Kincsem - skutočný príbeh, 2. časť

Branislav Ondera

Kincsem - skutočný príbeh, 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť, 6. časť.

Beckwithove výmysly

„Bola dlhá ako loď a vychudnutá ako hladný leopard... mala krk do U a uši mulice a pod jej šestnástimi dlaňami (pozn.: výška) dosť miesta pre západ slnka... mala chvost ako zle použitú metlu... bola lenivá, nemotorná, málo snaživá... bola jedáčka sedmokrások, milovníčka scenérií, ospalá a trochu bruchatá...” - týmito slovami sa začína najväčšia zbierka nezmyslov o Kincsem, esej You Can Win Them All z pera Brainerda Kellogga Beckwitha, v jeho knihe Step and Go Together z roku 1967. Dehonestujúci popis od amerického publicistu je však veľmi ďaleko od reality.
Beckwith ďalej napísal, že nebola vynájdená taká krištáľová guľa ktorá by predpovedala fantastickú budúcnosť tohto nemožného malého žriebäťa. Zdá sa, že ktosi tú krištáľovú guľu mal. Alebo skôr oko a znalosti...

Na jar roku 1876 redaktori novín Sportblatt navštívili popredných trénerov a reportáž z Gödu bola uverejnená 8. apríla 1876. Píše sa v nej, že Hespovo tréningové stredisko leží medzi železničnou stanicou a Dunajom a má mnoho výhod, z ktorých najväčšou je vynikajúca kopcovitá tréningová dráha, dostatočne dlhá pre rôzne úlohy. Priestranné a vzdušné stajne tvorili tri strany štvorca, štvrtú stranu tvoril dom. Medzi stajňou a Dunajom bol veľký výbeh, kam sa v zime ukladala podstielka a v lete tam chodili kone, momentálne vyradené z tréningu. Za jedinú nevýhodu inak dokonalého zariadenia považovali absenciu lepšieho staršieho koňa, pomocou ktorého by bolo možné overiť triedu začiatočníkov.

Sídlo Roberta Hespa na pohľadnici zo začiatku 20. storočia.

Maketa stajní Roberta Hespa v Poľnohospodárskom múzeu v Budapešti.

Rekonštrukcia v rokoch 2016-17 zničila genius loci a bývalá stajňa dnes vyzerá ako moderná novostavba.

Hesp mal v tréningu tridsať koní, z toho štrnásť dvojročiakov. Redaktori Sportblattu ich aj so všetkými nedostatkami precízne popísali a o Kincsem uviedli: „Ako dostihový kôň najviac vyzerá ryšavá kobyla po Cambuscanovi z Waternymph. Je vrchovate plná kvality, dlhá a hlboká, stojí na suchých, silných, bezchybných nohách a ukazuje veľkú prevahu v rýchlom cvale. Veríme, že sa nemýlime, keď vyjadrujeme názor, že je predurčená na to, aby na dostihovej dráhe zohrala významnú úlohu.”

Kincsem bola už pred začiatkom sezóny popísaná ako najlepší dvojročiak Monarchie a redaktori Sportblattu okrem nej predpovedali úspešnú kariéru aj odchovankyni Miklósa Blaskovicha po Carnivalovi z polosestry Lady Patroness Louisy, o ktorej napísali, že je veľmi krásna, plná kvality a veľmi pokročilá vo vývoji, má výborné nohy a mala by sa stať vynikajúcim dostihovým koňom.

Kincsem na cestách

Beckwith vo svojej eseji nevynechal ani jednu z najznámejších legiend o Kincsem, podľa ktorej odmietala cudziu vodu, preto jej vraj na cestách vozili zásoby z domova. Tento príbeh koncom 19. storočia uverejnil predchodca dnešných bulvárnych časopisov, britský sobotník Illustrated London News. Má čiatočne pravdivý základ, ale ako celok je to výmysel, o čom existujú presvedčivé a nespochybniteľné dôkazy, ku ktorým sa ešte dostaneme, je však zaujímavé, že to všetci publicisti celé desaťročia otrocky opisujú a nikto sa nezamyslel, či to bolo reálne. Na prvý pohľad sa to nezdá byť nemožné, mnohí si iste povedia, veď aj ja môjmu koňovi vozím vodu a ovos. Lenže v ére Kincsem nestačilo naložiť do auta kanister s vodou, zopár kilogramov ovsa a hrsť sena, ráno vyraziť na dostihy a večer byť doma. Ak by mala mať Kincsem k dispozícii vodu z domova, musel by si jej tréner poradiť s obrovskými, v tom čase neriešiteľnými logistickými problémami.

Nákladná lokomotíva Rakúsko-uhorskej spoločnosti štátnej železnice (StEG), vyrábaná vo vlastnej továrni v rokoch 1868 až 1880.
Maximálna rýchlosť: 35 km/hod.

Vagón na prepravu koní, vyrábaný v Anglicku v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 19. storočia, mal rovnakú koncepciu, ako dnešné automobilové prepravníky - dve stánia, sklopnú nakladaciu rampu a priestor pre sprievod.

Vagónovanie koní.

V druhej polovici 19. storočia kone na dlhšie vzdialenosti cestovali železnicou, ktorá bola v sedemdesiatych rokoch stále len vo fáze rozvoja a budovania, a podobne ako neskôr pri nástupe automobilizmu a letectva, patrila medzi drahé spôsoby dopravy. Napríklad spiatočný lístok na osobný vlak z Viedne do Bratislavy stál v tej dobe 2 zlaté a 40 grajciarov. Spomeňte si na predošlú kapitolu - ročný príjem murára bol 300 zlatých, lekára 2000 zlatých....
Preprava dostihových koní vyžadovala použitie špeciálnych vagónov a znamenala veľké náklady, takže obvykle cestovali len lepšie kone. Kone nižšej triedy behali mimo svojho regiónu len zriedka.

