Kincsem - skutočný príbeh, 5. časť

Branislav Ondera

Kincsem - skutočný príbeh, 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť, 6. časť.

Počas prestávky dostihové hviezdy zídu z očí a zídu aj z mysle, ale Kincsem bola v zime 1878/79 pripomenutá, keď Károly Bock zložil skladbu, nazvanú Kincsem Polka, ktorá mala byť šlágrom plesovej sezóny. Okrem toho sa Kincsem stala ak nie úplne prvým, tak jedným z prvých koní a celkovo športovcov, ktorých meno bolo komerčne využité - vo Viedni sa začal predávať „nový anglický módny parfum Kincsem”. Či to bol obchodný úspech nevedno, ale stačí si predstaviť tie škodoradostné komentáre, alebo návody, keď dáma prišla s tým, že by chcela vôňu Kincsem...

Kincsem mala v roku 1878 ťažký začiatok, ťažké leto v Anglicku, vo Francúzsku a v Nemecku, a nemenej ťažký záver sezóny v Budapešti. Zdalo sa, že sa jej éra končí. Objavila sa správa, že odchádza do chovu, čo však Blaskovich krátko nato vylúčil. Kincsem prestal veriť džokej Elijah Madden a s Robertom Hespom sa hneď na konci sezóny dohodoli na rozchode. V novodobých textoch o Kincsem sa hovorí, že Maddena preplatil Baltazzi, to však nie je pravda, to sa týkalo až jeho nástupcu.

Vojtech Pállik: „Džokej Madden”

Thomas Osborne, ktorý v Tate trénoval tucet koní Gustava Springera a štyri Aristida Baltazziho, po smrti džokeja Webera hľadal stajňovú jednotku. Na jar pre neho odjazdil deväť dostihov Michael Hunter, do rakúskeho a nemeckého Derby angažoval na Nil Desperanda Charlesa Archera a na jeseň improvizoval s domácimi jazdcami. V dostihoch, v ktorých Hesp nemal koňa, pre Osborna niekoľkokrát jazdil aj Madden a s Baltazziho Nil Desperandom vyhral St Leger. Na základe toho zrejme vznikla fáma, že mu Springer a Baltazzi ponúkli také podmienky, že bude nepochybne pôsobiť u Osborna. Neskôr vyšla oprava, že Madden údajne požiadal o zrušenie zmluvy a odišiel do Nemecka, tam ale vyšla správa, podľa ktorej nič z toho nebola pravda. Madden sa od Hespa vrátil do služieb prvého prezidenta Union-Klubu, vtedajšej nemeckej dostihovej autority, Huga zu Hohenlohe-Oehringena, vojvodu von Ujest, odkiaľ ho pred tromi rokmi odlákal Hesp. Nastúpil do dostihovej stajne Charlesa Hayhoea v Dahlwitzi a Sporn o jeho návrate napísal, že je šťastlivec so zvláštnym inštinktom pre príchody a odchody - „od vojvodu odišiel pred jeho chudobnými rokmi a teraz, keď Kincsemino slnko zapadá, tento uctievač svetla prichádza za žiarou Antonelliho, Künstlerin, Donnerkeila, Rosabelly a ďalších...”

Vojtech Pállik: „Kincsem s džokejom Maddenom”, 1878.

Nového stajňového džokeja získal Hesp len pár dní pred začiatkom sezóny. Od Josepha Dawsona z Newmarketu k nemu prišiel 23-ročný Joseph Archibald Wainwright, zvaný Archie, džokej mušej váhy, ktorý mal už v mladom veku mnoho skúseností z veľkých britských handicapov. Mal za sebou niekoľko štartov v Cesarewichi a v Cambridgeshire, a v roku 1877 vyhral jeden z vtedajších najcennejších dostihov, goodwoodsky Stewards' Cup, kde v poli 23 štartujúcich priviedol k dvojdĺžkovému víťazstvu spolufavorita Heralda. Navážil 44.5 kilogramu.
Hesp mu na začiatku sezóny 1879 mal čo ponúknuť. V tréningu mal tridsať koní, medzi nimi hviezdy Kincsem, Altonu a osvedčených Hirnöka a Lőrincza. Nádejou do Derby bol druhý z Zukunftspreis a víťaz najbohatšieho rakúsko-uhorského dostihu dvojročných Purdé, na debut čakala polosestra Kincsem Becses (Buccaneer - Waternymph), a nádejne sa javila aj zostava jeho dvojročných koní. V tréningu ich mal desať, medzi nimi pravú sestru víťazky Preis des Jockey-Club Lady Patroness Bájos (Buccaneer - Louise Bonne), nepomenovaného polobrata víťaza Preis des Jockey-Club Nil Desperanda po Bois Rousselovi z Hope a takisto nepomenovaného žrebca po Buccaneerovi z Mineral, teda pravého brata Kisbéra...

Okrem džokeja prišla Kincsem aj o spoločníčku, nie o mačku, ale o kobylu Csalogány. Miklós Blaskovich ju poslal do chovu a Csalogány sa u neho dožila devätnástich rokov. Bola veľmi dobrá chovná kobyla, dala desať žriebät, samých víťazov. Boli medzi nimi víťazka Kanczadij a Stutenpreis Csalfa, druhý z Trial Stakes a Nemzeti Dij Bitorló, tretia z Hazafi Dij Nézsa, tretí zo St Leger Csővár a víťaz Jugendpreis v Baden-Badene Csóró. Do plnokrvného chovu bol zaradený vnuk Csalogány Botond, ktorý bol na dráhe len priemerný, ale dal víťaza Preis des Jockey-Club Carrasca.

43. víťazstvo - Bratislava 1879

Po skúsenosti spred roka Hesp nerobil žiadne experimenty a počkal s Kincsem až do bratislavského mítingu, kde na ňu čakal niekdajší súper z Derby, Tallós.

Po viedenskom Derby mítingu 1877 zdravotné problémy vyradili Tallósa z Union-Rennen a po druhom mieste v Norddeutsches Derby bol chromý, o tri mesiace sa však vrátil a dostal sa do veľkej formy. Baltazzi sa Kincsem vyhýbal, ale na konci sezóny 1877 to bolo naopak - po jeho víťazstvách v Debrecíne, v Šoproni a v Berlíne, kde v Hertefeld-Rennen porazil Regimentstochter a víťaza Norddeutsches Derby Pirata, sa v Prahe Kincsem vyhla jemu a prenechala mu Cisársku cenu I. triedy, v hodnote 7338 zlatých. Blaskovich a Hesp sa uspokojili s Cisárskymi cenami III. a II. triedy, kde Kincsem spolu získala 4675 zlatých.
Tallós, považovaný za jednoznačne najlepšieho koňa hneď za Kincsem, v úvode sezóny 1878 predĺžil svoju víťaznu sériu o tri zásahy a v období, keď sa Kincsem pripravovala na štart v Goodwoode, aj on odcestoval do Británie. Vrátil sa k Josephovi Hayhoeovi, ktorý ho mal pripraviť na jeden z najbohatších dostihov, Cambridgeshire Stakes, kde sa v tom roku pre víťaza nazbieralo 2187 Ł - Kincsem v Goodwood Cupe získala len 480 Ł.
V Cambridgeshire bol Tallós medzi tridsiatimi ôsmimi štartujúcimi tretí favorit s kurzom 8/1. Než sa kone vydali na trať, trvalo to pol hodiny a odštartované bolo na piaty pokus. Tallós od štartu viedol, ale napokon sa prepadol na konečné piate miesto, keď zvíťazil jeden z najlepších koní 19. storočia Isonomy. Medzi porazenými boli okrem iných aj súperka Kincsem z Goodwoodu Lady Golightly a neskorší napajedliansky plemenník Master Kildare.
Tallós zimoval v Newmarkete a na jar 1879 v ďaľšom veľkom dostihu, míľovom Lincolnshire Handicape, skončil v poli porazených a vrátil sa domov. Na aprílovom mítingu vo Viedni, pod záťažou 78.5 kilogramu a s Baltazzim v sedle, bez boja porazil štvoricu súperov a 27. apríla v bratislavskej Carlburger Preis na 2400 metrov ľahko zvíťazil o tri dĺžky pre Altonou a Wild Roverom, ktorým dával výhodu 4 a 3.5 kilogramu. Forma sa zdala byť vynikajúca a tak si Baltazzi hneď na druhý deň trúfol štartovať aj proti Kincsem. Tallósov štart ale nebol úplne istý, pretože mal problémy s kĺbikmi. Opäť mohlo dôjsť k dohodnutému dobehu medzi Kincsem a jej tréningovou kolegyňou, a tak nechal Hugo Henckel z neďalekých Rusoviec na závodisko priviesť Prince Gilesa, aby dohode zabránil, ak by Tallós nemohol nastúpiť.

