Kincsem - skutočný príbeh, 7. časť

Branislav Ondera

Kincsem - skutočný príbeh, 1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť, 6. časť, 7. časť.

Kincsem v chove

Odchod Kincsem do chovu v roku 1880 nabral rýchly spád. Dostih, pred ktorým sa zranila, sa bežal 3. mája a o tri týždne už bola v žrebčíne v Kisbéri. Jej prvým partnerom bol nový kisbérsky plemenník Verneuil, ktorého si Francis Cavaliero vyhliadol v roku 1878 v Goodwoode, kde kvôli zraneniu nemohol štartovať proti Kincsem. Štátny žrebčín Kisbér ho kúpil v roku 1879 za obrovskú sumu 78 tisíc zlatých, ako nástupcu dvadsaťtriročného Buccaneera a osemnásťročného slepého Cambuscana.
Verneuil pripustil Kincsem 26. mája 1880 a v ten istý deň bola jej matka Waternymph pripustená Cambuscanom, ale zo spojení nič nebolo. Kincsem sa do Kisbéru vrátila v roku 1881, opäť bola pripustená Verneuilom a opäť zostala jalová. Následne bola úspešne pripustená Buccaneerom a v roku 1882 sa jej narodilo prvé žriebä.

31. decembra 1881 sa vysoko žrebná Kincsem vydala na sedemnásť kilometrový pochod z Tápiószentmártonu, do susedného mestečka Alberti-Irsa, kde bola železničná stanica a Blaskovichove chovné kobyly mali odtiaľ objednaný transport večerným vlakom do Budapešti.
Chovatelia vedia, že sa kobyly obvykle ožrebia po zotmení, často po tom, ako sa od nich dozor vzdiali a nechá ich osamote. U Kincsem tento moment nastal 1. januára 1882, hodinu po západe slnka, okolo piatej večer, pravdepodobne na železničnej stanici Kelenföld v Budíne, kde sa južná trať Rakúsko-uhorskej štátnej železnice z Ceglédu, stretávala s traťou na západ, do Taty a do Kisbéru. Kincsem železničné vagóny dôverne poznala, strávila v nich nekonečné hodiny. Známe prostredie zrejme považovala za dostatočne bezpečné a počas čakania na stanici priviedla na svet hnedú kobylku. Do Kisbéru dorazila prechadnutá, ale inak zdravá, rovnako ako žriebä, o rok neskôr pomenované Buda Gyöngye - Perla z Budína.

Z druhého pripustenia Buccaneerom sa Kincsem 4. januára 1883 narodila kobylka Olyan Nincs. O jej príchode na svet sa žiadna historka nedochovala, ale existuje článok, v ktorom sa píše, že sa veľmi podobá na svojho otca Buccaneera a že bude pravdepodobne nižšia, než jej o rok staršia sestra, ktorá sa úžasne vyvíja, má už takmer 15 dlaní (152 cm) a všetko nasvedčuje tomu, že sa z nej stane skvelý dostihový kôň. O prvej dcére Kincsem autor článku ďalej píše, že má presne takú kľudnú, flegmatickú povahu ako jeho matka, ktorej sa až na výšku veľmi podobá a vo výbehu, keď má dobrú náladu, utečie rovesníkom ako vietor a cvála pred nimi.

Začiatkom marca 1883 sa vo Viedni rozšírila šokujúca správa, Kincsem vraj ochorela na sopľavku a spolu so žriebäťom bola v Kisbéri utratená. Jedny z novín vedeli aj detaily, vlastnoručne ju zastrelil Ernő Blaskovich...

Správa vyvolala v turfových kruhoch paniku, pretože v Kisbéri bolo asi sto päťdesiat plnokrvníkov rôznych majiteľov a epidémia vysoko infekčnej sopľavky by bola katastrofou s nevyčísliteľnými následkami. Už na druhý deň bola správa dementovaná - Kincsem v tom roku v Kisbéri vôbec nebola. Aj s oboma dcérami bola doma, v Blaskovichovom stáde v Tápiószentmártone.

Kincsem ako chovná kobyla.

Bez vetra sa nepohne lístok a aj falošná správa mala v sebe maličký kúsok pravdy - Kincsem dlhodobo trpela chronickým výtokom z nosa. Bol diagnostikovaný ako fistula a v roku 1883 kvôli tomu nebola pripustená. Po odstave ju Blaskovich poslal do Štátneho žrebčína vo Fagarasi, v dnešnom Rumunsku, kde sa na prelome marca a apríla 1884 podrobila operácii, ktorá odhalila zdroj problému, uvoľnenie nosovej a čelovej kosti, spôsobené vonkajším mechanickým vplyvom. Nadporučík Géza Pálffy do peštianskeho dostihového zpravodaja napísal, že bez akýchkoľvek pochybností bola vylúčená existencia infekčnej choroby a s úplnou istotou možno očakávať uzdravenie kobyly. Ako napísal, kobyla vyzerá vynikajúco, vykazuje známky dobrého zdravia a Ernő Blaskovics si ju môže prevziať a vrátiť ju do chovu.
O pár dní Kincsem odcestovala do Kisbéru, kde ju úspešne pripustil vtedy už dvadsať sedemročný Buccaneer a z ich spojenia sa 14. marca 1885 narodil žrebec Talpra Magyar, pomenovaný podľa známej básne Sándora Petőfiho. Následne bola Kincsem pripustená novým kisbérskym plemenníkom, víťazom Derby, Goodwood Cupu a Ascot Gold Cupu, Stockwellovým synom Doncasterom, a z tohoto spojenia sa jej v roku 1886 narodil žrebec Kincsőr. O jeho narodení sa dochoval záznam, že bol veľmi veľký, namerali mu výšku 112 centimetrov a Kincsem bola pri pôrode ľahko zranená, ale opäť bola pripustená Doncasterom a 16. februára 1887 sa jej narodilo posledné žriebä, kobylka Kincs.

Mesiac po narodení Kincs, 12. marca, dostala Kincsem ťažkú koliku a napriek pomoci odborníkov, privolaných z budapeštianskeho Veterinárneho inštitútu, sa ju nepodarilo zachrániť. Deň pred svojimi narodeninami, 16. marca 1887, uhynula.
Telo Kincsem previezli do Inštitútu a pitva odhalila, že ju zabil parazit machovec konský. Usadil sa v hlavnej tepne, zásobujúcej črevá a upchal ju, čo spôsobilo zápal, opuch, krvácanie a paralýzu čriev, a upchatie žíl tráviaceho traktu. Kostru Kincsem v Inštitúte vypreparovali a spolu s jedným z kopýt je vystavená v Poľnohospodárskom múzeu v Budapešti.

V druhej časti životopisu Kincsem zmienený mystifikátor Brainerd Kellogg Beckwith jednu z najväčších hlúpostí napísal o úhyne Kincsem: „Narodila sa 17. marca 1874 a zomrela 17. marca 1887. Je to deň, keď Íri oslavujú narodenie svätého Patrika hodovaním a radovaním - ale keď zomrela, v Maďarsku nastal čas národného smútku. Všetky noviny tohto národa a dokonca aj mnohé v Rakúsku, vyšli s čiernym okrajom. Ľudia sa zhromaždili v smútiacich skupinách, so sklonenými hlavami, za zvuku zvonov, ktoré oznamovali smrť najväčšieho dostihového koňa, akého kedy v Rakúsko-Uhorsku odchovali - pravdepodobne jedného z najväčších, aké kedy uzreli denné svetlo v ktorejkoľvek krajine.”

I keď autorovi odpustíme nesprávny dátum úhynu a nezmyselný protiklad s írskym sviatkom, z jeho textu vyžaruje elementárna neznalosť štátneho zriadenia a spoločenských pomerov.
Rakúsko-Uhorsko bolo monarchia. Symboly štátneho smútku, vyzváňanie zvonov a čierne orámovanie novín, nemohol dostať ani hociktorý človek a pri zvierati to bolo absolútne vylúčené, bola by to urážka cirkvi a majestátu. Na smrť zvieraťa sa ľudia dívali pragmaticky, ako naši starí rodičia na vidieku. Zviera, akokoľvek slávne, bolo len zviera. Uhynula Kincsem. Bodka. Nič viac tie dve slová pre ľudí neznamenali.

Ani po falošnej správe o utratení Kincsem v roku 1883, ani po jej úhyne v roku 1887, nezneli zvony a ľudia nestáli na uliciach so sklonenými hlavami. Nevyšli žiadne noviny s čiernym orámovaním. O jej úhyne informovali bez pátosu, niekoľkoriadkovými správami, len športová tlač priniesla prehľad jej úspechov. Vtedajší pohľad na úhyn zvieraťa ilustruje článok z rakúskych novín, že si v ktorejsi anglickej stajni pripili na počesť Kincsem a koňom dali na výstroj čierne stužky. Článok vyšiel pod nadpisom „Bohorúhačská komédia”. Objavil sa aj sarkazmus - humoristický plátok Kikeriki, ako narážku na vtedajšiu výstavbu pompézných pamätníkov uhorských národných hrdinov, priniesol návrh pamätníka Kincsem. Naši predkovia by asi boli veľmi prekvapení, keby vedeli, že dnes v niektorých krajinách skutočne stavajú pamätníky koňom a v Maďarsku k nim dokonca kladú vence v národných farbách...

