Kincsem - skutočný príbeh, 3. časť Branislav Ondera Kincsem - skutočný príbeh, 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť, 6. časť, 7. časť.
Do svojej druhej sezóny vstúpila Kincsem ako favoritka najväčších dostihov jarnej časti sezóny. V januári bola „pari” favoritkou Nemzeti Díj, pred tréningovou partnerkou Csalogány. Tretím favoritom bol žrebec Alexandra Baltazziho z Voltelly, ktorý mal za sebou kvalitné výsledky z Anglicka a v Newmarkete boli trénovaní aj Independent a nepomenovaný žrebec z Canace, polobrat víťazky Derby z roku 1873, ktorý neskôr pod menom Rudi vyhral Veľkú pardubickú.
Zaujímavé boli aj kurzy do epsomského Derby. Favoritom bol víťaz dvoch najväčších dostihov dvojročiakov, Middle Park Stakes a Dewhurst Plate, francúzsky Chamant. Za ním nasledoval Plunger, v ktorom mali Baltazziovci rok po Kisbérovi ďalšieho adepta na víťazstvo v Derby. Patril Hectorovi Baltazzimu a vyhral dva dostihy, v Middle Park Stakes skončil tretí a v Dewhurst Plate druhý, pol dĺžky za Chamantom. Klasické nádeje však nenaplnil a Baltazzi ho predal Tasziló Festeticsovi. Ten mu nechal zmeniť meno na Aventurier, pod ktorým mu vyhral niekoľko menších dostihov na šprintérskych a míliarskych dištanciách.
11. víťazstvo - Bratislava 1877 Úvod sezóny sa Robertovi Hespovi skomplikoval. V marci udreli mrazy a Kincsem a niekoľko ďalších koní trpelo prechladnutím. Včas sa z toho dostali, ale ďalšou komplikáciou bol stav dráhy v Göde. Na otvárací míting sezóny Hesp previezol do Viedne takmer všetky kone, aby posledné rýchle práce pred dôležitými jarnými dostihmi absolvovali na kvalitnom povrchu vo Freudenau. Doma v Göde zostali len dvojročiaci. Sezóna sa napokon začala úspešne a Hespov zverenec First Trial zo stajne jednej z prvých dostihových majiteliek, grófky Livie Zichy, vyhral Eröffnungs-Rennen.
Svoje najväčšie hviezdy vytiahol Hesp na nasledujúcom mítingu v Prešporku, dnešnej Bratislave.
Sezónny debut Kincsem vyhrala takmer štart-cieľ. Jediný problém nastal krátko po štarte, v prvom oblúku, keď musela vonkajšou stopou obiehať štyroch vedľa seba bežiacich súperov. Zvyšok dostihu si Madden urobil podľa seba a vyhral s položenými rukami, o dĺžku pred Blücherom, ktorý sa držal blízko nej, ale nijako ju neohrozil.
Stajňovú formu preveria handicapy a u Hespových koní bola v Prešporku v poriadku. Jeho zverenci vyhrali oba veľké handicapy, Bíbor uspel v Engerauer Handicape a v Pressburger Handicape obsadili obe dotované priečky zaujímavo pomenovaný trojročiak Všecko Jedno a o rok starší Zsibó.
12. a 13. víťazstvo - Budapešť 1877
Po výkone z Prešporku bolo jasné, že Kincsem bude mať v Budapešti ľahkú prácu. V Nemzeti a v Hazafi díj na ňu čakala hŕstka súperov uhorského chovu, ktorí mali proti nej zanedbateľnú šancu.
