Kentucky Derby

Ako sa z Kentucky Derby stalo Kentucky Derby

Branislav Ondera

O pár hodín sa odohrá 150. ročník Kentucky Derby, najslávnejších dvoch minút športu, ako ho radi nazývajú v USA. Derby sa ale v Amerike behá takmer v každom štáte a na každom závodisku, ale vedeli ste, že to, ktoré sa koná na závodisku Churchill Downs v Kentucky, sa fascinujúcim vrcholom sezóny stalo zásluhou náboženských fanatikov?

Konské dostihy sa v Amerike behajú už od druhej polovice 17. storočia. V 18. storočí vznikol v Marylande prvý Jockey Club a odohrali sa tam prvé dostihy s príslušnými formalitami, ale vznik moderných amerických dostihov plnokrvníkov, ako ich poznáme, sa datuje vznikom Kentucky Racing Association a otvorením asociačného závodiska v Lexingtone v roku 1826. Na závodisku Kentucky Association vznikol v roku 1831 najstarší dodnes existujúci americký stakes dostih. Sponzoroval ho miestny hotel Phoenix, po ktorom dostal názov Phoenix Hotel Handicap a dnes sa behá ako Phoenix Stakes.

Prvé moderné americké závodisko na mape z konca 19. storočia.
Ležalo vo východnej časti Lexingtonu, na západnom okraji je klusácka dráha Red Mile.
Súčastné lexingtonské závodisko Keeneland leží desať kilometrov západne od mesta.

Postupne začali rásť závodiská aj v ďalších mestách, v roku 1837 najstaršie dodnes existujúce závodisko Fair Grounds v New Orleans v Louisiane, v roku 1863 v Saratoga Springs v štáte New York, v roku 1866 Jerome Park v New Yorku, v roku 1870 závodiská Bel Air a Pimlico v Baltimore v Marylande, a tak ďalej.
Prekvapivo veľa závodísk vzniklo v Louisville v Kentucky - Elm Tree Garden (v roku 1829), Oakland (1833), Miles Park (1856), Woodlawn (1859), Greenland (1866), Louisville Downs (1866). Najkvalitnejšie a najvýznamnejšie bolo závodisko Woodlawn, zvané „Saratoga západu”, ktoré bolo zatvorené v roku 1870, ale zostala po ňom jedna z najcennejších športových trofejí sveta, obrovská strieborná Woodlawn Vase, ktorá sa krokmi osudu dostala do Baltimore, kde z nej urobili putovnú trofej v Preakness Stakes.

Oakland House a v pozadí závodisko.

Závodisko Churchill Downs a Kentucky Derby založil istý Meriwether Lewis Clark, ktorý sa po smrti matky presťahoval zo St. Louis do Louisville, kde žil so svojou tetou a s bratrancami Johnom a Henrym Churchillovcami. Do sveta dostihov ho zasvätil jeho svokor, chovateľ a tréner Richard Ten Broeck. Clark počas cesty do Európy navštívil závodiská v Paríži a v Epsome, kde bol svedkom Derby a v roku 1873 sa do Louisville vrátil s ideou, vytvoriť ekvivalent Epsomu, kde by sa konalo americké Derby a Oaks.

Mesto Louisville vzniklo ako prekladisko lodných nákladov na rieke Ohio a tak ako všetky podobné obchodné križovatky na veľkých riekach, v ére Billy the Kida, Jesse Jamesa, či bratov Daltonovcov, priťahovalo množstvo podvodníkov, pištoľníkov, falošných hráčov. Nezdalo sa byť vhodnou lokalitou, pretože všetky predošlé závodiská v Lousville bojovali s dlhmi, postupne skrachovali a jedno zhorelo, ale Clarkovi bratranci Churchillovci tam vlastnili pozemky a bolo jednoduchšie začať doma, než hľadať vhodnejšie miesto niekde inde. Clark založil Louisville Jockey Club a vybudoval závodisko, neskôr pomenované po jeho bratrancoch, prenajímateľoch pozemkov a investoroch stavby. Závodisko bolo otvorené v roku 1875 a v termíne, kopírujúcom britské vzory, sa tam odohral prvý ročník Kentucky Derby a Kentucky Oaks na jeden a pol míle, a Kentucky St Leger na dve míle.
Kentucky Derby bolo vypísané o cenu 1000 dolárov a po započítaní „stakes”, teda vkladov, dosiahla cena pre víťaza 2850 dolárov, druhý umiestnený získal 200 dolárov. Zaradilo sa do okruhu najbohatších amerických dostihov, ale samotný víťaz prvého ročníka Aristides v tom roku bežal päť bohatších dostihov. Vyhral Breckenridge Stakes, s cenou pre víťaza 5000 $ a Withers Stakes s cenou 4150 $, v Belmont Stakes o 4450 $ bol druhý, v Travers Stakes o 4850 $ tretí a v najbohatšom dostihu sezóny, v Dixie Stakes o 5550 $, sa neumiestnil.