Tréner Robert Hesp prežil Kincsem len o štyridsať dní. V roku 1886 sa z Gödu presťahoval do Taty, kde si otvoril novú, mimoriadne prakticky vybudovanú stajňu. V tom istom roku prekonal ťažký zápal pľuc a pohrudnice, ale z choroby sa nezotavil a 25. apríla 1887 vo viedenskej Všeobecnej nemocnici zomrel na pľúcny edém.

Ernő Blaskovich sa dožil 77 rokov a zomrel v roku 1911. Jeho chov slávil úspechy aj po ére Kincsem. Odchoval mnoho vynikajúcich koní, vrátane dvoch víťazov rakúskeho a dvoch nemeckého Derby. Zažil obdobie búrlivého rozmachu dostihov v druhej polovici osemdesiatych rokoch 19. storočia, po tom, ako peštiansky Jockey Club - Lovaregylet, založil Kincsem-Lotériu. Hlavnými cenami v lotérii boli kone, ktoré si výherca mohol prevziať, alebo si nechať v hotovosti vyplatiť 80% ich nominálnej ceny a akokoľvek neuveriteľne to dnes znie, prvá cena v roku 1887 bol nie jeden, ale dvaja plemenníci, víťazi francúzskeho Derby Insulaire a Beauminet... Žreby Kincsem-Lotérie boli veľmi populárne, ľudia sa kvôli nim dokonca zadlžovali. Neskôr bol ich predaj v rakúskej časti Monarchie zakázaný a lotéria zanikla, ale za šesť rokov priniesla do turfu zisk, zodpovedajúcim dnešným približne 50 až 60 miliónom €.

Budagyöngye

1882, Buccaneer - Kincsem

2-ročná, 1884: 8 štartov, 3 víťazstvá, 3 druhé miesta, zisk 8047.50 zlatých.
3-ročná, 1885: 6 štartov, 1 víťazstvo, 2 druhé miesta, zisk 400 zlatých a 30 600 mariek.

Spolu 14 štartov, 4 víťazstvá, 5 druhých miest, zisk 8447.50 zlatých a 30 600 mariek.

Buda Gyöngye, neskôr uvádzaná pod spojeným menom Budagyöngye, zdedila po svojej matke pokojnú povahu a ranosť. Už 11. mája vyhrala svoj debut - v Kétévesek versenye v Budapešti jej po veľkom boji s Henckelovým Peregrinom priznali víťazstvo o nos. Na ďalší štart si počkala až do leta. V polovici augusta so stajňovými kolegami Harczosom, Pásztorom a kobylou Gyöngyvirág odcestovala do Baden-Badenu, kde sa v Zukunftspreis pokúsila napodobniť svoju matku, ale skončila až piata. Druhý dobehol jej stajňový kolega Harczos, syn Blaskovichových odchovancov Purdého a polosestry Kincsem Becses (Buccaneer - Waternymph).
Po návrate z Nemecka Budagyöngye v rýchlom slede odbehla ďalších šesť dostihov. Na viedenskom septembrovom mítingu vyhrala Nil Desperandum-Rennen, bola druhá v Trial Stakes a vo Verneuil Handicape, kde ju o krk porazil Csoró, syn niekdajšej spolucestovateľky a tréningovej partnerky Kincsem, Csalogány. V šoproňskej Polgár-díj sa Budagyöngye neumiestnila, ale v októbri v Budapešti vyhrala Kétévesek versenye pred Kontom, Kunst a Csoróm, a v Kladrubi díj skončila druhá, medzi Kontom a Csoróm. Na konci sezóny bolo poradie najlepších rakúsko-uhorských dvojročiakov podľa zisku Kont, Kunst, Budagyöngye, Csoró.

Blaskovichovi Budagyöngye a Harczos patrili do okruhu favoritov rakúskeho aj nemeckého Derby, ale na konci zimy stajňa trpela kašľom a do novej sezóny vstúpili zle. Harczos pri sezónnom debute vo viedenskej Štátnej cene narazil na vychádzajúcu hviezdu Buzga, nenápadného dvojročiaka s jedným menším víťazstvom, ktorý do klasickej sezóny vletel sériou troch impozantných víťazstiev a po desaťdĺžkovom triumfe v Štátnej cene sa stal vysokým favoritom Derby.
Budagyöngye vybehla v májovej Egyesült Nemzeti-díj, kde bol Buzgó dvojdesatinovým favoritom, ale v dostihu, odbehnutom vražedným tempom, v na tú dobu rýchlom čase 1:40, zvíťazil 15/1 outsider Charley, pred Kontom a Harczosom. Buzgó bol až štvrtý a Budagyöngye posledná, piata.
O päť dní Budagyöngye opäť skončila posledná, tretia, v Báró Wenckelheim Béla emlékversenye. Za peniaze dobehla až v treťom štarte sezóny. V Ambulantes Rennen, týždeň pred Derby, získala 400 zlatých za druhé miesto, ale až desať dĺžok za Buzgóm. Buzgó o desať dĺžok vyhral aj Preis des Jockey Club, pred víťazkou Hazafi Díj Italy. Budagyöngye išla po sérii neúspechov do Derby ako 30/1 outsiderka a prekvapila tretím miestom.
Do Union Rennen ani do Norddeutsches Derby Buzgó nebol prihlásený a tak v Berlíne obsadili najvyššie priečky druhá a tretia z Preis des Jockey Club, Italy a Budagyöngye. Pred nemeckým Derby začala Italy krívať a neštartovala, a Budagyöngye napokon v poli piatich koní vyhrala o šesť dĺžok, pred štvrtou z Preis des Jockey Club Annou, dánskym Gallusom a jeho vodičom Gambettom, a jediným nemeckým účastníkom Amorosom.

O Budagyöngye sa traduje historka, že si Blaskovich na jej víťaztvo v Norddeutsches Derby v dobe, keď sa narodila, stavil vo vysokom kurze a vyhral obrovskú sumu. Tak ako historky o Kincsem, aj táto bola niekoľkokrát prekrútená. Podľa fantázie rôznych autorov sa líšia okolnosti stávky. Podľa jednej verzie si Blaskovich stavil u viedenského bookmakera Arthura Hornera, s ktorým kamsi cestoval, keď ho zastihol telegram o narodení prvého žriebäťa Kincsem, iná verzia hovorí, že si stavil u Lehmanna, keď spolu v Budapešti údajne oslavovali príchod nového roka. Líši sa aj stavená suma, od tisíc, až po desať tisíc zlatých.
Správy o vysokých stávkach a výhrach sa v tlači objavovali často, aj o tom, že Blaskovich v roku 1875 na ročnú Kincsem stavil u bookmakera Carla Heinricha Lehmanna päťsto zlatých v kurze 20/1 na víťazstvo v Nemzeti Díj 1877 a že na nej v Goodwoode vyhral tridsať tisíc zlatých. Niekoľko správ vyšlo aj o Budagyöngye. V roku jej narodenia sa na jej víťazstvo v Norddeutsches Derby skutočne stávkovalo v kurze 100/1. Kurz vypísal nemenovaný bookmaker v Nemecku a kvôli popularite Kincsem nabral mnoho drobných stávok. Po Union Rennen tamojšie noviny napísali, že s nepríjemným pocitom myslí na výsledok Derby, pretože mu hrozí vyplatenie 150 tisíc mariek, čo je ekvivalent dnešných asi 1.25 milióna €. Z toho sto tisíc mariek by mohla byť Blaskovichova výhra, v jednom z článkov sa totiž uvádza, že istý barón, známy v oboch ríšach, na ňu v tom kurze stavil tisíc mariek.
V polovici apríla 1885 boli na víťazstvo Budagyöngye v Norddeutsches Derby uzatvorené dve veľké stávky, dvetisíc zlatých v kurze 10/1 a tisíc zlatých v kurze 8/1. Stopa týchto stávok by mohla viesť k Blaskovichovi, alebo k trénerovi Smartovi, pretože Budagyöngye mala na jar zdravotné problémy a ten, kto stávky uzavrel, zrejme vedel, že domáce Derby príde priskoro a preto stavil na neskoršie nemecké.
Veľké výhry sa zrodili aj priamo v Hamburgu. Ako hovorí ďalší článok, istý uhorský gentleman na nej vyhral 36 tisíc mariek, ďalší 18 tisíc a ďalší dvaja štyri až päť tisíc, ale aj tu mená chýbajú.
Konkrétne osoby sa spomínajú o štyri roky neskôr, v roku 1889, v článku o vysokých stávkach na ročiaky v Británii, na ich neskoršie víťazstvo v epsomskom Derby. Píše sa tam, že si fanúšikovia turfu pamätajú záľubu nemeckého bookmakera Lehmanna, príjmať stávky na žriebätá a ročiaky. V roku, keď odišiel do penzie, si popálil prsty, pretože Ernő Blaskovich u neho stavil tisíc zlatých na víťazstvo Budagyöngye v Preis des Jockey-Club a v Norddeutsches Derby, a po tom, ako mu vyšla stávka na Norddeutsches Derby, Lehmann v tom roku „nevyrovnal knihu” (nedostal sa do plusu).

