Kincsem - skutočný príbeh, 4. časť

Branislav Ondera

Kincsem - skutočný príbeh, 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť, 6. časť.

Počas zimnej prestávky pred sezónou 1878 prišla nečakaná výzva. Blaskovich dostal list od britského novinára Langleyho, ktorého John Fiennes, majiteľ stajne „Mr. Pulteney”, poveril, aby vyzval Kincsem na match. Fiennes chcel proti nej postaviť rovnako starú Placidu, najlepšiu britskú kobylu.
Placida (Lord Lyon) ako dvojročná vyhrala sedem z deviatich štartov. Do klasickej sezóny vstúpila víťazstvom v Oaks a o dva týždne získala na mítingu Royal Ascot double Fern Hill Stakes na 1000 metrov a Triennial Stakes na 1400 metrov. Ako trojročná nazbierala vo dvanástich štartoch osem víťazstiev a podľa zisku bola druhá za Silviom, viťazom Derby, Ascot Derby a St Leger. Napriek tomu, že Oaks vyhrala štart-cieľ, boli jej doménou trate do míle a tomu zodpovedala aj výzva - Fiennes navrhol vklad päťsto libier, čo bolo päťtisíc zlatých a dostih na trištvrte míle, na jar v Ascote alebo v Goodwoode.
Na trištvrte míle Blaskovich samozrejme nepristal, ale výzvu neodmietol. Jeho protinávrh bol match s vkladom údajne až pol milióna zlatých, ale na 2400 až 2800 metrov, na polceste, vo Frankfurte, alebo v Baden-Badene. O súboji o neuveriteľnú cenou informovali noviny vo všetkých kútoch Monarchie, ale nakoniec sa nekonal, Fiennes nechcel, aby Placida cestovala cez kanál La Manche.

Dostihovú spoločnosť cez zimu zamestnávala aj aféra s litografiou s prvým portrétom Kincsem, o ktorú bol veľký záujem. Ohlásená cena bola pomerne vysoká, 15 zlatých. Maliar Vojtech Pállik so svojim spoločníkom ju ponúkali aj za predplatné 10 zlatých a vidina výhodnej ceny im priniesla množstvo predplatiteľov. Dodanie sa však skomplikovalo. Najskôr vyhorela sušiareň s hotovou prvou sériou, neskôr sa Pállik so svojim spoločníkom rozišiel a prevzal záväzky, ale než sa mu podarilo splniť predplatené dodávky, na trhu ho predbehla ďalšia litografia Kincsem. Autorom je viedenský maliar Anton Zampis, ktorý ju pravdepodobne namaľoval na jesennom mítingu vo Freudenau. Vzniklo aj niekoľko horizontálne otočených kreslených verzií a jedna z nich bola istý čas v hlavičke dostihového spravodaja.

Anton Zampis: „Kincsem”, 1877

28. a 29. víťazstvo - Viedeň 1878

Na novú sezónu sa už v Göde pripravovali dve stajne. Po skvelých výkonoch zverencov Roberta Hespa zavládlo presvedčenie, že tamojšie údolie Dunaja poskytuje na jar ideálne podmienky na prípravu a v roku 1877 si tam nechal postaviť stajňu Gustav Springer. Neskôr začali vznikať stajne na neďalekej Alag puste pri Dunakeszi a oblasť sa stala uhorským tréningovým centrom, zatiaľ čo tréningové stredisko v Tate, svojho času nazývané uhorský Newmarket, postupne zaniklo.

Robert Hesp a Springerov tréner Walter Oram v tradičnom čase začiatkom marca zahájili cvalovú prípravu a pred jarným mítingom sa presunuli do Freudenau. Kincsem tam pôvodne cestovať nemala, ale vysvitlo, že by v Göde zostala takmer sama a Blaskovich súhlasil s cestou. V tej dobe už mal v tréningu sedem koní a tak napokon súhlasil aj s Hespovým nápadom, aby tam Kincsem svoje rýchle galopy odpracovala v dostihoch a zarobila na stajňové cestovné výdaje.
Prechod medzi staršie kone prináša vyššie záťaže podľa „weight-for-age”, čo pre mnohé kone býva problematické. V jarnom období navyše prekvapenia prinášajú trojročné kone - úspešní dvojročiaci sa často vytrácajú a z priemeru sa vynárajú neskôr dozrievajúci noví šampióni. Podcenenie týchto desaťročia známych faktov sa tímu okolo Kincsem takmer vypomstilo, ale Blaskovich a Hesp si boli vedomí rizika a na naporaziteľnosti Kincsem si nijako zvlášť nezakladali, prihlásili ju totiž aj do Beaten-Handicapu, tradičného dostihu pre kone, ktoré na prebiehajúcom mítingu štartovali, ale nezvíťazili...

Jarný popis Kincsem z Freudenau hovorí, že to stále bola ona, i keď širšia a guľatejšia, ale bez prebytočnej váhy, stále so štíhlou postavou a flegmatizmom ako predtým, stále mala ľahký cval a nohy čisté, bez stôp po predchádzajúcich dvadsiatich siedmich štartoch.
Prvý ostrý galop sezóny absolvovala v Eröffnungs-Rennen a proti 27-násobnej víťazke nastúpili štyria súperi s nulou na konte - v jednom štarte neumiestnený Wild Rover, v troch štartoch neumiestnená Gondolat a debutanti Achilles a Trouville. Zdalo sa, že všetko pôjde podľa Hespovho plánu, ale platený tréning sa zmenil na tvrdú skúšku a nepripravená Kincsem si siahla na dno síl.

22. 4. 1878 Viedeň

Eröffnungs-Rennen

1600 m

I. miesto: 1160 fl, II. miesto: 80 fl

1.

Kincsem 4 k.

65.5

Madden

2.

Wild Rover 3 ž.

53.5

Grimshaw

3.

Achilles 3 ž.

53.5

Busby

4.

Trouville 4 k.

56.5

H. Baltazzi

Z.

Gondolat 3 k.

52

Smart

Výrok: 2 - 4

Po štarte dopredu vystrelil Wild Rover, pred Achillesom a Kincsem, a nasadil také tempo, že Madden musel Kincsem niekoľkokrát povzbudiť. V cieľovej rovine sa rozpútal veľký boj, z ktorého na dištancii odpadol Achilles, a Kincsem, tvrdo jazdená bičíkom aj ostrohami, s Wild Roverom dlho bojovala hlava-hlava. Ani Wild Rover ešte nebol pripravený na sto percent a Kincsem jeho odpor zlomila až 50 metrov pred cieľom a zvíťazila o dve dĺžky. Trouville a Gondolat nestíhali a Gondolat bola zadržaná.
Na koho Kincsem narazila sa ukázalo onedlho. Porazeného Wild Rovera po súboji s Kincsem noviny pasovali za víťaza Preis des Jockey-Club: „...pri svojom prvom vystúpení mal ešte na sebe trochu mäsa, ale prevláda názor, že prebytok do májových dostihov vo Viedni zhodí a bude v najlepšej kondícii, aby jeho majiteľ mohol počítať s víťazstvom v Derby”. V Derby obsadil nešťastné tretie miesto, ale počas sezóny nazbieral päť víťazstiev a štyrikrát bol druhý, a do špičky ročníka patril aj Henckelov Achilles, ktorý zažiaril na nemeckých dráhach a sezónu zakončil s bilanciou dvanásť štartov, osem víťazstiev, ako štvrtý najbohatší kôň v Nemecku.

Wild Rover (Buccaneer - Florican / Newminster)

25. 4. 1878 Viedeň

Prater-Preis

2000 m

I. miesto: 1025 fl, II. miesto: 80 fl

1.

Kincsem 4 k.

67.5

Madden

2.

Oroszvár 3 ž.

54.5

Busby

3.

Tharak 3 ž.

52.5

Prior

Výrok: 3

Do Handicapu porazených sa teda Kincsem nekvalifikovala a o tri dni vyhrala aj svoj druhý štart. Absolvovaný ostrý galop a predĺženie dištancie jej pomohli a Prater-Preis vyhrala systémom štart-cieľ, pred ďalším vynikajúcim trojročiakom Oroszvárom.
Oroszvár sa vo dvoch rokoch neumiestnenil a do novej sezóny vstúpil víťazstvom, tri dni pred stretnutím s Kincsem. V Prater-Preis sa držal statočne a v závere zaútočil, ale Kincsem jeho snahu odrazila. Oroszvár vzápätí vyhral Trial Stakes a po neúspechu v Preis des Jockey-Club vyhral v Nemecku Union-Rennen, Norddeutsches Derby a Rennard-Rennen.

Oroszvár (Allbrook - Lady Wentworth / St Albans)

30. víťazstvo - Bratislava 1878

Z Viedne sa dostihové dianie presťahovalo do Bratislavy a môžeme si priblížiť, ako vyzerala cesta. Nasledujúci obrázok je výrez z mapy železníc v Rakúsko-Uhorsku, zo sedemdesiatych rokov 19. storočia. Rôzne farby predstavújú trate rôznych železničných spoločností.

Zo stajní vo Freudenau museli kone prejsť po svojich asi šesť kilometrov, na stanicu Südbahnhof, dnešnú viedenskú Hlavnú stanicu. Odtiaľ vlakom vyrazili severnou trasou, po trati Rakúsko-uhorskej štátnej železnice, vyznačenej na mape oranžovou farbou. Cez Staatsbahn Brücke sa vlak dostal na ľavý breh Dunaja a za stanicou Stadlau odbočil na východ, na Marchegger Ostbahn. Za Marcheggom cez dodnes funkčný Marcheggský viadukt, ležiaci asi štyri kilometre severne od Devínskej Novej Vsi, prekonal rieku Moravu a onedlho bol na stanici v Prešporku. Celá trasa meria 65 kilometrov a v tej dobe ju nákladný vlak zdolal asi za tri hodiny. Z Prešporku hlavná železničná trať Viedeň-Budapešť pokračovala cez Nové Zámky a Komárno, odtiaľ popri Dunaji do Vácu a cez Göd do Pešti.

