Dostihová sezóna 2020

Opasan vyhral Kincsem Díj Viac...


Začala sa dostihová sezóna

Dostihová sezóna 1878

Vzhľadom na to, že Corona vírus zastavil dostihové dianie takmer na celom svete a začiatok sezóny je v nedohľadne, spustili sme projekt rekonštrukcie sezóny 1878. Výsledky, popis dostihov a komentáre sú zrekonštruované z rôznych zdrojov a budú uverejňované v termínoch konania popisovaných dostihov. K niektorým článkom budú pripojené vysvetlivky vtedajších reálií, prípadne budú predstavené niektoré osobnosti a kone.

1878: Tallós neuspel v Cambridgeshire Stakes

Tallós neuspel v Cambridgeshire Stakes

22. 10. 1878 Newmarket Štvorročný žrebec Tallós pána Aristida Baltazziho neuspel v Cambridgeshire Stakes, keď skončil až piaty.
Odchovanec Antona Esterházyho z Tomášikova, druhý najlepší kôň monarchie, na jar vyhral tri dostihy a v júli odišiel k trénerovi Hayhoeovi do Newmarketu, aby sa pripravoval na štart v jednom z najbohatších dostihov sezóny, The Cambridgeshire Stakes na 2000 metrov. Tallós mal predpísanú záťaž 45.5 kilogramu a po zverejnení handicapov mu bookmakeri dali kurz 40:1, veľmi rýchlo však klesol na 16:1.
V deň dostihu bol Tallós 20:1, ale keď si jeho džokej McDonald vytiahol výhodné štartové číslo, nastala medzi publikom panika a jeho kurz klesol na 8:1, a v poli 38 štartujúcich bol tretím favoritom za Greenbackom a Macbethom, ktorí stáli 100:15 (6.66).
Až pol hodiny trvalo, kým sa účastníci Cambridgeshire správne zoradili na štarte a po odmávnutí sa Tallós ujal vedenia pred Lancasterom, Grey Friarom, Placidou a Shillelaghom. Už po štvrť míli bola polovica koní porazená a zlú vstupnú pozíciu si zlepšil favorit Greenback. Stredom dráhy bežaci Tallós stále viedol pred Lancasterom, prichádzali La Merveille, Greenback a Isonomy. Pri červenom stĺpe odpadol Greenback a po ňom Tallós, a do vedenia sa dostal Grey Friar pred Lancasterom, ale aj oni boli rýchlo porazení a vpredu sa ocitla La Merveille pred Isonomym, Grey Friarom, Touchetom a Hamptonom. V závere mal najviac síl trojročný 40:1 outsider Isonomy (Sterling), ktorý s džokejom Morganom pod záťažou 45 kilogramov ľahko zvíťazil o dve dĺžky. Druhé miesto vybojoval štvorročný Touchet so 47.5 kg, o pol dĺžky a krk pred trojročnou La Merveille, nesúcou len 39.5 a Hamptonom s vysokou záťažou 58.5 kg. Tallós skončil o šesť dĺžok piaty, keď okrem iných porazil aj súperku Kincsem z Goodwood Cupu Lady Golightly.

V dnešných médiách čítame nadšené reporty o víťazstvách v úplne bezvýznamných zahraničných dostihoch, dokonca sa dočítame, že kôň XY predviedol v akomsi dostihu vynikajúci výkon, ale v závere sa bohužiaľ prepadol na konečné šieste, ôsme, desiate miesto... Výkony Rezona, Darsalama, Overdosea, či Nagano Golda považujeme za zázračné, zatiaľ čo piate miesto Tallósa v jednom z najvýznamnejších dostihov 19. storočia bolo v tej dobe neúspechom. Bolo to dané tým, že rakúsko-uhorský chov a dostihy boli až do Prvej svetovej vojny na svetovej úrovni, čo okrem úspechov z Nemecka ilustrujú aj výsledky z Británie. Všeobecne sú známe len víťazstvá Kisbéra v Derby a Kincsem v Goodwood Cupe, ale napríklad v popisovanom roku 1878 vyhral Festeticsov Capillaire päť dostihov, vrátane Suffolk Stakes, Prince of Wales Cupu a Craven Stakes, Baltazziho Nil Desperandum deň pred neúspešným štartom v 2000 Guineas vyhral Prince Of Wales Stakes, dvojročiak Berencze vyhral Two Year Old Sweepstakes a Lincoln Cup, Molecomb vyhral Molecomb Stakes, atď... Rakúsko-uhorské kone vyhrali v roku 1878 v Anglicku 17 dostihov a vybehali 6000 libier, z čoho Kincsem 480.