Do Nemecka sa Budagyöngye vrátila v auguste 1885. Mala štartovať v Grosser Preis von Baden, ale pár dní pred dostihom sa zranila a musela byť škrtnutá. Po zimnej prestávke sa vrátila do tréningu, ale ešte pred začiatkom sezóny 1886 sa opäť zranila a odišla do chovu.

Zisk potomkov Budagyöngye v Rakúsko-Uhorsku Kényes (k. 1887, Doncaster) 17 413 K NN (ž. 1888, Doncaster) 0 K Prímás II. (ž. 1889, Doncaster) 70 900 K Furcsa (k. 1890, Craig Millar) 6 115 K Gyöngyvér (k. 1891, Craig Millar) 7 600 K Nem Oda Buda (ž. 1892, Galaor) 35 105 K Tápiógyöngye (k. 1893, Gunnersbury) 3 630 K Szemrevaló (k. 1898, Galaor) 0 K Viglány (k. 1900, Bona Vista) 83 410 K Dicső (k. 1906, Floriform) 88 220 K

Bola výborná chovná kobyla v oboch pohľadoch na potomstvo, na dráhe, aj v chove. Dala dve klasické víťazky, ale z jej potomkov mal najvyššiu triedu Primás II (Doncaster), ktorý mal tú smolu, že bol v jednom ročníku s Gagom a s Espoirom.
Viglány vyhrala Graf Hugo Henckel Memorial, Egyesített Nemzeti és Hazafi-dij (Spojenú Nemzeti a Hazafi Díj) a Österreichisches Stutenpreis, a z jej vetvy rodiny Kincsem pochádza sedem klasických víťazov.
Najlepšiu dcéru dala Budagyöngye vo veku dvadsať štyri rokov - Dicső získala v roku 1909 double Trial Stakes - Egyesített Nemzeti és Hazafi-dij, ale v roku 1910 uhynula.

Prvá dcéra Budagyöngye, Kényes, dala matky víťazov Derby Morpetha a Styriana.
Morpeth (Morgan - Vonzó / Gaga z Kényes) v Preis des Jockey-Club 1906 porazil legendárneho nemeckého Felsa. Okrem toho vyhral Alagi Díj, Erzsébet Királyné díj, Jubiläumspreis a St Leger, a po sezóne spolu s Bon Marchém odcestoval do Anglicka, aby sa tam pripravoval na Ascot Gold Cup. Sezónny debut v špičkovom dostihu na 4000 metrov ale nebol dobrý plán a Morpeth dobehol ôsmy z deviatich. Po návrate získal už len niekoľko umiestnení a odišiel do chovu s úctyhodným ziskom 281 470 korún, čo je ekvivalent dnešných asi 2.2 milióna €.
Styrian (Styx - Kevély / Dunure - Kényes) vyhral Preis des Jockey-Club rok po Morpethovi, v roku 1907. Vybehal 180 150 korún.

Morpeth je materským otcom víťaza Derby Italiano Oberona, ktorý takisto vychádza z rodiny Kincsem. Oberonova matka Búzakincse je z vetvy Tapiogyöngye, z ktorej vzišlo niekoľko klasických víťazov v Rusku, napríklad víťaz ruského St Leger Film, ktorý v roku 1990 vyhral aj Velkú cenu českého turfu, na Slovensku pôsobil víťaz slovenského St Leger Shlif. Vetva Tapiogyöngye je v chove v Rusku a v jeho satelitoch dodnes pomerne rozšírená, napríklad Aibarsha vyhrala v roku 2021 kazašské Oaks, ale kvôli súčasnej politickej situácii je pre civilizovaný svet v podstate stratená.

Druhá dcéra Budagyöngye, Furcsa, dala vynikajúceho Derby víťaza Beregvölgyho, ktorý ako dvojročný získal v piatich štartoch tri víťazstvá, vrátane Austria Preis. Ako trojročiak vyhral všetky tri štarty, Király díj, Alagi díj a Preis des Jockey Club, ale v lete po Derby si v práci podvrtol kĺbik a odišiel do chovu so ziskom 340 726 korún (ekvivalent 2.95 milióna €).

Beregvölgy (Bona Vista - Furcsa, po Craig Millar z Budagyöngye)

I keď Budagyöngye mala kvalitné dostihové a chovné dcéry a vnučky, prežitie jej vetvy až do súčasnosti išlo tou najmenej pravdepodobnou cestou a príbeh tejto časti rodiny je dôkazom, aké dôležité sú v chovateľskej práci trpezlivosť a dôvera, ale nevyhnutné je aj šťastie.
Beregvölgyho polosestra Farsang (Dunure - Furcsa) sa na dráhu nedostala, ale jej syn Keringő vyhral Trial Stakes a Erzsébet Királyné díj, a vybehal 123 360 korún. Polosestra Keringa, Bálkirályné, v štandardnom veku nevybehla a bola predaná ako dôstojnícky kôň do Nemecka. V roku 1907 ju do Poľska, vtedy patriaceho pod Rusko, kúpil poľský chovateľ, moskovský handicaper Walery Krzymuski a poslal ju do žrebčína lorda Roseberyho. V Anglicku sa jej narodili dve dcéry po víťazovi Derby Cicerovi, Bovary, neskôr premenovaná na Ukraine a Barocco. Ukraine od Krzymuského kúpil lord Rosebery a Barocco sa s matkou Bálkirályné, pripustenou Ladasom, vrátila do Poľska. Barocco bola neskôr na moskovskej aukcii predaná za rekordnú sumu 35 tisíc rubľov (cca 400 000 €) a v Petrohrade vyhrala Priz reki Nevy.

Barocco (Cicero - Bálkirályné, po Jack O Lantern z Farsang)

Ukraine neskôr od lorda Roseberyho kúpil Federico Tesio a jej dcéru Crimeu, žrebnú po The Tetrarchovi, kúpil do francúzskeho chovu Edouard Martinez de Hoz. Zo spojenia s The Tetrarchom sa Crimei narodila víťazka Prix de Royaumont a Prix de Royallieu Tetratela. Po nej dala Crimea troch pravých súrodencov po Kircubbinovi, víťazku Prix Penelope a druhú z Prix Noailles Carmelite, vynikajúceho žrebca Camorsa, ktorý údajne len kvôli zdravotným problémom nevyhral Prix du Jockey Club a neskôr sa stal plemenníkom v Poľsku, a napokon víťazku Prix Vermeille a Prix Royal-Oak Calandriu.
Až v piatej generácii od Tetrately a v ôsmej od Bálkirályné, odsúdenej na zabudnutie v úlohe dôstojníckeho jazdeckého koňa, sa objavila víťazka Princess Royal Stakes a druhá z Nassau Stakes Seventh Bride, matka víťazky Oaks a druhej z 1000 Guineas Polygamy. Cez pravú sestru Polygamy, víťazku Cheshire Oaks a Lancashire Oaks One Over Parr, rodina pokračuje ďalej, cez Fade, Listed víťazku Fickle, k víťazke Gr.3 Dahlia Stakes Tarfah, čo je matka Camelota.
Camelot vo dvoch rokoch vyhral dostih nezvíťazivších a Racing Post Trophy, ako trojročný 2000 Guineas, Derby, Irish Derby a do St Leger išiel neporazený, ale skončil druhý. O zápis medzi nesmrteľných majiteľov Trojkoruny ho pripravil 25/1 outsider Encke, jeden z aktérov dopingového škandálu v stajni Godolphin. U trénera Mahmooda Al Zarooniho vtedy odhalili dvadsaťdva koní na anabolických steroidoch, medzi nimi aj Enckeho, ale test zo St Leger mal čistý...

YouTube - 2012 Investec Derby - Camelot [isdntekvideo]

Olyan Nincs

1883, Buccaneer - Kincsem

2-ročná, 1885: 5 štartov, 1 víťazstvo, 1 druhé miesto, zisk 5770 zlatých.
3-ročná, 1886: 14 štartov, 5 víťazstiev, 3 druhé miesta, zisk 21 295 zlatých.
4-ročná, 1887: 15 štartov, 2 víťazstvá, 4 druhé miesta, zisk 5001 zlatých.

Spolu 34 štartov, 8 víťazstiev, 8 druhých miest, zisk 32 061 zlatých.