Kone po vykládke na bratislavskej stanici čakala štvorkilometrová prechádzka do Engerau, teda Petržalky. Museli prejsť po Štefániinej ulici (dnešnej Štefánikovej) a cez staré mesto sa dostať na Námestie Korunovačného pahorku, dnešné Námestie Ľudovíta Štúra pred Redutou. Tam ústil pontónový Most Karolíny Augusty, jediná možnosť prechodu cez Dunaj. Most Františka Jozefa I., neskôr známy ako Starý most, bol postavený až v roku 1889. Pontónový most sa skladal z lodiek, na ktorých bola položená vozovka. Kvôli plavbe lodí bol otvárací a v zime sa rozoberal. Bolo by zaujímavé vidieť, ako by si dnešné dostihové kone poradili s prechodom cez rušné mesto a cez nestabilný, vo vlnách sa pohupujúci most...

Unikátny „letecký” pohľad na Bratislavu z petržalskej strany Dunaja. (Väčšie rozlíšenie)

Most Karolíny Augusty.

Bratislavský hlavný dostih, Trial Stakes, vyhral už zmienený Oroszvár, pred favorizovaným Baltazziho Franzim, ktorý sa krátko predtým vrátil z Anglicka. V dostihu sa odohrali dva pády a Jockey Clubu zrejme došla trpezlivosť a dostih v nasledujúcej sezóne presunul do Viedne. V Carlburger Preis vstúpil do sezóny Tallós a na 2000-metrovej trati ľahko porazil Pfeila a Konotoppu.

5. 5. 1878 Bratislava

Staatspreis

2400 m

I. miesto: 1462.50 fl, II. miesto: 262.50 fl

1.

Kincsem 4 k.

69

Madden

2.

Prince Giles I. 4 ž.

65

Busby

Výrok: 5

Kurzy: 1/7 Kincsem

Kincsem sa predstavila v druhý deň mítingu. Už predviedla svoju obvyklú ľahkosť a Štátnu cenu odvodila v rýchlom tempe. Jediný súper, Prince Giles I., ju prenasledoval s dvojdĺžkovým odstupom a tempo udržal po dištanciu. Tam zoslabol a Kincsem si dokentrovala po päťdĺžkové víťazstvo.
Novodobí autori často uvádzajú, že majiteľ Hugo Henckel bol posadnutý túžbou poraziť ju, ale z dobových prameňov vyplýva, že sa choval pragmaticky a najmä športovo. Chápal, že pre rozvoj dostihov je dôležité, aby najlepšie kone behali proti sebe a keď mal vhodného a zdravého koňa, nikdy sa nevyhýbal súbojom s lepšími. Keď videl, ako sa ostatní majitelia vyhýbajú Kincsem, nechcel pripustiť walk overy, alebo aby druhé ceny bez boja pozbierali Hespove slabšie kone a dal trénerovi Waughovi pokyn, aby mal koňa v každom dostihu, ktorý Kincsem pobeží. Mal veľkú, silnú stajňu a takmer vždy mohol mať na štarte kvalitného čakateľa na jej zaváhanie bez toho, aby musel vynechať iné dostihy a tak to bolo aj v Bratislave. Proti Tallósovi na 2000 metrov postavil Konotoppu, v dostihoch pre trojročné kone bežali trojroční Oroszvár a Berlick. Zo Štátnej ceny mohol ujsť, ako Anton Apponyi, Aristides Baltazzi, Pál Esterházy, Zdenko Kinský a Gustav Springer, ktorí svoje kone škrtli, alebo mohol poslať Prince Gilesa po druhú cenu, v hodnote ročného platu jeho ošetrovateľa. Rozumnejšie sa to zmanažovať nedalo.

31., 32. a 33. víťazstvo - Budapešť 1878

V prvý deň peštianskeho mítingu si Prince Giles I. zmeral sily s Tallósom a v dostihu, vypísanom na jeden okruh a 37 metrov, teda na 2400 metrov, s ním pri výhode piatich kilogramov prehral o dĺžku. To bol zrejme pre Aristida Baltazziho signál, aby Tallósa škrtol z plánovaných stretnutí s Kincsem a o dva dni jej v Štátnej cene II. triedy zostali len dvaja súperi.

14. 5. 1878 Budapešť

II. oszt. államdíj

3200 m

I. miesto: 2737.50 fl, II. miesto: 337.50 fl

1.

Kincsem 4 k.

67

Madden

2.

Prince Giles I. 4 ž.

62.5

Busby

3.

Gondolat 3 k.

46

Butters

Výrok: 5 - 30

Dostih urobila Gondolat, zverenkyňa Hespovho suseda z Gödu, Waltera Orama, ktorá nasadila smrtiace tempo a vytvorila si 20-dĺžkový, podľa peštianskeho spravodaja 30- až 40-dĺžkový náskok pred Kincsem, s dvojdĺžkovým odstupom nasledovanú Prince Gilesom. V polovici dostihu Kincsem nastúpila, zopár cvalovými skokmi dostihla líderku, na dištancii bol hotový aj Prince Giles a Kincsem si dokentrovala po víťazstvo.

16. 5. 1878 Budapešť

Kisbéri díj

2000 m

I. miesto: 3487.50 fl, II. miesto: 487.50 fl

1.

Kincsem 4 k.

69.5

Madden

2.

Prince Giles I. 4 ž.

65

Busby

Výrok: 3

O dva dni bolo z Kisbéri díj škrtnutých trinásť z pätnástich prihlásených a Kincsem vyhrala systémom štart-cieľ, keď stupňovala tempo, za dištančným medzníkom sa zbavila Prince Gilesa a vyhrala o tri dĺžky.

Veľké škrtanie nastalo aj pred bohato dotovanou Štátnou cenou I. triedy, kde to vyzeralo, že nastúpia len Kincsem a jej tréningová kolegyňa Altona, ktorá na peštianskom mítingu dobehla druhá v Nemzeti Díj a vyhrala Hazafi Díj, ale nezdala sa byť vo forme a Blaskovich uzavrel so Sztárayom „Compromiss”. Hugo Heckel chcel dohodnutému výsledku zabrániť a nechal proti nim štartovať Konotoppu.
Na štart Kincsem bolo zvedavé početné publikum a podľa tlače sa staré drevené tribúny doslova prehýbali. Skutočná panika nastala, keď po žrebovaní čísiel bola Kincsem na tabuli označená za neštartujúcu, ale chyba bola opravená, čo bolo odmenené veľkým potleskom.

19. 5. 1878 Budapešť

I. oszt. államdíj

2400 m

I. miesto: 4550 fl, II. miesto: 550 fl

1.

Kincsem 4 k.

69.5

Madden

2.

Altona 3 k.

51

Smart

3.

Konotoppa 6 k.

66.5

Busby

Výrok: 3 - 5

Čas: 3:05

Kincsem pomalým galopom viedla 800 metrov, potom ju vystriedala Altona a pritlačila na tempo. Na „krátkej strane” (asi 800 metrov pred cieľom) sa Kincsem vrátila do vedenia a tréningové kolegyne prekentrovali cieľom na prvom a druhom mieste. Konotoppa na ne strácala päť dĺžok.
Pre Konotoppu to bol jej posledný štart. V tom čase už bola žrebná po Digby Grandovi a odišla do Henckelovho žrebčína Hugo Telep v Rusovciach.

34., 35. a 36. víťazstvo - Viedeň 1878

Na májový Derby míting do Freudenau Hesp priviezol osem koní a jeho zverenci získali päť víťazstiev, ale v Preis des Jockey-Club sa od neho odklonilo šťastie. Jeho Kirwan v Derby zaváhal na štarte a stratil mnoho dĺžok a v tesnom a dramatickom dobehu, okorenenom protestom proti víťazovi, skončil štvrtý, s celkovou stratou dvoch dĺžok. Víťazom sa stal lepší z Baltazziho dvojice, ktorá sa pred Derby vrátila z Anglicka, žrebec po Buccaneerovi z Hope, ktorý bol po vzore Kisbéra a Tallósa pomenovaný tesne pred Derby a Aristides Baltazzi zvolil latinské meno Nil Desperandum - Nezúfaj.
Nil Desperandum ako dvojročiak skončil v Newmarkete v A Plate piaty z trinástich a v Bretby Nursery Plate tretí zo sedemnástich. Na jar sa neumiestnil v poli tridsiatich koní v City and Suburban Handicape v Epsome, potom v Newmarkete vyhral Prince of Wales's Stakes a hneď v nasledujúci deň sa neumiestnil v 2000 Guineas a vrátil sa do Uhorska. Pár týždňov pred Derby v Tate zomrel Baltazziho džokej Webber a tak angažoval mladšieho

26. 5. 1878 Viedeň

Staatspreis II. Classe

2800 m

I. miesto: 3250 fl, II. miesto: 250 fl

1.

Kincsem 4 k.

69.5

Madden

2.

Erzsi 4 k.

63.5

Grimshaw

3.

Rococo 5 ž.

70.5

Butters

4.

Cheops 3 ž.

52.5

Prior

Výrok: 1 - 2

Kurzy: 1/10 Kincsem

brata slávneho Freda Archera, Charlesa Archera a ten s Nil Desperandom zvíťazil o hlavu pred polobratom Kincsem Outriggerom (Ostreger), pričom ho vytlačil na okraj dráhy, ale protest bol zamietnutý. Pre majiteľa bolo útechou aspoň to, že dva dni po Derby Outrigger vyhral Cisársku cenu.

Hespove víťazstvá získali Lörincz, Altona a Kincsem. Lörincz uspel vo Freudenauer Handicape, Altona v Cene o 1500 zlatých porazila Pfeila a Kincsem v priebehu piatich dní vyhrala trikrát.
V Štátnej cene II. triedy sa vedenia ujala Erzsi, tesne sledovaná Rococom a Kincsem, s

28. 5. 1878 Viedeň

Trial-Stakes

1600 m

I. miesto: 2475 fl, II. miesto: 75 fl

1.

Kincsem 4 k.

65

Madden

2.

Prince Giles I. 4 ž.

58.5

Busby

3.

Mlle. Buccaneer 3 k.

49

Smart

Výrok: 10 - 15

Kurzy: 1/10 Kincsem

ktorou Madden vyčkával až za dištanciu a po krátkom útoku Erzsi bezpečne porazil o dĺžku.

O dva dni sa v míľových Trial-Stakes Kincsem opäť stretla s Prince Gilesom, ktorý vodil spolu s trojročnou Mlle. Buccaneer. Kincsem sa za nimi doviezla do roviny a keď ju Madden pustil, zmietla Prince Gilesa desiatimi dĺžkami.
Posledný štart pred cestou za hranice Kincsem absolvovala v Štátnej cene I. triedy, kde na ňu bookmakeri ponúkali len

30. 5. 1878 Viedeň

Staatspreis I. Classe

3200 m

I. miesto: 5450 fl, II. miesto: 450 fl

1.