Tréner Joseph Hayhoe, ktorý pre bratov Baltazziovcov každoročne trénoval niekoľko koní, sídlil v Newmarkete v Palace House Stables, kde je dnes National Horse Racing Museum. Návštevníci múzea teda majú možnosť prejsť sa po dvore a v boxoch, kde bol kedysi trénovaný víťaz Derby Kisbér, ale aj ďalšie slávne kone, ako zmienení Tallós a Nil Desperandum.

Neodmysliteľnou súčasťou financovania dostihových stajní na Britských ostrovoch boli a dodnes sú stávky. Jedným z legendárnych príkladov je víťaz Cambridgeshire Stakes, dnešného Cambridgeshire Handicapu Isonomy, ktorý po slušných výsledkoch vo dvoch rokoch ako trojročný neštartoval, aby si „nepokazil” výhodný handicap. Na štart Cambridgeshire nastupoval ako zabudnutý kôň s kurzom 40:1 a jeho majiteľ Frederick Gretton na ňom vyhral 40 000 libier, pričom cena pre víťaza Cambridgeshire bola 2190 libier, 4.5-krát viac, ako získala Kincsem v Goodwood Cupe.

Ako sa ukázalo, Isonomy (na obraze Harryho Halla) bol jedným z najlepších dostihových koní 19. storočia. V nasledujúcom roku sa stal prvým víťazom vytrvaleckej Trojkoruny, Ascot Gold Cupu, Goodwood Cupu a Doncaster Cupu, čo sa po ňom podarilo zopakovať až Alycidonovi v roku 1949. Ako päťročný vyhral Manchester Cup a Ascot Gold Cup, a odišiel do chovu, kde dal dvoch víťazov Trojkoruny Isinglassa a Commona, v Rusku (Poľsku) bol po ňom legendárny Ruler a v rakúsko-uhorskom chove bol víťaz Grand Prix de Deauville a Prix Royal-Oak Galaor, otec víťazov Österreichisches Derby Weathercocka a Capo Galla.

Príkladov podobných veľkolepých výhier je mnoho. V staršej britskej literatúre je mnoho príbehov o tom, ako tréneri držali pracovných jazdcov pod zámkom, aby nevyniesli informácie, ako koňom tajne pridávali záťaž, aby pred pracovnými jazdcami a pred pozorovateľmi utajili skutočnú výkonnosť. Všetko sa odvíjalo a odvíja od dôkladnej znalosti výkonnosti koňa a od znalosti vplyvu záťaže na kone rôzneho veku. Ovládali to aj tréneri v Rakúsko-Uhorsku a v istej miere aj niektorí ich nástupcovia za prvej republiky, ale po roku 1948 sa tieto znalosti postupne stratili a dnes sa väčšinou trénuje amatérskym, „družstevníckym” systémom, keď galopy jazdí hocikto s hocijakou náhodnou záťažou. Tréner si myslí, že kôň A išiel v galope vynikajúco, keď porazil koňa B, ale záťaže majú kľudne aj o 10-15 kilogramov naopak, takže kôň A nešiel galop dobre, ale zle. Z očakávaných výhier sú potom celkom pochopiteľné prehry a vyhlásenia, ako kôň A nedokáže preniesť výkony z tréningu na dostihovú dráhu... Dnešní tréneri sa veľmi ťažko orientujú vo výkonnosti vlastných koní a potrebujú predskúšky a predskúšky predskúšok, aby sa dozvedeli to, čo tréneri pred 150 rokmi vedeli z tréningu. Prejavuje sa to v rozhovoroch, plných fráz typu „uvidíme ako to dopadne” a „necháme sa prekvapiť”, a vrcholom je, keď tréner povie, že na svoje kone nevsádza, pretože vždy prehrá. S takýmito znalosťami by si v 19. storočí ani neškrtol...