Olyan Nincs bola menšia a neskoršia než jej sestra Budagyöngye a takisto patrila medzi nádejné kone. Ešte predtým, než sa predstavila na dráhe a než Budagyöngye vyhrala Norddeutsches Derby, bola s kurzom 15/1 v prvej desiatke adeptov na víťazstvo v Preis des Jockey-Club 1886.
Debut jej tréner a džokej Robert Smart naplánoval v jame levovej, v Baden-Badene, kam spolu s trojročnou Budagyöngye odcestovali v polovici augusta 1885. V tom roku sa tam zišla nevídaná konkurencia, trinásť francúzskych a jedenásť anglických koní. Po zranení Budagyöngye sa v Grosser Preis von Baden, vtedy s názvom Jubiläums-Preis von Baden, predstavili len dva francúzske a dva anglické kone, a zvíťazila jedna z najlepších kobýl francúzskej histórie, víťazka šestnástich z osemnástich štartov Plaisanterie.
Olyan Nincs debutovala v Zukunftspreis na 1200 metrov, kde boli medzi tuctom štartujúcich tri anglické a jeden francúzsky kôň, ale zrodil sa skvelý rakúsko-uhorský úspech, keď obe platené miesta získali žrebce uhorských majiteľov, Fenék a najvyššiu záťaž nesúci Kegy-úr. Olyan Nincs a Henckelov Dictator záver vypustili.
O Olyan Nincs noviny napísali, že 1000 metrov hrala výbornú rolu a jej dni nepochybne prídu, ale nejaký čas to trvalo a v nasledujúcich dvoch štartoch sa ešte neumiestnila. Potom v Nemzetközi kétéves verseny skončila druhá, šesť dĺžok za Fenékom, nesúcim o deväť kilogramov viac a sezónu uzavrela prvotriednou senzáciou - v Csikó-verseny na 1200 metrov štvordesatinového favorita Fenéka o pol dĺžky porazila. Niesla o 8.5 kilogramu menej, takže jeho pozíciou šampióna neotriasla, ale na zimnú prestávku odišla ako tretia favoritka Preis des Jockey-Club.

Na začiatku roka 1886 bola Olyan Nincs postihnutá kašľom. Z Trial Stakes bola škrtnutá a vybehla v Egyesült Nemzeti Hazafi díj, kde mala byť v poli štyroch koní s kurzom 4/1 druhá, za štvordesatinovým favoritom Fenékom. Skončila beznádejne posledná, keď za šesťdĺžkovým štart-cieľ víťazom Fenékom dobehli 20/1 outsideri, synovia niekdajších súperov Kincsem, Dictator z kobyly Little Luder a Hannibal po Oroszvárovi.
O štyri dni, v Kancza díj na 2000 metrov, Olyan Nincs z posledného miesta prešla do vedenia, ale ešte prišiel útok Hildy, ktorá ju odsunula na druhé miesto. Olyan Nincs získala 800 zlatých, čo bol jej najväčší zárobok v prvej polovici sezóny. V Első osztályú államdij, Štátnej cene I. triedy, skončila štvrtá z piatich a v Preis des Jockey-Club, kde úlohu horúceho favorita splnil Fenék, sa ako 50/1 outsiderka v poli siedmich koní nezmestila medzi prvých štyroch. Z plánovaných vystúpení v Nemecku zišlo a v ďalších troch domácich štartoch získala ešte jedno druhé miesto. V polovici sezóny mala na konte 970 zlatých.

Robert Smart Tréner a džokej potomkov Kincsem.

V septembri sa na dráhu vrátila úplne iná Olyan Nincs a v priebehu mesiaca získala v siedmich štartoch päť víťazstiev a jedno druhé miesto. V Grosses Wiener Handicape dobehla druhá za Goliathom a potom si pripísala hattrick Esterházy díj a Dunántúli díj v Šoproni, a Totalisateur Handicap v Budapešti. V nasledujúcom štarte, v peštianskom Prince of Wales Handicape, možno Blaskovichovi priniesla prehru - noviny napísali, že na trojicu favoritov, Goliatha, Metallista a Olyan Nincs, boli uzavreté kolosálne stávky, ale zvíťazila 16/1 outsiderka Si. Olyan Nincs bola štvrtá.
Ani jej nasledujúci štart nedopadol podľa Blaskovichových predstáv. V St Leger bez Fenéka, ktorý už po Derby nevybehol, bol v poli štyroch koní dvojdesatinovým favoritom Blaskovichov Pajzán, tretí z rakúskeho a druhý z nemeckého Derby. Olyan Nincs, chodiaca drvivým záverom z posledného miesta, bola určená za jeho vodičku a pod Richardom Coatesom od štartu viedla s päťdĺžkovým náskokom pred Pajzánom, s trénerom Robertom Smartom. Za ním s odstupom ďalších piatich dĺžok nasledovali Si a Bucsány. Pred záverom sa Coates obzrel po Pajzánovi a vzal späť, aby ho pustil dopredu, ale k Pajzánovi sa dotiahla Si a v ich súboji Blaskovichovov žrebec prekvapivo ťahal za kratší koniec. Do boja sa teda pustil Coates, Olyan Nincs rozbalila svoj záver a zvíťazila o päť dĺžok pred Si.
V Öszi Kancza díj na 2400 metrov Olyan Nincs potvrdila úlohu jasnej favoritky a sezónu zakončila so ziskom 21 295 zlatých, ako najlepšia kobyla a celkovo tretia za Fenékom a päťročným Metallistom.

Ako štvorročná na konci viedenského letného mítingu vyhrala Schlussrennen a druhý zásah si pripísala v Šoproni, kde obhájila víťazstvo v Dunántúli díj. Štyrikrát bola druhá, trikrát za Metallistom.

Zisk potomkov Olyan Nincs v Rakúsko-Uhorsku Szende (k. 1889, Ruperra) 0 K Kelet (ž. 1892, Charibert) 0 K Öröm (k. 1895, Morgan) 0 K Felleg (k. 1896, Gouverneur) 0 K Döntnök (ž. 1898, Dunure) 9 510 K Hazafi (ž. 1999, Orwell) 254 510 K Éljen (k. 1902, Orwell) 1950 K

Prehľad zárobkov jej potomkov hovorí, že ako chovná kobyla za veľa nestála, ale Ernő Blaskovich nestratil nádej a Olyan Nincs mu ako šestnásťročná dala Hazafiho, ktorý spolu s o rok mladším Beregvölgym spadá do novej éry rakúsko-uhorského turfu, do éry amerických džokejov a trénerov, ktorí sa na začiatku 20. storočia začali sťahovať za lepšími finančnými podmienkami do Európy.

Robert Smart pre Blaskovicha trénoval desať rokov. Po sezóne 1891 sa rozišli a Blaskovichove dostihové kone sa vrátili do Gödu, k trénerovi Fredovi Vivianovi. V prvej spoločnej sezóne mali vynikajúceho Primása II., ale nasledujúce roky boli slabé. Blaskovich od Viviana kone zobral a štyri roky ich mal u Johna Reevesa v Kis Czelli a v Alagu. V roku 1899 sa Blaskovichova stajňa opäť vrátila do Gödu, kde Freda Viviana vystriedal syn Blaskovichovho bývalého trénera, Edward Hesp, ale pre Blaskovicha trénoval len krátko, pretože nájomca tréningového strediska, Miklós Luczenbacher, angažoval amerického trénera Dyera.

Tréneri z Gödu, James Dyer (vľavo) a Edward Hesp.

Päťdesiatnik James Dyer priniesol „americký” štýl prípravy. Kým domáci tréneri kŕmili najmä ovsom a seno pridávali v malých dávkach, jeho kone mali prístup k senu 24 hodín denne a ovsa dostávali menej, čo korešpondovalo s prirodzenou potrebou tráviaceho traktu, od prírody prispôsobeného na pasenie, teda na nepretržitý príjem potravy s vysokým obsahom vlákniny. V zime sa u Dyera kone nečistili, nechávali ich na polodivoko a veľa času trávili vonku. Ako napísali noviny, jeho kone na jar nevyzerali pekne, ale pod kožuchom mali tvrdé svaly a nemali na sebe ani pol kila prebytočného tuku.
Dyer bol prvý tréner v Rakúsko-Uhorsku, pracujúci so stopkami. Na tréningovej dráhe v Göde nechal vymerať dvestometrové úseky a v rýchlych prácach mal na každom medzičase človeka so zástavkou, ktorý mávol, keď kone prebehli okolo značky. Spočiatku s tým boli problémy, ale keď zamestnanci pochopili dôležitosť presnej signalizácie, vedel si Dyer vykalkulovať úplne všetko, koľko metrov majú kone absolvovať v kroku, v kluse, v cvale, zloženie tréningových lotov, dištančné optimá, taktiku, regeneráciu... Formu dokázal načasovať na minútu presne, u niektorých koní dokonca len na jediný dôležitý deň ich kariéry.
V roku 1901 Dyer trénoval tucet koní a v roku 1902 už prevzal celú stajňu, vrátane koní Ernő Blaskovicha. Z Ameriky k nemu prišla trojica špičkových džokejov a jeho jednotkou sa stal Charles Van Dusen. William Holmes a Honorable Lightfoot Russell, známy ako „Chub” Russell, u neho odštartovali európsku kariéru a zakrátko získali miesta stajňových džokejov u iných trénerov. V Rakúsko-Uhorsku vtedy okrem nich jazdili aj Charles Gray a americký šampión Fred Taral, a títo piati americkí džokeji v roku 1902 vyhrali 189 dostihov.
Dyerovi zverenci vybehali v roku 1902 rekordných 500 372 rakúsko-uhorských korún (ekvivalent dnešných takmer 4.4 milióna €) a v nasledujúcom roku ešte viac, 531 145 korún (4.58 mil. €), ale konkurenčnú výhodu si neudržal. Domáci, to znamená britskí tréneri, od neho odlákali zopár zamestnancov, získali jeho tajomstvá a začali napodobňovať jeho systém kŕmenia a tréningu a zakrátko ho dohnali. Už nebol najväčšou rybou v rybníku a po sezóne 1904 z Rakúsko-Uhorska odišiel. Jeho najlepšími zverencami boli vyššie zmienený Beregvölgy a jeden z vtedajších najlepších koní, Hazafi.