Kincsem 4 k.

69.5

Madden

2.

Rococo 5 ž.

68.5

Butters

3.

Herodes 5 ž.

63.5

Prior

Výrok: 5

Kurzy: 1/20 Kincsem, 15/1 Rococo, 20/1 Herodes

jednu dvadsatinu (0.05).

Od štartu vo vlažnom tempe vodil Rococo pred Kincsem, ktorá po pol míli pritlačila na tempo, ale jej súperi ho akceptovali a spolu zatočili do cieľovej roviny. Na dištancii zhasol Herodes a Rococovi Kincsem ľahko odišla o päť dĺžok.
Jarnú časť sezóny zakončila s deviatimi víťazstvami, dosiahnutými počas piatich týždňov, a ziskom 25 600 zlatých, čo je ekvivalent dnešných asi 400 tisíc €.

Cesta do Anglicka

Po Derby mítingu dve najväčšie rakúsko-uhorské stajne zamierili na tradičný okruh po nemeckých závodiskách a v Hespovej výprave bola aj Kincsem, smerujúca do Goodwoodu. Hesp a Blaskovich zabili dve muchy jednou ranou - vyhli sa obávaným francúzskym železniciam a tréner ju mal pod stálym dohľadom. Na turné bola aj Csalogány, ktorú si Ernő Blaskovich prenajal od brata a Hesp ju v práci využíval ako vodičku pre Kincsem.
Prvá zastávka Hespovej stajne bola v Berlíne, kde rakúsko-uhorské kone štartovali v ôsmich dostihoch, päť z nich vyhrali a vo zvyšných troch obsadili druhé miesta. Víťazstvá získali Henckelovi dvojročiaci Little Digby a Picklock, a trojroční Achilles a Oroszvár. Posledný menovaný odbehol v Hoppegartene dve predskúšky Derby - v Union-Rennen zvíťazil o hlavu pred favorizovaným Lateranom a hneď na druhý deň prehral v Silberner Schild o hlavu s najlepším nemeckým trojročiakom Vitusom. Hesp v Hoppegartene sedlal Altonu, ktorá pre Jánosa Sztáraya vyhrala Stuten Rennen, dnešnú Preis der Diana.

Prítomnosť Kincsem v Hoppegartene využil jeden z najuznávanejších maliarov dostihových koní, Emil Adam. Na skici, signovanej a datovanej 8. júna 1878 v Hoppegartene, zaznamenal jej telesné miery, vďaka čomu je Kincsem jedným z najlepšie zdokumentovaných koní 19. storočia. K dokonalosti chýba len váha.

Kincsem s džokejom Maddenom a trénerom Hespom pózovala aj berlínskemu maliarovi a dvornému fotografovi Heinrichovi Schnaebelimu. Najznámejší športový fotograf svojej doby používal neobvyklú techniku fotografovania s podexponovaním. Krátkym časom expozície získal ostré, ale nevýrazné, nekontrastné negatívy a objekty záujmu intenzívne retušoval. Výsledný obrázok, mix fotografie a maľby, s charakteristickým, akoby zahmleným pozadím, vedel fototechnológiu vyrábať relatívne rýchlo a vo veľkom počte, takže kým sa maliari trápili so zdĺhavou výrobou litografií, Schnaebeli mal v roku 1878 v ponuke 208 obrázkov dostihových koní, za zlomok ceny litografií.

Na nasledujúcej zastávke v Hannoveri zostali rakúsko-uhorské stajne bez víťazstva. Hesp sedlal dva kone. Bíbor neuspel v dostihu pre pánskych jazdcov a v Grosser Preis von Hannover päť desatinová favoritka Altona prehrala o hlavu s Vitusom.
V Hannoveri sa výprava rozdelila. Časť stajne zamierila na sever, na Derby míting do Hamburgu a Kincsem s Csalogány prevzal skúsený, v Nemecku pôsobiaci obchodník s koňmi menom Johnson, najatý na ich prepravu do Newmarketu. Vo štvrtok, 27. júna, s nimi vyrazil na západ, na viac ako štyristo kilometrovú cestu do Rotterdamu, odtiaľ sa za krásneho, pokojného počasia preplavili do Harwichu, kde sa vylodili v nedeľu, 30. júna. Ešte v ten deň zvládli aj necelých sto kilometrov do Newmarketu a večer boli v stajniach pani Daileyovej.

Ilustračné obrázky z roku 1879 zobrazujú nakladanie koní na loď a ustajnenie na palube.

37. víťazstvo - Goodwood 1878

Po príchode do Newmarketu mala Kincsem deň voľna a na prvú prechádzku sa vydala v utorok, za veľkého záujmu novinárov, bookmakerských informátorov, aj miestnych zvedavcov. Po prvom cvale znalci označili štýl jej pohybu za obdivuhodný - dlhý, plochý, priestranný, v Newmarkete vraj nebol kôň s lepším krokom.

Do Goodwood Cupu bolo prihlásených sedemnásť koní. Predpokladaným favoritom bol vysoko zaťažený Verneuil a na jeho úroveň stavali aj Kincsem a Hilariousa. Niektoré kone boli prihlásené aj do iných dostihov a za istých štartujúcich boli označení Lady Golightly, Thurio a americký Start.

Kincsem a Csalogány spolu denne pracovali na jeden a pol až dve míle, ale po jednej z rýchlych prác sa názor na Kincsem zmenil. Objavilo sa niekoľko názorov na jej formu, podľa jedných ju negatívne ovplyvnila zmena podnebia a kŕmenia, podľa iných bola príčinou Csalogány, ktorá vraj pre ňu nebola dosť dobrá a nedokázala ju primäť k potrebnému tempu. V rakúskej tlači sa v tej súvislosti objavila aj úvaha, že by s prípravou mohli pomôcť Baltazziovci, alebo Tasziló Festetics, ktorí mali v Newmarkete niekoľko vhodných koní. K tomu s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo, to by novinám neuniklo, ale ďalšia správa pre zmenu hovorila o veľmi dobrej veľkej práci na dve míle, kde Kincsem išla prvú míľu sama a druhú s Csalogány.
Pohľad na Kincsem zrejme ovplyvnili aj čerstvé výsledky z Hamburgu, kde víťazka nemeckých Oaks Altona, považovaná za nástupkyňu Kincsem, utrpela nepríjemnú prehru v Renard-Rennen - v poli troch koní bola osem desatinová favoritka, ale porazili ju obaja súperi, Oroszvár aj Pfeil, ale Hesp zachoval stoický kľud, Altonu vraj s Kincsem v ostrom galope neporovnával. Ešte viac istoty vysielal džokej Madden, ktorý niekoľkokrát vyhlásil, že Kincsem zatieni anglické kone a pohár určite vyhrá...

Najviac detailov z výpravy priniesol veľký článok účastníka expedície Francisa Cavaliera, ktorý pobyt v Anglicku využil aj na kúpu niekoľkých koní pre svojich klientov.
Cavaliero napísal, že Kincsem mala príležitosť rozšíriť počas cesty cez Nemecko počet svojich víťazstiev, ale zostala v kľude a pripravovala sa na štart v Goodwoode. Vyvrátil aj neskôr vymyslené tvrdenie, že cestovala s uhorskou vodou a ovsom, keď doslova napísal: „...Kincsem vďaka svojej náture odolala všetkým vplyvom cestovania a rozmanitosti kŕmenia a vody, ponúkaným na rôznych zastávkach...” Podľa Cavaliera bol počas celého obdobia len jediný deň, keď sa cítila indisponovaná. Bolo to v jednu nedeľu, počas ktorej sa tréner Hesp zúčastnil na bohoslužbe a vyslovil modlitby za Kincsem. V pondelok bola v poriadku a pokračovala v príprave...

Kincsem v Newmarkete pracovala na tréningových dráhach v Limekilns, Six Mile Bottom, The Tip a ďalších cvalovkách, ktoré boli kvôli horúčavám a suchu veľmi tvrdé. Okrem tejto nepríjemnosti v niektorých newmarketských stajniach a žrebčínoch vypukla epidémia a Robert Hesp vyslovil priane odísť z Newmarketu do Goodwoodu skôr, než bolo plánované. Cavaliero to zariadil a vojvoda z Richmondu im dva týždne pred Goodwood Cupom umožnil ustajnenie v zámockých stajniach a dokončenie prípravy na tréningovej dráhe Halnaker Gallop.

Vojvoda z Richmondu dal rakúsko-uhorskú výpravu na starosť svojmu najstaršiemu synovi, lordovi Marshovi, ktorý dal správcovi pokyn, aby im poskytol dráhu a upozornil ich, aby použili vyššie položenú časť, pretože nižšie sú nedostatočne upchané zajačie nory. Podľa Cavaliera Kincsem zmenu privítala a na pružnom trávnatom povrchu vo zvlnenom teréne cválala, ako nikdy predtým...
Kincsem a Cslogány pracovali veľmi skoro, už o pol štvrtej, i tak ale neunikli zvedom. Dvaja až traja trávili noci neďaleko stajní, za plotom zámockého parku a keď ráno do stajne prišiel Madden, sedlali a zapriahali, a odchádzali na svoje pozorovateľne, aby sledovali prácu.
Jediný problém nastal s vodou, ktorá Kincsem príliš nechutila, ale Hesp ju na Cavalierovu radu preváral, aby ju zbavil chuti kriedy a iných zložiek, ktoré boli Kincsem nepríjemné. Vychladenú prevarenú vodu Kincsem s chuťou pila a vďaka krásnemu senu a vynikajúcemu ovsu priberala na váhe, ale v dôsledku tvrdej práci nenaberala „mäso”, ako tomu vtedy hovorili, ale svaly. Spoločníčka Kincsem Csalogány zostala po celý čas zdravá a podľa Cavalera jej kopytá pri cvale vydávali správnu, zvučnú rezonanciu, ale potvrdil, že ako vodič už nestačila. Anglická strana im dokonca ponúkla do tréningu koňa lepších kvalít, čo s vďakou odmietli.