Dostihové dianie sa skladalo z mítingov a tie zase z viacerých dostihových dní, aby kone mohli bez potreby cestovania absolvovať viac štartov. Mítingy na seba nadväzovali, takže kone cestovali zo závodiska na závodisko, čo je prax, doteraz zaužívaná v USA. Bolo to lacnejšie a pre kone šetrnejšie, ako vracať sa domov a tak boli kone z domova celé týždne, napríklad Kincsem ako dvojročná bola na ceste v Nemecku štyri mesiace.
Keď počítame s veľmi malou dennou spotrebou tridsať litrov, musela by mať dispozícii aspoň 3600 litrov vody, čo by znamenalo šestnásť drevených sudov s vinárskou veľkosťou „barrique” (225 litrov) a to legenda hovorí len o Kincsem, Hesp však cestoval s viacerými koňmi. Keď odhliadneme od samotnej ceny sudov a od toho, ako dlho by pri vahadlovej studni niekde v uhorskej puste trvalo ich napĺňanie, v žiadnom prípade by uprostred leta nedokázali vodu udržať čerstvú a pitnú dlhšie než niekoľko dní a navyše, v sedemdesiatych rokoch 19. storočia ku mnohým závodiskám neviedla železnica, takže obrovský náklad by spôsobil ďalšie veľké problémy. To by sa možno dalo vyriešiť pravidelným posielaním menšieho objemu, ale zásobovanie presúvajúcej sa stajne v dobe, keď najmodernejšou technikou bol telegraf, bolo zrejme nemožné a stále je tu hlavný problém - cena.
Už poslanie koňa vlakom do Nemecka bol ohromný luxus, ale prepravovať vodu, ktorá bola v storočí pary v dostatočnom množstve dostupná na každej stanici, to bolo čosi tak absurdné, že keď v Illustrated London News uverejnili v roku 1885 správu, že Kincsem cestovala so zásobami uhorskej vody a ovsa, muselo to na čitateľov zapôsobiť asi tak, ako keď po páde komunizmu začali do krajín bývalého východného bloku jazdiť hudobné skupiny zo západu a bulvárne časopisy sa predbiehali vo vymýšľaní hviezdnych manierov, že spevák XY požaduje župan z mongolského kašmíru a minerálku z Nového Zélandu...

1. víťazstvo - Berlín 1876

Rok 1876 sa začal februárovou povodňou na Dunaji. Závodiská vo Viedni a v Bratislave boli zaplavené. Žrebčín v Rusovciach bol pod vodou, odrezaný od sveta a kobyly, prichádzajúce na pripustenie, museli byť provizórne ustajnené v Bratislave. Tragicky bolo postihnuté tréningové stredisko v Káposztásmegyeri, kde pôsobili tréneri Thomas Chapman a Walter Oram, ktorý pripravoval päť koní grófa Lónyaya a baróna Orczyho, kúpených od Ernő Blaskovicha. Vyššie položenú stajňu Roberta Hespa v Göde povodeň nezasiahla a tak 28. februára mohol s koňmi začať cválať.

Ernő Blaskovich mal u Hespa Kincsem a dva trojročiaky. Žrebec po Ostregerovi ako dvojročný nevybehol a nepomenovaná kobyla po Carnivalovi skončila v oboch štartoch druhá, napriek tomu ale patrili medzi hlavných favoritov významných jarných dostihov. Trojročiaci dostali mená Hirnök a Miczi a do sezóny vstúpili koncom apríla na mítingu v Prešporku (Bratislave), priamo v Trial Stakes. Hespov nový džokej, Elijah Madden, si vybral debutanta Hirnöka a po tom, ako favorizovaná Elena vybočila a dostala sa mimo trate, získal s Blaskovichovým odchovancom ľahké víťazstvo. Miczi skončila medzi desiatimi štartujúcimi tretia.
Dve víťazstvá dosiahol v Prešporku ďalší Hespov zverenec Bíbor a na nasledujúcom mítingu v Pešti vyhral Nemzeti Díj pred Hirnökom, ktorý o štyri dni vyhral Štátnu cenu II. triedy. Miczi dobehla tretia v Hazafi Díj.
V Preis des Jockey-Club mal Hesp tri kone, ale zrodilo sa prvé nemecké víťazstvo, keď vo farbách Eduarda Oppenheima vyhral Buccaneerov syn Good Hope, o dĺžku a dĺžku pre dvojicou Hespových zverencov, nepomenovaným žrebcom po Buccaneerovi z Catastrophe, neskôr nazvaným Corsair, a Hirnökom. Bíbor sa nedostal medzi prvých piatich. Miczi po tretích miestach v Trial Stakes a Hazafi Díj dobehla tretia aj v Stuten-Preis - z dnešného pohľadu slušné umiestnenia, ale vtedy to bol neúspech, platené boli len prvé dve miesta.

Na májový Derby míting do Freudenau už cestovali aj Hespovi dvojročiaci a priamo z Viedne spolu so stajňou Jamesa Waugha, súkromného trénera Huga Henckela z Rusoviec, vyrazili na letné turné po Nemecku. V Hespovom lote boli aj kobyly bratov Blaskovichovcov, ktoré dostali mená Kincsem a Csalogány, ale nebolo to tak, ako mystifikuje Beckwith, tvrdiac, že Blaskovich nechcel, aby boli jeho farby v Uhorsku znemožnené a preto poslal Kincsem debutovať do Nemecka.
Beckwithovo tvrdenie nemá žiadnu logiku. V rakúsko-uhorskom turfe pôsobili aj významnejšie rody, ktoré by mohli mať obavy zo znemožnenia, ale toho sa žiaden dostihový majiteľ nebojí, všetci veľmi dobre vedia, ako to niekedy dopadne aj s najnádejnejšími koňmi a všetci to občas zažijú. Ak by Blaskovich od Kincsem očakával slabú výkonnosť, určite by ju neposlal na nákladnú cestu do Nemecka, ale urobil by to, čo každý iný majiteľ - behal by s ňou v Pešti, alebo na blízkych provinčných závodiskách. To, že ju Blaskovich poslal do Nemecka, bol prejav dôvery a očakávania a bola tam aj ďalšia príčina - v Rakúsko-Uhorsku boli prvé dostihy dvojročných vypísané až na september, zatiaľ čo v Nemecku mohli dvojročiaci behať už v júni.

Prvou zastávkou výpravy bolo vtedajšie tretie najväčšie nemecké mesto, Vroclav. Waughove kone na dvojdňovom mítingu vyhrali štyri dostihy, Hesp získal jedno víťazstvo a Hirnök skončil v Eroffnungs-Rennen o krk druhý, za víťazom Norddeutsches Derby 1872 Hymenaeusom.
Do tristo kilometrov vzdialeného Hoppegartenu kone dorazili týždeň pred začiatkom tamojšieho letného mítingu. V dobovom článku sa uvádza, že prišli niekoľkí dvojročiaci grófa Sztáraya. Patrila medzi nich aj Kincsem.