Na súboj dvoch najlepších koní Rakúsko-Uhorska bolo zvedavých mnoho divákov, ale termín sa bil s každoročnou dobročinnou slávnosťou vo viedenskom Palais Auersperg, ktorú si kvôli prítomnosti členov dvora aristokracia nemohla nechať ujsť. Prešporskí organizátori viedenskej spoločnosti vyšli v ústrety a posunuli začiatok dostihov na 13:00, aby mohli aristokrati už o štvrtej vyraziť špeciálnym vlakom do Viedne. Prvým bodom programu bola Štátna cena na 2400 metrov, v ktorej sa Kincsem mala poprvýkrát predstaviť v sedle s Archiem Wainwrightom.
Wainwright mal premiéru na predošlom mítingu vo Viedni a i keď v siedmich štartoch získal len jedno víťazstvo, ohlasy boli pozitívne. Oproti hrubo a drsne jazdiacemu Maddenovi pôsobil elegantne a ľahko, a noviny napísali, že je to veľmi inteligentný, šikovný a silný mladík, ktorý správne dodržiava pokyny trénera a je dostatočne bystrý, aby počas dostihu dokázal posúdiť súperov. V Bratislave vyhral s Blaskovichovými koňmi obe Štátne ceny, v nedeľu s Purdém a v pondelok s Kincsem, s ktorou Tallósa porazil s veľkým prehľadom, i keď ešte nebola v plnej forme.
Spravodaj Vadász- és Versenylap napísal: „Kincsem vyzerala dobre, ale nie fit, pozorným očiam chýbal dojem vyrážajúcej sily, ktorou vynikal jej súper Tallós, kobyla tento rok pracovala málo a ako sme pochopili od jej trénera, pred Prešporkom zvládla sotva tri či štyri poctivé galopy. Kobyla bola pred súbojom oveľa pokojnejšie, než jej súperi, Myrtle, obrovské zviera, sa od vzrušenia chvela a Tallós sa tiež nepokojne pohupoval, nehovoriac o majiteľoch, tréneroch a džokejoch, ktorých tváre boli v jednej chvíli bledé ako stena a v druhej červené ako tulipán, najmä keď počuli, ako chladnokrvne robia okolostojaci ponuky ponuky proti ich miláčikom.”

28. 4. 1879 Bratislava

Staatspreis

2400 m

I. miesto: 1425 fl, II. miesto: 225 fl

1.

Kincsem 5 k.

72

Wainwright

2.

Tallós 5 ž.

73.5

Butters

3.

Myrtle 3 k.

51

Smart

Výrok: 4 - 4

Okamžite po štarte ostré tempo nadiktovala druhá Hespova zverenkyňa Myrtle, štyri až päť dĺžok za ňou sa viezla Kincsem a ďalších päť strácal Tallós. Po troch štvrtinách trate Kincsem prešla do vedenia a zaútočiť sa pokúsil aj Tallós, ale šampiónka uprostred burácajúceho publika bez problémov dominovala. Podľa nemecky písaných zdrojov vyhrala o štyri dĺžky, zatiaľ čo entuziasticky reportujúci peštiansky stravodaj tradične uviedol väčší náskok, osem až desať dĺžok.

44., 45. a 46. víťazstvo - Budapešť 1879

4. 5. 1879 Budapešť

Gr. Károlyi dij

3600 m

I. miesto: 2025 fl

1.

Kincsem 5 k.

62

Wainwright

Výrok: Walk Over

Na nasledujúcom mítingu sa cesty Tallósa a Kincsem definitívne rozišli. Tallós tam v prvý deň pod Aristidom Baltazzim vyhral Asszonyságok dija - Dámsku cenu na 2400 metrov a Kincsem zamierila do Gróf Károlyi dij. V dostihu s malými penalitami na extrémnej dištancii 3600 metrov nenašla oponenta, zvyšných päť prihlásených koní majitelia poslali do iných dostihov a pripísala si walk over.

6. 5. 1879 Budapešť

Másodosztályú állam-dij

3200 m

I. miesto: 3337.50 fl, II. miesto: 337.50 fl

1.

Kincsem 5 k.

73

Wainwright

2.

Nil Desperandum 4 ž.

70

Madden

3.

Tallér 4 k.

63.5

Smart

Z

NN 3 ž. z Imperatrice

50

Butters

Výrok: 2 - 20

Kurzy: 1/5 Kincsem

Medzeru v nemeckom kalendári využil Elijah Madden a na Baltazziho pozvanie pricestoval na druhý a tretí deň peštianskeho mítingu. 6. mája mal za úlohu pokúsiť sa poraziť Kincsem s Nil Desperandom, s ktorým si v predošlom roku porozumel a vyhral s ním St Leger.

Do Štátnej ceny II. triedy Hesp poslal Kincsem s vodičom, trojročiakom po Kettledrumovi z Imperatrice, ktorý urobil ostré tempo a vypracoval si obrovský náskok. Po míli sa Kincsem a Nil Desperandum vydali za ním, rýchlo ho predstihli a od toho momentu si Archie Wainwright štvorročného súpera strážil a priviedol Kincsem k suverénnemu, dvojdĺžkovému víťazstvu.

V ten deň nádejne debutovala polosestra Kincsem Becses. Hesp ju poslal priamo do Hazafi Dij a Becses skončila v poli piatich kobýl druhá, dve dĺžky za vynikajúcou Ilonou, ktorá pred dvoma dňami vyhrala Egyesűlt Nemzeti dij, o hlavu a dĺžku pred šampiónom dvojročiakov Amaranthusom a Blaskovichovým Purdém.

O dva dni bol Madden v Pešti stopercentný. Vyhral s Tallósom aj s Nil Desperandom, s oboma pred Hespovými zverencami. Míľovú Batthyány-Hunyady dij vyhral Tallós o pol dĺžky pred Purdém a keď už Nil Desperandum nestačil na Kincsem, v 2400-metrovej Kisbéri-dij porazil aspoň jej vodičov - vyhral o dve dĺžky a dĺžku pred žrebcom z Imperatrice a kobylou Myrtle.