6. 5. 1877 Budapešť Egyesűlt Nemzeti díj 1600 m I. miesto: 5315 fl, II. miesto: 2225 fl 1. Kincsem 3 k. 52 Madden 2. Camillo 3 ž. 53 Busby 3. Csalogány 3 k. 52 Webber 4. Czigánylegény 3 ž. 53 Smart Výrok: ? - 1/2 Čas: 1:47 Kurzy: 1/7 Kincsem, 10/1 Camillo, 10/1 Csalogány, 15/1 Czigánylegény
8. 5. 1877 Budapešť Hazafi díj 1600 m I. miesto: 3800 fl, II. miesto: 1300 fl 1. Kincsem 3 k. 52 Madden 2. Bimbó 3 k. 52 Grimshaw 3. Légyott 3 k. 52 Smart 0. Csalogány 3 k. 52 Webber 0. Mary Lass 3 k. 52 Dunn 0. Estrella 3 k. 52 Busby Výrok: 1 1/2 - 1 Čas: 1:45 Kurzy: 1/6 Kincsem, 10/1 Légyott, 10/1 Estrella, 12/1 Csalogány, 15/1 Bimbó, 15/1 Mary Lass Záverečná časť prípravy vo Freudenau priniesla ovocie a Hespova stajňa bola v Budapešti v životnej forme. Jeho zverenci získali sedem víťazstiev, z toho päťkrát obsadili obe platené miesta. O prekvapenia sa postarali v bývalých Cisárskych cenách, ktoré sa od roku 1869 v Budapešti behali ako Államdíj, Štátne ceny. V I. triede Hespovi Hirnök a Lawrence (neskôr premenovaný na Lörincz) porazili Talismana a v II. triede obsadili prvé dve miesta Lawrence a Všecko Jedno. V Asszonyságok díja (Dámskej cene), Henckelovu šampiónku Konotoppu zdolali Hespovi Prince Gregoire a Bíbor. 14., 15. a 16. víťazstvo - Viedeň 1877 Hespovi zverenci vyhrali všetky významné dostihy jarnej časti sezóny a v plnej sile pricestovali na májový míting do Freudenau, kde bolo hlavným dostihom rakúske Derby.
Derby bolo založené v roku 1868 a dostalo názov Preis des Jockey-Club a občas sa nesprávne uvádza, že bolo pomenované po vzore francúzskeho Derby, Prix du Jockey Club. V Rakúsko-Uhorsku boli významné dostihy obvykle pomenúvané po ich proponentoch, teda zakladateľoch a darcoch ceny, napríklad Cisárske ceny, Štátne ceny, Mestské ceny, Dámske ceny, behali sa Lichtenštajova cena, Esteházyho cena...
V desiatom ročníku Preis des Jockey-Club mal Hesp dva kone, Kincsem a víťaza z Budapešti Prince Gregoira. Proti nim stáli silní súperi, favorit Norddeutsches Derby Blücher, lepšiaci sa štvornásobný víťaz z aktuálnej sezóny Pfeil a predovšetkým nepomenovaný žrebec po Buccaneerovi z Voltelly.
Odštartované bolo na prvý pokus, ale Tallós a vodič Blüchera, Premier Coup, zaváhali a stratili niekoľko dĺžok. Premier Coup sa dopredu dostať nedokázal a tak tempo diktoval Blücher, pred Pfeilom a Kincsem, ku ktorej sa po osemsto metroch dotiahol Tallós. V oblúku sa dvojica favoritov posunula za Blüchera a do roviny už Kincsem vbehla prvá, dĺžku pred Tallósom. V dlhej freudenauskej cieľovej rovine sa medzi nimi rozpútal veľký súboj, ktorý sa skončil na dištancii, kde Tallósovi došli zásoby vytvalosti, dostal sa do problémov a Kincsem mu odišla. Niektoré noviny referovali, že zvíťazila o desať dĺžok, ale podrobná reportáž Sportblattu hovorí, že záver Madden vypustil, oťaže mal v jednej ruke a druhou hladkal Kincsem, ktorá cieľom prekentrovala s náskokom dvoch dĺžok. Pfeil dobehol tretí. Víťazstvu Kincsem sa prizerali početné zástupy aristokracie. Dvor zastupovali arcivojvodovia Albrecht, Ludwig Victor, Wilhelm a Eugen, arcivojvodkyne Elisabeth a Christine, a predovšetkým cisárovná Sissi s manželom, cisárom Františkom Jozefom I., ktorý mal v ten deň spoločenské povinnosti. Na programe bola Cisárska cena II. triedy, ktorú vyhral Erbprinz pred Talismanom a Hespovým zverencom Všecko Jedno, ale cisára, veľkého fanúšika a podporovateľa armádneho športu, zrejme viac než Derby zaujímala Armádna steeplechase na 5600 metrov, do ktorej venoval trofej aj finančnú cenu.