1878: Kincsem bola blízko prehry

Kincsem bola blízko prehry

22. 10. 1878 Pešť Zázračná kobyla Kincsem sa pred zimnou prestávkou rozlúčila s publikom svojim 42. víťazstvom, o ktoré musela tvrdo bojovať s tréningovou kolegyňou Altonou.
Kincsem mala po náročnej ceste do Anglicka a Francúzska, a po tvrdo vybojovanom víťazstve v Baden-Badene ľahký program, počas ktorého bez boja získala dve víťazstvá, zatiaľ čo Altona, jej jediná súperka v Kanczadij na 2400 metrov, sa po Baden-Badene dostala do životnej formy a vyhrala šesť dostihov v rade. Kincsem niesla 67.5 kilogramu a v jej sedle bol Hespov stajňový džokej Madden, trojročná Altona 58 kilogramov a jej majiteľ János Sztáray angažoval Henckelovho džokeja Toma Busbyho.
Hneď po štarte sa Kincsem ujala vedenia a Altona sedela dĺžku za ňou. Po 500 metroch Madden s Kincsem zrýchlil, ale mladšiu súperku nedokázal striasť. Cambuscanove dcéry o víťazstvo tvrdo bojovali až do konca a Kincsem už v jednom momente vyzerala byť porazená, ale sto metrov pred cieľom odpor Altony zlomila a vyhrala o pol dĺžky. Ernő Blaskovics získal 1950 zlatých a jeho priateľovi Jánosovi Sztárayovi, v ktorého farbách Kincsem behala ako dvojročná v Nemecku, zostala druhá cena 150 zlatých.
Najbohatším dostihom posledného dňa rovinovej sezóny bola Kladrubi dij pre dvojročné kone na 1200 metrov, kde sa stretli prví traja spred dvoch dní s Purdém, ktorý vtedy zostal na štarte. Tentokrát sa štart podaril na druhý pokus, ale Myrtle stratila päť dĺžok a už sa nedostala do dostihu a skončila posledná, piata. Ostré tempo diktoval Chelsea a na dištancii musela byť ako prvá jazdená Vöckla. Sto metrov pred cieľom mal Chelsea ešte nos vpredu, ale napokon skončil až tretí, keď ho o dĺžku a krk porazili Clarisse (Cotswold) a Purdé, a pre Pála Festeticsa a Ernő Blaskovicsa získali 2850 a 850 zlatých.
Víťazstvo spred dvoch dní zopakovala tréningová kolegyňa Kincsem a Altony, víťazka St Leger spred dvoch rokov Miczi Jánosa Sztáraya, ktorá v Kisbéri dij na 2400 metrov, v poli štyroch koní, vyhrala pod Hectorom Baltazzim o pol dĺžky pred Pfeilom grófa Apponyiho.
V Importdij na 2800 metrov vražedné tempo nasadil Wild Rover (Buccaneer) Pála Festeticsa a zvíťazil o dĺžku pred Bolygóm, a posledné víťazstvo peštianskej sezóny získal Arsitid Baltazzi, ktorého kobyla Kenne Dich (Buccaneer) v predajnom dostihu nenašla súpera a vyhrala walk over.

