Kincsem - skutočný príbeh, 6. časť

Branislav Ondera

Kincsem - skutočný príbeh, 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť, 6. časť, 7. časť.

Začatkom januára 1880 Robert Hesp odcestoval do Newmarketu. Mal dve úlohy, nájsť nového stajňového džokeja a skontrolovať svojich bývalých zverencov, víťaza jedného menšieho dostihu z troch štartov Eleméra a na debut čakajúceho Kisbérovho pravého brata, ktorí od neho v októbri odišli k Josephovi Hayhoeovi. So stavom oboch žrebcov bol spokojný a splnil aj druhú úlohu - nezískal jedného, ale hneď dvoch džokejov, Toma Osborna a Harryho Wyatta.

Dvadsaťsedemročný Tom Osborne bol brat slávneho džokeja Johna Osborna a menovec Baltazziho a Springerovho trénera z Taty, s ktorým neboli v rodinnom zväzku. V Británii patril do špičky, okrem iného mal na konte víťazstvo zo St. Leger 1873, kde s kobylou Marie Stuart porazil víťaza Derby a neskoršieho plemenníka žrebčína Kisbér Doncastera. Pravidelne jazdieval vynikajúceho Springfielda, ktorému jednu z dvoch životných prehier v Dewhurst Plate uštedril Kisbér. Osborne bol pri väčšine zo sedemnástich Springfieldových víťazstiev, okrem iného s ním vyhral dva July Cupy, Queen Stand Plate, Gimcrack Stakes, Fern Hill Stakes, Stockbridge Cup, Select Stakes.

Ernő Blaskovich ponechal Kincsem v tréningu a s Osbornom uzavrel zmluvu na jej jazdenie. Skúsený britský džokej sa mu hodil, pretože v Grosser Preis von Baden zaviedli podobnú vysokú penalitu ako v Hannoveri a tak namiesto štartu v Baden-Badene uvažoval o ďalšej výprave do Francúzska a Británie. Začiatok sezóny mala mať identický, ako pred rokom - súboj s Tallósom v Bratislave a potom na májovom mítingu v Budapešti Gróf Károlyi díj a dve Štátne ceny.

V Newmarkete sa medzitým Kisbérov brat pripravoval na štart v epsomskom Derby. Ukazoval sa veľmi dobre, objavil sa v ponukách bookmakerov a jeho kurz klesol na 15/1, ale rovnaký zázrak ako s Kisbérom, sa Hayhoeovi nepodaril. Kisbérov brat ochromel a i keď prvotné správy hovorili, že sa vrátil do tréningu, Béla Zichy, stojaci spolu s ďalšími majiteľmi za stajňou General Hope, ho aj so stajňovým kolegom Elemérom stiahol domov, ale dostať ho na dráhu sa Hespovi nepodarilo. Kisbérov brat, v maďarčine Kisbér testvére, v roku 1881 oficiálne dostal meno Kisbér öcscse, v preklade Kisbérov mladší brat, a bez dostihovej kariéry sa stal plemenníkom v žrebčíne Kisbér.

Z Británie pricestovali oba žrebce len pár dní pred viedenským aprílovým mítingom a keďže Elemér bol v poriadku, aj bez dostatočného odpočinku po niekoľkodňovej ceste - „priamo z vlaku”, ako sa vtedy hovorilo - ho Hesp nechal štartovať v Trial-Stakes. Elemér skončil o pol dĺžky druhý za Baltazziho Florianom, pričom Tom Osborne prevažoval o jeden kilogram.
Už o týždeň v Bratislave Elemér v Carlburger Preis na 2400 metrov porazil špičku starších koní - vyhral systémom štart-cieľ, o dve dĺžky pred Picklockom, Tallósom a Ilonou.

V jarnej reportáži z Gödu sa píše, že Kincsem je v takom dobrom stave, ako kedykoľvek predtým, je opäť o čosi širšia, stále galopuje s rovnakou ľahkosťou a jej nohy sú čisté, ako vždy. Diváci sa tešili na druhý deň prešporského mítingu, na jej súboj s Tallósom, ale Baltazziho žrebec nebol v poriadku a pre zranenie bola škrtnutá aj Kincsem. Ako zdôrazňovali niektorí jej súčasníci, skutočná príčina jej zranenia nie je jasná, predpokladá sa, že si ho mohla spôsobiť sama, alebo ju kopol iný kôň. Neskôr vyšla správa, že sa nádor, alebo opuch, ako to vtedy charakterizovali, rýchlo hojí, ale na dráhu sa už nevrátila a jej dostihová kariéra sa uzavrela.