Míting v Goodwoode sa začal 30. júla a hneď v prvom dostihu slávila víťazstvo anglická stajňa uhorského majiteľa Taszilo Festeticsa. Jeho štvorročný Capillaire (Broomielaw) v tom roku vyhral päť dostihov a v Goodwoode ovládol systémom štart-cieľ Craven Stakes na 2000 metrov.
Na druhý deň, 31. júla, predviedol nádejný výkon Festeticsov dvojročiak, pravý brat Tallósa Galantha. Odchovanec Antona Esterházyho z Tomášikova dobehol v Levante Stakes v poli deviatich koní tretí, krk a dĺžku za budúcou francúzskou hviezdou Rayon d'Orom a Flaviusom.
Druhý deň mítingu priniesol aj dva dôležité výsledky, ktoré zredukovali počet súperov Kincsem. V Goodwood Stakes na 4000 metrov dobehol Hampton o dĺžku druhý za Norwichom, nesúcim o 11.5 kilogramu menej a v poli porazených skončila Mida. Goodwood Derby na 2400 metrov vyhral Lord Clive a všetci traja, obhajca víťazstva Hampton, Mida aj Lord Clive, boli z Goodwood Cupu škrtnutí.

Cavaliero vo svojom článku zmienil aj taký detail, že Kincsem mala v noci pred Goodwood Cupom prvýkrát v živote náhubok, aby veľa nežrala a ráno dostala len malú časť svojej obvyklej dávky krmiva.
V to ráno, 1. augusta, našiel tréner Tom Jennings favorita Goodwood Cupu Verneuila s veľkým opuchom na kolene. Verneuil mal za sebou bezprecedentný hattrick z nedávneho mítingu Royal Ascot, kde vyhral Gold Vase na 3200 metrov, o desať dĺžok pred Lady Golightly, o dva dni vyhral systémom štart-cieľ Ascot Gold Cup na 4000 metrov, o šesť dĺžok pred Silviom, a hneď na ďalší deň vyhral Alexandra Plate na 4800 metrov...
Verneuilov stav sa nezlepši a napoludnie musel byť škrtnutý, o čom Cavaliero uviedol, že sa to dozvedel neskoro a nemohol uzavrieť ďalšie stávky na Kincsem. Jeho škrt narušil aj pripravenú taktiku. Cavaliero očakával, že Verneuil bude robiť tempo a Kincsem pôjde s ním, ale v troch koňoch sa dostih zmenil na pomalú, taktickú hru, ktorá Kincsem nevyhovovala.

Favoritom Goodwood Cupu sa po škrte Verneuila stal sedemročný valach Pageant (Elland), ktorý ako trojročný v roku 1874, v roku narodenia Kincsem, vyhral sedem z dvadsaťjeden štartov. Patril medzi ostrieľaných veteránov veľkých britských vytrvaleckých handicapov - ako trojročný bol druhý v Bristol Royal Cupe a v Shrewsbury Cupe, ako štvorročný bol v slávnom Cesarewitchi druhý z 36 štartujúcich, v piatich rokoch bol druhý v Northumberland Plate a vyhral Great Midland Counties-Handicap. V roku 1877 ako šesťročný získal v piatich štartoch dve víťazstvá, v Chester Trades Cupe a v Shrewsbury Cupe. V roku 1878 bežal pred súbojom s Kincsem len dvakrát, obhájil víťazstvo v Chester Trades Cupe a neumiestnil sa v Manchester Cupe.
Štvorročná Lady Golightly (King Tom) patrila v predošlých dvoch sezónach do najužšej špičky. Ako dvojročná vyhrala tucet dostihov, vrátane Champagne Stakes a Wentworth Stakes pred Verneuilom. Dobehla druhá v July Stakes a štvrtá v Middle Park Plate. V roku 1877 vyhrala desať z pätnástich štartov a podľa zisku bola piatym britským trojročiakom. Vyhrala Yorkshire Oaks, Great Yorkshire Stakes, Nassau Stakes, Park Hill Stakes, Royal Stakes, Newmarket Derby, v St Leger bola druhá za stajňovým kolegom Silviom, v 1000 Guineas a v Coronation Stakes bola tretia a v Oaks štvrtá. V sezóne 1878 bežala pred Goodwood Cupom len raz, v Gold Vase na mítingu Royal Ascot, kde bola jedinou súperkou Verneuila a utrpela zdrvujúcu porážku. Podľa znalcov bola desať libier mimo formy, ale jazdil ju Fred Archer a váha peňazí jeho „followerov”, ktorí ho hrali za každých okolností, tlačili jej kurz nadol.

Atmosféru v Goodwoode kúzelne zachytil aj gróf Friedrich Franz von Hahn, ktorý okrem iného napísal: „Keď Kincsem s Maddenom v skúšobnom cvale bežala pred tribúnou, ozvalo sa bzučanie hlasov. Všetci volali „look at the Austrian” a znalci sa nemýlili o jej dlhom, pružnom cvalovom skoku, ktorým sa takmer nepočuteľne rútila po dráhe.”

1. 8. 1878 Goodwood

Goodwood Cup

4023 m

I. miesto: 480 Ł

1.

Kincsem 4 k.

54

Madden

2.

Pageant 7 v.

56

T. Cannon

3.

Lady Golightly 4 k.

54

F. Archer

Výrok: 2 - 25

Čas: 5:14

Kurzy: 6/4 Pageant, 2/1 Lady Golightly, 5/2 Kincsem

Po spadnutí štartérovej vlajky sa vedenia ujal Pageant s Tomom Cannonom, jedným z najlepších džokejov tej doby. Bol známy jemnou rukou a dokonalým odhadom tempa, a svoje schopnosti využil v sedle Pageanta najlepšie, ako sa dalo. Nasadil veľmi pomalé tempo, ktoré sa nepáčilo Kincsem a Madden ju musel silno držať. 1200 metrov pred cieľom Cannon poslal Pageanta do trháka a Lady Golightly bola už pri točení do dlhej cieľovej roviny beznádejne porazená. V šprinte dolu kopcom Pageant dlho vyzeral ako jasný víťaz a Madden musel Kincsem vyburcovať ostrohami a bičíkom. Ako napísal Cavaliero, až 50 dĺžok pred cieľom to konečne bola ona a za jasotu tribún porazila Pageanta o dve dĺžky.

Keď Madden zišiel z váhy a bolo vyvesené „All Right”, na znamenie schválenia výsledku, vypuklo nadšenie. Ernő Blaskovicha diváci údajne niesli na rukách a bol predstavený pravidelnému hosťovi vojvodu z Richmondu v Goodwood House, princovi z Walesu a jeho manželke, Alexandre Dánskej. Princ z Walesu, syn kráľovnej Viktórie a neskorší kráľ Eduard VII., bol nadšený turfman a neskôr sám slávil úspechy ako chovateľ a majiteľ víťaza Derby a St Leger Persimmona a víťaza Trojkoruny Diamond Jubilee.
Blaskovicha na rukách pravdepodobne nosili rakúsko-uhorskí a nemeckí priaznivci Kincsem, ktorých sa v Goodwoode zišlo mnoho a odniesli si veľké sumy, bookmakeri však boli s jej víťazstvom spokojní, pretože škrt Verneuila a porážka Pageanta im vyniesli omnoho viac. Francis Cavaliero napísal, že mal zo svojich peňazí na Kincsem vsadených sto libier v kurze 7/1 a pre klientov, ktorí mu zverili peniaze na stávky, získal 21 tisíc zlatých. Podľa článku vo Vasárnapi Ujság priaznivci Kincsem vyhrali asi milión zlatých, čo je ekvivalent dnešných asi 15 miliónov €. Tasziló Festetics, Béla Zichy a veľký fanúšik Kincsem z dánskej kráľovskej rodiny, princ Friedrich Wilhelm von Hessen, vyhrali po 150 tisíc zlatých (2.3 milióna €), Blaskovich 30 tisíc (460 tisíc €), Cavaliero 20 tisíc (300 tisíc €), Madden 10 tisíc a viacerí členovia viedenského Jockey Clubu si odniesli menšie sumy.

Trofej z Goodwood Cupu 1878

Kincsem sa stala nesmrteľnou a na dlhé roky sa zabudlo, že sa v ten deň zrodil aj ďalší veľký úspech uhorského chovu. Odchovanec žrebčína Kisbér, nepomenovaný dvojročiak po Cambuscanovi z Honey Bee, v majetku Tasziló Festeticsa, vyhral pod Fredom Archerom systémom štart-cieľ Molecomb Stakes, kde bolo pre víťaza 1125 libier. Kincsem získala len 480 libier, z čoho 300 libier bola hodnota striebornej trofeje, zobrazujúcej scénu z britskej histórie, ako Graham of Claverhouse zachraňuje kráľa Viliama III. Oranžského, po páde z koňa v bitke pri Seneffe.

Víťazstvo Kincsem súčasní maďarskí spisovatelia „vylepšili” a Ernő Blaskovichovi vložili do úst prehnané nacionalistické repliky, ktorými údajne odpovedal na ponuky na kúpu Kincsem, ale nemecký zdroj hovorí, že ponuky kapitána Machella a Lorda Falmoutha prešiel mlčaním. Dôvod nie je ťažké si domyslieť. Anglickí záujemcovia v skutočnosti komunikovali s anglicky hovoriacim Cavalierom, ktorý vo svojom článku napísal, že s Blaskovichovým súhlasom vyslovil cenu dvadsať tisíc a Angličania prehnanú sumu pochopili tak, že Kincsem nie je na predaj...
Blaskovich dostal od Lorda Falmoutha výzvu na match medzi Kincsem a víťazom Derby Silviom, ale nedošlo k dohode o mieste konania.

Veľký rozruch vyvolal v Goodwoode Maddenov spôsob pobádania. V Rakúsko-Uhorsku a v Nemecku bol známy bezohľadným používaním bičíka a ostrôh, ale Britov doslova šokoval. Tamojšie noviny jeho meno rozdelili na Mad Den (šialený Den), iné ho nazvali mäsiarom. Magazín The Illustrated Sporting priniesol okrem kresby záverečného súboja aj kresbu, ako si stewardi pri odsedlávaní prezerajú zranenia Kincsem a pisateľ s pseudonymom Skylark uviedol, že Madden jazdil mäsiarskym štýlom aj potom, keď už mal víťazstvo jasne v rukách.
Rakúsko-uhorské športové rubriky o tom nepísali, ale keď do Viedne dorazili britské noviny, o Maddenovej jazde sa objavilo niekoľko správ. Témy sa zmocnil aj satirický časopis Kikeriki a o zraneniach Kincsem uverejnil karikatúru a pichľavú úvahu s titulom „Čo je človek?”, zakončenú konštatovaním: „Človek je najkrutejšie, najkrvavejšie a najnevďačnejšie stvorenie na božej zemi”.

