu predchádzal spor, respektíve nedohoda jeho majiteľov Alexandra a Aristida Baltazziovcov. Alexander sa chcel svojej polovice zbaviť a Aristides súhlasil s prevzatím, ale na cene sa zhodnúť nedokázali. Rozhodli sa jeho hodnotu zistiť na aukcii vo Viedni, ktorá sa mala odohrať 23. októbra 1887. Krátko pred začiatkom aukcie sa predsa len dohodli a Aristides sa stal jediným majiteľom Kisbéra. Aukcia bola zrušená, čo rozhorčilo potenciálnych kupcov. Jedným z nich bol Ulrich von Oertzen, poverený zastupovaním žrebčína Harzburg, patriaceho Brunšvickému vojvodstvu. Oertzen Baltazzimu ukázal telegram, podľa ktorého mu na kúpu Kisbéra dali k dispozícii 80 tisíc mariek, načo ho Baltazzi požiadal o pätnásť minút na rozmyslenie a za tú sumu, zodpovedajúcu dnešným asi 670 tisícom €, mu napokon štrnásťročného Kisbéra predal.
Predaj sa stretol s veľkou kritikou, pretože k nemu prišlo v roku Buccaneerovej smrti a očakávalo sa, že sa Kisbér stane jeho nástupcom. Aristides Baltazzi sa Kisbéra snažil nahradiť a do Napajediel priviezol jeho syna Arcadiana, z víťazky 1000 Guineas a Oaks Spinaway. Arcadian ako dvoj a trojročný vyhral päť dostihov a jeho najväčším úspechom bolo víťazstvo v míľovom Leicestershire Spring Handicape. V Napajedlách dal víťaza Trial Stakes s krátkym menom Er, ale inak bol veľkým sklamaním a neskôr bol predaný do Haliče, vtedy okupovanej Ruskom.
Podobný pokus urobil aj Jozef Pálffy, ktorý v roku 1892 do svojho žrebčína v Smoleniciach doviezol víťaza dvanástich dostihov, vrátane Richmond Stakes, Champagne Stakes a Great Yorkshire Stakes Panzerschiffa, syna Kisbérovho polobrata Wenlocka, ale ani on v chove neuspel.

Až v Harzburgu na sklonku kariéry Kisbér konečne dokázal to, čo sa od neho celé roky očakávalo - získal štyri tituly šampióna plemenníkov a dal troch víťazov Deutsches Derby, Hardenberga, Sperbera a Trollhettu.

Hardenberg (Kisbér - Blue Mountain po Young Melbourne) patril ako dvojročný do lepšieho priemeru, keď vyhral dva zo siedmich štartov. Ako trojročný sa v prvom štarte neumiestnil a následne šokoval víťazstvom v májovej Grosse Preis von Berlin, kde sa presadil ako 19/1 outsider. Životnú formu využil aj v júni, keď v priebehu 15 dní vyhral Versuchsrennen der Hengste, bol tretí v Silberner Schild a v súčasnom dobehu s Geierom vyhral Deutsches Derby.
Po Derby už toho veľa neukázal. Získal ešte dve menšie víťazstvá, ale obe „walk over”. V Tribünen-Rennen skončil štvrtý zo šiestich a v Hertefeld-Rennen tretí z troch. V tréningu zostal aj ako štvorročný, ale bol veľký a ťažký a tréner Sear ho nedokázal dostať do dostihovej formy. Hardenberg už nevybehol a odišiel do chovu trakénskych polokrvníkov.

Sperber (Kisbér - Vitarba po Rosicrucian) ako dvojročný vyhral Hamburger Criterium a Hahn-Memorial, ale potom sa zranil a na dráhu sa vrátil až v Union-Rennen, kde skončil piaty. Následne vyhral Deutsches Derby, Goldene Peitsche v Doberane, Staats-Preis III. Classe, Prinz Herman zu Sachsen-Weimar Rennen a bol tretí v St Leger v Budapešti.
Ako štvorročný vyhral päť z jedenástich štartov, vrátane Silberner Schild a Grossen Teutonia-Preis. Bol druhý v Grosse Preis von Berlin, Prinz Herman zu Sachsen-Weimar Rennen, Hoppegartener Ehrenpreis a tretí v Goldene Peitsche v Hoppegartene a v Jubiläums-Preis von Baden (dnešnej Grosser Preis von Baden).
Ako štvorročný neúspešne odbehol jediný dostih a uhynul na koliku.

Trollhetta (Kisbér - Village Queen po King Lud) ako dvojročný získal v ôsmich štartoch dve menšie víťazstvá. Ako trojročný sa stal pravou hviezdou, keď v ôsmich štartoch nenašiel premožiteľa. Postupne vyhral dva menšie dostihy, potom Hansa-Preis a Deutsches Derby. Ďalšie tri víťazstvá po Derby získal „walk over” - Staatspreis vo Vroclavi a v Doberane si pripísal Goldene Peitsche a Friedrich Franz-Rennen. Po víťazstve vo Fürstenberg-Memoriali si mal vo viedenskej Jubiläums-Preis zmerať sily s rakúsko-uhorskými hviezdami Tokiom, Weathercockom a Gombom, ale v stajni sa zranil a v tom roku už nevybehol.
Na dráhu sa vrátil v lete 1897, víťazstvom v Silberner Schild. V Grosse Hansa-Preis sa neumiestnil, v Grosse Preis von Berlin a vo Fürstenberg-Memoriali bol piaty a v Grosser Preis von Baden štvrtý. S dostihovými dráhami sa rozlúčil víťazstvom v berlínskej Staatspreis III. Classe a odišiel do chovu.