Výrastok, ktorý ukončil dostihovú kariéru Kincsem.

Sezónu 1880 mal Robert Hesp vynikajúcu. Merény dobehla druhá v Nemzeti Díj a vyhrala Hazafi Díj. V Preis des Jockey-Club dobehli na prvých dvoch miestach Hespovi zverenci Elemér a Merény, ktorá sa o jedenásť dní neskôr predstavila v Oaks v Epsome a ako štvrtá favoritka sa v poli trinátich kobýl neumiestnila. Krátko nato v Berlíne v priebehu troch dní vyhrala Union-Rennen a Preis der Diana. V nemeckých Oaks za ňou na druhom mieste dobehla ďalšia Hespova zverenkyňa Gamiani, ktorá následne vyhrala Norddeutsches Derby. V Grosser Preis von Baden skončili Elemér a Merény na druhom a treťom mieste za Tallósom. Merény bola na jeseň druhá v St Leger a v Kanczadíj, Elemér k ôsmim domácim víťazstvám pridal nemecké Wäldchen-Rennen a Hertefeld-Rennen.

Hespovi majitelia si pripísali tridsaťpäť víťazstiev na domácich dráhach a trinásť v Nemecku a zrejme boli spokojní, až na Ernő Blaskovicha, na ktorého sa prilepila smola a sezónu mal biednu. Začal so siedmimi koňmi, ale už na májovom mítingu vo Viedni sa zranil Purdé a viac nevybehol, a vzápätí prišlo zranenie Kincsem. Pravý brat Kincsem, dvojročný Szent Márton, nevybehol a napokon len tri jeho kone dokázali čosi zarobiť. Dvojročná Csapodár vyhrala v nemeckej Gothe Preis von Thüringen v hodnote 3300 zlatých a doma vybehala 200 zlatých, pravá sestra Lady Patroness, Bájos, získala dva menšie walk-overy v celkovej hodnote 2040 zlatých a jej pravý brat Bankár vybehal 187 zlatých. Po niekoľkých rokoch na výslní bola zrazu Blaskovichova stajňa u Hespa najslabšia a ich spolupráca sa skončila. Od roku 1881 mal Ernő Blaskovich svoje kone v tréningu doma, v Tápiószentmártone a trénoval ich Robert Smart.

Výhry Kincsem

Ako by ďalej pokračovala kariéra Kincsem, nebyť zranenia, môžeme len hádať. Možno by pridala zo desať víťazstiev a jej rekord by bol ešte neuveriteľnejší, možno by ju ktosi porazil a skončila by v zabudnutí, ako mnoho iných rakúsko-uhorských koní z tej éry. Osud to zariadil tak, že sa jej kariéra zastavila na 54 víťazstvách a zisku, ktorý sa nedá úplne presne spočítať. Najčastejšie sa uvádza suma 199 705 zlatých, ako ju napočítal vtedajší Jockey Club, ale treba ju brať s rezervou, pretože pri jednotlivých výsledkoch boli v rôznych zdrojoch občas uvedené rozdielne a nesprávne sumy.
Napríklad v berlínskom Silberner Schilde bola v propozíciách zakotvená povinnosť, že majiteľ víťaza musí dať Union Klubu obraz víťazného koňa. Blaskovichovi bola kvôli tomu pozdržaná suma 1500 mariek a vo výsledkoch sa objavujú dve rôzne ceny pre víťaza, celková 14 400 mariek, aj znížená cena 12 900 mariek, pričom Jockey Club do zisku Kincsem započítal tú nižšiu sumu.

Ďalším skresľujúcim faktorom sú čestné ceny. Dnes sú to obvykle len plechové upomienkové predmety, ale v ére Kincsem to bývali poctivé zlatnícke výrobky, ktorých hodnota často presahovala finančnú cenu dostihov. V Rakúsko-Uhorsku a v Nemecku sa čestné ceny nezapočítavali do zisku, čo umne využíval majiteľ stajne v Rusovciach, gróf Hugo Henckel, ktorý sa na dostihy s čestnými cenami zameriaval. Najmä v Doberane mu jeho kone získali ohromný majetok v zlate a v striebre, ale finančné výhry až tak veľké neboli a tak unikali vysokým penalitám.