Osol (sleduje, ako týrajú Kincsem). Ach, aký som rád, že nie som talent!

Cesta do Francúzska

Na pobyt Kincsem vo Francúzsku sa viaže aj jedna z najznámejších legiend, citovaná vo všetkých novodobých dielach o Kincsem, zastúpená dokonca aj v expozícii Kincsem v Poľnohospodárskom múzeu v Budapešti.
Podľa legendy Kincsem na cestách sprevádzala mačka. Jedného dňa sa stratila, údajne pri vykladaní v prístave, podľa inej verzie počas zastávky na akejsi francúzskej stanici, načo Kincsem dostala záchvat zúrivosti a ukľudnila sa, až keď mačku našli... Je to celkom pekná historka do románu, alebo do filmu, ale pozrime sa na ňu realistickými očami.

Mačky sú tradičné spoločníčky koní v stajniach. Kone s nimi dobre vychádzajú a Kincsem, alebo hociktorý iný plnokrvník, by mačaciu spololočnosť na cestách iste privítal, ale čo tá mačka? Každý, kto trochu pozná mačaciu nezávislú povahu vie, že by si nikdy nevytvorila ku koňovi taký vzťah, aby ho sprevádzala naprieč Európou. Pri prvej príležitosti by sa vydala vlastnou cestou...
Okrem toho v tom období v Británii a vo Francúzsku vrcholila epidémia besnoty. Zákonom bola uložená povinnosť, aby mal každý pes na verejnosti náhubok a túlavé a podozrivé zvieratá boli likvidované, napriek tomu v roku 1877 zaznamenali v Británii rekordný počet úmrtí ľudí na následky besnoty. Výskumu nákazy sa začal intenzívne venovať Louis Pasteur, ktorý v sedemdesiatych rokoch niekoľkokrát navštívil Britániu a v roku 1885 sa mu podarilo vytvoriť vakcínu. Že by v tom období uhorská výprava previezla stajňovú mačku z Holandska do Anglicka a potom z Anglicka do Francúzska, je prakticky vylúčené.
Historku ale spochybňuje najmä to, že v dobovej tlači o nej niet ani zmienky. Z ciest Kincsem bolo uverejnených mnoho zaujímavých detailov, ale ani slovo o mačke. Nebola zmienená v životopisných článkoch keď skončila kariéru, keď uhynula, ani pri príležitosti neskorších výročí. Nezmieňuje sa o nej Blaskovich, Cavaliero, ani ich súčasníci.
Často sa dokonca uvádza, že sa mačka volala Csalogány, z čoho možno vydedukovať, ako historka vznikla. V dobových článkoch o ceste Kincsem sa mnohokrát opakuje slovné spojenie „Kincsem a jej spoločníčka Csalogány”. Ktosi, kto možno ani poriadne nerozumel, o čom sa v článkoch píše, vzal meno, priradil ho k obrázku, zachytávajúcom Kincsem s trénerom Hespom, ktorému sa o nohy obtiera mačka a príbeh bol na svete... Motív mačky na obrázkoch koní pritom v 19. storočí nebol neobvyklý, ale prečo podobné legendy nie sú aj o iných? Ich príbehy zrejme neuchopili autori s tou správnou dávkou fantázie. Môžeme sa pokúsiť napraviť to:

Víťaza Derby a St Leger Voltigeura na cestách sprevádzali dve mačky. Jedného dňa sa stratili...

Víťaza Trojkoruny Lord Lyona na cestách sprevádzala čierna mačka. Jedného dňa sa stratila...

Víťaza Derby Bend Ora na cestách sprevádzala biela mačka. Jedného dňa sa stratila...

V informáciách o ceste Kincsem do Deauville sú isté pochybnosti. Vo francúzskej tlači vyšli správy, ktoré prevzali aj rakúske a nemecké noviny, že z Goodwoodu cestovala do Newmarketu a potom do Chantilly. Podobnú informáciu vo svojom článku prieniesol aj Francis Cavaliero, ktorý sa zmienil o ceste z Londýna do Boulogne-sur-Mer. Logiku to ale nemá - pozrime sa na mapu. Cesta z Hannoveru cez Rotterdam, Harwich a Newmarket do Goodwoodu, meria vzdušnou čiarou asi 850 kilometrov.

Trasa, popísaná vo francúzskych novinách, je dlhá asi 800 kilometrov, z čoho by takmer polovica viedla obávanými francúzskymi železnicami a jej prekonanie by trvalo týždeň. Ale prečo by Kincsem posielali takou dlhou, časovo, finančne a fyzicky veľmi náročnou okľukou cez Newmarket (odkiaľ ušli pred epidémiou) a Chantilly, keď neďaleko Goodwoodu ležia prístavy Portsmouth a Southampton, odkiaľ to bol v tej dobe deň plavby do prístavu Le Havre, vedľa Deauville?

Aj správy o príchode Kincsem do Chantilly a do Deauville sú rozporuplné. Podľa jedných novín v stredu (t.j. 14. augusta) pricestovala do stajne trénera Chifneyho do Chantilly, vo štvrtok absolvovala galop a ešte v ten večer odcestovala do Deauville. Podľa iných novín tam strávila 48 hodín a absolvovala dobrý galop, ďalšie noviny napísali, že do Chantilly pricestovala, aby sa tam liečila z morskej nemoci. Správa z ďalších novín hovorí, že v piatok večer pricestovala do Deauville, no a ďalšie noviny napísali, že ešte vôbec nepricestovala do Francúzska, pretože uhorská výprava na anglickej strane kanála čaká na lepšie počasie na plavbu... Podozrivé je, že všetky tieto správy vyšli vo francúzskych novinách v jeden deň, 17. augusta, deň pred Grand Prix de Deauville.

Z 19. storočia sa traduje množstvo bizarných historiek o zatiahnutých, či dokonca otrávených favoritoch, o zázračne víťaziacich chromých koňoch, o zinscenovaných tréningových galopoch s pridanými záťažami. Do kategórie dobových „hoaxov”, s cieľom získať výhodnejšie stávkové kurzy, možno patria aj francúzske správy o ceste Kincsem do Deauville. Pred ich zverejnením sa totiž udiala dôležitá vec - Pageant vyhral o štyri dĺžky Brighton Cup a noviny o jeho víťazstve napísali, že mal ďaleko pred cieľom všetko podľa seba a vyhral s takou absurdnou ľahkosťou, že výsledok Kincsem spred týždňa vyzerá oveľa lepšie, než kedykoľvek predtým. Hovorilo sa, že ak Kincsem nespadne, v Deauville nemôže prehrať...

Trasu cez Newmarket a rozporuplné články z rôznych francúzskych novín spochybňuje trojriadková správa, ktorá v peštianskom spravodaji Vadász- és Versenylap vyšla už 7. augusta a hovorí: „Kincsem sa podľa posledných správ preplavila do Francúzska a 4. augusta pristála v Le Havre, aby čakala na svoje povinnosti v Deauville”. Správa zodpovedá vtedajším zvyklostiam, že kone okamžite po skončení mítingu cestovali na ďalšie závodisko, aby mali dostatok času na odpočinok po náročnom cestovaní a na privyknutie si na nové podmienky. Goodwood Cup sa konal 1. augusta a ak sa na druhý deň vydali na cestu do Portsmouthu, alebo Southamptonu, dátum pristátia v Le Havre z geograficko-časového hľadiska perfektne sedí.

38. víťazstvo - Deauville 1878

Späť od legiend a dohadov k faktom - 18. augusta sa Kincsem postavila na štart Grand Prix de Deauville, kde zostala polovica z devätnástich prihlásených koní. Či boli novinové správy zo 17. augusta pravé a či ovplyvnili jej kurz nevedno, faktom je, že v deň dostihu výrazne klesla z „Pari”, až na konečných 4/7 (0.57), zatiaľ čo jej hlavný súper Fontainebleau vyletel z 3/1 na 5/1.

Súperi Kincsem v štatistikách z predošlej sezóny.

Fontainebleau (Dollar) zo stajne Augusta Lupina v roku 1877 vyhral Poule d'Essai (2000 Guineas) pred Bataille a Verneuilom, a v predskúške Derby dobehol druhý za Jongleurom. Potom ho zdravotné problémy vyradili z dvoch najbohatších dostihov, z Prix du Jockey Club a Grand Prix de Paris, a po dlhej prestávke sa neumiestnil v britskom St Leger. V sezóne 1878 sa dostal do životnej formy a pred stretnutím s Kincsem vyhral štyri veľké dostihy, vrátane Prix de Seine-et-Marne, kde porazil Jongleura.
Vyškrtaní boli takmer všetci prihlásení trojročiaci a ak nerátame Elleviona, vodiča stajňového kolegu Fontainebleaua, jediným zástupcom klasického ročníka bol neskoro dozrievajúci Gift (Gitano), ktorý po sérii druhých miest vyhral v kurze 20/1 Prix Seymour a kúpil ho popredný majiteľ, bankár Édouard Fould, pre ktorého získal dve víťazstvá a druhé miesto.
Giboulée (Suzerain) v predošlej sezóne nazbierala trinásť víťazstiev a podľa zisku bola najlepšia trojročná kobyla. Vyhrala jeden z najväčších handicapov, Prix du Roi - Cenu kráľa, v lete vyhrala štyri Veľké ceny, vrátane Grand Prix de Vichy a sezónu zakončila víťazstvom v Prix de la Société d'Encouragement.
Mondaine (Vertugadin) a Vinaigrette (Patricien) boli najlepšie staršie kone sezóny 1877. Ešte o rok skôr Mondaine vyhrala Prix de Diane a Grand Prix de Vichy, v Prix de Seine-et-Marne a v Grand Prix de Deauville bola druhá za Nougatom a v Grand Prix de Paris tretia za Kisbérom a Enguerrande. V roku 1877 vyhrala osem dostihov a v Grand Prix de Deauville bola tretia za Vinaigrette a Verneuilom.
Vinaigrette vyhrala v roku 1876 šesť a v roku 1877 päť dostihov, vrátane Prix de la Ville de Caen, Grand Prix de Deauville a Prix de Bois-Roussel.
Trojica zmienených kobýl vstúpila do sezóny 1878 s vysokým ziskom a handicapom a ich jarné výsledky boli slabšie, ale pred Grand Prix de Deauville naznačili návrat formy. Giboulée v lete dvakrát vyhrala, Mondaine obhájila víťazstvo v Prix National, a Vinaigrette v Prix de la Ville de Caen.