V roku 1901 získal dvojročný Hazafi v tréningu Edwarda Hespa v ôsmich štartoch dve víťazstvá. Americkí džokeji so sebou priniesli aj nevyberavý, drsný štýl jazdy a triumf medzi nezvíťazivšími si Hazafi pripísal po diskvalifikácii pôvodného víťaza Gyalára, ktorého džokej Charles Gray v záverečnom súboji Hazafiho udrel bičíkom po hlave. Druhé víťazstvo Hazafi získal v októbrovej Hatvani dij.
V sezóne 1902, už ako zverenec Jamesa Dyera, vyhral pod Van Dusenom prvé dva štarty, Baró Wenckheim Béla emlékverseny na 1600 metrov a o tri dni najväčší uhorský dostih, Királydij (dnešnú Millenniumi Díj) na 1800 metrov, kde bolo v tom roku pre víťaza 106 350 korún (cca. 918 000 €), viac, než vo viedenskom Derby.
Pred Derby sa rozšírila fáma o sprisahaní domácich jazdcov proti Američanom, načo stewardi džokejov dôrazne varovali, aby sa nedopustili faulov a nečestnej jazdy, ale pod sprísneným dohľadom pravidlá porušil Van Dusen, v sedle vysokého favorita Hazafiho. Pri točení do roviny narazil do druhého favorita Apolla a poškodil viacero koní, pričom z tempa vypadol aj Hazafi. Hromadnou kolíziou hladko prešli tretí favorit Llubar a outsiderka Kiss Me a obsadili prvé dve miesta. Hazafi dobehol tretí a bol diskvalifikovaný a Van Dusen prišiel o licenciu na neurčitú dobu. Napokon bol mimo sedla tri mesiace.
Hazafi bol potom tretí v Erzsébet Királyné-dij, druhý v St Leger a tretí v Austria Preis, keď zvíťazil jeho dvojročný stajňový kolega Beregvölgy.
Do sezóny 1903 Hazafi vstúpil dobehom bez umiestnenia v Przedswit Handicape a odcestoval do Británie, aby si zmeral sily s tamojšími poprednými míliarmi. Prvé dva štarty absolvoval pred očami veľkého turfmana, kráľa Eduarda VII. - v Great Jubilee Handicape v Kemptone skončil v poli devätnástich koní tretí a na mítingu Royal Ascot bol v Royal Hunt Cupe štvrtý z dvadsiatich piatich štartujúcich. Potom v High Weight Handicape v Newmarkete nepotvrdil úlohu 11/10 favorita, keď skončil druhý za súperom, nesúcim o 32 libier menej, a výpravu zakončil víťazstvom v Royal Handicape v Sandowne.
Po návrate domov vyhral míľový Grosses Wiener Handicap, v Preis von Kohlmarkt na 1300 metrov stihol po zlom štarte len druhé miesto, potom vyhral Oszi dij a napokon Austria Preis, pred Con Amorem a Bon Marchém. Po Austria Preis opäť odcestoval do Británie a koncom novembra si pripísal jeden neúspešný štart.
V nasledujúcom roku Hazafi odbehol v Anglicku osem dostihov a podľa vtedajšej tlače išiel od prehry k prehre, dnešným pohľadom však predviedol vynikajúce výkony. Proti najlepším ostrovným míliarom behal handicapy s vysokými záťažami a získal dve druhé, jedno tretie a jedno štvrté miesto. Dvakrát štartoval na mítingu Royal Ascot - v Royal Hunt Cupe skončil v poli dvadsiatich ôsmich štartujúcich druhý a o dva dni sa vo Wokingham Stakes, ako 7/1 favorit, medzi dvadsiatimi deviatimi štartujúcimi neumiestnil. Pri pokuse o obhajobu víťazstva v Royal Handicape bol druhý, v Beaufort Stakes v Newmarkete tretí a vo významnom míliarskom dostihu s názvom Peveril of the Peak Plate v Derby, bol štvrtý. Po návrate domov ešte absolvoval dva neúspešné štarty a odišiel do polokrvného žrebčína Gaspártelek. Neskôr spolu s bývalým stajňovým kolegom Beregvölgym pôsobili v žrebčíne Ászár pri Kisbéri.

Royal Hunt Cup 1904: Csardas víťazí pred Hazafim (vpravo), nesúcim o 12 libier viac.

Ostatní potomkovia Olyan Nincs sa Hazafimu nemohli rovnať, ale na rozdiel od neho, kobyly boli v chove pomerne úspešné. Z kobýl z vetvy Felleg vzišli štyria víťazi juhoslávskeho St Leger, víťaz poľského Derby Impet a víťazka Preis der Diana Falada, z vetvy Éljen víťaz juhoslávskeho Derby Tip Top a víťaz Nemzeti Díj 1928 Pajzán.

Podobne ako pri Budagyöngye, aj prežitie vetvy Olyan Nincs do 21. storočia zaistila jedna z najslabších zástupkýň rodiny, dostihovo nepoužiteľná Szende. Ernő Blaskovich ju už v polovici dvojročnej sezóny vyradil z dostihovej stajne a bez jediného štartu ju predal grófovi Bélovi Zichymu, veľkému fanúšikovi Kincsem, ktorý za ňou cestoval aj do Goodwoodu, kde na nej vyhral 150 tisíc zlatých. Szende bola vyškrtaná zo všetkých veľkých dostihov a Zichy ju držal v tréningu aj ako trojročnú, ale nevybehla. Čo zmeškala na dráhe, dohnala v chove - spomedzi dcér a vnučiek Kincsem dala najviac potomkov, päť žrebcov a sedem kobýl.
Jej najlepším potomkom bol extrémne raný žrebec Szentenczia (Morgan), ktorý ako dvojročný odbehol jedenásť dostihov a získal tri víťazstvá a dve druhé miesta. Ako trojročný vyhral oba aprílové štarty, Eröffnungsrennen a Trial-Stakes. Potom bol tretí v Egyesitett Nemzeti és Hazafi dij a po štvrtom mieste v Gomba Rennen sa jeho kariéra uzavrela. Pravým opakom bol najbohatší potomok Szende, Semper Idem (Dunure), ktorý bol neskorý a tvrdý, na dráhe vydržal do siedmich rokov a vybehal 95 tisíc korún.
Dcéry Szende na dráhe nevynikli, najlepšia z nich, Szemérmes (Bona Vista), vybehala deväť tisíc korún. Viac sa osvedčili v chove a v rôznych častiach Európy založili úspešné vetvy rodiny Kincsem, z ktorých vzišlo množstvo víťazov veľkých dostihov, ale do dnešných čias prežila len vetva Tempéte.

Tempéte (Dunure - Szende) ako ročnú kúpil za 2050 zlatých Wladyslaw Lubomirski, jeden z troch bratov, zakladateľov žrebčína vo Widzowe, v Poľskom kráľovstve, spadajúcom do vtedajšieho Ruského impéria. V piatich štartoch vo Varšave a v Peterohrade dvakrát vyhrala, dvakrát bola druhá a raz tretia. Zavítala aj do Rakúska, konkrétne do Krakova, ktorý vtedy patril do podunajskej Monarchie. V tamojšom bohato dotovanom Krakovskom Derby robila vodičku svojmu stajňovému kolegovi, poprednému „ruskému” trojročiakovi, druhému z varšavského Derby Sac-A-Papierovi (Salisbury). Lubomirského dvojica na rakúsko-uhorské kone nestačila a skončila na konci poľa, ale z ich spojenia vo Widzowe odchovali dvoch veľkých víťazov - kobyla Jasna Pani vyhrala Priz reki Volgy, teda ruské Oaks a Ksiaze Pan Grosser Preis von Baden.
Ešte pred zmienenou dvojicou sa Tempéte narodil žrebec Grom II (Carlton), víťaz poľského a tretí z ruského Derby, a jeho pravá sestra Izbica, matka večne druhého smoliara Mosci Ksiaze, na ktorého do Preis des Jockey Club 1913 Lubomirski angažoval vtedajšieho najlepšieho svetového džokeja Dannyho Mahera, ale skončil druhý, za Csardasom s Georgeom Archibaldom. V Deutsches Derby ho jazdil Géza Janek a opäť bol druhý. Porazil ho Turmfalke... s Dannym Maherom... Vo Fürstenberg Memoriali ho jazdil Mihály Gulyás a bol druhý za Cyklonom. Všetko si vynahradil v Grosser Preis von Baden, kde pod Gulyásom vyhral pred Cyklonom a francúzskym Martialom III..
Lubomirského víťazi Grosser Preis von Baden boli trénovaní v Rakúsko-Uhorsku. Ksiaze Pana pripravoval Herbert Reeves v Oberweidene, šesť kilometrov od Vysokej pri Morave, kam v roku 1910 Lubomirski ako stajňovú jednotku angažoval ruského šampióna, černošského džokeja Jimmyho Winkfielda. Mosci Ksiazeho trénoval Antoni Zasepa v uhorskej Tate - Tóvárosi.