8. 5. 1879 Budapešť

I. osztályú államdij

2400 m

I. miesto: 4700 fl, II. miesto: 700 fl

1.

Kincsem 5 k.

76.5

Wainwright

2.

Harry Hall 3 ž.

52.5

Smart

3.

Clarisse 3 k.

51

Butters

0.

Prince Giles I. 5 ž.

68

Busby

0.

Bolygó 4 ž.

65

Corser

Výrok: 2 - krk

Kurzy: 1/4 Kincsem, 4/1 Harry Hall, 8/1 Prince Giles I., 15/1 Clarisse, 15/1 Bolygó

V Štátnej cene I. triedy mala Kincsem k dispozícii vodiča Bolygóa, ale po štarte sa vedenia ujala Clarisse a vytvorila si mnohodĺžkový náskok, pred Bolygóm, Prince Gilesom, Kincsem a Harry Hallom. V polovici sa favoritka začala posúvať, prevzala vedenie a vyhrala ako chcela, o dve dĺžky pred Harry Hallom, ktorý po veľkom súboji s Clarisse vybojoval druhé miesto.

Kincsem niesla mamutiu záťaž 76.5 kilogramu, o 24 a 25.5 kilogramu viac, než kone na druhom a treťom mieste, treba si však uvedomiť, že to boli trojročiaci a bežalo sa začiatkom mája na 2400 metrov. To znamená, že veľkú časť rozdielu v záťaži tvorilo vyrovnanie vekového rozdielu.

Keby sme v ľudských pretekoch nechali spolu bežať žiakov, juniorov a dospelých, a pokúsili by sme sa dať im férové šance, rôzny stupeň telesného vývoja by sme mohli premietnuť do rozdielnej záťaže a nikto by sa tomu nečudoval. V dostihoch ide o to isté, ale nechápu to laici a bohužiaľ, z neznámych dôvodov ani mnoho profesionálov z dostihového prostredia.
Dnes je v prvej polovici mája na 2400 metrov medzi trojročnými a staršími podľa medzinárodných pravidiel predpísaný rozdiel 19 libier, teda 8.5 kilogramu, ale pred 150 rokmi plnokrvník nebol ani zďaleka tak raný ako dnes a predpísané rozdiely boli oveľa vyššie - v danom dostihu 12.5 kilogramu medzi trojročnými a štvorročnými a 3 kilogramy medzi štvorročnými a staršími. Základné záťaže boli 52.5 kg pre trojročných Harry Halla a Clarisse (s úľavou 1.5 kg pre kobyly), 65 kg pre štvorročného Bolygóa, 68 kg pre päťročného Prince Gilesa a 66.5 pre Kincsem. Na tieto záťaže sa treba dívať ako na rovnocenné. Kincsem bola podľa propozícií za dve a viac víťazstiev s cenou nad 5000 zlatých zaťažená penalitou 10 kilogramov a zorientovaní turfmani vedia, že to na 2400 metrov zodpovedá dvadsiatim dĺžkam.
Oveľa pozoruhodnejší bol „vzpieračský” výkon Archieho Wainwrighta - džokej, vážiaci okolo 47 kilogramov, musel na váhu odniesť dobrých tridsať kíl...

47. a 48. víťazstvo - Viedeň 1879

Na viedenský Derby míting Hesp priviezol trinásť koní, medzi nimi Kincsem a jej polosestru Becses, Derby ašpiranta Purdého a Altonu.
Vrchol mítingu, Preis des Jockey-Club, bol odbehnutý ako druhý dostih úvodného dňa a veľmi dobrý výkon predviedol Blaskovichov Purdé, ktorý sa s „pari” favoritom Amaranthusom oddelil od poľa, ale súboj o víťazstvo prehral o pol dĺžky. Tretia Ilona strácala šesť dĺžok.

18. 5. 1879 Viedeň

Staatspreis II. Kl.

2800 m

I. miesto: 3200 fl, II. miesto: 200 fl

1.

Kincsem 5 k.

72.5

Wainwright

2.

Prince Giles I. 5 ž.

70.5

Busby

Výrok: 10

Kurzy: 8/100 Kincsem, 8/1 Prince Giles I.

Hneď v nasledujúcom dostihu prišla na rad Kincsem a majitelia zo Štátnej ceny II. triedy škrtli štyri zo šiestich prihlásených koní. Walk overu opäť zabránil gróf Hugo Henckel. Jeho Prince Giles I. odvodil 1800 metrov, s minimálnym náskokom pred Kincsem a po tom, ako v poslednom oblúku zle došliapol a stratil niekoľko dĺžok, si Kincsem dokentrovala po desaťdĺžkové víťazstvo.

Škrtnutí zo Štátnej ceny II. triedy boli okrem iných aj Tallós, Nil Desperandum a trojročná Clarisse. Tallósa Baltazzi o dva dni neskôr poslal proti trojročnému Purdému do Trial Stakes, ale ani jeden neuspel. Na míľovej dištancii nechytili rýchlu Clarisse, ktorá od rovnako starého Purdého dostávala 8.5 kilogramu a vyhrala o dve dĺžky. Šesť desatinový favorit Tallós skončil bez peňazí tretí.

20. 5. 1879 Viedeň

Staatspreis I. Kl.

3200 m

I. miesto: 5150 fl, II. miesto: 150 fl

1.

Kincsem 5 k.

73

Wainwright

2.

Bolygó 4 ž.

65

Prior

3.

Prince Giles I. 5 ž.

68.5

Busby

Výrok: 3

Kurzy: 1/12 Kincsem, 15/1 Prince Giles I., 15/1 Bolygó

Nil Desperandum sa mal s Kincsem stretnúť v Štátnej cene I. triedy, ale na poslednú chvíľu bol škrtnutý a tak sa do akcie opäť zapojil pre takéto prípady vždy pripravený Prince Giles. Kincsem mala na dvojmíľovej trati k dispozícii stajňového kolegu Bolygóa, ktorý splnil úlohu vodiča a Prince Giles, o ktorom noviny napísali, že ho to už nebaví, bol v polovici dostihu porazený. Blaskovichova dvojica prišla hlava-hlava po dištančný medzník a potom si Kincsem dokentrovala po pohodlné víťazstvo.

Nil Desperandum bol zo súboja s Kincsem škrtnutý, aby zostal čerstvý pre bohato platený Freudenauer Handicap, ale tak ako s Tallósom, aj s ním to Baltazzi prešpekuloval a ako „pari” favorit dobehol bez peňazí tretí.
V Henckel-Stakes na 2000 metrov svoj druhý životný štart absolvovala polosestra Kincsem Becses a opäť dobehla druhá. Ďalší štart už nepridala a odišla do chovu.

49. víťazstvo - Berlín 1879

Krátko po viedenskom mítingu dorazila Hespova výprava do Berlína a ako hovorí výstrižok, základňu mala v hoppegartenskom žrebčíne Union. V článku je popis Kincsem, i tvrdenie, že 17. júna v Silberner Schilde získa svoje päťdesiate víťazstvo.