Okrem nich Ausmärker vyhral Grosser Preis von Berlin a Goldene Peitsche, Undolf Herzog von Ratibor Erinnerungsrennen a Goldene Peitsche, Asche vyhrala Wäldchens-Rennen a Omnium der Steher, Sperber's Bruder dvakrát vyhral Grosser Preis von Hamburg, a Altgold (po Kisbér alebo Gouverneur) vyhral nemeckú analógiu 2000 Guineas, Henckel-Rennen a trikrát Goldene Peitsche.

Kisbér získal štyri tituly šampióna plemenníkov, prvý v roku 1892, v roku 1893 bol druhý za Trachenbergom a potom bol šampiónom v rokoch 1894, 95 a 96. Posledné dva tituly získal posmrtne. Uhynul na jar 1895, krátko pred dovŕšením 22 rokov a pri tej príležitosti bol uverejnený prehľad zárobkov jeho potomkov do roku 1894. V nasledujúcich sezónach jeho potomkovia vybehali ďalšieho trištvrte milióna mariek.
V súčte Kisbérovi potomkovia v Nemecku vybehali sumu, ktorá zodpovedá dnešným asi 13 miliónom €, v Británii vybehali ekvivalent približne 5 miliónov € a v Rakúsko-Uhorsku 2 miliónov €.

Správu o Kisbérovej smrti veľmi svojsky privítali Česi. Paradoxné je, že kým v jeho ére o ňom písali vyslovene zlomyseľne, dnes ho kvôli bezvýznamnej jednoročnej epizóde v žrebčíne Napajedla majú českí turfmani za svojho...

Kisbérov odkaz

Kisbér, jeho pravý brat Kisbér Öcscse a polobrat Wenlock mali spoločné, že spomedzi ich potomkov sa na dostihovej dráhe presadili predovšetkým žrebce, ale v chove to bolo presne naopak - ich plemennícke línie pomerne rýchlo zanikli, zatiaľ čo ich dcéry založili úspešné rodiny.

Z britského pôsobenia mal Kisbér v chove štyroch synov, Craftona, Ducata, Arcadiana a Upstarta. Najdlhšiu líniu založil Crafton, ktorý splodil víťaza Grosser Preis von Leipzig a Silberner Schild Archera, po ktorom bol víťaz Deutsches St. Leger Zenith.
V roku 1894 nemecký žrebčín Graditz kúpil v Anglicku Craftonovu dcéru Alveole, ktorá založila najlepšiu nemeckú rodinu, deliacu sa na dve hlavné odnože, graditzkú rodinu Antwort a schlenderhanskú Asterblüte.

Z nemeckej produkcie Kisbéra sa plemenníkmi stali Realist, Ausmärker, Trollhetta, Undolf, Altgold a Sperber's Bruder. Najúspešnejší bol víťaz Hamburger Criteria Realist, ktorého synmi boli víťaz Rheinisches Zuchtrennen Siegwart, neskôr zaradený do chovu, ďalej víťaz Fürstenberg Rennen a Grosser Preis von Berlin Slanderer, víťaz klasických Henckel-Rennen a Deutsches St. Leger, a tretí v Derby za napajedlianskymi odchovancami Con Amorem a Bon Marchém Real Scotch, a premožiteľ Festina z Grosser Preis von Berlin Slaby.

Najlepšou Kisbérovou dcérou v chove bola Czardas, matka dvoch klasických víťazov. Jej dcéra Semendria patrí medzi najlepšie kobyly francúzskej histórie. Získala francúzsku Trojkorunu kobýl, Poule d'Essai des Pouliches - Prix de Diane - Prix Vermeille, víťazstvom v Grand Prix de Paris napodobnila svojho deda Kisbéra, a pridala triumfy z Prix de la Foret, Prix de Flore, Prix d'Hédouville a Grosser Preis von Baden.
Syn Czardas Ragotsky vyhral Prix Hocquart, Prix du Jockey Club a aj on uspel v Grand Prix de Paris.
Ragotskeho pravé sestry s maďarskými menami Mohacz a Hungaria rozšírili rodinu Czardas do Talianska a Ruska. V Taliansku bola z rodiny víťazka klasickej Premio Regina Elena La Matchiche, v Rusku z rodiny vzišli víťaz Derby Gazawat a víťazka Oaks Analogičnaja, matka Anilina.
Ďaľšou dcérou Czardas bola Temesvar, z ktorej rodiny vzišla víťazka Prix Lupin a Prix de Diane Aquatinte II.