V tej dobe bola vyžadovaná osobná prítomnosť majiteľa a dodržiavanie vtedajších pravidiel spôsobilo zmätok a nepresnosti v štatistikách a v historických listinách víťazov, pretože vznikali rôzne spoločenstvá, vystupujúce buď pod stajňovým názvom, napríklad „Chevalier De Rama”, „Capt. Blue”, „General Hope”, „Major Grey” a podobne, alebo striedavo pod menami jednotlivých majiteľov. Napríklad Blaskovichova hviezda sezóny 1874, Lady Patroness, bola v prenájme spoločnej stajne Blaskovich-Sztáray-Baltazzi - Trial Stakes vyhrala vo farbách Aristida Baltazziho, Nemzeti Díj vo farbách Ernő Blaskovicha a Preis des Jockey-Club vo farbách Jánosa Sztáraya.
V lete 1876 bol Ernő Blaskovich zaneprázdnený na hospodárstve v Tápiószentmártone a na nemeckej výprave ho zastupoval jeho priateľ, majiteľ Bíbora János Sztáray, v ktorého farbách počas nemeckej výpravy behala Kincsem, ale aj Csalogány Miklósa Blaskovicha, vroclavský víťaz Zsibó Bélu von Gyürkyho, Peeler grófa Batthyányiho a ďalší Hespovi zverenci.

Míting v Hoppegartene sa začal 18. júna a hneď v otváracom dostihu, vo Versuchs-Rennen der Stuten na 1000 metrov, sa predstavila Csalogány a pod Maddenom potvrdila úlohu 3/2 favoritky. V poli šiestich koní vyhrala o dve dĺžky, pred trojročnou Miss Buccaneer grófa Henckela. V ten deň bol odbehnutý aj hlavný dostih celého mítingu, Union-Rennen, kde sa presadil víťaz Preis des Jockey-Club Good Hope a Henckelov Baswelt vyhral dostih s názvom Silbernes Pferd, pred domácim Kronprinzom a Hespovým zverencom Peelerom. Na druhý deň, vo Versuchs-Rennen der Hengste, tretím miestom debutoval Henckelov dvojročiak Blücher, o ktorom ešte bude reč.

Kincsem sa dostala do akcie 21. júna, v kilometrovom Erstes Criteriu. Do Nemecka prišla s veľkým očakávaním, podporeným ľahkým víťazstvom jej tréningovej partnerky Csalogány,

21. 6. 1876 Berlín

Erstes Criterium

1000 m

I. miesto: 2775 Mk, II. miesto: 375 Mk

1.

Kincsem 2 k.

53.5

Madden

2.

Boreas 2 ž.

55

Little

3.

Alpenstock 2 ž.

55

Sopp

4.

Signal 2 k.

53.5

Gough

Výrok: 4 - 6

Kurzy: 1/3 Kincsem, 7/2 Boreas, 10/1 Signal, 15/1 Alpenstock

takže odskočila ako trojdesatinová favoritka a pod Maddenom úlohu s veľkou prevahou splnila.

Ihneď po spadnutí štartérovej vlajky sa vpredu objavili farby Boreasa a Kincsem, pred Alpenstockom a Signal, ktorá už v polovici dostihu odpadla. Boreas sa zo všetkých síl snažil udržať sa favoritky, tá mu ale bez námahy už na dištancii odskočila a silne držaná vyhrala o štyri dĺžky.
S trojicou porazených sa Kincsem už nestretla. Boreas a Alpenstock neskôr dokázali vyhrať, Signal sa z dostihových dráh vytratila.

Úspešné debuty Csalogány a Kincsem a víťazstvo Baswelta v cennom Silbernes Pferd, nemali v Rakúsko-Uhorsku príliš veľkú odozvu. Bolo to jednak tým, že rakúsko-uhorské kone v Nemecku vyhrávali často, ale predovšetkým, len pár dní predtým Kisbér bratov Baltazziovcov zavŕšil senzačný double Derby - Grand Prix de Paris a pozornosť novín sa sústredila na neho.

2. víťazstvo - Hannover 1876

V stredu, 28. júna, vyrazil dostihový vlak z berlínskej hlavnej stanice, ležiacej dvadsať kilometrov od Hoppegartenu, na 260-kilometrovú cestu do Hannoveru. Tam sa výpravy Roberta Hespa a Jamesa Waugha stretli s ďalším rakúskym tímom, stajňou Gustava Springera.

V hlavnom dostihu mítingu, v Grosser Preis von Hannover, siahal po víťazstve Springerov Cacolet, ale napokon ho o hlavu zdolal domáci Reichsadler.
Rakúsko-uhorské kone dosiahli na mítingu štyri víťazstvá. 1. júla Csalogány ako štvordesatinová favoritka vyhrala Zukunfts-Rennen, o dĺžku pred žrebcom Hamburgom baróna Springera a o dva dni vyhrala Prüfungs-Handicap, kde dávala trom domácim súperom výhodu siedmich kilogramov.

2. 7. 1876 Hannover

Vergleichspreis

1000 m

I. miesto: 2400 Mk, II. miesto: 750 Mk

1.

Kincsem 2 k.

53.5

Madden

2.

Hamburg 2 ž.

53.5

Corser

3.

Double Zéro 3 ž.

67.5

Arnott

4.

Clairette 3 k.

66

Busby

Výrok: 1 - 2

Kurzy: 1/3 Kincsem

Na druhý deň po prehre s Csalogány si Hamburg zmeral sily aj s Kincsem. Vo Vergleichspreis ich preverili dva trojročné kone, druhá z Hazafi Díj Clairette a druhý z Henckel-Rennen (2000 Guineas) a jeden z favoritov Norddeutsches Derby Double Zéro, ktorý sa deň predtým neumiestnil v Grosser Preis von Hannover.
Kincsem proti nim stála tri desatiny a pripísala si druhé životné víťazstvo, keď po opakovanom štarte spolu s Clairette rýchlo odskočili, pred Hamburgom a spočiatku nestíhajúcim Double Zérom. Madden s Kincsem počkal do posledného oblúka, kde prevzali vedenie a Kincsem pokojne prekentrovala cieľom s náskokom jednej dĺžky pred Hamburgom. Tretí dobehol Double Zéro.
Hodnotu výkonu Kincsem už na druhý deň zvýraznila Clairette, keď porazila víťaza Trial-Stakes Hirnöka a Double Zéro v nasledujúcom štarte vyhral Norddeutsches Derby.