Clarkova myšlienka sa na prvý pohľad ujala, ale v osemdesiatych rokoch, počas búrlivého rozvoja závodísk, sa ceny dostihov v Kentucky nikam neposunuli, nemohli konkurovať oveľa bohatšiemu Chicagu a New Yorku a aj vďaka odľahlosti sa Kentucky ocitlo na periférii záujmu a zhruba dvadsať rokov na prelome 19. a 20. storočia bolo Kentucky Derby viac-menej provinčným vrcholom.

Pozrime sa, ako vyzerala dostihová prevádzka viac ako tri desaťročia po vzniku Kentucky Derby, v roku 1907, keď newyorské dostihy dosiahli svoj vrchol. Na mape USA sú vyznačené závodiská, na ktorých sa konali dôležité, takzvané Stakes dostihy a porovnajme si ich s Kentucky Derby, kde bolo v roku 1907 pre víťaza 4850 $, čo je ekvivalent dnešných asi 160 000 $.

Kalifornia, Louisiana

Na mape nevidno Kaliforniu, ktorá bola príliš vzdialená a žila vlastným životom. Stakes dostihy sa tam behali na troch závodiskách. Na závodisku Oakland v Emeryville sa behali California Derby (3125 $), California Oaks (2730 $) a jediný kalifornský dostih, bohatší než Kentucky Derby, Burns Handicap s cenou 6850 $.
Závodisko Ascot Park v Los Angeles organizovalo tucet stakes dostihov, medzi nimi Ascot Derby, Ascot Oaks a dnes slávny Santa Anita Handicap, ale najbohatší bol Ascot Handicap s cenou 3630 $.
Asi 25 kilometrov od Ascot Parku bol vtedajší Santa Anita Park (súčasný je posunutý o dva kilometre na východ), kde sa bežali tri stakes dostihy a najvyššia cena, 2350 $, bola vo Vernon Stakes.

Odľahlá bola aj Louisiana, kde v bezprostrednom susedstve historického závodiska Fair Grounds, prakticky cez ulicu, vzniklo konkurenčné závodisko City Park. V City Parku za konalo dvadsať rovinových a dva prekážkové stakes dostihy, vo Fair Grounds šestnásť rovinových a cenu vyššiu než Kentucky Derby mali dva louisianské dostihy, Crescent City Derby (7825 $) na závodisku Fair Grounds a v City Parku tamojšie City Park Derby (5700 $).

Kentucky

Ďalšou samostatnou komunitou bolo Kentucky, kde sa často vynoril kôň, schopný presadiť sa aj v New Yorku, ale hviezdy z východného pobrežia tam zavítali len zriedka.
V historických rozboroch sa často píše, ktorý víťaz Kentucky Derby štartoval, či neštartoval v ostatných dostihoch Trojkoruny, ale hovoriť o účasti v americkej Trojkorune pred rokom 1916 je nezmysel, pretože neexistovala. V Kentucky žili rivalitou medzi Churchill Downs a 150 kilometrov vzdialeným závodiskom v Latonii, otvoreným v roku 1883. Obe závodiská, ale predovšetkým Latonia, boli doménou černošských džokejov a vrcholom kariéry miestnych majiteľov, trénerov a džokejov nebola Trojkoruna, ale double Kentucky Derby - Latonia Derby. V rokoch 1883 až 1906 ho získalo sedem koní, vrátane Ben Brusha, ktorý sa dokázal presadiť aj medzi špičkou v New Yorku.
V roku 1907 mala navrch Latonia, kde sa bežalo jedenásť stakes dostihov, s priemernou cenou 2837 $, v Churchill Downs o jeden menej, ale priemer bol len 1981 $. V Latonii sa bežal najbohatší dostih štátu Kentucky, Queen City Handicap o 8275 $, Latonia Derby bolo o 4410 $ a Latonia Oaks o 3110 $.
V Churchill Downs bolo najbohatšie Kentucky Derby o 4850 $, pred Kentucky Oaks s cenou 2410 $. Ďalšie tamojšie dostihy, Clark Handicap, Louisville Handicap, Debutante Stakes, Blue Grass Stakes, sa bežali o ceny od 1400 do 1800 $ - nič, čo by do Churchill Downs prilákalo kone z tisíc kilometrov vzdialeného New Yorku.