Úspešná je aj rodina Tit For Tat, z ktorej vzišiel víťaz Kentucky Derby Count Turf. Vynikajúcou zástupkyňou rodiny Tit For Tat bola Lianga, víťazka Prix Robert Papin, Prix Maurice de Gheest, July Cupu, Prix Jacques le Marois a Prix de l'Abbaye de Longchamp. Medzi vzdialenými potomkami Liangy sú okrem iných víťaz Breeders' Cup Juvenile, Kentucky Derby a Travers Stakes Street Sense, víťaz Blue Grass Stakes Vekoma a víťazka Santa Anita Oaks Paradise Woods, a z rodiny Tit For Tat pochádzajú aj víťaz Breeders' Cup Sprint Reraise, víťaz Japan Cup Dirt Sound True a špičkoví plemenníci Mr Greeley a Danehill Dancer.

Zmienku si zaslúži aj Eira, ktorá dala víťaza Rous Memorial Stakes Galeazza a jej dcéra Taia dala víťaza Goodwood Cupu, Doncaster Cupu a dvojnásobného víťaza Jockey Club Cupu Radiuma, starého otca Phar Lapa. Ďalšia dcéra Eiry Atbara priviedla rodinu do Južnej Ameriky, kde z nej vzišla Paseana, víťazka 11 dostihov Gr.1, vrátane Breeders' Cup Distaff 1992. V Nemecku pravnuk Eiry Anmarsch vyhral Deutsches Derby 1924.

Ďalšia Kisbérova dcéra Milady dala vynikajúceho Bachelor's Buttona, premožiteľa legendárnej Pretty Polly z Ascot Gold Cupu 1906 v rekordnom čase, dvojnásobného víťaza King's Vase, víťaza Champion Stakes, Hardwicke Stakes, Doncaster Cupu a Jockey Club Cupu. Polosestra Bachelor's Buttona Lady Bawn dala víťazov Irish Derby Bachelor's Double a Bachelor's Wedding.

Z rodiny Breakfast okrem iných vzišli austrálska štvornásobná víťazka Gr.1 Montefilia a víťazka Oaks, Irish Oaks a Yorkshire Oaks Ramruma.

V Austrálii a na Novom Zélande sa presadila aj rodina Emmeline, z ktorej sú víťazka VRC Oaks Prairie Moon, víťazka AJC Australian Oaks Dual Quest, víťazi Gr.1 Bluebird The Word, Porto Roca, Silent Sedition a víťaz Dubai World Cupu Monterosso.
Na Novom Zélande sa z rodiny Emmeline narodili víťazka South Australian Oaks Royal Regatta a víťazka Queensland Oaks Round The World, a u protinožcov boli úspešné aj rodiny Kisbérových dcér Hungry a Illuminaty, z ktorých vzišli víťazi Melbourne Cupu Macdougal a Even Stevens.

Rodina Belimperie sa z Británie cez napajedliansku odchovankyňu Pompeu dostala do Talianska, kde Pompea vyhrala Premio Roma a v chove dala víťaza Premio Parioli, St. Leger Italiano a Prix de l'Arc de Triomphe Crapoma, a aj jeho premožiteľ z Derby Italiano Pilade bol z rodiny Belimperie.
Rodina sa neskôr rozšírila do Juhoafrickej republiky a je z nej víťaz hongkongskej Champions Mile Variety Club.

No a to najlepšie nakoniec - narozšírenejšiu rodinu spomedzi Kisbérových dcér má Sandal a pri vymenúvaní jej najúspešnejších zástupcov môžeme začať menom Sadler's Wells...
Medzi potomkami kobýl z rodiny Sandal nájdeme nespočetné množstvo víťazov významných dostihov, klasických víťazov Allangrange, Bachelor, Barclay, Big Brown, Chitose-O, Christmas Island, Farda Amiga, Godiva, Golan, Light Year, Miss Onward, North Light, Roi Lear, Silken Glider, Silvermine, Sky Lantern, St. Jovite, Teppal, Val de Loir, Valoris, Windsor Slipper, na stredoeurópskych dráhach sa medzi klasických víťazov zapísali Medeo, Larimah, Vltava, Fantasy Friend, Gremium. Zo známych mien novšej doby sú z rodiny Archipenko, Bienamado, Dutch Art, El Condor Pasa, Gold Dream, Islington, Lord North, Nureyev, One Cool Cat, Soldier Hollow, Thatch, Time Warp, Wise Dan.

Môžeme smelo tvrdiť, že za úspechom Sadler's Wellsa a pokračovateľov jeho línie nestojí len fenomén Northern Dancer, ale aj vynikajúca rodina, založená dcérou žrebca, ktorého príbeh sa začal písať v druhej polovici 19. storočia v uhorskom mestečku Kisbér.

Kisbér (1873 - 1895)

7 štartov - 3 víťazstvá,

víťaz Dewhurst Plate, Derby, Grand Prix de Paris,

zisk 7180 libier a 139 950 frankov (spolu ekvivalent cca 1.4 milióna € v roku 2023).