Ksiaze Pan víťazí v Grosser Preis von Baden 1910.

Víťaz Grosser Preis von Baden 1910 Ksiaze Pan (Sac-A-Papier - Tempéte), v sedle Jimmy Winkfield.

Víťaz Grosser Preis von Baden 1913 Mosci Ksiaze (Sac-A-Papier - Izbica / Carlton - Tempéte), v sedle Mihály Gulyás.

Po Ksiaze Panovi dala Tempéte žrebca Loma (Gouvernant), víťaza Soltykoff Stakes v Newmarkete a tretieho v Deutsches Derby, a trojicu kobýl, z ktorých bola najdôležitejšia Lomova pravá sestra Orsza. Celkovo dala Tempéte v rokoch 1901 až 1914 dvanásť žriebät a stala sa vtedajšou najlepšou „ruskou” chovnou kobylou, dokonca bol po nej pomenovaný jeden z významých varšavských dostihov.

Dostihová kariéra Orsze spadá do obdobia Prvej svetovej vojny. Patrila do priemeru, vyhrala dva menšie dostihy, v Oaks a v Derby, ktoré sa v improvizovanej sezóne 1915 bežali až v septembri, sa neumiestnila a odišla do chovu.
Počas vojny bol žrebčín Widzow evakuovaný a časť stáda, vrátane Orsze, sa ocitla v žrebčíne Napajedla, kde neskôr Orsza za nejasných okolností prešla do majetku Marie Baltazzi. Pravdepodobne to nebolo úplne čisté, rovnako ako predaj jej v Napajedlách odchovanej dcéry Winnice (Kottingbrunn) do Nemecka. Poľská štátna reštitučná komisia, ktorá sa po vojne starala o návrat poľského majetku z Nemecka, sa totiž domáhal aj vrátenia Winnice. Jej vtedajší majiteľ, Edmund Suckow, ju ale predal do žrebčína Röttgen a poľská snaha bola neúspešná.
V žrebčíne Röttgen Winnica založila vynikajúcu rodinu W, ktorú v 21. storočí preslávili predovšetkým víťazi Deutsches Derby z rokov 2017 a 2018, Windstoss (Shirocco) a Weltstar (Soldier Hollow). Rodina bude nepochybne pokračovať ďalej, Gestüt Röttgen má v stáde matku oboch Derby-víťazov Wellenspiel (Sternkönig), jej dcéru, víťazku Gr.3 Well Disposed (Dubawi), víťazku dostihu nezvíťazivších Well Protected (Protectionist) a zrejme sa tešia na zaradenie Weltbeste (Soldier Hollow).

Chovná kobyla s cenou zlata? Sestra dvoch Derby-víťazov, Weltbeste (Jozef Bojko), pred štartom v Deutsches Derby 2024 (9. miesto).

Talpra Magyar

1885, Buccaneer - Kincsem

2-ročný, 1887: 3 štarty, 2 druhé miesta, zisk 1035 zlatých.
3-ročný, 1888: 10 štartov, 2 víťazstvá, 1 druhé miesto, zisk 4815 zlatých.
4-ročný, 1889: 10 štartov, 3 druhé miesta, zisk 681.50 zlatých.

Spolu 23 štartov, 2 víťazstvá, 6 druhých miest, zisk 6531.50 zlatých.

Prvý syn slávnej Kincsem, Talpra Magyar, po fenomenálnom plemenníkovi Buccaneerovi, ako pravý brat dvoch klasických víťaziek, vzbudzoval ohromné očakávania a Ernő Blaskovich ho okrem domácich a nemeckých vrcholov prihlásil aj do Grand Prix de Paris. Práve na Talpra Magyara bola uzavretá prvá stávka do Preis des Jockey Club 1888 - začiatkom roka 1887 bolo na neho stavených 200 zlatých v kurze 25/1.
V apríli 1887 bol s kurzom 7/1 druhý favorit Derby, ale vybehol až v októbri v Budapešti. V Hatvani Díj bol o pol dĺžky druhý za Rusnyákom a po neúspechu v Nagy kétéves Handicape bol v Kétévesek versenye druhý za Pity The Blind. Rusnyák a Pity The Blind patrili medzi najlepších dvojročiakov, takže sa Talpra Magyar s kurzom 8/1 udržal v okruhu hlavných adeptov na zisk Derby. Favoritom bol jeho stajňový kolega, šampión dvojročiakov Viadal, syn polosestry Kincsem, Harmat (Ostreger - Waternymph).

Na začiatku roka 1888 vo viedenských a v budapeštianskych tréningových galopoch zanechali lepší dojem Talpra Magyarovi stajňoví kolegovia a tak Blaskovich a Smart nechali v Trial Stakes štartovať syna Lady Patroness Zsarnoka, ktorý zvíťazil pred Pity The Blind, v Egyesült Nemzeti és Hazfi díj skončil Viadal druhý, za kobylou Királyné.
Talpra Magyar si sezónny debut odkrútil v Asszonyságok díja, Dámskej cene na 2400 metrov, kde v poli troch koní ako trojdesatinový favorit pod Hectorom Baltazzim ľahko zvíťazil, pred rovesníkom St. Wolfgangom a šesťročným bývalým šampiónom Buzgóm, ktorý v roku 1885 prekonal rekord Kincsem v domácom sezónnom zisku a v roku 1886 skončil tretí v Ascot Gold Cupe a v Alexandra Plate.
Krátko nato Talpra Magyara postihol ťažký kašeľ, ktorý ho nielenže vyradil z Derby, spôsobil mu aj trvalé následky - stal sa z neho takzvaný „roarer”, teda kôň, ktorý pri záťaži chrčí a teda nedokáže využiť plnú kapacitu pľúc. Na dráhu sa vrátil v polovici augusta, ale dostihová trieda bola preč. V nasledujúcich šiestich štartoch získal jediný platený dobeh, druhé miesto vo viedenskom handicape, na ktoré sa posunul až po diskvalifikácii víťaza.
Na konci sezóny ho Blaskovich ponúkol v predajných dostihoch, najprv za 3000 zlatých a Talpra Magyar dobehol tretí, o hlavu a krk, ale potom v dostihu pre lepšie kone za 5000 zlatých skončil posledný, piaty. Na záver sezóny si pripísal ešte jedno víťazstvo, už vo farbách Andora von Péchyho, ktorý ho predtým privátne kúpil. Talpra Magyar sa presadil v poli troch koní, v predajnom dostihu na 1600 metrov a za 2000 zlatých ho kúpila stajňa „Captain Violet”, za ktorou bol hoteliér Johann Frohner.

Frohnera by sme dnes označili anglickým pojmom „selfmademan”. To bolo Rakúsko-Uhorsku v polovici 19. storočia neobvyklé. Podniky väčšinou zakladali dediči z bohatých rodín a od nuly začínal málokto, o to väčší rešpekt si ale získal. Z Dolného Rakúska pochádzajúci Frohner sa v bratislavskom hoteli Palugyay vyučil za čašníka a neskôr robil vrchného čašníka v Budapešti. Tam sa oženil a s manželkou Karolínou viedli staničnú reštauráciu a potom Hotel Paris. V roku 1864, ako 34-ročný, otvoril v centre Budapešti Hotel Frohner so sto izbami. Podnikanie mu išlo a v roku 1873 na viedenskej Ringstrasse otvoril Hotel Imperial, jeden z vtedajších najlepších hotelov na svete a dodnes najlepší hotel vo Viedni. Už v šesťdesiatych rokoch mal v Angyalfölde, na severe Budapešti, žrebčín Karolin udvar (v nemčine Carolinenhof). Choval polokrvné kone, arabské kone, ruské klusáky, kone do záprahov. Podobne ako mnoho iných majiteľov, ho k dostihom pritiahli úspechy Kisbéra a Kincsem - v roku 1876, roku Kisbérovho víťazstva v Derby, si založil dostihovú stajňu, v ére Kincsem začal chovať plnokrvníky a tak ako všetci, sníval o víťazstve v Derby.