1878: Nil Desperandum vyhral St Leger

Nil Desperandum vyhral St Leger

20. 10. 1878 Pešť Víťaz Preis des Jockey-Club Nil Desperandum Aristida Baltazziho vyhral aj svoj druhý štart v Rakúsko-Uhorsku, St Leger.
Prvé dva dostihy jesenného peštianskeho mítingu patrili odchovancom Alpine Stud Farm. V poli deviatich koní v Kétévesek versenye na 948 metrov boli favoritmi víťazi dvoch najbohatších rakúsko-uhorských dostihov pre dvojročné kone, víťaz Polgári-dij zo Šoprone Purdé, víťazka pardubického Prager Criteria Vöckla, a tiež trojnásobná víťazka z Nemecka Little Digby. Odštartované bolo po desiatich neplatných pokusoch, ale Purdé zostal stáť na štarte a vina padá na džokeja Maddena, ktorého štartér pri opakovaných pokusoch napomínal.
Tristo metrov viedla víťazka z Aachenu Szivárvány a potom sa vedenia ujala Little Digby pred Chelseam, Clarisse a Vöcklou. Na dištancii bola Little Digby porazená a takmer do cieľa viedol Chelsea pred Clarisse, ale v posledných cvalových skokoch prišla pod bičom a ostrohami džokeja Gougha Vöckla a vyhrala o pol dĺžky pred Chelseam. O dĺžku tretia dobehla Clarisse a ďalšie dve dĺžky strácala štvrtá Little Digby. Porazení boli Szivárvány, Cobweb, debutujúca pravá sestra Altony Laurenzia a opäť nič nepredviedol tretí z Goodwoodu Galantha.
Nasledoval St Leger, ktorého sa nezúčastnil víťaz Norddeutsches Derby Oroszvár, takže víťaz Preis des Jockey-Club a druhý z Norddeutsches Derby Nil Desperandum bol dvojdesatinovým favoritom. V poli piatich koní boli aj nemecké kobyly Illusion a Hessenpreis, obe predané z rakúsko-uhorských stajní. Po štarte sa vpredu objavili Hessenpreis a Berlick, za nimi Illusion, Nil Desperandum a Wild Rover, ale posledný menovaný sa zakrátko ujal vedenia a nadiktoval ostré tempo. Po 800 metroch sa Nil Desperandum s Maddenom posunul na tretie miesto. Na dlhej strane sa tempo ešte zvýšilo a Wild Rover bol porazený a vypadol z dostihu, a na krátkej strane zhasla Hessenpreis. Illusion a Berlick už nedokázali odolávať a v polovici dištancie mal Nil Desperandum víťazstvo isté. V cieli mal napokon náskok piatich dĺžok pred Illusion, ďalších päť dĺžok strácal Berlick, Hessenpreis dobehla štvrtá, Wild Rover bol zadržaný.
Aristid Baltazzi si pripísal 2175 zlatých od Vöckly (Buccaneer) a ďalších 4175 zlatých získal Nil Desperandum (Buccaneer). Illusion (Peon), ktorá je rovnako ako víťaz odchovankyňou Alpine Stud Farm, získala pre baróna Fürstenberga 2175 zlatých.
Ďalšie dva dostihy vyhrali odchovankyne Ernő Blaskovicsa. Kincsem (Cambuscan) nenašla v Ritterdij žiadneho súpera a cenu 1625 zlatých získala walk over, a v Handicape na 3200 metrov sa v tesnom dobehu presadila Miczi (Carnival) Jánosa Sztáraya, ktorá pod Maddenom vyhrala o dĺžku a pol dĺžky pred Bassweltom a Pfeilom.
V Akadályverseny na 6400 metrov Country Girl, Queen Bess a Táborit absolvovali po pardubickej Grosse Steeple chase a štartoch v náročných podmienkach v Nitre, tretí ťažký dostih v priebehu týždňa, ale na víťazstvo nedosiahli. Po štarte sa vpredu objavil Oracle, ktorého vystriedala polokrvná Fanny Lear, ale na konci prvého okruhu zhasla a prepadla sa sto dĺžok za pole. Poslednú prekážku skákala zvyšná štvorica takmer súčasne a víťazstvo a 1533 zlatých napokon vybojoval Oracle (Buccaneer) princa Pála Esterházyho s džokejom Hanreihom. O pol dĺžky druhá skončila favorizovaná Queen Bess s Hectorom Baltazzim, o dĺžku tretia Country Girl a štvrtý dobehol Táborit.

Na obrázku je plán pôvodnej peštianskej dráhy s maďarským popisom prekážok. Rovinová dráha mala obvod asi 2400 metrov.