V Hannoveri bola zaznamenaná ponuka na kúpu Kincsem. Ako hovorí výstrižok, gróf Sztáray dostal ponuku 30 tisíc mariek, čo je ekvivalent dnešných asi 225 tisíc €.

3. víťazstvo - Hamburg 1876

Nasledujúcou zastávkou bol Hamburg a Derby míting sa pre Hespa začal úspešne - Miczi vyhrala Eröffnungs-Rennen a v Hansa-Rennen skončil Hirnök druhý, pol dĺžky za favorizovaným Reichsadlerom. O tri dni Miczi vyhrala aj Gyldensteen-Rennen.
Csalogány si pripísala Vergleichs-Rennen a o dva dni sa opäť postavila na štart, ale už toho bolo priveľa. Piaty štart v priebehu troch týždňov, štvrtý v priebehu ôsmich dní, k tomu dlhé vlakové transporty... V dostihu o putovný zlatý pohár skončila medzi desiatimi štartujúcimi druhá, keď jej žiadnu šancu nedal štvorročný dánsky odchovanec Basnäs, ktorý dokázal zvíťaziť aj v Newmarkete.

V ôsmom ročníku Norddeutsches Derby bol päť desatinovým favoritom odchovanec Imricha Hunyadyho z Urmína, dnešných Mojmíroviec, víťaz Preis des Jockey-Club a Union-Rennen Good Hope, ale tak ako mnohých špičkových potomkov Buccaneera, aj jeho postihli problémy s nohami. Už predtým sa písalo že kríva a priamo v Derby ochromel, v polovici bol zadržaný a odišiel do chovu. Jeho indispozíciu využil druhý favorit Double Zéro, odchovaný v Lysej nad Labem a vyhral o 1 1/2 dĺžky a dĺžku pred rakúsko-uhorskými reprezentantmi Exhibitorom a Eberhardom.

9. 7. 1876 Hamburg

Hamburger Criterium

950 m

I. miesto: 3025 Mk, II. miesto: 300 Mk

1.

Kincsem 2 k.

56.5

Madden

2.

Adelaide 2 k.

55

Wilson

3.

Hamburg 2 ž.

55

Corser

Výrok: 1 1/2 - 1

Kurzy: 1/5 Kincsem, 6/1 Adelaide, 10/1 Hamburg

Kincsem sa v deň Derby predstavila v Hamburger Criteriu, kde sa jej do cesty mala postaviť vážna súperka. Barón Oppenheim pred Derby mítingom stiahol z Anglicka od trénera Pecka svoje dve kobyly, Adelaide a Regimentstochter. V Hamburger Criteriu proti Kincsem postavil víťazku Haydock Plate Adelaide, ale bookmakeri sa nenechali zmiasť a Kincsem odskočila vo dvoch desatinách.
Štart sa mierne oneskoril, pretože Adelaide sa vzpierala a odmietala prísť na miesto štartu. Po dvoch neplatných pokusoch bolo napokon hladko odštartované a Kincsem bola okamžite na nohách, prenasledovaná Hamburgom a ťahajúcou Adelaide. Na konci oblúka všetok odpor ustal a Kincsem si dokentrovala po ľahké víťazstvo. Na dištancii sa Hamburg dostal do problémov a druhé miesto obsadila Adelaide, ale Kincsem nedokázala ohroziť.
Porazená Adelaide sa už s Kincsem nestretla a očakávania nenaplnila. Ako dvoj a trojročná dokázala zvíťaziť, ale do užšej špičky nepatrila.

4. víťazstvo - Doberan 1876

Z Hamburgu sa rakúsko-uhorská výprava vydala na kľukatú asi dvestokilometrovú cestu na sever Nemecka, do Rostocku. Odtiaľ museli absolvovať pätnásť kilometrovú pešiu túru na najstaršie závodisko na európskom kontinente, do Doberanu, kam železnica dorazila o sedem rokov neskôr.
Tamojší míting bol čosi ako Royal Ascot. V Doberane mala letné sídlo meklenburská panovnícka rodina, ktorá organizovala a financovala dostihy a jej členovia do nich venovali vzácne čestné ceny. Finančné výhry boli vyplácané v zlatých dukátoch, uložených v strieborných púzdrach (viď foto), ktoré po vyprázdnení zostali výhercom ako pamiatka. Asi najväčším zberateľom trofejí z Doberanu bol gróf Hugo Henckel z Rusoviec. Forma jeho koní tu obvykle vrcholila a niekoľko rokov boli na mítingu takmer neporaziteľné. Tak to bolo aj v roku 1876, keď jeho kone získali zlatý bičík veľkovojvodu Friedricha Franza, zlatý pohár veľkovojvodkyne Marie, čestnú cenu veľkovojvodkyne Alexandrine a strieborný pohár veľkovojvodu. Zúčastnili sa ôsmich dostihov, získali sedem víťazstiev a jedno druhé miesto. Za Kincsem.

29. 7. 1876 Doberan

Erinnerungs-Rennen

947 m

I. miesto: 2750 Mk, II. miesto: 750 Mk

1.

Kincsem 2 k.

58.5

Madden

2.

Blücher 2 ž.

55

Corser

3.

Miss Harriet 2 k.

53.5

J. Wilson

Výrok: 1 1/2

Kurzy: 1/5 Kincsem

V Erinnerungs-Rennen proti Kincsem nastúpil Henckelov nádejný žrebec Blücher, ktorý po treťom mieste z berlínskeho debutu získal druhé miesto v Hamburgu.
Štart sa podaril na tretí pokus a Kincsem, bežiaca pre zmenu vo farbách kniežaťa Czetwertinského, sa ujala vedenia. Do roviny prišla s náskokom dĺžky pred Blücherom, zatiaľ čo Miss Harriet odpadla. V rovine Blücher zaútočil a Madden musel začať jazdiť, ale Kincsem napokon snahu žrebca, nesúceho o 3.5 kilogramu menej, odrazila a zvíťazila o 1 1/2 dĺžky. O dva dni Blücher vyhral Pauls-Rennen pred Miss Harriet a v tlači sa objavila prvá úvaha, že diváci možno videli nástupcu Double Zéra, víťaza Derby.