Pôvodná tribúna na závodisku Churchill Downs.

Závodisko Latonia.

Churchill Downs v deň Kentucky Derby 1901.

Maryland, Washington D. C.

Štát Maryland bol chovateľskou základňou majiteľov z New Yorku a New Jersey, ale na prelome 19. a 20. storočia po dostihovej stránke veľký význam nemal. Keď sa povie závodisko Pimlico, turfmanom sa automaticky vybaví Preakness Stakes, ale v roku 1907 v Baltimore tento dostih chýbal, pretože tamojšie dostihy v roku 1889 skrachovali. Neskôr boli obnovené, ale Preakness medzitým vypisovali v New Yorku.
V roku 1907 sa na závodisku Pimlico bežalo jedenásť stakes dostihov a najbohatší bol Clabaugh Memorial Cup o 1695 $, zvyšných desať malo ceny 725 a 675 $.
O čosi lepšie to bolo na neďalekom závodisku Benning, v hlavnom meste Washington, kde sa uskutočnilo trinásť rovinových a osem prekážkových stakes dostihov. Najbohatšie boli Grand Consolation Stakes a Dixie Stakes s cenami 3050 a 2175 $.

New York, New York...

I keď Zlatá horúčka prebiehala v Kalifornii a na rieke Klondike, najdynamickejšie sa po všetkých stránkach rozvíjal New York, kde milionári „padali zo stromov” rýchlejšie, než na Aljaške. Pribúdali majitelia dostihových stajní, príslušníci strednej aj najnižšej triedy túžili po zábave a vzrušení a v bohatom New Yorku všetci vrchovato dostali, čo chceli.

Nasledujúci obrázok je pohľad na Coney Island z roku 1906. V popredí sú tri obrovské zábavné parky s nespočetným množstvom jarmočných atrakcií, Steeplechase Park, Dreamland a Luna Park, ktorého meno sa vžilo ako univerzálne označenie zábavných parkov. V ich susedstve, na obrázku vpravo hore, označené číslom 4, je závodisko Brighton Beach, jedno z desiatich závodísk, na ktorých sa v štáte New York v roku 1907 konali cvalové stakes dostihy, z toho osem (!) ich bolo priamo v meste New York a v blízkom okolí. V okruhu troch kilometrov od Brighton Beach boli ďalšie dve veľké závodiská, Sheepshead Bay a Gravesend, 15 kilometrov severovýchodne, na Long Islande, boli závodiská Aqueduct, Jamaica, o kúsok ďalej Belmont Park a prekážkové závodisko United Hunts' Course. 35 kilometrov severne od Coney Islandu bolo závodisko Empire City. V roku 1907 sa v meste New York uskutočnilo 262 stakes dostihov.

Newyorské závodiská na mape z konca 19. storočia.
Dolu Brighton Beach, vpravo Sheepshead Bay a hore Gravesend.

Sheepshead Bay

V roku 1879 newyorskí biznismani založili Coney Island Jockey Club a v roku 1880 bolo otvorené závodisko Sheepshead Bay, ktoré sa rýchlo prepracovalo na vrchol rebríčka dôležitosti a behal sa tam najbohatší americký dostih, Futurity Race, v roku 1907 s cenou 26 640 $, zodpovedajúcou dnešným takmer 900 tisíc $.
Závodisko malo úzku spojitosť s pojmom Trojkoruna. Konal sa tam Suburban Handicap, čo spolu s Metropolitan Handicapom a Brooklyn Handicapom boli tri najväčšie newyorské handicapy, na troch najväčších závodiskách. Ako prvý ich v priebehu jednej sezóny vyhral džokej Fred Taral a v spojení s ním bola v tlači prvá zmienka o americkej Trojkorune, ale pojem sa príliš neujal. Uplatnilo sa skôr označenie New York Handicap Triplecrown, alebo New York Handicap Triple.
Prvú skutočnú Trojkorunu pre trojročné kone založil Coney Island Jockey Club v roku 1906, keď vypísal prémiu desať tisíc dolárov pre víťaza troch dostihov a za súčasti Trojkoruny určili Tidal Stakes na 2000 metrov, Coney Island Jockey Club Stakes na 2400 metrov a Lawrence Realization na 2600 metrov, ktoré boli v tomto poradí odbehnuté v priebehu dvoch týždňov. V roku 1907 mohol víťaz Trojkoruny získať až 61 655 $, ekvivalent dnešných dvoch miliónov. Koho v New Yorku by zaujímalo nejaké Kentucky Derby o necelých päť tisíc?