Trofej z Goodwood Cupu 1878

Inak to bolo v Anglicku, kde boli čestné ceny do zisku započítané. Napríklad Goodwood Cup bol vypísaný o trofej v hodnote 300 Ł a podiel z prihlášok. Ten v roku 1878, keď vyhrala Kincsem, predstavoval 180 Ł, teda 1800 zlatých, ale do zisku jej započítali celú hodnotu 480 Ł, teda 4800 zlatých. Na druhej strane, do zisku jej nezapočítali tri zlaté poháre z Baden-Badenu, každý v hodnote 5000 mariek.
Ak zisk Kincsem rozdelíme na hotovosť a trofeje, zaokrúhlene vybehala 197 tisíc zlatých v hotovosti a šesť čestných cien. Goodwood Cup mal hodnotu 3000 zlatých a tri zlaté poháre z Baden-Badenu spolu 7500 zlatých. Čestné ceny od nemeckého cisára a hesenského landgrófa boli putovné.
Pohľad na zárobky Kincsem skresľuje aj odlišná metodika, než sa používa v súčasnosti - v 19. storočí sa do zisku nezapočítavalo zaplatené zápisné, len čistý zisk. Ak by sme vzali súčet hodnoty jej finančných a vecných výhier a prepočítali ich súčasnou metodikou aj so zápisným, dostali by sme sa približne na 220 až 230 tisíc zlatých.

Ak dáme bokom hodnotu trofejí, ktoré by dnes na aukciách športových pamiatok lámali rekordy, hodnota čistých finančných výhier Kincsem sa do súčasnosti dá previesť rôznymi spôsobmi. V prvej časti seriálu sme si povedali, že v jej ére bol ročný príjem murára asi 300 zlatých a lekára 2000 zlatých. Jej čisté výhry 197 tisíc zlatých predstavovali ročný príjem 657 murárov, alebo 99 lekárov. Alebo inak, jeden murár by musel pracovať 657 rokov, aby zarobil toľko, čo Kincsem vybehala...
Za 197 tisíc zlatých sa v roku 1879 dalo kúpiť 2274 kilogramov striebra, ktoré by dnes malo hodnotu 1.9 milióna €, alebo 123.7 kilogramu zlata a to by malo podstatne vyššiu hodnotu, až 8.6 milióna €. Takto by sme mohli postupovať s rôznymi komoditami, napríklad so základnými potravinami a dostali by sme veľmi široké spektrum údajov.
Ekonómovia používajú prepracovanejšiu metódu, takzvaný index spotrebiteľských cien a podľa algoritmu rakúskej centrálnej banky, Oesterreichische Nationalbank, 197 tisíc zlatých zodpovedá dnešným približne trom miliónom €.

Súperi Kincsem

Kincsem bola vo svojej ére i dlho potom považovaná za jedného z najlepších koní sveta, ale po rozpade Rakúsko-Uhorska začal turf v nástupníckych krajinách upadať. Posledných päťdesiat, šesťdesiat rokov sa v dostihovo najvyspelejších krajinách na stredoeurópsky turf dívajú, i keď nie úplne neoprávnene, s istou dávkou dešpektu a to sa prejavuje aj na súčasnom vnímaní Kincsem. Pri zostavovaní rôznych populárnych rebríčkov koní storočia, tisícročia, či všetkých čias, je čoraz viac potláčaná do úzadia a jeden z najrenomovanejších dostihových historikov sa dokonca nehanbil napísať, že síce vyhrala 54 dostihov, ale kvalita jej súperov je sporná... Zhrňme si teda, koho vlastne počas svojej kariéry porazila.
Kincsem celkovo porazila 85 koní, ktoré môžeme rozdeliť do troch skupín. V prvej skupine sú anglické a francúzske kone, druhá skupina sú nemecké a tretiu tvoria domáce, rakúsko-uhorské kone.