24. 5. 1877 Viedeň Trial-Stakes 1600 m I. miesto: 3020 fl, II. miesto: 300 fl 1. Kincsem 3 k. 57 Madden 2. Všecko Jedno 3 ž. 53.5 Webber 3. Hamburg 3 ž. 51 Butters 0. Boomerang 5 ž. 68.5 Smart 0. Talisman 5 ž. 68.5 Busby 0. Blücher 3 ž. 53.5 Smith Výrok: 2 - 2 Kurzy: 1/4 Kincsem, 6/1 Boomerang, 6/1 Talisman, 10/1 Všecko Jedno, 20/1 Blücher, 20/1 Hamburg
O ďalšie tri dni Pfeil a Kincsem opäť zvíťazili - vtedajšie kone boli skrátka z iného cesta... Pfeil vyhral Henckel-Stakes na 2000 metrov, pred účastníkmi Derby Czigánylegényom a Premier Coupom, a Kincsem sa opäť stretla so staršími, tentokrát na dve míle.
S viedenským mítingom sa Hespova stajňa rozúčila veľkolepo a v posledný deň získala štyri víťazstvá. Okrem Kincsem Peeler vyhral Claiming-Stakes, Bíbor sa presadil v Beaten-Handicape a novinku v jarnom programe, Sweep-Stakes pre dvojročné kone, vyhrala nepomenovaná kobyla po Cambuscanovi zo Sophie Lawrence. Počas pobytu vo Freudenau Kincsem namaľoval maliar Vojtech Pállik z Michaloviec, považovaný za najvýznamnejšieho uhorského maliara zvierat 19. storočia. 32-ročný maliar v tom období len začal prenikať do povedomia a po úspechoch na výstavách dostal zákazku od cisárovnej Alžbety, na namaľovanie niekoľkých jej obľúbených koní a na jeseň od cisára Františka Jozefa I., pre ktorého v Gödöllő namaľoval jazdecký portrét. Od turfmanov dostal zákazky na portréty niekoľkých koní a počas Derby mítingu namaľoval Hirnöka, Bíbora, Miczi, Boomeranga a ďalšie kone. Portrét víťazky Derby a Cisárskej ceny bol neskôr vydaný ako kolorovaná litografia.
17. víťazstvo - Hannover 1877 Z Viedne sa Hespova výprava vydala tou istou cestou, ako pred rokom, cez Vroclav do Berlína. Vo Vroclavi mal Hesp jediného štartujúceho, Hirnöka, ktorý svoj dostih vyhral, ale rýchlo vyhnaná jarná forma bola preč a v Hoppegartene to bola bieda. Légyott síce dobehla tretia v Stuten-Rennen, dnešnej Preis der Diana, ale vtedy to bol neúspech. Z desiatich Hespových štartujúcich dobehol za peniaze len jediný, Blaskovichov nepomenovaný polobrat Lady Patroness, ktorý vyhral Erstes Criterium, rovnaký dostih, ako pred rokom Kincsem. Krátko pred mítingom v Hannoveri sa v rakúskej tlači objavila správa, že Blaskovich dostal z Británie ponuku na kúpu Kincsem za 7000 libier, noviny ale zároveň uviedli, že sa im fámu nepodarilo overiť. To bola dôležitá poznámka, pretože v Monarchii by tomu málokto uveril. V prepočte to bolo 70 tisíc zlatých a za tú sumu by sa dali dva roky po sebe vykúpiť všetky ročiaky na kisbérskej aukcii...
V Berlíne Kincsem neštartovala a v Hannoveri, mesiac po viedenskom Derby mítingu, bola stajňová forma späť a Hespovi zverenci získali štyri víťazstvá. Jedno z nich doslahla Légyott, odchovankyňa Ernő Blaskovicha, predaná na aukcii, na ktorej podľa legendy odmietli Kincsem. Barón Orczy a gróf Lónyay v priebehu sezóny prepustili trénera Waltera Orama a kone dali k Hespovi. Ten Légyott zobral do Nemecka a vďaka novinovej správe o jej víťazstve si vieme predstaviť náklady na cestu - noviny vtedy napísali, že víťazstvom pokryla svoje cestovné výdaje. A koľko to bolo? V Hannoveri získala 240 mariek za druhé miesto a 1800 mariek za víťazstvo, spolu 2040 mariek, čiže 1020 zlatých. Spomeňte si, ročný plat murára bol 300 zlatých, lekára 2000 zlatých.