V tejto súvislosti stojí za zmienku jeden zo zakladateľov Coney Island Jockey Clubu, londýnsky emigrant James Robert Keene, ktorý zbohatol obchodnými špekuláciami v Kalifornii. Po presťahovaní do New Yorku našiel záľubu v dostihovom športe a stal sa jedným z najväčších dostihových majiteľov na svete. V roku 1884 skrachoval a prišiel o všetko, ale špekuláciami opäť zbohatol a vrátil sa medzi dostihových prominentov. Jeho kone behali najväčšie dostihy v USA a dokonca aj v Európe, kde jeho žrebec Foxhall senzačne vyhral Grand Prix de Paris, Cesarewitch, Cambridgeshire a Ascot Gold Cup, ale do Kentucky Derby nikdy žiadneho koňa neprihlásil. Nebol dôvod...
Do Trojkoruny ale James R. Keene svoje kone prihlásil a jeho žrebec Peter Pan vyhral v roku 1907 Tidal Stakes. V Coney Island Jockey Club Stakes skončil Peter Pan až piaty, keď zvíťazil anglický odchovanec Frank Gill a toho zase v Lawrence Realization porazil Dinna Ken.
V roku 1908 bol majiteľ Trojkoruny vopred daný - Keenov neporazený Colin. Ako dvojročný vyhral dvanásť dostihov, vrátane Futurity Stakes a ako trojročný v roku 1908 zadržane vyhral Withers Stakes a Belmont Stakes. Systémom štart-cieľ ľahko vyhral prvú časť Trojkoruny, Tidal Stakes, ale pred Coney Island Jockey Club Stakes mu hriala šľacha, musel byť škrtnutý a viac už nevybehol. Coney Island Jockey Club Stakes a Lawrence Realization za jeho neprítomnosti ukoristil neskorší významný plemenník Fair Play, otec Man O'Wara, koňa roku 1927 Chance Playa, šampióna Mad Hattera a ďalších.
James R. Keene bol aj majiteľom najlepšieho amerického koňa 19. storočia Domina, zvaného Black Whirlwind - Čierna víchrica, ktorý ako dvojročný v roku 1893 vyhral všetkých deväť štartov, vrátane Futurity Stakes a vybehal rekordnú sumu 170 790 $ (dnešných cca 5.9 milióna) - v Kentucky Derby bolo v tom roku pre víťaza 3840 $... Domino celkovo vybehal 193 550 $ (dnešných cca 6.75 milióna) a jeho rekord prekonal až v roku 1920 Man O' War, ale jeho 249 465 $, vybehaných po inflácii po Prvej svetovej vojne, zodpovedá dnešným necelým štyrom miliónom.

V roku 1907 bolo na závodisku Sheepshead Bay odbehnutých 55 rovinových a 3 prekážkové stakes dostihy, z toho 22, vrátane najbohatšej americkej steeplechase, malo vyššie ceny než Kentucky Derby.


Futurity	26 640 $
Annual Champion Stakes	20 550 $
Coney Island Jockey Club Stakes	19 725 $
Great Trial Stakes	19 550 $
Lawrence Realization	16 880 $
Suburban Handicap	16 800 $
Tidal Stakes	15 050 $
Century Stakes	14 650 $
Commonwealth Handicap	13 850 $
Twin City Handicap	12 800 $
Advance Stakes	11 750 $
Great Filly Stakes	11 655 $
Great Autumn Steeplechase	8 700 $
Flatbush Stakes	8 350 $
Double Event (First Half)	7 700 $
Double Event (Second Half)	7 700 $
Waldorf Stakes	6 010 $
Great Eastern Handicap	5 850 $
Foam Stakes	5 320 $
Equality Stakes	4 980 $
Surf Stakes	4 880 $
Mermaid Stakes	4 870 $

Sheepshead Bay, prvé závodisko s pieskovou aj trávnatou dráhou. (Väčšie rozlíšenie)

Závodisko Sheepshead Bay: Proctor Knott poráža Salvatora v prvom ročníku Futurity Race v roku 1888.
Víťaz v tom roku získal 40 900 $.