Autor článku trochu predbiehal, ale päťdesiate víťazstvo by sa hoppegartenským organizátorom celkom hodilo. Tamojšie dostihy oslavovali päťdesiatročné jubileum a pri tej príležitosti zorganizovali v berlínskom Hoteli zum Kaiserhof veľké slávnosti a výstavu dostihových trofejí, získaných nemeckými majiteľmi. Na čestnom mieste sa vynímali Stewards' Cup a Chesterfield Cup, ktoré v júli 1850 získal v Goodwoode Taurus grófa Friedricha von Hahna.
Oslavy polstoročného jubilea domácim narušili najsilnejšie rakúsko-uhorské stajne, ktoré si rozobrali víťazstvá z najväčších dostihov mítingu. Union-Rennen vyhral Picklock grófa Huga Henckela, pred bočiacou Künstlerin, o dva dni vyhrala Ilona baróna Gustava Springera Stuten-Rennen (dnešnú Preis der Diana), o krk pred Künstlerin, a hlavný dostih tretieho dňa mítingu si pripísala Kincsem.

Závodisko v Hoppegartene.

Závodisko v Hoppegartene.

Prvé dostihy sa v Berlíne odohrali v roku 1829, pri príležitosti svatby princa Wilhelma von Preussen, s princeznou Augustou von Sachsen-Weimar. Z princa sa medzičasom stal pruský kráľ Viliam I., ktorý v roku 1866 viedol vojnu proti Rakúsku a v roku 1871 sa stal prvým cisárom zjednoteného Nemecka.
17. júna 1879 cisár poctil návštevou Hoppegarten, aby odovzdal putovnú čestnú cenu, strieborný štít, v dostihu s jasne rozdanými kartami. Prihlášky do tretieho ročníka Silberner Schild Seiner Majestät des Kaisers boli zoznamom najväčších hviezd Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ale bol to dostih bez penalít a za takých okolností pred Kincsem všetci cúvli. Zo štyridsaťtri prihlásených koní a z dvadsaťjeden po prvom škrtaní, štartovali proti Kincsem len dva kone, ktoré márne hľadali formu z predošlej sezóny, jej tréningová kolegyňa Altona a jediný nemecký zástupca, obhajca víťazstva Vitus.
Vitus, ktorého James Cooter trénoval v Dahlwitzi, v susedstve Hoppegartenu, od prehry s Prince Gilesom spred roka neukázal nič, čo by mu dávalo nejakú šancu, ale štartovať viac-menej musel. Podľa propozícií bol totiž povinný obhajovať víťazstvo, alebo zaplatiť odstupné 300 mariek (dnešných cca 1900 €), takže štart jeho majiteľa vyšiel lacnejšie než neúčasť a napokon ešte aj čosi získal.

17. 6. 1879 Berlín

Silberner Schild Sr. Majestät des Kaisers

2400 m

I. m.: 14 400 Mk, II. m.: 1200 Mk, III. m.: 200 Mk

1.

Kincsem 5 k.

63.5

Wainwright

2.

Altona 4 k.

60.5

Busby

3.

Vitus 4 ž.

62

Whiteley

Výrok: 3 - 20

Kurzy: 1/10 Kincsem, 15/1 Altona, 20/1 Vitus

Pred dostihom sa spustila veľká búrka, i tak ale bolo odštartované a Kincsem sa podmienkami nenechala vyrušiť. Pôvodý popis hovorí: „Uprostred hromov, bleskov a prúdov dažďa vypustil pán Wackerow tri kone a favoritka sa okamžite ujala vedenia, niekoľko dĺžok pred Vitusom a Altonou. Na Henckelovej strane, na dlhej strane pozdĺž rieky, po dahlwitzký roh zostalo toto poradie, potom Vitus skončil a prepadol sa na posledné miesto. Obe kobyly medzitým pokračovali v ceste, Altona nebola schopná dostať sa ku svojej krajanke a takmer bez odporu bola porazená o tri dĺžky. Samotná Altona videla cieľ dvadsať dĺžok pred Vitusom.”

Na hromobitie nedbal ani staručký, 82-ročný cisár a pozorne si prezrel zázračnú kobylu. Od dvorných dám, ktoré ukoristili niekoľko prameňov z jej hrivy, sa nechal informovať, že Ernő Blaskovich nie je prítomný kvôli povinnostiam pri žatve a vyjadril spokojnosť s tým, kde bude putovná trofej.

Letná prestávka

Kincsem sa z Hoppegartenu vrátila domov a s ňou aj Blaskovichov trojročiak Purdé, ktorý sa po berlínskych víťazstvách Picklocka a tretej z Preis des Jockey-Club Ilony, stal favoritom Norddeutsches Derby, ale v tréningu mal nehodu a kríval.
Kincsem bola zdravá a tréningové správy z Gödu hovorili, že v práci chodí ako nikdy predtým. Prečo teda dostala prestávku? Hesp, respektíve Blaskovich, sa vyhli nasledujúcemu mítingu v Hannoveri, kde o Kincsem nestáli. Na ostatných nemeckých závodiskách mala medzi organizátormi priaznivcov a dočkala sa vrelého privítania a veľkej publicity, ale v Hannoveri jej hodili pod nohy poleno a v Grosser Preis von Hannover zaviedli novú, 14-kilogramovú penalitu, ktorá by postihla len ju a v Grosser Preis by nosila rovných 80 kilogramov...
K rozhodnutiu neštartovať tam, zrejme prispelo i to, že pred rokom, počas cesty do Anglicka, Kincsem v Hannoveri odmietla piť vodu. Dlhé roky sa traduje, že to bolo kvôli jej svojráznej povahe, to ale môžeme s istotou vylúčiť, pretože piť odmietla aj Altona a kone Huga Henckela mali zdravotné problémy, čo pozornosť od údajných povahových zvláštností Kincsem obracia iným smerom. Keď dáme bokom úvahu, že by rakúsko-uhorským koňom chcel niekto úmyselne ublížiť, problémom zrejme bola studňa, kontaminovaná odpadom zo susedného bitúnku, alebo z muničných skladov - v 19. storočí bol pojem „ochrana životného prostredia” neznámy a k mestskému vodovodu bolo vtedajšie závodisko Kleine Bult pripojené až v roku 1879. Pre kone ich ošetrovatelia zrejme hľadali iný vhodný zdroj čistej vody a vznikla historka, ktorú si neskôr privlastnili v Baden-Badene a ešte ju vyšperkovali dodatočným „nálezom” prameňa, z ktorého vraj napájali Kincsem...
Že v Hannoveri čosi nie je v poriadku si všimli aj v Uhorsku a peštianske noviny diplomaticky zvoleným tónom napísali, že hannoverský vzduch a voda majú zrejme na uhorské kone nepriaznivý vplyv, pretože tam už druhý rok nič nevyhrali.

Na Derby mítingu v Hamburgu už bolo všetko ako má byť. Festeticsov Bánk Bán vyhral Eröffnungs-Rennen a Hessen-Preis, Henckelova Little Digby odbehla v priebehu štyroch dní tri dostihy, vyhrala Hansa-Rennen a Gyldensteen-Rennen na 2000 a 1400 metrov, a bola druhá v Pokali na 950 metrov.
Favoritom Norddeutsches Derby bol Henckelov Picklock, ale skončil na vzdialenom štvrtom mieste a v súboji o víťazstvo ho zastúpil stajňový kolega Aaron, ktorý napokon skončil druhý, 1 3/4 dĺžky za Künstlerin. Na druhý deň Aaron vyhral Renard-Rennen pred Hespovou Altonou, ktorej predtým tesne uniklo víťazstvo v bohatom Grosses Hamburger Handicape, kde v poli porazených skončili Prince Giles a Nil Desperandum.