Anglických a francúzskych koní porazila desať. V Goodwood Cupe porazila Pageanta a Lady Golightly. Pageant bol v tom roku v životnej forme a nie kvôli Kincsem, ale kvôli nemu bolo z Goodwood Cupu škrtnutých niekoľko koní, ktoré by s ním súperili s nevýhodnými záťažami. Po Goowood Cupe už neprehral a v tom roku mal bilanciu päť štartov, tri víťazstvá a jedno druhé miesto. Vyhral Chester Trades Cup, Brighton Cup a Doncaster Cup, a okrem Goodwood Cupu prehral v Manchester Cupe, kde pätnástim súperom dával na 1.5 míle výhodu 8 až 23 kilogramov.
Lady Golightly ako dvoj a trojročná vyhrala dvadsaťdva dostihov a okrem toho bola druhá v St Leger, tretia v 1000 Guineas a štvrtá v Oaks. V roku 1878 bola údajne mimo formy, ale krátko po prehre v Goowood Cupe vyhrala York Cup a Triennial Stakes, a s najvyššou záťažou bola spolufavoritkou slávneho Cesarewitchu.
V roku 1877 Kincsem v Baden Badene porazila víťaza niekoľkých veľkých francúzskych dostihov Mambrina a v Grand Prix de Deauville 1878 porazila sedem koní, väčšinou víťazov vtedajších navýznamnejších francúzskych dostihov. Boli medzi nimi aj dvaja klasickí víťazi a obhajkyňa prvenstva. Fontainebleau bol víťaz Poule d'Essai (2000 Guineas) z predošlej sezóny a v roku 1878, keď ho porazila Kincsem, vyhral päť dostihov a bol najlepší francúzsky starší kôň. Mondaine bola víťazka Prix de Diane 1876 a v roku 1877 bola najlepšia francúzska staršia kobyla, pred víťazkou Grand Prix de Deauville Vinaigrette. Okrem nich Kincsem v Deauville porazila aj Giboulée, najlepšiu francúzsku trojročnú kobylu roku 1877.

V Nemecku v tej dobe tvorili veľkú časť štartových listín významných dostihov rakúsko-uhorské kone a tak sa Kincsem v štrnástich nemeckých štartoch stretla len so šestnástimi nemeckými koňmi. Sedemnásty bol víťaz niekoľkých významných handicapov Rococo, ktorého dvakrát porazila, keď bol ešte v rakúsko-uhorskom tréningu a raz po jeho predaji do Nemecka. Týchto sedemnásť koní spolu vyhralo najmenej 107 dostihov, z toho Regimentstochter 18, Double Zéro 12, Künstlerin a Vitus po 10, Blue Rock, Hessenpreis a Recorder po 8. Rococo vyhral desaťkrát, päťkrát v rakúsko-uhorskom a päťkrát v nemeckom tréningu.
Víťazku osemnástich dostihov Regimentstochter Kincsem porazila v roku 1876 v Louisa-Rennen a v Zukunftspreis. Český odchovanec Double Zéro s ňou prehral v roku 1876 v Hannoveri, kde ho vtedy dvojročná Kincsem porazila o tri dĺžky a on v nasledujúcom štarte vyhral Derby. Druhýkrát sa stretli o rok neskôr, v Grosser Preis von Hannover, kde na Kincsem strácal jedenásť dĺžok.
Víťazku Norddeutsches Derby Künstlerin Kincsem zdolala v Grosser Preis von Baden 1879 o 3/4 dĺžky a sériových víťazov Vitusa a Blue Rocka, považovaných za najlepších vo svojich ročníkoch, porazila v roku 1879, Vitusa v Silberner Schilde o dvadsaťtri dĺžok a Blue Rocka v Ehrenpreis vo Frankfurte o štyri dĺžky.
Osemnásobnú víťazku Hessenpreis Kincsem porazila v Grosser Preis von Baden 1879 a Recordera v Grosser Preis von Hannover 1877.
V zozname porazených sú aj ďalší víťaz Norddeutsches Derby Pirat, ktorého porazila v Renard-Rennen 1877 o štyri dĺžky, a v Nemecku trénovaná víťazka dánskeho Derby - Nordischer Jockey-Klub-Preis, Apple Blossom, tá ale v Ehrenpreis 1879 proti Kincsem štartovala len z formálnych dôvodov.