Tribúna závodiska Sheepshead Bay na začiatku 20. storočia.

Belmont Park, United Hunts' Course

Belmont Park bol otvorený v roku 1905, ako náhrada za závodisko Jerome Park, ktoré v roku 1866 vo Westchester County, dnešnom Bronxe, vybudovali Leonard W. Jerome a August Belmont starší. Po prvom bolo pomenované závodisko, po druhom najväčší dostih, Belmont Stakes, ktorý sa behá od roku 1867. O vtedajšom význame Belmont Stakes vypovedá titulok obrázku z ročníka 1878.

V roku 1889 musel Jerome Park ustúpiť výstavbe nádrže newyorského vodovodného systému a Belmont Stakes presunuli na neďaleké závodisko Morris Park, kde bolo odbehnutých pätnásť ročníkov. Po otvorení Belmont Parku sa Belmont Stakes stali tamojším vrcholom.
Neďaleko Belmont Parku ležalo prekážkové závodisko spoločnosti United Hunts Racing Association. Hovorilo sa mu Belmont Park Terminal, pretože slúžilo ako tréningová základňa pre časť koní, behajúcich v Belmont Parku.

Belmont Park bol úplne atypický, točilo sa na pravú aj na ľavú ruku a mal priamu dráhu na 1400 metrov. V roku 1907 tam bolo odbehnutých 44 rovinových a 10 prekážkových stakes dostihov, a na závodisku United Hunts' Course jeden stakes stípel. Zoznam dostihov, bohatších než Kentucky Derby, má 15 položiek, z toho tri stíple.


Belmont Stakes	22 765 $
Metropolitan Handicap	10 650 $
National Stallion Stakes	9 368 $
Matron Stakes (Colts and Geldings)	9 340 $
Matron Stakes (Fillies)	8 940 $
Champion Steeplechase	8 325 $
Eclipse Stakes	8 235 $
Nursery Handicap	8 200 $
Whitney Memorial Steeplechase	8 000 $
Withers Stakes	7 775 $
Champagne Stakes	5 700 $
Grand National Steeplechase	5 500 $
Belmont Park Weight-for-Age Race	5 495 $
Ladies' Stakes	5 405 $
Cosmopolitan Handicap	5 175 $

Po presťahovaní do Belmont Parku boli Belmont Stakes na 2200 metrov - trať je na mapke označená Belmont Course. Štartovalo sa na dnešnej tréningovej dráhe, točilo sa na ľavú ruku a potom na pravú, do cieľovej roviny. Na ľavú ruku sa v Belmont Parku behá od roku 1926.

Belmont Park 1913 - pohľad do cieľovej roviny. (Väčšie rozlíšenie)

Gravesend

Závodisko Gravesend otvoril Brooklyn Jockey Club v roku 1886. Malo svoje Derby, ale najväčším dostihom bol Brooklyn Handicap. Zaujímavosťou je, že tam pätnásť rokov vypisovali Preakness Stakes.

Po krachu závodiska v Baltimore siahli po mene žrebca Preaknessa na závodisku Morris Park, kde vypísali Preakness Handicap pre trojročné a staršie kone a bežal sa len raz, v roku 1890. Po trojročnej prestávke si hviezdu sedemdesiatych rokov uctili na závodisku Gravesend, kde vypísali Preakness Stakes, ale aj tam bol len radový, v podstate bezvýznamný stakes dostih. Na závodisko Pimlico sa dostih vrátil po dvadsiatich rokoch. V roku 1909 bol odbehnutý ako dostih s penalitami a potom päťkrát ako handicap. Dvadsaťšesť rokov nemal nič spoločné s pojmom „klasický dostih”, tobôž Trojkoruna, napríklad v roku 1910 Preakness Handicap na 1600 metrov vyhral Layminster so záťažou 38 kilogramov. Napriek tomu organizátori v Baltimore dali pred historickými faktami prednosť umelému prikrášleniu histórie a do listiny víťazov skutočných Preakness Stakes v roku 1948 dodatočne dopísali víťazov newyorských Preakness Stakes a v roku 1960 dokonca aj päťročného Montagua, víťaza Preakness Handicapu z Morris Parku z roku 1890, keď to bol rámcový dostih v deň Belmont Stakes a neštartoval tam ani jeden trojročiak, len štyri kone vo veku od štyroch do ôsmich rokov...