Z Talpra Magyara na dráhe veľa úžitku nemal. Začiatkom roka 1889 odbehol štyri handicapy a raz bol druhý. Potom ho Frohner ponúkol v predajných dostihoch, v máji odbehol štyri, dvakrát bol druhý, ale nikto neprejavil záujem. Talpra Magyar sa bez povšimnutia vytratil z dostihových dráh a ktovie, ako by skončil, keby v júni v Hamburgu neuhynul špičkový Kincsőr. Frohner mal zrazu jediného žijúceho syna Kincsem. Talpra Magyar sa v auguste vrátil na dráhu a dvakrát sa neumiestnil v handicapoch. V tréningu zostal aj v roku 1890, ale už mal dostihový kľud, tréner Fred Vivian ho využíval ako učiteľa pre dvojročné kone. Potom Frohner urobil z hľadiska dostihovej histórie rozumné rozhodnutie - dal mu šancu v chove.
Talpra Magyar v konkurencii plemenníkov svetovej úrovne, ktorí vďaka štedrej štátnej podpore prichádzali z Anglicka, nikoho nezaujal, nikto neprišiel. Len Frohner ním nechal pripustiť štyri vlastné kobyly nevysokej kvality a v roku 1892 sa mu po ňom narodili dve kobylky a dva žrebce. Spolu s ďalšími pätnástimi koňmi ich v roku 1894 dostal do tréningu Alfons Planner, ktorého Frohner v tom roku angažoval ako privátneho trénera, do svojej novej stajne v Markgrafneusiedli na Moravskom poli, vzdušnou čiarou šestnásť kilometrov od Freudenau.
Z Talpra Magyarových potomkov ako prvý vybehol žrebec z neumiestnenej kobyly Tótleány. Volal sa Tokio a stal sa najlepším a najpopulárnejším koňom od čias Kincsem.

Po Frohnerovej smrti v roku 1894 bol Talpra Magyar predaný do Bavorska, kde mal podobný začiatok ako doma. Jeho prvá nemecká pripúšťacia sezóna sa odohrala v období, keď sa trojročný Tokio len stával hviezdou a žiaden zvláštny záujem o Talpra Magyara nebol. Jeho prvý nemecký ročník bol ale veľkým prekvapením - mal v ňom až troch špičkových potomkov, žrebca Xamete a kobyly Hut Ab a Liebelei.
Víťazka Oktober-Preis für Zweijährge Liebelei a v niekoľkých veľkých dostihoch umiestnený Xamete patrili v roku 1898 medzi najlepších dvojročiakov. Liebelei bola v Preis der Diana 1899 stajňovou jednotkou, ale skončila tretia, keď si prekvapivé víťazstvo pripísala jej stajňová kolegyňa Hut Ab. Prvé a tretie miesto v rovnakom poradí obsadili aj na konci sezóny, vo Frankfurter Gold Pokali.
Hut Ab v tom roku vyhrala aj najstarší nemecký handicap, Omnium der Steher, Grosser Preis von Leipzig a bola druhá vo Wäldchens Rennen, Liebelei vyhrala Hymanaeus Rennen, Alexander Rennen, Prinz Herman von Sachsen-Weimar Rennen, Kölner Biennial Stakes, v Stuten Biennial bola druhá za legendárnou nemeckou rekordérkou v zisku Namounou a v bohatej Preis von Iffezheim skončila tretia.

Víťazka Preis der Diana Hut Ab (Talpra Magyar - Hyéres po Isonomy)

Xamete bol druhý v Henckel Rennen (2000 Guineas) a v Derby pri kolízii stratil jazdca. Vyhral Preis der Stadt Baden a v Hertefeld Rennen porazil Namounu, ale v St Leger za ňou skončil druhý. Na jar nasledujúcej sezóny 1900 Xamete vyhral Jubiläums Preis a v Grosser Preis von Hamburg skončil tretí, za kobylami Ordonnanz a Hut Ab, Liebelei bola piata. Potom sa začalo jeho ťaženie za pozíciou najlepšieho nemeckého koňa. Vyhral Silberner Schild pred Namounou, systémom štart-cieľ vyhral Grosser Preis von Berlin pred víťazkou Preis der Diana Ordonnanz, Grosser Preis von Baden pred britskou Saint Nydiou a Namounou, a Staatspreis I. Klasse.
Dobre mu sekundovala Hut Ab, ktorá okrem druhého miesta z Grosser Preis von Hamburg vyhrala Grosser Sachsenpreis, Rennard Rennen a Herzog von Ratibor Rennen. Ďalšia Talpra Magyarova dcéra Yvonne vyhrala Rheinische Zuchtrennen a Talpra Magyarovi to v šampionáte plemenníkov vynieslo druhé miesto za Fulmenom.

Víťaz Grosser Preis von Berlin a Grosser Preis von Baden Xamete (Talpra Magyar - Trixie po Albert Victor)

Talpra Magyar dával tvrdé, odolné, užitočné kone, ale podobný ročník už nemal. V roku 1903 sa po ňom ešte narodila kobyla Faith, víťazka Österreichisches Stutenpreis a Grosser Preis von Hamburg, ale keď v roku 1907 uhynul, bol považovaný za sklamavšieho plemenníka.
Naozaj ním bol? Kedysi ho nikto nechcel ani za najnižšiu cenu a napokon jeho potomkovia vyhrali klasické dostihy: Trial Stakes, Österreichisches Derby, Österreichisches Stutenpreis, maďarský St Leger, Preis der Diana; ďalšie významné dostihy: trikrát Wiener Jubiläums Preis, dvakrát Grosser Preis von Berlin, dvakrát Grosser Preis von Baden, dvakrát Silberner Schild a ďalej Szt. István dij, Grosser Preis von Hamburg, Hoppegartener Jubiläums Preis, Rennard Rennen, Herzog von Ratibor Rennen, Frankfurter Gold Pokal...

Kincsőr

1886, Doncaster - Kincsem

2-ročný, 1888: 5 štartov, 1 víťazstvo, zisk 5080 zlatých.
3-ročný, 1889: 5 štartov, 2 víťazstvá, 2 druhé miesta, zisk 12 110 zlatých.

Spolu 10 štartov, 3 víťazstvá, 2 druhé miesta, zisk 17 190 zlatých.

Na rozdiel od jeho starších súrodencov, okolo Kincsőra nevládlo až také nadšenie, vždy sa totiž lepšie javili Kardos, po Craig Millarovi z polosestry Kincsem Becses a predovšetkým Uram Bátyám, po Gunnersburym z Bájos, pravej sestry Lady Patroness. Keď boli dvojroční, Kardos získal v jedenástich štartoch dve víťazstvá a vybehal 4107 zlatých, Uram Bátyám v šiestich štartoch raz vyhral a vybehal 4542 zlatých, ale na konci sezóny mal z Blaskovichových dvojročiakov najväčší zárobok Kincsőr. Stačil mu na to jediný dotovaný dobeh, víťazstvo v Polgár díj, kde o dvanásť rokov skôr zvíťazila Kincsem.

Kincsőr debutoval 15. augusta 1888 a noviny napísali, že sa Kincsem v konskom nebi sotva mohla tešiť zo svojich potomkov, pretože jej veľa cti neurobili. V ten deň sa totiž po chorobe vrátil na dráhu Talpra Magyar a v Allamdíj, Štátnej cene, dobehol posledný a hneď v nasledujúcom dostihu, v Kétéves Omniu, Kincsőr nič neukázal a skončil v poli porazených. Noviny ale o Kincsőrovi napísali, že by sa nemal robiť negatívny súd, pretože keď dostane viac práce, bude pravdepodobne úplne iný. Predpoveď sa naplnila už o dva týždne. V šopronskej Polgár díj ho Robert Smart v sedemčlennom poli usadil na predposlednom mieste a keď už sa zdalo, že sa rozhodne medzi Leading Manom a Vépom, Kincsőr nastúpil, vonkajšou stopou preletel okolo súperov ako šíp a zvíťazil o pol dĺžky pred Leading Manom.
Už o týždeň ho viedenské noviny Allgemeine Sport-Zeitung tipovali za víťaza Wiener Criteria, ale Blaskovich za predurčeného víťaza označil Uram Bátyáma. Kincsőr plnil úlohu vodiča a po dobehu sa Blaskovich zrejme škriabal za uchom - Kincsőr dostih rozbehol enormným tempom a v poli desiatich koní skončil piaty, Uram Bátyám bol druhý, pričom na prvom a štvrtom mieste dobehli Leading Man a Vép, ktorých Kincsőr v Šoproni porazil.
Záver Kincsőrovej juniorskej sezóny bol nevydarený. S najvyššou záťažou sa neumiestnil vo Verneuil Handicape a v peštianskej Kladrubi díj skončil posledný, štvrtý.