50. víťazstvo - Frankfurt nad Mohanom 1879

Friedrich Wilhelm, Landgraf von Hessen
(*1820 - †1884)

Kincsem sa opäť vydala na cestu 15. augusta 1879. Smerovala do Frankfurtu nad Mohanom, do dostihu, ktorý sa volal Ehrenpreis Seiner Königliche Hoheit des Landgrafen Friedrich Wilhelm von Hessen, teda Čestná cena jeho kráľovskej výsosti landgrófa Friedricha Wilhelma Hesenského. Bežalo sa o putovnú trofej, ktorú mal do trvalého vlastníctva získať trojnásobný víťaz. Finančná cena bola len 1550 mariek, t.j. 775 zlatých, štart teda nedával veľký zmysel, ale Ernő Blaskovich dostal špeciálne pozvanie od Friedricha Wilhelma. Kincsem bola landgrófova obľúbenkyňa, pred rokom za ňou cestoval až do Goodwoodu a pri jej predošlom štarte pricestoval do Hoppegartenu, kde ju navštívil v stajni. Blaskovich jeho pozvanie zo zdvorilosti prijal a po jubilejné, päťdesiate víťazstvo, poslal Kincsem do jeho dostihu do Frankfurtu.

Víťazstvo spred roka, keď sa míting konal až po Grosser Preis von Baden, obhajoval zberateľ čestných cien Hugo Henckel, ale obhajca Prince Giles mal po poslednom mieste vo Frankfurter Handicape problémy s odštiepenou rohovinou a tak tréner Waugh do dostihu nasadil trojročnú Little Digby (Digby Grand), ktorá sa v lete na nemeckých dráhach dostala do dobrej formy a vyhrala štyri z posledných šiestich štartov.
Domáce farby kniežaťa Huga zu Hohenlohe-Oehringena reprezentoval Blue Rock (Blue Gown), ktorý mal v tom roku na konte sedem víťazstiev a štartovú listinu doplnila víťazka dánskeho Derby a najlepší kôň Škandinávie z predošlej sezóny Apple Blossom (Toxophilite), ktorá sa dostihu zúčastnila, aby splnila podmienky pre štart v nasledujúcom Abschieds-Handicape.

25. 8. 1879 Frankfurt nad Mohanom

Ehrenpreis

2800 m

I. m.: 1500 Mk, II. m.: 350 Mk

1.

Kincsem 5 k.

63

Wainwright

2.

Blue Rock 3 ž.

53.5

Madden

3.

Little Digby 3 k.

52

Busby

Z

Apple Blossom 4 k.

64

Whiteley

Výrok: 4 - 20

Kurzy: 1/20 Kincsem

Kincsem mala v danej konkurencii kurz len jednu dvadsatinu (0.05) a Archie Wainwright nepripustil žiadne pochybnosti. Hneď po štarte ju poslal do vedenia, pred Blue Rockom a Little Digby, ktorí sa s ňou v prvom okruhu držali. V závere sa Kincsem súperom stále viac a viac vzďaľovala a vyhrala v kentre o štyri dĺžky pred Blue Rockom, v ktorého sedle zúrivo jazdiaci Elijah Madden druhýkrát zažil, aké to je, byť porazený Kincsem.

Blue Rock v nasledujúcom štarte vyhral Grosses St. Leger-Handicap a sezónu zakončil ako druhý najbohatší kôň za stajňovou kolegyňou Künstlerin, ale Sporn napísal, že on je najlepší kôň v stajni a dokáže veci, ako žiaden iný trojročiak. Blue Rock bol obrovský kôň a knieža Hohenlohe ho neskôr predal do Hauptgestütu Trakehnen, do východného Pruska, kde však pôsobil len osem dní a pripustil dve kobyly. Zistilo sa, že je takzvaný „roarer” a bol vrátený predošlému majiteľovi. Žrebčín zanikol, keď bola obec Trakehnen začlenená do Ruskom okupovanej takzvanej Kaliningradskej oblasti.
Little Digby zanechala výraznú stopu v chove na územi dnešného Slovenska. Jej syn Dictator ako trojročný vyhral sedem dostihov, vrátane Silbernes Pferd, Goldene Peitsche a Friedrich Franz-Rennen. Po niekoľkých rokoch v Henckelovom rusoveckom chove Dictatora kúpil rytier Rudolf Wiener von Welten, majiteľ žrebčína v Hubiciach (po maďarsky Gomba), ktorému dal žrebca Gombu, víťaza Graf Hugo Henckel Memorialu, Trial Stakes a Austria Preis, otca skvelého San Gennara, víťaza rakúsko-uhorskej Trojkoruny a dvojnásobného víťaza Austria Preis.

O ďalšie rakúsko-uhorské úspechy sa vo Frankfurte postarali predovšetkým zverenci Jamesa Waugha, vo farbách Huga Henckela. Druhý z Norddeutsches Derby Aaron vo Wäldchen-Preis prehral s tretím z Derby Donnerkeilom, ale na druhý deň mu v Alexander-Rennen prehru vrátil. Víťazstvo si Henckel pripísal aj vo Frankfurter Handicape, ktorý po neúspechu indisponovaného favorita Prince Gilesa vyhrala jeho o rok mladšia pravá sestra Phoebe, a rakúsko-uhorské víťazstvo sa zrodilo aj v Grosse Frankfurter Steeple-Chase, ktorú pod Hectorom Baltazzim ovládla polokrvná Victoria, neskoršia dvojnásobná víťazka Veľkej pardubickej.
Hesp okrem Kincsem sedlal vo Frankfurte aj Altonu, ktorá bola v Union Klub-Preis jediná rakúsko-uhorská reprezentantka a „pari” favoritka, ale neuspela, keď sa zrodil dobeh Hessenpreis - Rococo - Altona - Sabinus. Všetci štyria účastníci boli odchovaní v Rakúsko-Uhorsku.

51. víťazstvo - Baden-Baden 1879

Do Baden-Badenu pricestovala Kincsem v spoločnosti štyroch tréningových kolegov, aby obhajovala víťazstvo v Grosser Preis von Baden, ale míting sa pre rakúsko-uhorské stajne nevyvíjal dobre. Počas prvých dvoch dní zaznamenala jediné rakúsko-uhorské víťazstvo Victoria, keď obhájila víťazstvo v Grosses Badener Jagd-Rennen. Hespovi dvojročiaci Bájos, Merény a Homespun sa neumiestnili v Zukunftspreis a v Jugend-Preis, Altona dobehla v poli porazených v Kosmopolitisches Handicape.

Tréning v Iffezheime.