Najpodrobnejšiu reportáž z Grand Prix de Deauville priniesli noviny Le Jockey. Reportér, podpísaný Freemann, o Kincsem napísal: „Počas svojich dvoch, troch a štyroch rokov bežala tridsaťšesťkrát bez toho, aby bola porazená. Túto neuveriteľnú kariéru v Goodwoode práve korunovala tridsiatym siedmym víťazstvom a vo Francúzsku ju mala posvätiť tridsiatym ôsmym, bezpochyby najťažším a najslávnejším. Lebo nikdy sme nevideli Fontainebleaua v tak vynikajúcej kondícii a v dokonalejšej forme ako minulú nedeľu, ani v deň, keď vyhral Poule d’Essai v Longchamps. Hudson ho odjazdil s rozumom a energiou, pričom môžeme kritizovať trochu neusporiadaný spôsob, akým Madden jazdil svoju kobylu. Je pravda, že je veľmi chladná a treba ju jazdiť, aby ukázala, čo vie. Je pravda, že jej džokej je na to zvyknutý a zdá sa, že obaja spolu veľmi dobre vychádzajú. Ale spôsob, akým zviera ovláda, je prinajmenšom hrubý, vedeli by sme si predstaviť lepší, a niet pochýb o tom, že Custance, Fordham alebo Hudson by vedeli vyťažiť maximum z takej dobrej a krásnej kobyly.

18. 8. 1878 Deauville

Grand Prix de Deauville

2400 m

I. miesto: 19 400 fr., II. miesto: 1000 fr.

1.

Kincsem 4 k.

61

Madden

2.

Fontainebleau 4 ž.

64

Hudson

3.

Gift 3 ž.

53

Hunter

4.

Mondaine 5 k.

64

Childs

5.

Vinaigrette 5 k.

62.5

Carver

6.

Ellevion 3 ž.

53

Carratt

0

Giboulée 4 k.

54

Heslop

0

Réveillon 4 ž.

52.5

Rolfe

Výrok: 1/2 - 4

Kurzy: 4/7 Kincsem, 5/1 Fontainebleau, 8/1 Gift, 14/1 Giboulée, 30/1 ostatní

Len zriedka je vidieť kompletnejší typ dostihového koňa ako Kincsem, keď sa objavila na dráhe so svojou vysokou postavou, ohromnými líniami, výnimočnosťou, silou, ľahkosťou, s postavou rovnako dokonalou ako cval, a pochopili sme, prečo kapitán Matchell, jeden z najväčších znalcov na svete, ponúkol 10 000 libier jej majiteľovi, ktorý ich odmietol.
Počuli sme, že je pomalá. A predsa to bola ona, ktorá spolu s Giftom bola na signál štartéra prvá na nohách. Obaja pustili dopredu Elleviona a zdalo sa nám, že jeho rezolútne vystúpenie v tomto prípade viac pomohlo Kincsem, než Fontainebleauovi. Kobyla sa s lídrom rýchlo dostala do súzvuku a keď chcela ísť dopredu, urobila len jeden krok. Vtedy sa Fontainebleau, vyčkávajúci za Giftom, rozhodol pridať sa k nej. Dotiahol sa na jej úroveň vo svojom najlepšom štýle a pred dištanciou sa začal boj. Avšak trval sotva dve-tri sekundy. Madden jazdil ako šialenec, jeho ruky a nohy voľne lietali, boky Kincsem niesli stopy skutočnej námahy. Kobyla sa položila a možno poprvý raz v živote začala pracovať. Netrvalo to dlho a 150 metrov pred cieľom bol Fontainebleau porazený. Na cieľovej čiare sa k súperke dostal bližšie, takže podľa verdiktu rozhodcu boli od seba len pol dĺžky, celkovo však Kincsem vyhrala ľahko. Gift bol tretí, pred Mondaine a Vinaigrette. Réveillon a Giboulée, napriek váhe, ktorú niesli, nikdy neboli v dostihu.
Odo dňa, keď uhorská kobyla dorazila do Deauville, ju tí, ktorí ju videli cválať, vsádzali za Pari za všetky peniaze, ktoré dokázali zohnať a deň pred dostihom ju jeden z veľkých hráčov vsadil v kurze 6/4, aby získal sto tisíc frankov”.

Obdiv vyslovil aj Robert Milton v novinách Le Figaro: „Kobyla pána Blaskovicha je najkrajšia akú som v živote videl. Všetci chovatelia ju obdivujú a jej víťazstvu sa dostalo veľkého aplauzu”.

Meradlom formy koňa sú nasledujúce štarty jeho súperov a výkony Kincsem z Anglicka a z Francúzska získali punc najvyššej kvality. Pageant už po Goodwood Cupe neprehral a po zmienenom Brighton Cupe vyhral aj Doncaster Cup pred Hamptonom. Fontainebleau dva týždne po porážke vyhral Prix de Bois-Roussel pred Vinaigrette, čo bolo jeho piate víťazstvo v sezóne a podľa zisku bol v tom roku najlepší starší kôň vo Francúzsku.

39. víťazstvo - Baden-Baden 1878

Francúzske železnice druhej polovice 19. storočia boli neslávne známe veľmi zlou organizáciou. Existovalo tam šesť veľkých spoločností, ktoré mali monopol v rôznych častiach Francúzska a všetky sa zameriavali na spojenie s Parížom. Na rozdiel od Nemecka, kde železničné trate tvorili sieť, s dobrým prepojením medzi rôznymi mestami, francúzske trate mali tvar hviezdice, šíriacej sa z Paríža do veľkých miest. Priame spojenie medzi okrajovými časťami Francúzska nebolo, muselo sa cestovať cez Paríž a železničné spojenie medzi mnohými, neďaleko seba ležiacimi mestami, meralo aj niekoľko stoviek kilometrov.
Rakúsko-uhorské noviny niekoľkokrát spomenuli averziu Ernő Blaskovicsa voči francúzskym železniciam. Cestou do Británie sa im uhorská výprava vyhla, ale na cestu z Deauville do Baden-Badenu inú možnosť nemali. Už deň tréningového výpadku spúšťa pokles formy a Kincsem s Csalogány cestovali týždeň. Na stanicu v Oose, odkiaľ to mali do Iffezheimu už len sedem kilometrov po svojich, pricestovali 28. augusta 1878, šesť dní pred Grosser Preis von Baden. Noviny napísali: „V stredu ráno nastalo na dráhe chvenie a brnenie ako v mravenisku, Kincsem, kráľovná roja, bola opäť prítomná a všetci sa ponáhľali vzdať úctu zázraku, ktorý sa vrátil čerstvý a zdravý.” Kincsem pochválil aj James Waugh, za lesklú srsť, svieže, do oka padnúce vystupovanie pri práci a za potešujúco pružnú chôdzu, na ktorej nebolo badať známky únavy, ale tréner Robert Hesp vedel, že až tak čerstvá Kincsem nie je. Neskôr povedal, že už v Deauville mala o desať libier horšiu formu než v Goodwoode a počas zdĺhavej cesty do Baden-Badenu ešte klesla, pretože niekoľko dní nemohla vykonávať svoju tréningovú rutinu.

V Baden-Badene Kincsem opäť nakreslil a zmeral Emil Adam a oproti meraniu v Hoppegartene nezistil takmer žiadny rozdiel. (Väčšie rozlíšenie)

Na štart Kincsem bolo zvedavé početné publikum. Medzi členmi šlachty bol okrem iných veľký obdivovateľ Kincsem, princ Friedrich Wilhelm von Hessen, ktorý po jej víťazstve v Goodwoode strávil istý čas ako hosť kráľovnej Viktórie. Novodobí autori často uvádzajú, že z Ruska pricestovala princezná, len aby naživo videla Kincsem. To je síce pravda, ale princezná to nebola až tak veľmi ruská a nepricestovala len kvôli Kincsem.

Veľkokňažná Mária Pavlovna Ruská
(*1854 - †1920)

Tak ako mnoho členov „ruskej” šľachty a inteligencie, bola veľkokňažná Mária Pavlovna Ruská nemeckého pôvodu. Pôvodným menom Marie zu Mecklenburg bola dcéra meklenburského panovníka, veľkovojvodu Friedricha Franza II., organizátora dostihov v Doberane. V roku 1874 sa napriek tomu, že odmietla konvertovať na pravoslávnu vieru, vydala za svojho bratranca, Vladimíra Alexandroviča Romanova, syna ruského cára Alexandra II.. S manželom žili vo Vladimírskom paláci a počas jej pobytu to bol najkozmopolitnejší a najobľúbenejší palác v Petrohrade. Bola v neustálych sporoch s cárom a cárovnou a istý čas mala zákaz vstupu na cársky dvor, pretože neposlúchla cárov zákaz hazardných hier... Neskôr bola jedným z posledných členov rodiny Romanovcov, ktorý po boľševickej revolúcii opustil Rusko.

Mária Pavlovna bola patrónka a darkyňa pohára v Marien-Rennen v Doberane a v roku 1878 vtedy 24-ročná veľkovojvodkyňa a jej manžel využili príležitosť, aby pred spiatočnou cestu do Petrohradu videli na vlastné oči slávnu Kincsem.

Do Grosser Preis von Baden 1878 bolo prihlásených dvadsaťjeden koní, z toho jedenásť bolo škrtnutých ešte pred štartom Kincsem v Deauville. Z rakúsko-uhorských stajní boli škrtnutí prví dvaja z Norddeutsches Derby, Henckelov Oroszvár a Nil Desperandum Aristida Baltazziho, ktorý škrtol aj Franziho, a Tassilo Festetics škrtol v Newmarkete trénovaného účastníka epsomského Derby Oasisa. Z domácich boli škrtnutí najlepší trojročiak Vitus, štvrtý z Norddeutsches Derby Hansart, prví dvaja z dánskeho Derby Apple Blossom a Thornham, ďalej Fille De Roland, Hochmeister a Meister Boeck.
Neskôr boli škrtnutí aj tretí z Norddeutsches Derby Lateran, starší Gastgeber, Handicapper a Reichsadler, a z domácich stajní zostal v dostihu len štvorročný handicapový žrebec Purple. Posledným škrtnutým bol Old England grófa Henckela, ktorý na štartovej listine nechal len jediného koňa, Prince Gilesa.