5. víťazstvo - Frankfurt nad Mohanom 1876

Cesta naprieč celým Nemeckom, z Doberanu do Frankfurtu, dnes moderným ICE vlakom trvá asi sedem a pol hodiny, ale v 19. storočí to so všetkými zastávkami, dopĺňaním uhlia, vody a prepriahaním vagónov k rôznym vlakom, bolo dobrodružstvo na niekoľko dní. Hespova výprava to vzala cez Berlín. V Hoppegartene na ňu čakalo niekoľko čerstvých koní, ktoré sa medzitým v Göde pripravili na svoje štarty. Domov odcestovali Hirnök a Csalogány.

Míting vo Frankfurte sa rakúsko-uhorským koňom vydaril - obsadili deväť dostihov a odviezli si sedem víťazstiev. Štyrikrát vyhrali kone Huga Henckela a pre trénera Roberta Hespa okrem Kincsem vyhral Zsibó Frankfurter Handicap, v Schluss Rennen získali First Trial a nepomenovaná kobyla po Diophantusovi obe platené miesta, Miczi skončila druhá v najbohatšom dostihu mítingu, vo Wäldchens-Preis.
O víťazstvo rakúsko-uhorské farby pravdepodobne prišli v Riedhofs-Preis, kde mali smolu súperi Kincsem z predošlých štartov, Blücher a Adelaide, ktorí spolu točili do roviny, ale dostali sa príliš von. Podľa pôvodného popisu ich vystrašili výkriky divákov, vybočili smerom dovnútra, kde Blücher podbehol tyč, vymedzujúcu trať a Adelaide pri zrážke s tyčou stratila jazdca. O dva dni ale Blücher potvrdil svoju triedu. V Union-Klub-Preis, v poli siedmich koní, zvíťazil o krk pred trojročným Biedermannom, víťazom Hessen-Preis z Hamburgu a definitívne sa stal favoritom Norddeutsches Derby 1877.

20. 8. 1876 Frankurt n. M.

Louisa-Rennen

1000 m

I. miesto: 3375 Mk, II. miesto: 375 Mk

1.

Kincsem 2 k.

58

Madden

2.

Regimentstochter 2 k.

56.5

Ch. Wilson

Výrok: 10

Kurzy: 1/2 Kincsem, 3/2 Regimentstochter

Kincsem sa vo Frankfurte stretla s druhou kobylou baróna Oppenheima, Regimentstochter, ktorá v Anglicku v piatich štartoch získala tri víťazstvá, Prince of Wales' Stakes v Pontefracte, Copeland Stakes v Manchestri a Exeter-Stakes v Newmarkete. Renomé oboch kobýl spôsobilo, že zvyšných desať prihlásených koní bolo škrtnutých a z Louisa-Rennen sa stal match, ale očakávaný súboj hviezd Kincsem rozhodla v prvých sto cvalových skokoch a vyhrala ako chcela o desať dĺžok.
Proti Regimentstochter nastupovala s kurzom päť desatín, najvyšším v dovtedajších štartoch, ale vyhrala s najväčším náskokom, čo bolo pre Nemcov prekvapenie a trpké sklamanie. Autor jedného z článkov položil rečnícku otázku, či je pravda, čo tvrdia znalci, že to bolo „príliš zlé, aby to bola pravda”, alebo je jednoduchšie vysvetlenie v nezmernej prevahe Kincsem. Istotu malo priniesť ich stretnutie v Badene.

6. víťazstvo - Baden-Baden 1876

31. 8. 1876 Baden-Baden

Zukunftspreis

1000 m

I. miesto: 5500 Mk, II. miesto: 300 Mk

1.

Kincsem 2 k.

56.5

Madden

2.

Criterium 2 ž.

58

Grimshaw

3.

Miss Harriet 2 k.

56.5

J. Wilson

4.

Regimentstochter 2 k.

56.5

Ch. Wilson

Výrok: 2 - 15

Kurzy: 15/100 Kincsem, 7/1 Criterium, 7/1 Miss Harriet, 7/1 Regimentstochter

V Baden-Badene sa ukázalo, že napriek trom britským víťazstvám bola Regimentstochter precenená. Kincsem vyhrala Zukunftspreis zadržane o dve dĺžky, pred tréningovým kolegom z lotu Roberta Hespa Criteriumom, štartujúcim vo farbách populárneho pánskeho jazdca Zdenka Kinského. Miss Harriet bola o pätnásť dĺžok tretia, Regimentstochter skončila posledná.
S Criteriumom sa Kincsem neskôr ešte stretla, ale s oboma kobylami už nie. Dánska odchovankyňa Miss Harriet o dva dni predviedla životný výkon, keď v Jugend-Preis dobehla druhá, tri dĺžky za Blücherom a za ňou skončili Criterium a Adelaide. O ďalšie dva dni sa neumiestnila v handicape proti starším koňom. Neskôr ešte vyhrala jeden handicap a ako trojročná sa nepresadila, zato však zanechala stopu v chove - jej dcéra Haselnuss dala víťaza Deutsches Derby Habenichts. Ešte úspešnejšia bola jej polosestra Mowerina, ktorá dala v britskom chove víťaza Derby a St Leger a svojho času najbohatšieho koňa sveta Donovana a víťazku 1000 Guineas Semolinu.
Regimentstochter sa napriek veľkému sklamaniu z prvých nemeckých štartov celkom slušne presadila. V nasledujúcich troch sezónach sa s Kincsem na nemeckých mítingoch stretávali, ale nikdy nie v dostihu. Získala ďalších pätnásť víťazstiev, dvakrát vyhrala Kosmopolitisches Handicap v Baden-Badene a ako päťročná dosiahla svoj najcennejší úspech, víťazstvo v berlínskej Štátnej cene I. triedy, kde bolo pre víťaza viac ako 11 tisíc mariek.