V posledný deň mítingu bola jedinou rakúsko-uhorskou nádejou Kincsem, proti ktorej bolo do Grosser Preis von Baden prihlásených 25 súperov, medzi nimi aj vynikajúca dvojica lorda Roseberyho, účastník Derby 1878, víťaz Her Majesty's Plate a Ascot-Stakes Ridotto, a predovšetkým Touchet, ktorý v Cambridgeshire Stakes 1878 dobehol druhý za Isonomym, pred La Merveillom, Hamptonom a Tallósom. Do sezóny 1879 vstúpil víťazstvom v Lincolnshire Handicape a v Ascot Gold Cupe bol tretí za vynikajúcimi Isonomym a Insulaireom. Roseberyho dvojica však bola škrtnutá ešte pred návratom Kincsem z letnej prestávky a s nimi aj ďalší kôň s vynikajúcimi britskými výsledkami, osemročný Dalham, víťaz Chesterfield Cupu, City and Suburban Handicapu, Epsom Cupu, Ascot Plate, Craven Stakes, Alexandra Plate.
Po škrtaní zostalo na prihláškach osem koní a na štarte mala Kincsem napokon len troch protivníkov, všetkých z Dahlwitzu pri Hoppegartene. Jej hlavnou súperkou bola trojročná Künstlerin (Flibustier), odchovankyňa žrebčína Huga zu Hohenlohe-Oehringena v Olschowe, v Hornom Sliezsku, ktoré bolo po II. svetovej vojne pripojené k Poľsku. Trénoval ju Charles Hayhoe a ako dvojročná vyhrala dva zo štyroch štartov. V roku 1879 odbehla pred Grosser Preis von Baden desať dostihov a získala sedem víťazstiev. V Henckel-Rennen (2000 Guineas) skončila tretia, v Union-Rennen a v Stuten-Rennen (Oaks) druhá, ale potom prelomila smolu a získala štyri víťazstvá v rade, Grosser Preis von Hannover pred Baltazziho Nil Desperandom, Norddeutsches Derby pred Aaronom, po diskvalifikácii pôvodného víťaza Aarona jej pripadlo víťazstvo vo Friedrich-Franz-Rennen a vo Frankfurte si pripísala Staatspreis.
Outsidermi boli premožitelia Altony z Frankfurtu, kobyla Hessenpreis (Buccaneer) a žrebec Rococo (Ostreger). Pravá sestra Tallósa vo farbách baróna Oppenheima u trénera Daleyho spočiatku behala bez mena, ale po ťažko vybojovanom víťazstve v Hessen-Preis 1878 si vyslúžila svoje meno. V lete roku 1879 sa dostala do slušnej formy, keď vo Frankfurte vyhrala zmienenú Union Klub-Preis a Stadtpreis.
Rococo vo farbách svojho chovateľa, baróna Alexandra von Bethmanna z Křinca, prezidenta Böhmische Rennvereinu (Českého dostihového spolku), ako trojročný dvakrát vyhral v Prahe, a ako štvorročný vyhral Frankfurter Handicap a peštiansky Nagy Handicap. Potom bol predaný a v roku 1878 vo farbách Antona Apponyiho z Oponíc na domácich dráhach nezvíťazil, vo viedenských Štátnych cenách bol tretí a druhý za Kincsem. Presadil sa až v bohato dotovanom Grosses Hamburger Handicape, po ktorom ho od Apponyiho kúpil nemecký majiteľ, barón Carl von Langen-Belitz. Svoju bojovnosť Rococo predviedol aj u trénera Cootera, u ktorého v roku 1879 vyhral štyri veľké handicapy, Flibustier-Handicap, Silbernes Pferd, Jubiläums-Handicap a Grosses Hamburger Handicap.

„Kincsem stála pred divákmi v brilantnom stave, prekypujúca silou a svalmi, s hlboko bronzovo lesklou srsťou, hlavu a krk víťazne zdvihnutú, akoby v očakávaní slávneho dňa, ktorý jej bol predurčený” - napísal týždenník Sporn, podľa ktorého mali diváci výsledok vopred spečatený a nerátali ani s náhodou, ktorá by mohla zabrániť päťdesiatemu prvému triumfu skvelo vyzerajúceho uhorského zázraku. Kurzy však boli trochu podozrivé. Kincsem bookmakeri ponúkali najskôr 1/6 (0.17) a neskôr 2/11 (0.18), ale kurz Künstlerin tomu nezodpovedal, nebrali na ňu viac než 4/1. Začalo sa šepkať, že favoritka bude porazená...
Ernő Blaskovich v Baden-Badene nebol a Robert Hesp sa na poslednú chvíľu rozhodol zmeniť jazdca a už pripravenému Archiemu Wainwrightovi prikázal, aby odovzdal čiapku a dres Tomovi Busbymu. Podľa článku v Sporne sa mladý džokej dokonca rozplakal a pýtal sa Hespa na dôvod, ten mu ale odmietol odpovedať s tým, že to urobí neskôr. Dalo by sa očakávať, že odhalenie nejakého sprisahania zatrasie kurzami, ale stal sa pravý opak, ring zostal v kľude a Kincsem dokonca ešte stúpla na dve desatiny.
Stajňový džokej Huga Henckel, Tom Busby, jazdil proti Kincsem najčastejšie zo všetkých. Ak samostatne započítame oba rozbehy predošlého ročníka Grosser Preis von Baden, jazdil proti nej tridsaťjedenkrát a dvakrát bol veľmi blízko víťazstvu, keď s ňou pred rokom s Prince Gilesom dosiahol súčasný dobeh a v Kanczadij s Altonou. Dotretice sa mu neporaziteľnosť Kincsem, tentokrát asi nechtiac, podarilo ohroziť v Grosser Preis von Baden...

2. 9. 1879 Baden-Baden

Grosser Preis von Baden

3200 m

I. m.: 22 300 Mk, II. m.: 2000 Mk

1.

Kincsem 5 k.

64.5

Busby

2.

Künstlerin 3 k.

51

Madden

3.

Hessenpreis 4 k.

55.5

Sopp

4.

Rococo 6 ž.

59.5

Whiteley

Výrok: 3/4 - 1/2 - 3

Kurzy: 1/5 Kincsem, 4/1 Künstlerin, 20/1 Hessenpreis, 20/1 Rococo

„Žrebec odštartoval pred Kincsem, za ktorou s odstupom dĺžky nasledovala Künstlerin a za ňou s rovnakým odstupom Hessenpreis. Toto poradie sa udržalo popri tribúnach, až po koniec protiľahlej strany. Pred rastattským rohom sa favoritka posunula ku žrebcovi a zvýšila tempo. Rococo v oblúku urobil takmer maximum a husí pochod sa rozpadol, keď sa Kincsem ujala vedenia, s Künstlerin po pravej strane a Rococom vo vnútornej stope. V rovine Kincsem sebavedomo viedla pred Künstlerin a vyčkávajúcou Hessenpreis, Rococo už bol porazený. Na dištancii sa Busby pokúsil rozhodnúť a začal Kincsem pobádať. Künstlerin však mala dostatok síl, aby sa jej udržala a na niekoľko cvalových skokov dostala hlavu dopredu, čo podnietilo Busbyho vziať bič a začať jazdiť naplno, zatiaľ čo Hessenpreis sa v tom istom momente začala približovať. Kincsem napokon v momente ohrozenia našla nohy, poslušne sa natiahla, s viditeľnou námahou sa odpútala a porazila o trištvrte dĺžky Künstlerin, ktorá za sebou nechala Hessenpreis len o pol dĺžky. Nejazdený Rococo skončil tri dĺžky za treťou.” - toľko hovorí popis dostihu.