Aj na začiatku roka 1889 bol Blaskovichovou jednotkou Uram Bátyám, ktorý v Trial Stakes skončil tretí za Triumphom a synom Csalogány Bitorlóm, a vyhral Egyesitett Nemzeti és Hazafi-díj, o krk pred Bitorlóm.
Kincsőr vybehol až v polovici mája v Budapešti. V Allamdij na 2000 metrov dobehol druhý za Leading Manom a o dva dni bol tretí v Baró Wenckheim Béla emlékverseny na 1600 metrov. O deväť dní vo Viedni vyhral Cambuscan-Reunen na 2800 metrov a o ďalší týždeň sa postavil na štart Derby.
Aj v Preis des Jockey Club Blaskovich podľa vtedajších pravidiel označil za predurčeného víťaza Uram Bátyáma v sedle s Robertom Smartom a o veľmi ostré vstupné tempo sa postaral jeho tretí kôň Kardos, spolu s Donnou Margheritou, vodičkou žrebca Abu zo stajne Andora von Péchyho. Kincsőr s Tomom Busbym sa držal na štvrtom mieste a po zhasnutí vodičov prevzal ich úlohu. Pred cieľovou rovinou sa k nemu pripojil Uram Bátyám, ale stalo sa to isté, čo v St Leger 1886, medzi Olyan Nincs a Pajzánom - stajňová jednotka nestačila na svojho pomocníka.
Na Blaskovichovu dvojicu už na začiatku roviny zaútočil a veľkolepé víťazstvo dosiahol vysoký favorit Triumph po Triumphovi... Áno, je to správne, jeho chovateľ, Egon Thurn-Taxis, mu dal rovnaké meno, ako mal jeho otec Triumph po Bucccaneerovi... Triumph triumfoval s vypusteným záverom o 3 1/2 dĺžky pre Kincsőrom, ktorý udržal druhé miesto o pol dĺžky pred Abom, synom niekdajšej tréningovej kolegyne Kincsem Altony. Uram Bátyám skončil o štyri dĺžky štvrtý.
Kincsőr a Aba boli po dobehu ponúkaní do Deutsches Derby v zhodnom kurze 7/2, ale Kincsőr už päť dní po rakúskom Derby, v piatom štarte v priebehu 23 dní, predviedol impozantný výkon, keď v Buccaneer-Rennen ľahko porazil desatinového favorita Vöfélyho, ktorému na 3200 metrov dával výhodu 11.5 kilogramu. Aba vzápätí vyhral Union-Rennen a synovia Kincsem a Altony sa stali nepriestrelnými favoritmi Deutsches Derby - Kincsőr bol „pari”, Aba 7/4. Najlepší nemecký kôň Freimaurer stál 8/1, Uram Bátyám 10/1. Príval stávok na Kincsőra sa nezastavil ani po páde kurzu do desatín a bookmakeri dva týždne pred Derby pristúpili k bezpecedentnému kroku, prestal na neho príjmať stávky.
Kincsőr a Uram Bátyám do Hamburgu pricestovali týždeň pred Deutsches Derby a údiv vzbudilo, že Robert Smart zostal verný Uram Bátyámovi, Kincsőra mal jazdiť Tom Busby. Novinám sa zdalo čudné, že sa oba žrebce v Hamburgu skrývali pred pohľadmi súperov a pracovali oveľa skôr, už pri východe slnka, ale či sa náhodou nesnažili zohrať to na Uram Bátyáma, ponúkaného v zaujímavom kurze, sa nedozvieme. V piatok pred Derby oba žrebce absolvovali ostrý galop na 2400 metrov a krátko nato Kincsőr dostal koliku. Jeho stav sa neustále zhoršoval a v sobotu napoludnie ho tréner Smart škrtol. K tomu sa pridali pľúcne problémy a najväčší favorit v histórii nemeckého Derby v noci na nedeľu uhynul. Derby napokon o hlavu vyhral Uram Bátyám.

Kincs

1887, Doncaster - Kincsem

Neštartovala.

Do sezóny 1889 vstúpil Ernő Blaskovich s desiatimi koňmi, ale i keď Uram Bátyám vyhral Deutsches Derby, bol to jeho najsmolnejší rok. V apríli si vynikajúci Viadal v tréningu vo Freudenau zlomil nohu, v Hamburgu uhynul Kincsőr, Uram Bátyám po Deutsches Derby ochromel a v Šoproni si pri páde zlomil krížovú kosť nádejný dvojročiak Pazar, ktorý bol, rovnako ako Viadal, synom polosestry Kincsem Harmat. Jeho smolnú sériu ale zahájila náhradnou matkou odchovaná Kincs, ktorá sa už marci zranila a na dráhu sa nedostala.

Zisk potomkov Kincs v Rakúsko-Uhorsku Aranyvirág (k. 1892, Gunnersbury) 25 930 K Napfény (k. 1896, Dunure) 24 460 K Remek (ž. 1897, Dunure) 1 270 K Lepke (k. 1898, Galaor) 18 580 K Csókos Asszony (k. 1899, Gunnersbury) 68 900 K

Na prvý pohľad sa zdá, že si Kincs, tak ako jej sestry, najlepšieho potomka nechala nakoniec, skôr to ale súvisí s pôsobením trénera Jamesa Dyera a s jeho schopnosťou pripraviť koňa na minútu presne.
V jeho tréningu Csókos Asszony ako dvojročná vybehala v piatich štartoch len 650 korún. Výhodné postavenie na jar roku 1902 využila na víťazstvo v dobre dotovanom Grosse Handicap der Dreijährigen, potom vyhrala Trial Stakes, kde na druhom a štvrtom mieste dobehli neskorší víťazi nemeckého a rakúskeho Derby, Macdonald a Llubar, a bola druhá v Kanczadij. Csókos Asszony získala v priebehu 25 dní 53 tisíc zo svojho zisku a podobným prípadom, ale od trénera Edwarda Hespa, bola Napfény, ktorá svoje jediné životné víťazstvo v hodnote 20 tisíc korún získala v Kanczadij.
Vplyv trénera Dyera ilustruje Lepke, ktorá u Edwarda Hespa ako dvoj a trojročná získala jedno víťazstvo a vybehala 3 820 korún. Ako štvorročná v Dyerovom tréningu hneď na jar získala tri víťazstvá a druhé miesto, a v priebehu 18 dní vybehala 13 360 korún, väčšinu svojho celoživotného zisku.
Z dcér Kincs bola najkonzistentnejšia Aranyvirág, rovinovú triedu ale nemala, patrila do najnižšej kategórie koní do handicapov a predajných dostihov. Už ako trojročná ale začala skákať a vyhrala prútenky, a v štyroch rokoch získala v prútenkách a v stíploch sedem víťazstiev.

V chove sa najlepšie uplatnila Napfény. V roku 1910 sa jej po Mindigovi narodila dcéra a dostala rovnaké meno, ako Blaskovichova víťazka St Leger 1876, Miczi, ale jej úspechov sa už Ernő Blaskovich nedožil.
Miczi sa ako dvojročná v máji dvakrát neumiestnila a potom vyhral zvyšných päť štartov, vrátane Kladrubrer Preis pred žrebcom Mosci Ksiaze. Do klasickej sezóny 1913 vstúpila v Trial Stakes, kde opäť porazila Mosci Ksiazeho, ale na ťažkej dráhe o krk podľahla Blondelovi. Prehra to bola nanajvýš nešťastná, Blondel toho neskôr až tak veľa neukázal, zatiaľ čo Miczi už neprehrala. Týždeň po Trial Stakes vyhrala Egyesitett Nemzeti és Hazali dij, o ďalšie štyri dni Kanczadij na 2000 metrov a o dva týždne Österreichisches Stutenpreis na 2400 metrov. Necelé dva týždne po Oaks si odskočila na dištanciu 1100 metrov a v Alagu vyhrala Kozma Ferencz Emlékverseny, v súčasnom dobehu s Per Baccom. Sezónu ukončila v auguste, keď vyhrala letný vrchol, Erzsébet Királyné dij na 2000 metrov, o 1 1/2 dĺžky pred víťazom Derby 1912 Kokorom.
Sezónu 1914 zahájila v Batthyany Hunyadi Dij na 1600 metrov, čo bola predskúška najväčšieho uhorského dostihu, a Miczi zvíťazila v rekorde dráhy 1:39.3, pred najlepšími žrebcami - skončili za ňou Kokoro, Good Morning, Per Bacco a Mosci Ksiaze. Päť dní po predskúške bola obrovskou favoritkou 120-tisícovej Király Dij na 1800 metrov a opäť nezaváhala. Svoje najväčšie víťazstvo získala o 1 1/4 dĺžky pred trojročiakom St. Christophom, nesúcim o 13.5 kilogramu menej. Jej tradiční súperi, Kokoro a Mosci Ksiaze, skončili s vysokými váhami v poli porazených. V máji stihla ešte jedno víťazstvo, v Mai Rennen porazila o 4 kilogramy menej nesúceho Mosci Ksiazeho, ale onedlho vypukla Prvá svetová vojna. Bola vyhlásená mobilizácia, dostihy boli zastavené a pre Miczi to znamenalo predčasný koniec dostihovej kariéry.

Uhorskí džokeji - Nosál, Fries, Varga a Janek, jazdec Miczi.

Do chovu Aladára Blaskovicha, dediča panstva a žrebčína v Tápiószentmártone, prišla Miczi s trinástimi víťazstvami zo šestnástich štartov a ziskom 320 270 korún (cca 2.2 milióna €), ako jeden z najbohatších koní rakúsko-uhorskej histórie, ale dala jediného potomka, víťaza Prince of Wales Handicapu Vezéra a v roku 1918 uhynula. Polosestra Miczi, Selyem Rét a jej nasledovníčky, vetvu Kincs rodiny Kincsem relatívne dosť rozšírili. Krátko po II. svetovej vojne z nej ešte vzišla víťazka Magyar Kancadíj Piros Bugyellaris a mnohonásobný víťaz, tretí zo Magyar St Leger Bank, ale v druhej polovici 20. storočia vetva zanikla.

Schéma rodiny 4o a vetvy Kincsem.

Posledný veľký kôň z chovu Ernő Blaskovicha - Miczi (Mindig - Napfény), v sedle Géza Janek.