Prince Giles I. (Giles I. - Princess Alice / King Tom) bol odchovaný v Rusovciach pri Bratislave, v žrebčíne Hugo Telep grófa Huga Henckela. Ako dvojročný bol pripravovaný v stajniach Heath House v Newmarkete, u jedného z najlepších trénerov dostihovej histórie, Mathewa Dawsona, ktorého stajňovým džokejom bol Fred Archer. Prince Giles sa javil ako kvalitný, ale neskorý kôň a debutoval koncom septembra v Rutland Stakes v Newmarkete, kde ako desatinový favorit sklamal a skončil tretí z troch. Lepšie to nebolo ani v druhom newmarketskom štarte o mesiac neskôr - neumiestnil sa v poli pätnástich koní v Maiden. Prezimoval v Newmarkete, ale stal sa takzvaným „roarerom” a v máji 1877 sa vrátil do Rusoviec.

James Waugh
(*1831 - †1905)

V Rusovciach sa Prince Gilesa ujal Škót James Waugh, ktorý doma začínal ako prekážkový jazdec a tréner. Viackrát zmenil pôsobisko a najväčšie úspechy dosiahol v Russley Parku pri Lambourne, kde po odchode Mathewa Dawsona do Newmarketu prevzal stajňu popredného majiteľa Jamesa Merryho. Waugh pre Merryho trénoval Marksmana, ktorý bol tretí v 2000 Guineas a druhý v pamätnom Hermitovom Derby 1867, vynikajúceho dvojročiaka, víťaza Molecomb Stakes Belladruma, ktorý bol v roku 1869 druhý v 2000 Guineas, a víťaza 2000 Guineas 1870 MacGregora. Medzi popredných trénerov sa zaradil aj po návrate do Británie v roku 1880 a úspešnými trénermi sa neskôr stali aj jeho synovia. Jeden z nich, Charlie Waugh, vybudoval v Newmarkete stajne, ktoré dodnes nesú nemecké meno Rusoviec - Carlburg Stables.
Henckel Waugha angažoval v roku 1870, do svojej pôvodnej stajne v sliezkom Naklo, ktorú v roku 1872 presťahoval do Rusoviec, kde okrem žrebčína vybudoval aj moderné tréningové stredisko. V dostihovej stajni bolo 26 veľkých boxov s rozmermi 14 x 12.5 stopy (4.3 x 3.8 m), s uličkou širokou 9 stôp (2.7 m), so všetkým potrebným vybavením a ubytovaním personálu, a bolo tam i to, čo nemal k dispozícii žiaden iný tréner - Henckel nechal v Rusovciach postaviť prvú krytú cvalovú dráhu na európskej pevnine. Hovorilo sa jej Exeter, podľa jej predlohy, dodnes slúžiacej najstaršej krytej dráhy na svete, vybudovanej okolo roku 1836 pre lorda Exetera v Exeter House Stables v Newmarkete. Rusovecká krytá dráha však bola dvakrát väčšia, mala obvod 360 metrov a šírku, že tam mohli cválať štyri kone vedľa seba.
Skúsený Waugh s Prince Gilesom po jeho návrate z Anglicka čakal až do mítingu v Baden-Badene, kde bol piaty v Kosmopolitisches Handicape na 1600 metrov a o dva dni vyhral Preis von Eberstein na 1200 metrov. Nasledovali víťazstvá na 2400 metrov vo Frankfurte a na 1600 v Budapešti, a potom sa jeho osudom stala Kincsem. Dobehol za ňou druhý v peštianskom St Leger, v pražskej Cisárskej cene III. triedy, i pri vstupe do sezóny 1878 v Bratislave. Druhý skončil aj za Tallósom a potom zase trikrát za Kincsem, a v berlínskom Silbernes Pferd prehral o pol dĺžky so Zebrou, nesúcou o deväť kilogramov menej. Počas pobytu Kincsem v Anglicku a vo Francúzsku sa dostal do životnej formy. V Doberane získal strieborný pohár v Herren-Reiten a na druhý deň vyhral hlavný dostih doberanského mítingu a jeden z vtedajších najvýznamnejších nemeckých dostihov, Friedrich Franz-Rennen na 2630 metrov. Mal tam jediného súpera, trojročného Vitusa, ktorý síce nebežal Derby, ale bol považovaný za najlepšieho nemeckého trojročiaka a Prince Giles I. s trojdĺžkovou prevahou ukončil jeho sériu siedmich víťazstiev.

V Iffezheime bolo všetko proti Kincsem. V posledných dvoch týždňoch takmer stále pršalo, dráha bola ťažká a rozbitá a Kincsem, ktorá podľa všetkého nebola v top forme, dávala Prince Gilesovi veľkú výhodu siedmich kilogramov.
Ďalšími štartujúcimi v Grosser Preis von Baden boli Hespova víťazka Hazafi díj a Stuten Rennen (dnešnej Preis der Diana) Altona zo stajne Jánosa Sztáraya a už zmienený Purple, ktorého pre grófa Metternicha v Hamburgu trénoval William Arnull mladší. Oficiálne štartoval aj bývalý Hespov zverenec Všecko Jedno, ktorého prípravu prevzal jeho sused v Göde, Walter Oram, ale nastúpil len aby sa kvalifikoval na štart v Preis von Eberstein, pre kone, ktoré na mítingu štartovali, ale nezískali cenu 2000 mariek.

3. 9. 1878 Baden-Baden

Grosser Preis von Baden

3200 m

I. miesto: 21 600 Mk, II. miesto: 2000 Mk

1.+

Kincsem 4 k.

62.5

Madden

1.+

Prince Giles I. 4 ž.

55.5

Busby

3.

Purple 4 ž.

56.5

Gough

Z

Altona 3 k.

48.5

Solloway

Z

Všecko Jedno 4 ž.

53

Clark

Výrok: súčasne - 25

Kurzy: 1/8 Kincsem, 8/1 Prince Giles I., 25/1 Altona, 40/1 Purple

Rozhodujúci rozbeh

1.

Kincsem 4 k.

62.5

Madden

2.

Prince Giles I. 4 ž.

55.5

Busby

Výrok: 5

Kurzy: 4/7 Kincsem

Existuje mnoho, niekedy až prehnane literárne upravených popisov priebehu dostihu, ktoré nestoja za zmienku, radšej sa pozrime, ako ho popísali vtedajšie nemecké dostihové noviny Der Sporn: „Majiteľ Všecko Jedno ho poslal na štart, aby sa žrebec kvalifikoval do nasledujúceho dostihu a po odštartovani bol zadržaný. Purple sa po spadnutí vlajky živo vydal na cestu, tvrdo išiel popri tyčiach, s Altonou po pravej strane, Prince Giles I. v strede a Kincsem zvonku po pravej ruke. Takto pole prišlo na dráhu pre dvojročné kone, svižne prebehlo pred tribúnou, Purple odhodlane v čele pred Prince Gilesom, vedľa ktorého vyčkáva favoritka a v jej pätách ju sprevádza Altona. Oproti tribúnam, na úrovni kaplnky, sa tempo začalo citeľne vyostrovať. Princ Giles sa pokúsil tlačiť na Purple a džokej Kincsem sa tiež riadil príkazom, aby atakoval súperov už po ceste, čo Maddena prinútilo občas použiť päty. S obdivuhodnou odhodlanosťou Purple stále držal miesto na čele, tlačený súpermi dal zo seba to najlepšie v rastattskom oblúku do roviny, kde Altona beznádejne odpadla dvadsať dĺžok dozadu a vzdala všetku snahu. Nasledoval horúci a dobre živený boj ruka proti ruke. Princ Giles I. splnil Busbyho pokyn a vystrelil trištvrte dĺžky pred kobylu. Madden začal na Kincsem pohybovať rukami a nohami a zdvihol bič, aby tvrdo bojoval o pôdu. Napriek tomu po dištanciu mal žrebec jednoznačne lepší koniec, ochotne využil svoj posledný dych a s levím srdcom držal náskok. Medzitým Madden mohutnými údermi bičom a prudkými ostrohami približoval kobylu cól za cólom k súperovi, Kincsem natiahla krk a hlavu dopredu a pod ťažkou, tvrdohlavou obranou zo strany Busbyho, spolu s Maddenovým zúfalým útokom v cieli, rozhodca vyhlásil medzi oboma koňmi mŕtvy dobeh. Purple bol o 25 dĺžok vzadu tretí a Altona bola už pred dištanciou zadržaná.”

Od divákov vo Veľkovojvodskom pavilóne až po najmladšieho stajňového učňa nebolo nikoho, koho by nezachvátilo napätie a bledé tváre sa v zmätku dívali k rozhodcovskému postu, až kým nevyhlásili „Dead Race”. Pred rozhodujúcim rozbehom nechal Waugh Prince Gilesovi sňať podkovy, aby získal ďalšiu váhovú výhodu a stávkari už neboli až tak presvedčení o víťazstve Kincsem. Mnoho z nich sa priklonilo na stranu silného a mohutného žrebca, v jednom z článkov označeného za obra - kým v dostihu bol medzi nimi pomer stávok 1/8 (0.125), v rozbehu už bol na Kincsem takmer päťkrát vyšší kurz, 4/7 (0.57).
Popis opäť prevezmeme zo Spornu: „Žrebec, ktorému boli odstránené podkovy, opäť držal vnútornú stranu pri tyčiach, Kincsem bola po jeho pravej strane a prebehla s ním dostih takmer hlava - hlava. Dostih sa ešte vyostril v protiľahlej rovine, kde Kincsem vynaložila veľa úsilia a zo všetkých síl sa snažila dominovať. Pred rastattskou stranou na dráhu vybehol pes, pokúsil sa ich chytiť za päty, potom bežal vedľa kobyly a v tom momente bola situácia pre Kincsem veľmi nebezpečná. Až v oblúku sa kone zbavili útočníka a Prince Giles suverénne cválal vedľa kobyly, ktorá už tvrdo pracovala a prinútila Maddena znovu sa uchýliť k ostrohám a bičíku. Výsledok bol neistý až po dištanciu. Prince Giles sa držal zo všetkých síl, ale na konci bola rozhodujúca favoritkina neotrasiteľná vytrvalosť a obrovská odolnosť, išla a išla, strčila hlavu dopredu, každým skokom sa vzďaľovala z jeho dosahu a nechala ho hotového a vypumpovaného za sebou, aby sama na smrť unavená, dobehla do cieľa päť dĺžok pred žrebcom.”