Podľa uhorských novín Busby povedal, že mal všetko pod kontrolou a nežiadal od Kincsem viac, než bolo treba, ale nemecký Sporn napísal, že vavrín bol tvrdo vybojovaný a mala na sebe stopy bitky. Keď bola v nebezpečenstve, Busby jej uštedriť ťažké rany a z bokov jej kvapkala krv, zatiaľ čo vynikajúco pripravená Künstlerin nemala skrivený ani vlások, Madden ju jazdil bez ostrôh. Busby bol v sedle Kincsem prehnane sebavedomý, zle vyhodnotil nebezpečenstvo, vyplývajúce z pomalého tempa a nevyužil jej vytrvalosť, ale pomalé tempo uviedol ako príčinu prehry Künstlerin aj Madden.
Kincsem sa stala prvou viacnásobnou víťazkou Grosser Preis von Baden a trvalo pol storočia, než sa objavil ďalší - rokoch 1927 až 1929 trikrát vyhral Oleander. Po ňom Grosser Preis von Baden dokázali dvakrát vyhrať Espresso, Marduk, Acatenango, Mondrian, Lando, Tiger Hill, Warrsan a Danedream, ale na ďalšieho trojnásobného víťaza dostih čaká už takmer sto rokov.

Zmena jazdca na Kincsem mala ešte v ten deň dohru - Archie Wainwright podal sťažnosť proti Hespovi. Na dostihoch bolo prítomných niekoľko členov Sport-Komité a prípad okamžite začali vyšetrovať. Hesp pred komisiou uviedol, že správa od jeho stajníka, že videl trénera Hayhoea rozprávať sa a žartovať s Wainwrightom, mu dala dôvod domnievať sa, že mohli hovoriť o poškodení Kincsem. Po preukázaní neviny prezident výboru ubezpečil Wainwrighta o sympatiách jeho členov, dali mu osvedčenie o nevine, ale nič viac urobiť nemohli. Majiteľ a tréner mali právo kedykoľvek džokeja zmeniť, ale Hesp sa neoslobodil spod obvinenia z unáhleného konania, ktoré si podľa výboru bude musieť zodpovedať doma, pred Blaskovichom, ktorý mal s Wainwrightom podpísanú zmluvu.
Paradoxné je, že kým Archieho Wainwrighta spod podozrenia očistili, Tom Busby, ktorý mal zabrániť domnelému sprisahaniu, sa sám o niekoľko rokov zaplietol do ovplyvňovania výsledkov dostihov a dostal dlhý dištanc.

Tom Busby
(*1854 - †1929)

Tom Busby sa narodil v roku 1854 v Liverpoole, ako syn kočiša. V štrnástich išiel do učenia k trénerovi Johnovi Osbornovi do Middlehamu, kde bol až do odchodu do Rakúsko-Uhorska. Ako devätnásťročný v roku 1873 získal svoj najväčší britský úspech, víťazstvo v Gold Vase na mítingu Royal Ascot, v sedle trojročného Thorna, s ktorým vyhral aj York Cup, Derby Trial Plate v Newmarkete a North Derby v Newcastli. V roku 1874 ho angažoval Hugo Henckel, od ktorého po sporoch s trénerom Waughom v roku 1884 odišiel. Bol úspešným a veľmi populárnym džokejom, počas pôsobenia v Rakúsko-Uhorsku bol šesťkrát šampiónom a okrem iného získal po tri víťazstvá v Preis des Jockey-Club (Vederemo, Tartar, Fenék) a v Norddeutsches Derby (Oroszvár, Tartar, Potrimpos).

V roku 1891 sa vo Viedni odohral škandál, keď v Grosses Abschieds-Handicape, s cenou 5000 zlatých pre víťaza, prekvapivo vyhrala outsiderka Judica s Richardom Coatesom. Džokeji vtedy mohli vsádzať len na kone, ktoré sami jazdili a Coates v tom dostihu v stávkach vyhral ohromujúcu sumu 300 000 zlatých, ekvivalent dnešných asi päť miliónov €, čo bola ďaleko najvyššia výhra v tom roku. Ako bol do podozrivej výhry zapletený Tom Busby, ktorý v tom dostihu nejazdil, nevedno, faktom je, že Coates a Busby dostali časovo neohraničený dištanc, päť džokejov dostalo dištanc na jeden rok a jeden džokej na pol roka.
Dištanc Busbymu zrušili v lete roku 1893 a k jazdeniu sa vrátil v Nemecku, kde získal ďalšie dve víťazstvá v Derby (Impuls, Trollhetta) a s piatim víťazstvami dodnes patrí medzi najúspešnejších jazdov Deutsches Derby. Jazdil až do 20. storočia - v roku 1902 vyhral Grosser Preis von Berlin a skončil s jazdením ako jeden z najstarších džokejov na svete.

52. víťazstvo - Šoproň 1879

Po návrate do Uhorska si Hesp s Blaskovichom situáciu vyjasnili a tréner nechal v novinách uverejniť nasledujúce vyhlásenie: „Podpísaný potvrdzuje, že jeho podozrenia voči džokejovi Wainwrightovi v Badene, založené na chybných informáciách, boli neopodstatnené a jeho konanie voči nemu bolo vzhľadom na krátkosť času unáhlené, čo považujem za povinnosť verejne priznať. V Budapešti, 10. septembra 1879, Robert Hesp, tréner.”

Archie Wainwright pokračoval ako Hespov džokej a zdalo sa, že nedorozumenie je vyriešené, ale vzťahy zrejme zostali narušené a istá nedôvera pretrvala. Boris Czetwertynski a János Sztáray, ktorí boli v Baden-Badene osobne prítomní, v Debrecíne na svoje kone posadili Busbyho, ale Wainwright dvakrát porazil Altonu s Hespovými ešte nepomenovanými trojročiakmi.

29. 9. 1879 Šoproň

Államdíj 350 db 10-frankos

3200 m

I. miesto: 1550 fl

1.

Kincsem 5 k.

72

Wainwright

Výrok: Walk Over

V Kolozsvári sa vrátil na Altonu a vyhral s ňou Štátnu cenu, a v Šoproni na dvojročnú Bébé, s ktorou vyhral Széchényi dij. Akosi sa mu nedarilo len s Blaskovichovými koňmi a jediné jesenné víťazstvo pre neho získal s Kincsem v Šoproni, kde boli do Štátnej ceny prihlásené len tri kone a po škrte Harry Halla a Prince Gilesa to bol walk-over.

Na prvom dni jesenného viedenského mítingu Wainwright ešte jazdil pre Hespa, ale pred nasledujúcim dňom ho zlákal Aristides Baltazzi a v Handicape na 3200 metrov zvíťazil v sedle Tallósa, pred stajňovým kolegom Nil Desperandom a Hespovou Altonou. Tým sa jeho pôsobenie u Hespa uzavrelo.

53. a 54. víťazstvo - Budapešť 1879

Budapeštianske závodisko bolo vybudované na okraji mesta, v dnešnom IX. obvode Ferencváros. V období priemyselnej revolúcie, v druhej polovici 19. storočia, začali na okrajoch veľkomiest celej Európy vyrastať továrne a priemyselné podniky a peštianske závodisko sa ocitlo medzi veľkokapacitnou ošipárňou a chemickou továrňou. Takmer neustále sa tam šíril neznesiteľný zápach a farebné chemické oblaky, a závodisko muselo byť zatvorené. Nové sa začalo budovať v susedstve železničnej stanice Keleti, na mieste, kde je dnes futbalový štadión Ferenca Puskása.
Záverečný dvojdňový míting sezóny 1879 bol rozlúčkou so starým závodiskom, ale ako sa neskôr ukázalo, stavba sa oneskorila a jarný míting sa ešte odohral na starej dráhe. Nové závodisko bolo otvorené na jeseň 1880.

Plán starého závodiska v Budapešti.

19. 10. 1879 Budapešť

Ritter dij

2800 m

I. miesto: 1575 fl

1.