Kincsem sa celkovo stretla s 59 koňmi, trénovanými v Rakúsko-Uhorsku (započítaný je aj vyššie zmienený Rococo), z nich desať, s ktorými sa stretla väčšinou v úvode kariéry, nezvíťazilo. Treba si uvedomiť, že aj bez Kincsem patril rakúsko-uhorský turf do európskej špičky a kone vozili množstvo víťazstiev predovšetkým z Nemecka a boli to práve domáce kone, ktoré najviac ohrozili jej neporaziteľnosť - jej tréningová kolegyňa Csalogány s ňou v roku 1876 v Budapešti prehrala o pol dĺžky, Prince Giles I. s ňou v Grosser Preis von Baden 1878 dosiahol súčasný dobeh a ďalšia tréningová kolegyňa Altona s ňou v Kancza díj 1878 prehrala o pol dĺžky po tom, ako tréner Robert Hesp pridal Altone 1.5 kilogramu záťaže.
Kincsem štyri roky porážala domácu špičku a podarilo sa dopočítať k zaujímavému číslu - 49 v Rakúsko-Uhorsku trénovaných víťazov, ktorých počas svojej kariéry zdolala, spolu nazbieralo najmenej 282 víťazstiev. Tallós a Altona po 21 víťazstiev, Konotoppa 18, Dagmar 16, Talisman 13, Pfeil 12, Chére Amie, Prince Gregoire, Achilles, Little Digby a Trompeter po 9 víťazstiev, Csalogány 8, atď...
Z rakúsko-uhorských koní s Kincsem prehrali víťazi Trial-Stakes Hirnök a Oroszvár, víťazka Nemzeti Díj Ilona, víťazky Hazafi Díj Altona a Ilona, víťaz Preis des Jockey-Club Nil Desperandum, víťazky Preis der Diana Chérie Amie, Altona a Ilona, víťaz Norddeutsches Derby Oroszvár a víťazi St Leger Nil Desperandum a Harry Hall.

Súčasní spisovatelia sa životopis Kincsem snažia „vylepšiť” a zdramatizovať vnášaním prvkov údajnej závisti zo strany iných majiteľov. Spomína sa predovšetkým Baltazzi, ktorý vraj túžil poraziť ju za každú cenu, ale štatistiky hovoria úplný opak. Tallós sa s Kincsem stretol v Preis des Jockey-Club, čo bol po štvrtom mieste v 2000 Guineas a návrate z Anglicka logický cieľ. Neskôr sa s ňou stretol už len raz, v bratislavskej Štátnej cene v roku 1879 a podobné to bolo aj s Nil Desperandom, ktorý sa ňou takisto stretol len raz... Inak sa Baltazziovci súbojom s Kincsem dôsledne vyhýbali, čo Tallósovi vynieslo 21 víťazstiev, vrátane štyroch Štátnych, respektíve Cisárskych cien, a po odchode Kincsem vyhral aj Grosser Preis von Baden.
Logické je, že sa Kincsem najčastejšie stretávala so zástupcami vtedajších najväčších stajní grófa Huga Henckela a baróna Gustava Springera - v rôznych fázach kariéry sa s ňou stretlo dvanásť Henckelových a šesť Springerových koní.

Najčastejšie proti Kincsem štartovali Prince Giles I. a Konotoppa, čo vytvára dojem, že to bol gróf Hugo Henckel, kto sa ju snažil za každú cenu poraziť, ale články z dobovej tlače jeho počínanie kvitujú s tým, že sa choval športovo a neutekal z boja, a niekoľkokrát zabránil walk overom, alebo dohodnutým dobehom, takzvaným „kompromisom”. Navyše, keď mal jeho stajňový džokej Tom Busby možnosť jazdiť Kincsem, Henckel mu to umožnil a svoje kone škrtol.
Prince Giles I. proti Kincsem bežal jedenásťkrát v desiatich dostihoch - v Grosser Preis von Baden 1878 proti sebe bežali dvakrát - a dosiahol umiestnenia 2-2-2-2-2-2-1†/2-2-0-2-3, Konotoppa mala v piatich stretnutiach s Kincsem bilanciu 2-3-2-2-3. Štyrikrát sa s Kincsem stretli Altona (2-Z-2-2), Bimbó (0-2-7-5), Blücher (2-2-4-0), Erzsi (6-3-2-Z) a Hamburg (2-3-3-3).

Kincsem počas kariéry porazila víťazov viac ako štyristo dostihov, porazila víťazov sedemnástich rakúsko-uhorských, nemeckých a francúzskych klasických dostihov, porazila štyroch po sebe idúcich víťazov Norddeutsches Derby a tri víťazky Preis der Diana - nemeckých Oaks, čo je vedľa jej 54 štartov bez porážky ďalší rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná.

Kincsem - skutočný príbeh, 7. časť