V roku 1907 bolo v Gravesende odbehnutých 40 rovinových a 6 prekážkových stakes dostihov, a 16 z nich bolo bohatších než Kentucky Derby. Do výberu sa nedostali Preakness Stakes - podľa ceny pre víťaza (2260 $) to bol až 23. dostih na závodisku Gravesend, 169. v štáte New York a 203. v rámci celých USA.


Brooklyn Handicap	15 800 $
Great American Stakes	14 750 $
Tremont Stakes	13 200 $
Hindoo Stakes	10 575 $
Brooklyn Derby	10 475 $
Westminster Handicap	7 900 $
Astoria Stakes	7 750 $
Expectation Stakes	5 945 $
Hudson Stakes	5 895 $
Criterion Stakes	5 805 $
Carlton Stakes	5 455 $
Junior Champion Stakes	5 425 $
Standard Stakes	5 300 $
Empire City Steeplechase	5 210 $
Second Special	5 025 $
First Special	5 000 $

YouTube - Brooklyn Handicap - 1904
[isdntekvideo]

Brighton Beach

Závodisko Brighton Beach postavil William A. Engeman, majiteľ Brighton Beach Hotela a líder Brighton Beach Racing Association. Vrcholom bol Brighton Handicap a v roku 1907 sa tam odohralo 29 rovinových a 4 prekážkové stakes dostihy. V rebríčku dostihov, bohatších než Kentucky Derby, je ich trinásť.


Brighton Handicap	19 750 $
Distaff Stakes	11 750 $
Brighton Junior Stakes	11 750 $
Produce Stakes (First Half)	11 625 $
Produce Stakes (Second Half)	9 874 $
Brighton Cup	9 800 $
Invincible Handicap	9 525 $
Triumph Stakes	7 550 $
Brighton Steeplechase	6 210 $
Iroquois Stakes	5 850 $
Neptune Stakes	5 850 $
Venus Stakes	5 850 $
Queens Stakes	5 050 $

Aqueduct, Jamaica, Empire City

Aqueduct (zal. 1894) a Jamaica (1903) v Queense, a Empire City (1899) v Yonkers, patrili v rámci New Yorku medzi druhoradé závodiská, ale behalo sa tam veľa stakes dostihov. V roku 1907 ich bolo 71, s priemernou cenou necelých 1700 $ a bohatšie než Kentucky Derby boli len dva, Carter Handicap (7850 $) v Aqueducte a Excelsior Handicap (7350 $) na závodisku Jamaica.

Najbohatším dostihom na závodisku Empire City bol v roku 1907 Mahopac Handicap o 1640 $. Neskôr tam bolo presunutých niekoľko dostihov zo zrušených závodísk. Dráha bolo počas II. svetovej vojny prebudovaná na klusácku, známu ako Yonkers Raceway, ale pôdorys pôvodnej dráhy, kde okrem iných bežal aj Seabiscuit, je stále zachovaný.

Yonkers Raceway.

Saratoga, Buffalo

Prehľad amerických závodísk so stakes dostihmi uzatvára dvojica zo severu štátu New York. Mestečko Saratoga Springs bolo letovisko zámožných newyorčanov a k rozptýleniu patrili aj dostihy, ktoré podporovali miestni podnikatelia, profitujúci z cestovného ruchu, prinášaného dostihmi.
Závodisko v Buffale, na hraniciach Kanady, bolo od hlavného amerického diania odľahlé a patrilo skôr do okruhu blízkych kanadských závodísk vo Fort Erie, Hamiltone a v Toronte.

Na závodisku Saratoga, ktoré si vydobylo prezývku Graveyard of Champions - Pohrebisko šampiónov, bolo odbehnutých 28 stakes dostihov, z toho 4 prekážkové, desať bolo bohatších než Kentucky Derby a jeden mal rovnakú cenu. V Buffale bolo odbehnutých 17 stakes dostihov a najbohatšie bolo Buffalo Derby o 2900 $.


Hopeful Stakes	17 500 $
Great Republic	16 700 $
Saratoga Special	13 000 $
Spinaway Stakes	9 170 $
Saratoga Handicap	8 300 $
Grand Union Hotel Stakes	8 250 $
United States Hotel Stakes	8 250 $
Saratoga Steeplechase	7 300 $
Saratoga Cup	6 050 $
Travers Stakes	5 800 $
Flash Stakes	4 850 $

Na prelome 19. a 20. storočia boli prekážkové dostihy štandardnou súčasťou dostihových mítingov.
Kresba závodiska Saratoga z roku 1888 ukazuje, že prekážkový kurz tam bol členitý, s množstvom skokov.