18. víťazstvo - Hamburg 1877 Z Hannoveru sa dostihové dianie sťahovalo do Hamburgu, kde bolo na programe Norddeutsches Derby. Z desiatich účastníkov boli siedmi rakúsko-uhorskí, z toho štyria zverenci Roberta Hespa, ale Kincsem medzi nimi nebola. Blaskovich ju možno nechcel prihlásiť, možno zabudol, možno zmeškal termín, v každom prípade to bola chyba.
Favoritom po nepresvedčivých výsledkoch už nebol Blücher, ale Tallós s kurzom 2/1 a jeho najväčšími súpermi boli Pirat a Zützen, žrebce kniežaťa Huga Hohenlohe-Öhringena, s ktorými Tallós pred rokom v Newmarkete zdieľal stajňu trénera Josepha Hayhoa.
V Derby odskočil Pirat ako druhý favorit s kurzom 3/1 a v rovine zviedol súboj s Tallósom, toho ale rovnako ako v Preis des Jockey-Club v závere zradila vytrvalosť a okrem toho aj nohy, a Pirat vyhral ľahko o dve dĺžky. O päť dĺžok tretí dobehol Zützen a pol dĺžky za ním bol najlepší zo štvorice Hespových zverencov Criterium, ktorý dva dni pred Derby vyhral Jubiläums-Rennen. Blücher bol piaty, za ním Hespovi Prince Gregoire a Všecko Jedno, na konci poľa Blankenese, Prinz Von Arkadien a Hespov Czigánylegény.
Po Derby si Pirat v Renard-Rennen zmeral sily s Kincsem a Konotoppou, ale ten deň patril Hespovi. Jeho zverenci získali tri víťazstvá - dvojročná kobyla zo Sophie Lawrence, neskôr nazvaná Altona, vyhrala Vergleichs-Rennen, Hirnök Hessen-Preis a hattrick zavŕšila Kincsem.
Dnes by sme celkom iste povedali, že výkon Pirata bol ovplyvnený únavou, pretože 2800-metrové Renard-Rennen bežal na druhý deň po víťazstve v Derby, ale vtedy bola iná doba. Nikto žiadne výhovorky nehľadal, keď bol kôň dobrý v nedeľu, bol dobrý aj v pondelok... Nikomu sa vtedy nezdalo príliš zvláštne ani to, že deväťročný Furley, bývalý špičkový anglický stípler a účastník Grand National, odbehol v Hamburgu tri dostihy - so záťažou 73.5 kg vyhral Silberne Peitsche na 1800 metrov, o dva dni vyhral s 80 kilogramami Hammonia-Rennen na 2000 metrov a na ďalší deň bol pod 80 kilogramami tretí v Grosses Hamburger Jagd-Rennen na 5600 metrov. A o týždeň bežal ďalší stípel v Münsteri... 19. víťazstvo - Baden-Baden 1877
Počas sezóny sa písalo, že by Kincsem mala vycestovať do Anglicka, aby boli preverené jej skutočné kvality. V období okolo nemeckého Derby sa objavili správy, že pobeží Grand Prix de Deauville, ale napokon z toho nič nebolo. Príčinou bola Blaskovichova averzia voči zahraničným železniciam, obzvlášť voči chaoticky budovaným a spravovaným francúzskym. Míting v Doberane, ktorý ovládla rusovecká stajňa Huga Henckela (päť štartov - päť víťazstiev), Hespova výprava vynechala a vrátila sa domov, ale cestovať v auguste tisíc dvesto kilometrov vlakom do Gödu a o pár dní ďalších tisíc späť do Nemecka, do Baden-Badenu, asi nebol dobrý nápad...
Tretí deň sa začal vzdialeným posledným miestom Hirnöka a za normálnych okolností by to bol pred Grosser Preis von Baden dôvod pre obavy, ale meno Kincsem odradilo takmer všetkých súperov. Na štartovej listine nezostal ani jeden domáci kôň, škrtnutí boli Reichsadler a Recorder, aj víťazi Derby Double Zéro a Pirat. Z rakúsko-uhorských stajní boli škrtnutí Erbprinz, Pfeil, Henckelovi Blücher a Talisman, z Hespovej stajne Criterium, Prince Grégoire a Všecko Jedno. Alexander Baltazzi škrtol Tallósa, aj v Británii trénovaných Woodbrigea a kobylu Getroffen, a Kincsem odpadol aj najväčší súper, britský Hampton, ktorý bol v tom roku v životnej forme. Krátko pred Grosser Preis vyhral Goodwood Cup pred Skylarkom a namiesto dlhej cesty do Nemecku dal jeho majiteľ prednosť Doncaster Cupu, ktorý ľahko vyhral.