Kincsem 5 k.

65

Busby

Výrok: Walk Over

Na rozlúčke so starým závodiskom sa zúčastnila aj Kincsem. Do Ritter dij bolo prihlásených sedem koní a pod vyrovnanými záťažami sa proti nej nikomu nechcelo. Škrtnutí boli Tallós, Nil Desperandum a Clarisse, a keď boli škrtnutí aj trojročiaci Rifleman a Kedvesem grófa Huga Henckela, mohol sa jeho stajňový džokej Tom Busby vrátiť na Kincsem. Škrtnutá bola aj Hespova zverenkyňa Dagmar a tak Busbymu stačilo odvážiť sa a predviesť skúšobný cval pred tribúnami.

Hugo Henckel škrtol kobyly Little Digby a Kedvesem aj z Kancza díj a umožnil Tomovi Busbymu pripísať si s Kincsem ďalšie víťazstvo, proti dvom súperkám so ženskými menami, Dagmar a Ilone. Hespova zverenkyňa Dagmar (Ostreger) Jánosa Sztáraya bola dobrá handicapová kobyla. V tom roku vyhrala handicapy v Bratislave, vo Viedni, v Košiciach, v Debrecíne, a v berlínskom Silbernes Pferd bola druhá za Rococom, ale podľa priebehu sa zdá, že v Kancza díj plnila úlohu vodičky.
Hlavnou súperkou Kincsem bola trojročná Ilona (Cambuscan), ktorú pre baróna Gustava Springera trénoval Thomas Osborne v Tate. Ako dvojročná neštartovala a sezónu 1879 zahájila vo veľkom štýle - vo Viedni vyhrala Eröffnungs-Rennen a v Trial Stakes bola druhá za šampiónom Amaranthusom, v Pešti v priebehu troch dní vyhrala Nemzeti díj pred Amaranthusom a Hazafi Díj pred polosestrou Kincsem Becses. Na nasledujúcom mítingu vo Viedni sa jej príliš nedarilo a v Preis des Jockey Club a v Staatspreis III. Kl. obsadila tretie miesta. Krátko nato v Hoppegartene vyhrala Stuten-Rennen, teda nemecké Oaks, pred Künstlerin a Little Digby, ale v Norddeutsches Derby sa neumiestnila. Po prestávke vyhrala v Šoproni Oroszvári díj, pred Blaskovichovým Purdém, vracajúcim sa po zranení, a pred stretnutím s Kincsem skončila v druhá Trial Stakes na 986 metrov.

Propozície boli v Kancza díj zostavené zaujímavo, základné záťaže boli 58 kilogramov pre trojročné kobyly, 65 pre štvorročné a 67.5 pre päťročné a staršie. Kincsem ako jediná mala penalitu 7 kilogramov, za víťazstvo v dostihu s cenou nad 5000 zlatých, ale využila úľavu 2 kg, určenú pre kobyly, ktoré mali otca domáceho chovu, alebo matku domáceho alebo nemeckého chovu.

21. 10. 1879 Budapešť

Kancza díj

2400 m

I. miesto: 2000 fl, II. miesto: 200 fl

1.

Kincsem 5 k.

72.5

Busby

2.

Ilona 3 k.

58

Metcalf

3.

Dagmar 4 k.

65

Butters

Výrok: 10 - 1/2

Dagmar a Ilona mali oboch rodičov narodených v Británii, takže Kincsem, ktorej matka Waternymph bola odchovaná v Esterházyho žrebčíne v Ozore, v súčte niesla penalitu len 5 kg. Súperkám teda na 1 1/2 míle dávala výhodu 10 dĺžok a napriek tomu ich úplne deklasovala.

Po štarte sa Dagmar ujala vedenia pred Kincsem a mierne zaostávajúcou Ilonou. Takto prišli na stranu stajní, pred zatočením k cieľu sa Kincsem posunula dopredu a pokojne si docválala po víťazstvo, pričom súperkám nedala ani najmenšiu šancu. Ilona sa dotiahla k Dagmar a o pol dĺžky vybojovala druhé miesto.

Pikantné napätie medzi Aristidom Baltazzim a stajňou Roberta Hespa, a medzi Wainwrightom a Busbym, vyvrcholilo v Handicape na 3200 metrov, kde sa stretlo päť koní, Baltazziho hviezdy Tallós a Nil Desperandum a Hespovi Altona, Kedves a nepomenovaný žrebec po Ostregerovi z Catastrophe. Baltazzi ako predurčeného víťaza označil Tallósa, v sedle s Osbornovou stajňovou jednotkou Metcalfom. Archie Wainwright s Nil Desperandom od štartu diktoval ostré tempo, pred Altonou, Tallósom, Kedves a žrebcom z Catastrophe. Pred záverom Tallós a žrebec z Catastrophe odpadli a Altona s Busbym sa dostala kúsok pred Nil Desperanda, ale špeciálne motivovaný Wainwright sa nevzdal a Nil Desperandum posledným cvalovým skokom zvíťazil o hlavu. Kedves bola o dĺžku tretia a s päťdĺžkovou stratou dobehli Tallós a žrebec z Catastrophe.

Štatistiky

Zmienené víťazstvo bolo Wainwrightovo dvadsiate druhé a získal titul šampióna pred Smartom (20) a Busbym (14). Najlepším trénerom bol Robert Hesp, ktorý s 23 koňmi získal v 118 štartoch 37 víťazstiev a 67 676 zlatých, čo je ekvivalent dnešného milióna €.
Druhý v šampionáte skončil so ziskom 50 504 zlatých (8 štartujúcich - 16 víťazstiev) Thomas Chapman z Kaposztás-Megyeru, kde trénoval odchovancov Alexandra Forgáča zo žrebčína v Slanci pri Košiciach. V Slanci vtedy stál víťaz epsomského Derby Kettledrum a jeho synovia vyhrali v roku 1879 všetky dostihy Trojkoruny, Amaranthus Trial Stakes a Preis des Jockey-Club, Harry Hall St Leger. Slanecký žrebčín ich zásluhou predstihol v šampionáte chovateľov slávny Kisbér - 12 slaneckých odchovancov vybehalo 55 tisíc zlatých, 19 kisbérskych odchovancov 44 tisíc. Slaneckí odchovanci behali vo farbách Mórica Hanaua, ktorý bol so ziskom 44 982 zlatých šampiónom majiteľov, pred Ernő Blaskovichom so ziskom 30 337.50 zlatých.

Kincsem v tom roku precestovala najmenej z jej štyroch dostihových sezón, približne 4300 až 4500 kilometrov. V deviatich domácich štartoch vybehala necelých 25 tisíc zlatých a v troch nemeckých 38 tisíc mariek. Domáci zisk jej v tom roku stačil v rebríčku na druhé miesto. Prekonal ju Amaranthus, ktorý v piatich štartoch získal štyri víťazstvá a jedno druhé miesto, a vybehal 28 925 zlatých.

Šampiónom plemenníkov bol Cambuscan, ktorý mal na dráhe Kincsem, Ilonu a Altonu, dvojročnú šampiónku Merény a ďalšie výborné dvojročiaky, kobylu Gamiani a žrebca Isolaniho. Celkovo jeho potomkovia získali 63 648 zlatých, druhý bol Kettledrum so ziskom 50 990 zlatých a tretí Buccaneer so ziskom 42 032 zlatých.

Kincsem - skutočný príbeh, 6. časť