Pád New Yorku

Už od prvopočiatku amerických dostihov proti nim bojovali skupiny moralistov a rôznych, väčšiou cirkevných organizácií, podľa ktorých dostihy rozvíjali nemorálne správanie. Už v roku 1802 sa im podarilo dosiahnuť prvý zákaz dostihov v štáte New York, ktorý bol v roku 1821 zmiernený a v Queense vzniklo závodisko Union Course, prvá dráha s pieskovým povrchom. Behávali sa tam vyraďovacie dostihy - matche s viacerými rozbehmi, ktoré postupom času stratili popularitu a závodisko bolo zmenené na klusácke.

Náboženskí fanatici proti dostihom bojovali rôznymi prostriedkami, napríklad karikatúrami, na ktorých boli bookmakeri zobrazovaní s líščimi a stávkari s oslími hlavami. Boj moralistov pokračoval počas celého storočia a v roku 1896 dosiahli zákaz dostihov v New Jersey. V roku 1905 po niekoľkých predošlých pokusoch zakázali stávkovanie a zatvorili závodiská v štáte Illinois, kde sa vo Washington Parku pri Chicagu od roku 1884 behalo American Derby, s cenou pre víťaza od 8160 $ (rok 1886) do 27 025 $ (1903). Nasledoval New York.

Protidostihová propaganda z roku 1890. (Väčšie rozlíšenie)

V štáte New York bol začiatkom roku 1908 prijatý zákon, zakazujúci bookmakerov, ale všetko išlo po starom, pretože výklad hovoril, že ústne uzavretých stávok sa zákon netýka. Vtedajší guvernér štátu ale zakročil a v júni 1908 poslal na závodisko Gravesend množstvo policajtov s pokynom, aby zatkli každého, kto si niečo zapisuje. Následné kroky voči samotným majiteľom závodísk viedli k uzavretiu všetkých dráh v štátoch New York a zatvorené boli aj závodiská v New Orleans a v Kalifornii, kde podobné zákony prijali v rokoch 1908 a 1909.

Čosi podobné sa udialo pred niekoľkými rokmi na Slovensku, kde nie náboženský, ale socialistický fanatik, bažiaci po autokracii, presvedčil mečiarovských poslancov, aby zakázali stávky u bookmakerov, nie na všetky športy, ako by aspoň aký-taký náznak logiky velil, ale len na dostihy. Tým boli vytvorené podmienky pre odklon dostihových divákov k iným športom, čo je v posledných rokoch stále viditeľnejšie a slovenské dostihy zásluhou jediného stupídneho nápadu spejú ku kolapsu...

Zastavenie dostihov v New Yorku výrazne zasiahlo trh s plnokrvníkmi. Ceny sa prudko prepadli, ale bohatí majitelia najkvalitnejších koní nechceli ísť pod cenu a svoje kone začali posielať do Európy, kam bolo v rokoch 1908 až 1913 vyvezených asi 1500 koní. To zase spôsobilo krízu u chovateľov v Británii, kde kvôli tomu zaviedli pravidlo, sťažujúce zaradenie amerických koní do britského chovu.
Do Európy sa za lepšími peniazmi začali sťahovať poprední americkí tréneri a džokeji, ktorí so sebou priniesli dostihový štýl, takzvaný „americký”, alebo „opičí sed”, ale aj doping.

Kentucky Derby - z núdze cnosť

Zo zastavenia dostihov v New Yorku najviac profitovalo Kentucky, kam sa presťahovalo množstvo newyorských stajní. Ak by neprišlo k deštrukcii dostihov v New Yorku, na Kentucky Derby by sme sa dnes zrejme dívali len ako na jeden z takmer troch desiatok amerických stakes dostihov, ktoré majú v názve slovo Derby, ale zásluhou newyorských zákonodarcov mu spadla do lona pozícia najdôležitejšieho amerického dostihu.
V roku 1907, poslednom roku pred zákazom bookmakerov, bolo v USA odbehnutých 78 dostihov s cenou pre víťaza nad 5000 $. Kentucky Derby bolo s cenou 4850 $ až na 83. mieste rebríčka, v žiadnom prípade teda nemožno považovať za Trojkorunou jeho kombináciu s druhým najbohatším americkým dostihom, Belmont Stakes (22 765 $) a s 203. najbohatším dostihom, Preakness Stakes (2260 $).
Po zatvorení závodísk v Illinois, New Orleans, New Yorku a v Kalifornii, sa v roku 1911 v USA uskutočnilo len 18 dostihov s cenou nad 2000 $ a ani jediný s cenou nad 5000 $. Až vtedy sa najväčšie dostihy v štátoch Kentucky a Maryland, Kentucky Derby a Preakness Handicap, vynorili medzi najdôležitejšími americkými dostihmi.