Proti Kincsem nastúpila len dvojica súperov. Podľa kurzov bol druhou šancou Mambrin (Ferragus), ktorý patril v roku 1875 do širšej špičky francúzskych dvojročiakov. V troch rokoch sa neumiestnil v Prix de Guiche, Poule d'Essai, ani v Prix du Jockey Club a neskôr to skúšal na prútených prekážkach. V máji 1877 bol dokonca favoritom Grande Course de Haies d'Auteuil, ale neumiestnil sa. Potom zaznamenal niekoľko zaujímavých výsledkov na dlhých tratiach - vyhral Prix de la Flandrie a Prix du Conseil Municipal na 3200 metrov, Prix National na 4500 metrov a v Prix Principal na 3000 metrov bol tretí z troch, za Braconnierom a víťazom Prix du Jockey Club Kiltom, súpermi Kisbéra z Derby a Grand Prix de Paris. Mesiac pred Grosser Preis von Baden ho za 25 tisíc frankov kúpil uhorský majiteľ Tasziló Festetics.
Mambrin sa po Grosser Preis na dlhšie odmlčal, dvakrát zmenil majiteľa a v roku 1879 vybehol vo farbách východopruského baróna von Knobloch-Drosteho. Získal pre neho niekoľko prekážkových víťazstiev v Königsbergu a v Insterburgu, dnešnom Kaliningrade a Čerňachovsku, a stal sa plemenníkom vo von Drosteho žrebčíne v Lindenau, dnešnom Ozerki, v Ruskom okupovanej takzvanej Kaliningradskej oblasti.
Prevaha nad Tallósom a Piratom a dominancia v Baden-Badene zvýšili reputáciu Kincsem natoľko, že redaktor anglických novín Morning Post uverejnil úvahu, že je najlepší trojročiak na svete:
20. víťazstvo - Frankfurt nad Mohanom 1877
Na míting do Frankfurtu Hesp cestoval len s dvoma koňmi. Ostatné poslal domov, aby boli včas na mítingu v Košiciach, ale postihli ich veľké komplikácie. Na bavorsko-rakúskom hraničnom prechode v Simbachu ich zadržal veliteľ tamojšej colnice, pretože podľa neho nemali v poriadku dovozné dokumenty, i keď v nich bolo jasne uvedené, že do Nemecka vstúpili len na dobu dostihov. Kone sa v Simbachu zdržali tri dni a aj s cestou strávili vo vlhkom a chladnom jesennom počasí v železničných vagónoch päť dní, bez možnosti ľahnúť si...
Už po vystúpeni Kincsem v Baden-Badene rakúske noviny napísali, že napriek ľahkému víťazstvu mali obavy z poklesu a že pri súčasnej forme sa môže stať, že na jeseň nájde premožiteľa.
Zmienku si zaslúži aj hlavný dostih druhého dňa frankfurtského mítingu, Alexander-Rennen na 2400 metrov a jeho víťaz, neskorší súper Kincsem Prince Giles I. (niekedy uvádzaný ako Prince Giles The First). Neskoro dozrievajúci odchovanec žrebčína Huga Henckela v Rusovciach vyhral už v Baden-Badene a vo Frankfurte dosiahol prvé väčšie víťazstvo, keď v poli siedmich koní porazil kobyly Ingo a Regimentstochter. 21. a 22. víťazstvo - Šoproň 1877 Prvé štarty po návrate domov absolvovala Kincsem v Šoproni, kde sa predstavili aj ďalšie hviezdy, ale vzájomnému súpereniu sa vyhli. Zvíťazili tam Tallós a Pfeil, Konotoppa dokonca odbehla v jeden deň dva dostihy a získala víťazstvo a druhé miesto. Víťazstvo si pripísal aj Prince Giles I..