Rakúsko-uhorské farby dosiahli v Baden-Badene šesť víťazstiev. Okrem zmienených Kincsem a Blüchera, Przedswit exceloval v Grosser Preis von Baden, keď v poli siedmich koní po drvivom útoku z posledného miesta deklasoval domáceho Reichsadlera o desať dĺžok. Aj to bolo rakúsko-uhorské víťazstvo - bol odchovaný a trénovaný v Chorzelówe, v rakúskej časti Haliče, a jeho chovateľ a majiteľ, Jan Józef Tarnowski, bol poslanec Ríšskej rady (parlamentu Rakúskeho cisárstva). Henckelovi Talisman a Miss Buccaneer vyhrali Stadtpreis a Preis von Eberstein, a Miczi cenený Kosmopolitisches Handicap. Odchovanec Karla Auersberga, víťaz Derby Double Zéro zo stajne nemeckého grófa Bernstorff-Gyldensteena, vyhral Grosses Internationales St. Leger.

Tým sa letné putovanie rakúsko-uhorských stajní po Nemecku skončilo. Bilancia: štyridsať víťazstiev a zisk 121 980 mariek, čo je ekvivalent dnešných asi 907 tisíc €... Zverenci Jamesa Waugha zo stajne Huga Henckela vyhrali dvadsaťjeden a zverenci Roberta Hespa sedemnásť dostihov, jedno víťazstvo dosiahla zverenkyňa Richarda Waugha Clairette a tréner Thomas Lowell sedlal Przedswita.
Najcennejšie víťazstvo dosiahol Przedswit v Grosser Preis von Baden, kde bolo pre víťaza 24 500 mariek (dnešných cca 167 000 €). Ďalšie úspechy podľa víťaznej ceny: Konotoppa - Friedrich-Franz-Rennen (6050 M), Kincsem - Zukunftspreis (5500 M), Talisman - Stadtpreis (5250 M).

7. víťazstvo - Šoproň 1876

Hespove kone čakal vyčerpávajúci, tisíckilometrový transport do Gödu a 9. septembra Sportblatt priniesol správu, že posledný lot deviatich koní, medzi nimi aj Kincsem, už minul Viedeň.

2. 10. 1876 Šoproň

Polgárok díja

1200 m

I. miesto: 4300 fl, II. miesto: 300 fl

1.

Kincsem 2 k.

52.5

Madden

2.

NN 2 k. z Tzaritza

52.5

Corser

3.

Der Landgraf 2 ž.

54

Metcalf

0.

Immergrünn 2 k.

52.5

Butters

0.

Camillo 2 ž.

54

Busby

Výrok: 15 až 20 dĺžok

Kincsem doma dlho nezaháľala a už o pár dní vyrazila na ďalšiu cestu, tentokrát do Šoprone, známej aj pod nemeckým názvom Oedenburg. Jej cieľom bola Polgárok díja (Cena občanov), najbohatší dostih, ktorý ako dvojročná bežala. Po jednom opakovanom pokuse predviedla bleskový štart a celý dostih absolvovala s náskokom 15 až 20 dĺžok. Jej štyria súperi bojovali len o druhé miesto a získala ho nepomenovaná kobyla baróna Springera po Cambuscanovi z Tzaritze, neskôr nazvaná Little Luder a potom premenovaná na Chloe.

Okrem Kincsem mohli diváci v Šoproni obdivovať aj ďalších hrdinov nemeckej výpravy - Államdíj (Štátnu cenu) vyhral Przedswit, pred štvornásobnou víťazkou z Nemecka a treťou z Grosser Preis von Baden Konotoppou, trojnásobný víťaz Talisman vyhral Oroszvári díj (Cenu Rusoviec), pred víťazkou Norddeutsches Derby z predošlej sezóny Palmyrou a Miczi.
Predstavila sa tam aj Csalogány, ktorá si po predčasnom návrate z Nemecka oddýchla a na dráhu sa vrátila 8. septembra v Košiciach, kde na rozmočenej dráhe utrpela potupnú prehru - v poli siedmich koní sa neumiestnila. V Košiciach prehrali aj Hirnök a Peeler, a tlač ponúkla vysvetlenie - boli vraj trochu tuční, pretože Hespov zástupca neriskoval a na tvrdej dráhe, ktorá bola v Göde v čase augustovej horúčavy, im nedal dosť práce. Týždeň po košickom neúspechu Csalogány vyhrala v Debrecíne a v Šoproni potvrdila návrat formy, keď dobehla tretia v Széchenyi díj a na druhý deň vyhrala Sopronmegye díja.

8. víťazstvo - Budapešť 1876

Po Šoproni bol na programe míting v Budapešti, kde bol vypísaný len jeden dostih pre dvojročiakov a bratov Blaskovichovcov nenapadlo nič lepšie, než poslať svoje hviezdy proti sebe. Ťažko povedať, ako to vtedy bolo, či za tým bolo nejaké súperenie, alebo to príliš neriešili, ale dnes, poznajúc priebeh toho dostihu a kompletnú kariéru Kincsem, môžeme skonštatovať, že ak by vtedy Kincsem prehrala, dnes by bola zabudnutá, ako mnoho ďalších vynikajúcich koní z tých čias.

Ďalšia z populárnych, ale nepravdivých legiend o Kincsem hovorí, že mala pomalé štarty. Ku Kétévesek versenye sa viaže príbeh, že sa v momente štartu pásla a dobiehala obrovskú stratu. Autorom príbehu je priamy aktér, džokej Robert Smart, ale prišiel s ním až o tridsaťštyri rokov neskôr. Smart si to zrejme pomýlil s iným dostihom, alebo ešte pravdepodobnejšie s tréningom, v ktorom sa s Kincsem na závodiskách stretával.
V Budapešti boli štartérmi vážení a renomovaní páni, Pál Festetics, István Inkey a Francis Cavaliero a je úplne vylúčené, že by akýkoľvek dostih pustili s neregulérnym štartom, tobôž ak sa ho zúčastnili ostro sledované kone, ako boli Kincsem a Csalogány. Presvedčivý dôkaz, že je Smartov príbeh nepravdivý, poskytujú reportáže z dobových novín, ktoré o štartoch Kincsem píšu pravý opak - vždy bola veľmi rýchlo na nohách a mnoho dostihov vyhrala štart-cieľ. O tomto konkrétnom dostihu spravodaj Vadász- és Versenylap napísal: „vynikajúci štart, po ktorom pole bežalo v balíku...”, a viedenský Sportblatt: „po hladkom štarte sa Kincsem ujala vedenia...”.