Kentucky Derby	Churchill Downs	4 850 $
Breeders' Futurity	Lexington	4 848 $
American Derby	Jacksonville	4 800 $
Kentucky Endurance Stakes	Churchill Downs	4 780 $
Florida Special Handicap	Jacksonville	3 800 $
Latonia Derby	Latonia	3 550 $
Baltimore Handicap	Laurel	2 700 $
Preakness Handicap	Pimlico	2 700 $
Maryland State Fair	Laurel	2 540 $
Annapolis Handicap	Laurel	2 470 $
Washington Handicap	Laurel	2 460 $
Blue Grass Stakes	Lexington	2 350 $
Bowie Handicap	Pimlico	2 340 $
American Juvenile Stakes	Laurel	2 300 $
Latonia Endurance Stakes	Latonia	2 280 $
Cincinnati Trophy	Latonia	2 210 $
Hopkins Selling Stakes	Laurel	2 040 $
Anne Arundel Selling Stakes	Laurel	2 040 $

V roku 1913 súd v New Yorku potvrdil, že ústne uzavreté stávky sú legálne a dostihy boli obnovené, ale na predošlú úroveň sa už nedostali.
K záchrane Belmont Parku prispeli leteckí priekopníci, bratia Wrightovci, ktorí počas zastavenia dostihov využili tamojšiu dlhú cieľovú rovinu a organizovali tam medzinárodné letecké turnaje. V meste New York prežil aj závodiská Aqueduct, Jamaica a Empire City, ale najviac prosperujúce a najväčšie ceny ponúkajúce závodiská Sheepshead Bay, Gravesend a Brighton Beach boli počas dostihovej výluky prebudované na závodiská automobilové a neskôr zanikli.
Obrovské straty utrpelo zastavením dostihov mestečko Saratoga Springs, žijúce z diváckeho záujmu o tamojší míting. Miestnych podnikateľov postihla vlna bankrotov a realitný trh sa zrútil, dostihy sa ale podarilo obnoviť.

V časoch najväčšej slávy, pred rokom 1908, bookmakeri za miesto na príjem stávok platili majiteľom newyorských závodísk vysoký denný poplatok sto dolárov (dnešných cca 3300 $), napriek tomu ich na dostihoch bývalo až sto. Zákaz bookmakerov pre závodiská znamenal stratu zásadnej časti príjmov a keď bolo v roku 1913 znovu otvorené závodisko Belmont Park, mohlo pre newyorské klenoty ponúknuť len zlomok predošlých cien - Metropolitan Handicap

Meriwether Lewis Clark
(*1846 - †1899)

bol o 3500 $, Brooklyn Handicap o 3125 $, Suburban Handicap o 3000 $, Belmont Stakes, vypísané v roku 1913 ako Belmont Handicap, o 2825 $, Lawrence Realization o 2475 $. Najbohatšie dostihy v Belmont Parku boli v roku 1913 Great Trial Stakes o 3850 $ a Great American Stakes o 3700 $.
Rok znovuotvorenia Belmont Parku možno s prižmúrenými očami považovať za rok vzniku súčasnej Trojkoruny - ak vezmeme na milosť fakt, že Preakness a Belmont boli handicapy.

Churchill Downs a Kentucky Derby ponúknutú šancu využili, pozíciu najdôležitejšieho dostihu už nepustili a cena pre víťaza sa za desať rokov zdesaťnásobila.
Niekdajší sen Meriwethera Lewisa Clarka o najväčšom americkom dostihu sa stal skutočnosťou, ale on sa slávy svojho Kentucky Derby nedožil. Pri takzvanej Striebornej panike, krachu burzy cenných papierov v roku 1893, prišiel o všetko, aj o závodisko. Niekoľko rokov sa túlal od mesta k mestu a živil sa ako sluha a v roku 1899 sa zastrelil...