1878: Victoria vyhrala Veľkú steeplechase v Nitre

Victoria vyhrala Veľkú steeplechase v Nitre

17. 10. 1878 Nitra Po pardubických prekážkových dostihoch boli niektorí ich účastníci expresne prepravení do Nitry, kde sa už o štyri dni zúčastnili ďalších prekážkových zápolení.
Nitriansky športový program sa začal už o deviatej hodine, keď sa odohral dostih klusáckych záprahov a čestnú cenu a 200 zlatých získal pán Klobusitzky so svojim párom hnedákov.
Cvalové dostihy sa bežali popoludní na veľmi ťažkej dráhe. Posledný týždeň vytrvalo pršalo a tak rozmočená dráha ako v Nitre, nebola nikde na kontinente. Kone sa po skokoch zabárali do blata takmer po kolená a zastavovali sa, a jazdci museli využiť všetky svoje zručnosti, aby sa dostali do cieľa.
V Reiter-club akadályverseny, steeplechase na 4000 metrov, sa predstavili dva kone, ale polokrvník Plevna sa pred druhým skokom zastavil a vzdal. Po víťazstvo, čestnú cenu a 390 zlatých si dobehol valach Volta so svojim majiteľom, kapitánom Vacanom.
Druhým dostihom bola Nagy akadályverseny, Veľká steeplechase, kde sa zopakoval dobeh brnenskej Veľkej steeplechase. Po štarte sa vedenia vo veľmi pomalom tempe ujala Fleurette a po druhej prekážke, veľkej vodnej priekope, sa k nej pridala Starlight. Walk over víťazka z Pardubíc Victoria ich nasledovala s desaťdĺžkovým odstupom. Pred múrom sa Victoria posunula na druhé miesto, za ním prevzala vedenie, ale neskôr ju džokej Herbert opäť vzal späť a vo vedení sa striedali Fleurette a Starlight. Po prvom okruhu Victoria pritlačila na tempo, prevzala vedenie a súperov si pustila k telu už len na dvojskoku. Za ním sa im vzdialila a pod záťažou 87 kilogramov ľahko zvíťazila o dve dĺžky. 78 kilogramov nesúca Fleurette s Hanreihom vo veľkom boji o druhé miesto zdolala o dĺžku Starlight pod Baltazzim s 80 kilgramami.
Victoria získala 3475 zlatých pre majiteľa Jacquesa Schawela, ktorý v Nitre vyhral všetky štyri dostihy, do ktorých poslal kone, pričom tri víťazstvá a ďalších 4007 zlatých s nimi získal Hector Baltazzi.
V Zobor-dij, v prútenkách na 3200 metrov, od štartu viedol štvoročný Rudi. V polovici dostihu sa k nemu pripojila rovnako stará Schawelova Chloe (Cambuscan) a za predposlednou prekážkou Rudi podľahol lepšej kondícii kobyly, ktorá ho porazila o šesť dĺžok. Trojročná Humming Bee bola stále vzadu.
V Apponyi-Hunyadi-dij na 4800 metrov zvíťazila Schawelova Country Girl, ktorá v pardubickej Grosse Steeple chase spadla, ale v Nitre dostih platne dokončila ako jediná z trojice štartujúcich. Clarion niekoľkokrát odmietol skočiť, cez bariéru sa ho džokej Philipps pokúsil pretiahnuť, ale Clarion zostal zakliesnený. S cudzou pomocou napokon dostih niekoľko minút po Country Girl dokončil, bol však diskvalifikovaný. Oracle spadol hneď na začiatku na vodnej priekope a utiekol, ale vzápätí dostal šancu v nasledujúcom dostihu.
V Akadályverseny na 4800 metrov sa postavil proti Queen Bess a Táboritovi, druhej a tretiemu z pardubickej Grosse Steeple chase. Schawelova Queen Bess s Baltazzim od začiatku viedla pred Táboritom, Oracle bol vzadu, v polovici trate už nemohol a strácal asi 50 dĺžok. Neskôr došli sily aj Táboritovi a Queen Bess si dokentrovala po víťazstvo ďaleko pred Oraclom, ktorý sa ešte vzchopil a závere Táborita predstihol.
V Hack-Stakes na 1600 metrov získal víťazstvo a 340 zlatých Trau Ihm Nicht baróna Riese-Stallburga, keď bol pôvodný víťaz Plevna diskvalifikovaný pre neodváženie jazdca, a program uzavrel dostih roľníkov.