15. 10. 1876 Budapešť

Kétévesek versenye

948 m

I. miesto: 2250 fl, II. miesto: 650 fl

1.

Kincsem 2 k.

56.5

Madden

2.

Csalogány 2 k.

56.5

Grimshaw

3.

Little Luder 2 k.

52.5

Corser

4.

Légyott 2 k.

52.5

Smart

0.

Hilda 2 k.

52.5

Metcalf

0.

New York 2 ž.

53.5

Webber

0.

Helene 2 k.

52.5

Butters

0.

Gardenia 2 k.

52.5

Prior

0.

Sennerin 2 k.

52.5

Hatton

0.

Virey 2 ž.

53.5

Busby

Výrok: 1/2 - 1 - hlava

Kurzy: 1/2 Kincsem, 6/1 New York, 100/15 Csalogány, 8/1 Little Luder, 10/1 Hilda, 10/1 Légyott, 10/1 Virey, 15/1 Gardenia, 15/1 Helene, 15/1 Sennerin

Pred dostihom sa šírili fámy, že Kincsem stratila formu a debutoval tam Baltazziho žrebec New York, o ktorom išli z práce dobré referencie, takže o stávky na Kincsem nebol až tak veľký záujem a v poli desiatich koní, najväčšom, v akom počas svojej kariéry bežala, odskakovala v piatich desatinách.
Štart sa podaril na prvý pokus. Pole sa spočiatku držalo v balíku, za vedenia Kincsem a Little Luder. Na dištancii na Kincsem zaútočila Csalogány, Madden a Grimshaw naplno jazdili a v cieli ich napokon delilo len pol dĺžky. Po treťom mieste siahala jedna z pätice odchovancov Ernő Blaskovicha, ktoré predal grófovi Lónyayovi a barónovi Orczymu, polosestra Lady Patroness Légyott, ale v posledných metroch bočila a o dĺžku tretia skončila Little Luder.
Rozdiely v cieli sa v rôznych novinách líšia, niekde sa uvádza pol dĺžky - dĺžka, inde naopak, dĺžka - pol dĺžky, ale nech to bolo akokoľvek, bol to prvý dostih, v ktorom Kincsem musela o víťazstvo tvrdo bojovať.

Na prvom dni mítingu bola prítomná aj cisárovná Alžbeta a videla hattrick odchovancov Ernő Blaskovicha - okrem Kincsem Miczi vyhrala St. Leger a Zsibó Nagy-Handicap. Na druhý deň mítingu s obľúbenou Sissi prišiel aj manžel, cisár František Jozef I. a štvrté víťazstvo Blaskovichovho odchovanca na mítingu dosiahol v Importdíj Hirnök.

9. víťazstvo - Viedeň 1876

22. 10. 1876 Viedeň

Kladruber Preis

1600 m

I. miesto: 3300 fl, II. miesto: 200 fl

1.

Kincsem 2 k.

55

Madden

2.

Der Landgraf 2 ž.

54

Metcalf

3.

Hamburg 2 ž.

54

Corser

4.

Bilbao 2 ž.

54

Busby

Výrok: 5 - 5 - 1

Kurzy: 1/3 Kincsem, 5/1 Bilbao, 5/1 Der Landgraf, 5/1 Hamburg

Bola polovica októbra, Kincsem mala osem štartov a osem víťazstiev, ale sezóna sa pre ňu ešte neskončila a už o sedem dní si pripísala deviate víťazstvo.
Na jesennom viedenskom mítingu boli dva dostihy pre dvojročné kone a Hesp svoje zázračné kobyly opäť rozdelil. Csalogány po mnohokrát opakovanom štarte vyhrala systémom štart-cieľ Trial-Stakes na 986 metrov a Kincsem to skúsila na míľovej dištancii. V Kladruber Preis proti nej nastúpili traja súperi a poprvýkrát ukázala vytrvalecké prepoklady.
V prvej polovici dostihu tempo udávali Bilbao a Hamburg. Na konci oblúka zaútočila Kincsem, rýchlo si vypracovala dvadsaťdĺžkový náskok a pohodlne si dokentrovala po víťazstvo, s náskokom piatich dĺžok pred Der Landgrafom.

10. víťazstvo - Praha 1876

Koniec sezóny sa odohral v Prahe, na mítingu, ktorý bol oveľa dôležitejší pre viedenských a budapeštianskych turfmanov, než pre samotných Pražanov. Míting bol do Prahy presťahovaný v roku 1865 z Pardubíc, ale obľubu si nezískal. Pražania dostihy nechápali, najväčšiu radosť im prinášali pády v prekážkových dostihoch a keď sa nič nestalo, Národní listy to okomentovali: „Všichni koně drželi se výborně, brali hravě a lehce překážku za překážkou a to k malé radosti velkého obecenstva bez nejmenší nehody.” Vzťah Pražanov k dostihom ilustruje fejtón Jana Nerudu z apríla 1877:

Míting sa potýkal s mnohými problémami a roky sa hovorilo o jeho presune inam. Aj v roku 1876 bol jeho osud neistý - už na jar bolo v propozíciách ako miesto konania uvedené: Praha, prípadne Pardubice. Nakoniec sa bežalo na Cisárskej lúke a pražská tlač - v duchu predošlého výstrižku - za najinteresantnejší dostih označila podradnú steeplechase, v ktorej mali všetky tri zúčastnené kone pád a fatálne zranená kobyla zostala ležať na svojom jazdcovi... Že sa tam stretol výkvet domácich a nemeckých stajní, o akom dnes môžeme len snívať, to oceniť nedokázali.