Na druhý deň, v dostihu o Štátnu cenu 200 kusov desaťfrankov, proti nej nastúpil Blankenese grófa Antona Apponyiho z Oponíc, ktorý v predošlý deň zviedol veľký súboj s Prince Gilesom a dosiahol s ním súčasný dobeh. Zrejme ho nechceli vystavovať ďalšej námahe, ale bolo by škoda nechať ležať na zemi druhú cenu a tak bol výsledok deklarovaný ako takzvaný „compromiss” - dohoda majiteľov na výsledku. Bola to súčasť vtedajších dostihových pravidiel, čosi ako walk over pre dva kone.
Pre Kincsem to žiadne veľké úspechy neboli a druhý šopronský dostih bol dokonca najchudobnejší, aký v živote absolvovala - Pfeil v ten deň vyhral Dunántuli díj, kde bolo pre víťaza päťkrát viac. A porovnanie termínu „najchudobnejší dostih Kincsem” s dnešnou dobou?
23. a 24. víťazstvo - Budapest 1877 Po vyzdvihnutí peňazí v Šoproni čakali na Kincsem dôležitejšie a bohatšie dostihy. 3. októbra priniesli peštianske noviny správu o jej príchode na závodisko a 7.októbra sa pred očami cisárovnej Alžbety postavila na štart St Leger.
Rovnako ako pred rokom, na druhom dni peštianskeho jesenného mítingu cisárovnú sprevádzal aj cisár František Jozef I. a boli svedkami, ako Hespovi zverenci vyhrali všetky štyri rovinové dostihy programu - v Kladrubi dij sa v poli siedmich koní presadila dvojročná Altona, Kincsem vyhrala Kancza díj a zvyšné dva dostihy vyhrali Ganga a Czigánylegény, odchovanci Ernő Blaskovicha, predaní na niekoľkokrát zmienenej aukcii v roku 1875.
25. víťazstvo - Viedeň 1877
26. a 27. víťazstvo - Praha 1877 Šestnáste a sedemnáste víťazstvo sezóny Kincsem zaznamenala na mítingu v Prahe, kam v tom roku nepricestovali nemecké kone a slabo boli zastúpené aj domáce stajne. Nechýbali však dva najlepšie kone, Kincsem a Tallós.
Do hlavného dostihu, Cisárskej ceny I. triedy, Kincsem nebola prihlásená a v poli piatich koní získal ľahké víťazstvo v hodnote 7338 zlatých Tallós, ktorý pár dní predtým vyhral 21. 10. 1877 Praha Kaiserpreis III. Cl 2400 m I. miesto: 1150 fl, II. miesto: 50 fl 1. Kincsem 3 k. 61.5 Madden 2. Prince Giles I. 3 ž. 58 Busby Z Héléne 3 k. 51.5 Corser Výrok: 1 23. 10. 1877 Praha Kaiserpreis II. Cl 3200 m I. miesto: 3525 fl 1. Kincsem 3 k. 61 Madden Výrok: Walk Over V ten deň v Kladruber Preis, teda v tom istom dostihu ako pred rokom Kincsem, zvíťazila Hespova dvojročná zverenkyňa Altona, ktorá v nasledujúcej sezóne Kincsem takmer pripravila o neporaziteľnosť.
Štatistiky
V roku 1877 Kincsem vyhrala sedemnásť dostihov na jedenástich mítingoch, na deviatich závodiskách. Vlakom pritom precestovala o dvetisíc kilometrov viac, než v predošlej sezóne, približne 7600 až 7800 kilometrov.
Kincsem bola samozrejme jasnou jednotkou a štatistika hovorí, sedemnásť štartov, dvakrát walk over, sedemnásť víťazstiev.
V Nemecku v tom roku rakúsko-uhorské kone vyhrali 42 dostihov, z toho zverenci Jamesa Waugha 22 a Roberta Hespa 12, a majitelia si odviezli 184 tisíc mariek, ekvivalent dnešných asi 1.36 milóna €.
Cambuscan zásluhou Kincsem zosadil z trónu najlepšieho plemenníka Buccaneera a stal sa šampiónom v Rakúsko-Uhorsku, aj v Nemecku. Jeho potomkovia doma vybehali 88 tisíc zlatých, Buccaneerovi 45 tisíc a tretí bol Ostreger so ziskom 19 tisíc zlatých. V Nemecku o poradí rozhodlo necelých sto mariek - Cambuscan 72 115, Buccaneer 72 020, a blízko bol aj tretí Blue Gown so 70 766 markami. Kincsem - skutočný príbeh, 4. časť
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||