Veľkovojvodkyňa Mária Pavlovna v sprievode svojho manžela a ďalších pánov okamžite po dobehu odišla na miesto, kde Hesp odsedlával Kincsem. Mladá princezná s ním viedla rozhovor a vyjadrila obdiv ku kobyle, a bola obdarovaná prameňom z Kincseminej hrivy. Ktovie, kde sa tento cenný suvenír podel po výčíňaní ruských komunistov v Petrohrade...

O odovzdávaní cien v Baden-Badene vymysleli tvorcovia maďarského filmu Kincsem z roku 2017 stupídnu, nacionalistickú scénu, ako si Blaskovich od cisára vzal medailu rukou a strčil si ju do vrecka, aby pred ním nemusel skloniť hlavu...
Cenou v Grosser Preis von Baden bol zlatý pohár badenského veľkovojvodu Fridricha I. a Blaskovichovi ho odovzdal prezident mítingu, princ Herrmann von Sachsen, v spoločnosti ruských šľachticov, vojvodkyne z Hamiltonu (Marie Amalie von Baden), princeznej Marie Monaco, landgrófa von Hessen a princa Alexandra von Hessen s manželkou. Sporn ďalej píše, že gróf Henckel a tréner Waugh dostali zo všetkých strán nemenej gratulácií ako Blaskovich, ktorý rovnako ako v Goodwoode, dokázal svoju radosť vyjadriť len zopár slovami a bol srdečne rád, keď sa mohol stiahnuť do úzadia a nájsť úľavu od ohromujúceho vzrušenia toho dňa.

40. víťazstvo - Šoproň 1878

Ako spisovatelia prekrútili príbeh Kincsem ilustruje tvrdenie z jednej z kníh, že svojho súpera v Baden-Badene zničila tak, že už nikdy nebol schopný vybehnúť. Pravdou je presný opak. Ten údajne zničený súper, Prince Giles I., už šesť dní po Grosser Preis von Baden vyhral vo Frankfurte Ehrenpreis, čestnú cenu landgrófa Friedricha von Hessen a ešte skôr, len štyri dni po štarte v Baden-Badene, vybehla Altona a vo Wäldchens-Preis skončila tretia, za výhodnejšie zaťaženými súperkami.

O Kincsem krátko po dostihu noviny napísali, že dosiahla Pyrrhovo víťazstvo, ktoré ju zrejme pripraví o ďalšie úspechy v jesennej časti sezóny. Že je zle, videl aj Hesp a poslal ju domov, presnejšie do Freudenau, kde mala odpočívať a čakať na návrat výpravy z Nemecka.
Na dostihovú dráhu sa vrátila po necelých štyroch týždňoch v Šoproni, kde bola prihlásená do dvoch dostihov. V Dunántuli díj, handicape na 2400 metrov, jej predpísali neuveriteľných 83 kilogramov, takže v aktuálnej

29. 9. 1878 Šoproň

Államdíj 350 db 10-frankos

3200 m

I. miesto: 1700 fl, II. miesto: 300 fl

1.

Kincsem 4 k.

69

Madden

2.

Lörincz 4 ž.

69.5

Smart

Výrok: Compromiss

forme pod mamuťou váhou samozrejme neštartovala a dostih vyhral Pfeil pred Pharaom a kobylou Holiday. Kincsem štatovala v chudobnejšej Államdíj, Štátnej cene, kde bolo škrtnutých osem koní, vrátane Pfeila, Prince Gilesa a Wild Rovera. Zostal jej jediný súper, o rok starší pravý brat Altony, Hespov zverenec Lörincz Bélu von Gyurkyho a po dohode majiteľov kone prešli dostih v predurčenom poradí.

41. a 42. víťazstvo - Budapešť 1878

20. 10. 1878 Budapešť

Ritter díj

2800 m

I. miesto: 1625 fl

1.

Kincsem 4 k.

61

Madden

Výrok: Walk Over

Náročnú sezónu Kincsem ukončila na októbrovom mítingu v Pešti. V Ritter díj boli len mierne penality a vyšla jej záťaž 61 kilogramov, takže všetkých sedem možných súperov, vrátane Pfeila, Altony a Prince Gilesa, jej išlo z cesty a vyhrala „walk over”, ale o dva dni ju čakal dostih, ktorý takmer ukončil jej neporaziteľnosť.

Do Kancza díj, pre trojročné a staršie kobyly v majetku občanov Rakúsko-uhorskej monarchie, prišlo päť prihlášok a na štartovej listine zostali len Kincsem a jej tréningová kolegyňa Altona, ale tentokrát sa žiadna dohoda nekonala.
Víťazka nemeckých Oaks po zadržaní v Grosser Preis von Baden a treťom mieste vo Wäldchens-Preis zaznamenala jedinečnú víťaznú sériu. Vo Frankfurte štartovala 7. septembra a po 1200-kilometrovom transporte do Debrecína už 13. a 15. septembra vyhrala dve Štátne ceny na 2400 a 3200 metrov, druhú o osem dĺžok pred Wild Roverom. Nasledovala viac ako dvestokilometrová cesta do Kluže, kde 20. a 22. septembra vyhrala Štátne ceny na 3216 a 4824 metrov, z Kluže to bolo viac ako sedemsto kilometrov do Šoprone, kde 28. septembra vyhrala Festetics díj na 2400 metrov pred Wild Roverom a 6. októbra vyhrala vo Viedni Jockey-Klub-Pokal na 3200 metrov.
Ak počítame aj štart v Grosser Preis von Baden, tak to bolo v priebehu 34 dní 8 štartov, 6 víťazstiev, 24 840 metrov odbehnutých v dostihoch a približne 2700 kilometrov strávených vo vlakoch... Obdivuhodná a s ohľadom na možnosti vtedajšej prepravy priam nepochopiteľná okružná jazda.

22. 10. 1878 Budapešť

Kancza díj

2400 m

I. miesto: 3250 fl, II. miesto: 250 fl

1.

Kincsem 4 k.

67.5

Madden

2.

Altona 3 k.

58

Busby

Výrok: 1/2

Kurzy: 1/5 Kincsem

Forma Altony pritom gradovala. Vo Viedni porazila kobylu Tallér a vynikajúceho Pfeila, a jej majiteľ, priateľ Ernő Blaskovicha János Sztáray, v ktorého farbách Kincsem zahájila kariéru, zrejme vycítil jedinečnú šancu. Angažoval špičkového džokeja Toma Busbyho, ktorý Kincsem takmer porazil s Prince Gilesom a ďaleko k tomu nebol ani s Altonou.
Kincsem od štartu diktovala ostré tempo a Altona sa držala pri jej „gurtoch” ako bodliak. Na dištancii sa pokúsila zaútočiť, ale Kincsem jej nápor odrazila a po veľkom boji zvíťazila, podľa peštianskeho spravodaja o pol dĺžky, podľa nemecky píšucich zdrojov o krk, ale ako ďaleko bola od prehry? Tréner Hesp na poslednú chvíľu prinútil Busbyho, aby jazdil s 1.5 kilogramom naviac...

Štatistiky

Kincsem v roku 1878 precestovala približne 4800 kilometrov vlakom a asi 400 kilometrov sa plavila na lodiach. Vyhrala pätnásť dostihov na deviatich mítingoch, na siedmich závodiskách a vybehala 54 232 zlatých, čo podľa prepočtu kúpnej sily podľa algoritmu Rakúskej národnej banky zodpovedá asi 836 tisícom € v roku 2024. Na domácich, rakúsko-uhorských dráhach, získala dvanásť víťazstiev a bola šampiónkou so ziskom 30 872 zlatých.
Dvojkou bol Nil Desperandum, ktorý doma odbehol len dva dostihy, vyhral Derby a St Leger, za čo Aristides Baltazzi zinkasoval 20 075 zlatých. Tretia bola Altona, ktorá vo dvanástich štartoch získala deväť víťazstiev, tri druhé miesta a 16 470 zlatých.

V Rakúsko-Uhorsku bolo v 172 dostihoch vyplatených 298 068 zlatých, z čoho šampión majiteľov, Aristides Baltazzi, získal 39 190 zlatých, druhý Ernő Blaskovics 37 597 zlatých a tretí Hugo Henckel 37 273 zlatých.
Gróf Henckel dominoval v Nemecku, kde v štyridsiatich šiestich štartoch získali jeho kone dvadsaťpäť víťazstiev, desať druhých miest a 135 412 mariek, viac, než druhý a tretí v poradí spolu (vojvoda Hatzfeld 59 420, barón Oppenheim 54 280).
Henckel bol s prepočtovým ziskom 67 706 zlatých aj lídrom rebríčka rakúsko-uhorských majiteľov podľa zisku zo zahraničia. Druhý bol so ziskom 48 210 zlatých Tassilo Festetics, ktorého kone v Anglicku vyhrali štrnásť dostihov, vrátane Molecomb Stakes, Suffolk Stakes, Prince of Wales Cupu a Craven Stakes, a v Nemecku mu Brigand vyhral Grosses Badener Jagdrennen a Grosse Frankfurter. Tretí Ernő Blaskovics si zo zahraničia priviezol 23 710 zlatých.

Šampiónom džokejov v Rakúsko-Uhorsku sa tretíkrát v rade stal Elijah Madden, ktorý v päťdesiatjeden štartoch získal dvadsaťpäť víťazstiev, z toho dvadsaťjeden s Kincsem a s Altonou. Na ďalších miestach skončili džokeji Smart (15) a Butters (11). Šampionát trénerov nebol vedený, ale na domácich dráhach najviac vybehali zverenci Roberta Hespa, 55 271 zlatých. V súčte domácich a zahraničných zárobkov Hesp získal takmer 92 tisíc zlatých a mierne zaostal za Jamesom Waughom, ktorý s koňmi Huga Henckela vybehal 94 979 zlatých, ekvivalent asi 1.46 milióna € v roku 2024.

Cambuscanovi potomkovia získali najviac víťazstiev, štyri na prekážkach a dvadsaťosem na rovine, z toho dvadsaťjeden Kincsem a Altona, a vybehali 60 285 zlatých, ale Buccaneer mal víťaza Derby a St Leger Nil Desperanda, ktorý mu pomohol k titulu šampióna plemenníkov. Buccaneerovi potomkovia získali sedemnásť víťazstiev na rovine, dvanásť na prekážkach a vybehali 69 102 zlatých.

Kincsem - skutočný príbeh, 5. časť