Hlavným dostihom trojdňového mítingu bola Kaiserpreis I. Klasse, Cisárska cena I. triedy, kde bol medzi deviatimi štartujúcimi horúcim favoritom jeden z najlepších nemeckých koní, víťaz Grosser Preis von Hannover, Hansa-Rennen a druhý z Grosser Preis von Baden, graditzký Reichsadler, ale škrt cez rozpočet mu urobil Monthalon grófa Henckela, ktorý ho v posledných metroch chytil o hlavu. Henckelova stajňa sa o prekvapenie postarala aj v Staatspreis, Štátnej cene, kde Talisman porazil víťaza Grosser Preis von Baden Przedswita. Druhý deň mítingu priniesol víťazstvo Kincsem v Kladruber Criteriu, ďalšie víťazstvo Monthalona a víťazstvo šampiónky kobýl Konotoppy. V tretí deň, v Kaiserpreis II. Klasse, Przedswit vrátil porážku Talismanovi, Nord- und Süddeutscher Preis vyhral Blair Atholov syn Justice To Kladrub a v Ressource-Preis pre dvojročné kone sa presadila Blaskovichova odchovankyňa Légyott, pred budúcou hviezdou Pfeilom a Der Landgrafom.

29. 10. 1876 Praha

Kladruber Criterium

1400 m

I. miesto: 3200 fl, II. miesto: 200 fl

1.

Kincsem 2 k.

56

Madden

2.

Criterium 2 ž.

54

Grimshaw

3.

Hilda 2 k.

53

Metcalf

4.

Fida 2 k.

53

Entwistle

Výrok: 1 1/2 - 1/2

Kurzy: 1/10 Kincsem

V Kladrubskom kritériu sa zopakoval dobeh z Zukunftspreis z Baden-Badenu - Kincsem ľahko zvíťazila a druhý bol jej tréningový kolega Criterium. Blízko tretia za Hespovými zverencami dobehla premožiteľka Csalogány zo Széchényi-Preis a neumiestnená z Kétévesek versenye, kladrubská odchovankyňa Hilda, behajúca v prenájme za stajňu Capt. Blue, ktorú tvorili kniežatá Paul Esterházy, Karl Trauttmansdorff a gróf Tassilo Festetics. S veľkým odstupom posledná skončila v žrebčíne Černovice pri Tábore odchovaná a trénovaná Fida, ktorej majiteľ Antonín Veith s obľubou dával svojim koňom mená, súvisiace s českou históriou. Fida bolo meno vdovy, u ktorej sa údajne ubytoval Jan Hus po svojom príchode do Kostnice a za Veithovu stajňu behali aj Orlice, Vlasta, Lužnice, Vladyka, Táborit...

Štatistiky

Po pražskom víťazstve Kincsem absolvovala viac ako šesťsto kilometrový transport do Gödu, na zaslúžený zimný odpočinok. Mala za sebou desať dostihov na desiatich rôznych závodiskách. Vlakom precestovala približne 5700 až 5800 kilometrov, čo pri rýchlosti vtedajších vlakov predstavuje asi desať dní čistej jazdy. K tomu nekonečné hodiny čakania na staniciach, prekladiskách a zoradiskách...
Vysvetlenie, ako to Kincsem mohla zvládnuť a udržať si formu, ponúkajú spomienky jej súčasníkov, podľa ktorých mala vzácnu schopnosť odpočívať a aj vo vlaku sa dokázala poskladať a ľahnúť si. Neskôr mávala kvôli pohodliu vo vagóne k dispozícii dve spojené stánia.

Kincsem (Cambuscan - Waternymph) v roku 1876 vybehala 19 825 mariek a 13 050 zlatých (spolu ekvivalent dnešných asi 340 tisíc €). Rakúsko-uhorské dostihy boli v tom čase bohatšie než nemecké a jej najhodnotnejšími víťazstvami boli Bürgerpreis s cenou 4300 zlatých, Kladruber Preis a Kladruber Criterium s cenami 3300 a 3200 zlatých. Až za nimi bola baden-badenská Zukunftspreis, s cenou v prepočte 2750 zlatých. V rebríčku rakúsko-uhorských dvojročiakov jej patrilo prvé miesto, pred tréningovou kolegyňou Csalogány (Carnival - Louisa), ktorá v jedenástich štartoch získala sedem víťazstiev a dve druhé miesta.
Tretia v rebríčku bola v predošlej časti článku zmienená Fanny Day (Carnival - Mrs Day), „škaredé káčatko”, ktorého príbeh bol možno zdrojom legendy, neskôr pripísanej Kincsem.

Odchovankyňa Antona Esterházyho zo žrebčína Tallós (dnešné Tomášikovo) bola po Carnivalovi (Sweetmeat), ktorého Esterházy v roku 1875 predal späť do Anglicka. Matka Mrs Day (Knight Of Kars) bola polosestra vynikajúceho, v troch rokoch neporazeného víťaza 2000 Guineas a Derby Macaroniho.
Fanny Day mala výborný pôvod, ale kvôli nevzhľadnému exteriéru o ňu na aukcii v Čeklísi, dnešnom Bernolákove, najväčší majitelia nemali záujem. Napokon ju len za 760 zlatých kúpil tréner Richard Longstaff, ktorý zrejme zistil, že neobvykle raná a rýchla šprintérka v Rakúsko-Uhorsku nenájde uplatnenie a poslal ju k Charlesovi Lundovi do anglického Maltonu. Fanny Day v roku 1876 získala v Longstaffových farbách vo dvanástich britských štartoch osem víťazstiev a dve druhé miesta.
Ako trojročná vyhrala tri z dvanástich štartov. Longstaff ju predal a v chove dala Fanny Day kobylu Day Dream (Adventurer), tretiu v Park Hill Stakes za Miss Yummy a Argo Navis, ktoré predtým obsadili prvé dve priečeky aj v 1000 Guineas, Oaks a Nassau Stakes.

Na štvrtej priečke bol favorit Norddeutsches Derby, trojnásobný nemecký víťaz Blücher (Grimston - Fragola), odchovanec žrebčína Blücher pri Malachowe v Meklenbursku, trénovaný Jamesom Waughom v Rusovciach.
Za Blücherom nasledovala odchovankyňa Ernő Blaskovicha, polosestra Lady Patroness Légyott (Carnival - Louise Bonne), ktorá získala jedno víťazstvo a tri druhé miesta, a tesne za ňou bol Pirat (Buccaneer - Fern), víťaz z Newmarketu.

Pre kone rakúsko-uhorského chovu, behajúce vo Veľkej Británii, to bol pamätný rok - Kisbér vyhral Derby, Fanny Day vyhrala osem dostihov a po jednom víťazstve získali Pirat, druhý z Trial Stakes Bayard a tretí z Norddeutsches Derby Eberhard.

Kincsem - skutočný príbeh, 3. časť