Dostihy v Nitre sa v 19. storočí podľa popisu pravdepodobne odohrávali na mieste dnešného futbalového štadióna, na pozemkoch, prenajatých na dobu konania dostihov za 600 zlatých. Organizátorom bol gróf Anton Apponyi z neďalekých Oponíc, so svojou manželkou Marie, ktorá mala takisto veľké nadšenie pre dostihy a podľa dobových komentárov bola vynikajúcou hostiteľkou dostihovej spoločnosti.

Apponyiovci boli poprednými majiteľmi s množstvom cenných úspechov z Rakúsko-Uhorska a z Nemecka. Ich najlepšou sezónou bol rok 1888 keď Rajta Rajta vo farbách Antona Apponyiho vyhral Österreichisches Derby a Tegetthoff Norddeutsches Derby. V tom istom roku kúpili od Egona Thurn Taxisa dvojročného Triumpha, ktorý o rok vyhral Österreichisches Derby o 3 1/2 dĺžky pred synom Kincsem Kincs-őrom. Marie Apponyiová si neskôr zaregistrovala vlastné dostihové farby a stala sa jednou z prvých majiteliek dostihových koní.

Jacques Schawel, ktorý v Nitre vyhral štyri dostihy, bol viedenský obchodník s koňmi. Špecializoval sa na dovoz jazdeckých a loveckých koní z Anglicka a predovšetkým z Írska, a získal povesť vynikajúceho znalca. Bol dodávateľom a dôverníkom cisárovnej Alžbety, zvanej Sisi, ktorú často sprevádzal na jazdách, a na honoch jej robieval lídra. V tom čase vybral takmer všetky kone cisára Františka Jozefa I. a neskôr od neho dostal Rad Františka Jozefa a titul „Kommerzialrat” (obchodný radca).
Schawel mal úspešnú prekážkovú stajňu a najlepšou reprezentantkou jeho farieb, červeného dresu s čiernou čiapkou, sa stala polokrvná Victoria, ktorá v rokoch 1879 až 1883 päťkrát za sebou vyhrala Grosse Frankfurter Steeple-chase, v rokoch 1879 a 1880 Grosses Badener Jagd-Rennen a v rokoch 1881 a 1883 pardubickú Grosse Steeple-chase. V roku 1880, rok po Brigandovi, sa stala druhým koňom, trénovaným v dnešnom Česku, ktorý dokončil Grand National. S kurzom 12:1 dokonca patrila do okruhu šancových koní a v nádejnej pozícii sa udržala až do posledného oblúka, napokon sa však prepadla na konečné ôsme miesto.
Jeho ďalšou vynikajúcou kobylou bola trojnásobná víťazka pardubickej Grosse Steeple-chase Lady Anne, takže Jacques Schawel je dodnes najúspešnejším majiteľom v histórii Velkej pardubickej.

1878: Ďalší Henckelov úspech v Nemecku

Ďalší Henckelov úspech v Nemecku

11. - 15. 10. 1878 Berlín Na mítingu v Berlíne si gróf Hugo Henckel pripísal ďalší cenný úspech - jeho žrebec Tristan porazil sedem domácich koní v najväčšom nemeckom dostihu pre dvojročné kone, v Deutscher Gestütspreis na 1200 metrov.
Tretí zo Széchenyi-dij zo Šoprone a z viedenskej Kladruber Preis Tristan (Soapstone alebo Digby Grand) využil pod Tomom Busbym výhodnú zaťaž 53.5 kilogramu, krátko pred cieľom sa posunul do vedenia a vyhral o dve dĺžky pred kobylou Künstlerin, nesúcou 59 kilogramov. O dĺžku tretí skončil Antonelli a medzi porazenými bol aj Bismarck, v lete považovaný za najlepšieho nemeckého dvojročiaka.
Tristan získal pre grófa Henckela 12 850 mariek a ďalších 2250 mu priniesla dvojročná Bissula (Digby Grand), ktorá v druhý deň mítingu o krk vyhrala Ermunterungs-Rennen na 1000 metrov.
Bez peňazí odišla Henckelova Phoebe z Hertefeld-Rennen na 3000 metrov, kde v poli piatich koní skončila tretia, dve dĺžky od víťazného Achillesa (Flibustier), ktorého gróf Henckel po víťazstve v Preis vom Präsidenten v Baden Badene predal princovi von Hatzfeldtovi...
V Berlíne sa z rakúsko-uhorských koní predstavili ešte Zebra a Banilla baróna Wesselényiho. Zebra 11. októbra získala 600 mariek za druhé miesto v Omniu na 2200 metrov a 13. októbra skončila 5. z 9 v Omnibus-Handicape na 3000 metrov, ktorý o päť dĺžok vyhrala odchovankyňa žrebčína v Tomášikove Hessenpreis (Buccaneer). Banilla sa v posledný deň mítingu neumiestnila vo Vergleichs-Handicape.
V Hoppegartene sa 13. októbra predstavil aj Markgraf, ktorý sa v ten deň mal zúčastniť pardubickej Grosse Steeple chase, ale po úmrtí kapitána Parlowa zmenil majiteľa aj program a pod novým majiteľom, poručíkom von Tresckowom, dobehol šiesty zo siedmich dokončivších v Hoppegartener Jagd-Rennen na 5000 metrov. Zvíťazila Gretchen I s poručíkom von Vittem, o tri dĺžky pred Tante Lotte.

Deutscher Gestütspreis bola neskôr premenovaná Herzog von Ratibor-Rennen. Druhá z roku 1878 Künstlerin (Flibustier) v nasledujúcej sezóne vyhrala Grosser Preis von Hannover a Derby, a v Grosser Preis von Baden dobehla druhá, 3/4 dĺžky za Kincsem a pol dĺžky pred Hessenpreis.

1878: Brigand tretíkrát vyhral Veľkú steeplechase

Brigand tretíkrát vyhral Veľkú steeplechase

13. 10. 1878 Pardubice Osemročný valach Brigand si udržal tohtoročnú neporaziteľnosť a napriek tomu, že mal v priebehu dostihu pád, tretíkrát vyhral pardubickú Grosse Steeple chase.
Ako prvý bol odbehnutý najbohatší dostih dňa, Prager Criterium pre dvojročné kone na 1200 metrov. Prihlásených bolo 38 koní, ale bežali len štyri. Po opakovanom štarte dostih odvodil žrebec Chelsea a na dištancii išla dopredu víťazka z Viedne Vöckla (Buccaneer) s džokejom Buttersom a s náskokom 1 1/2 dĺžky získala pre Aristida Baltazziho 4300 zlatých. Druhú cenu 850 zlatých udržal Chelsea o pol dĺžky pred kobylou Kedvesem a dobeh s odstupom piatich dĺžok uzavrela Myrtle.
Do Grosse Steeple chase na 6400 metrov bolo prihlásených len sedem koní, ale Prince Gregoire v septembri vo Frankfurte zahynul a nemecký Markgraf neštartoval kvôli úmrtiu majiteľa, kapitána Parlowa. Na štart sa postavili víťaz z rokov 1875 a 1877 Brigand s najvyššou záťažou 84 kilogramov, dvojnásobná víťazka bratislavskej Cisárskej ceny, sedemročná Country Girl so 79.5 kilogramami, šesťročná Queen Bess so 73 kg, päťročný Táborit so 70 a štvorročná Trouville so 67.5 kilogramami. Všetky kone vyzerali vynikajúco a boli vo výbornej kondícii, okrem Country Girl, ktorá mala na sebe trochu viac mäsa ako v minulosti.
Po štarte sa vpredu objavili Trouville s Brigandom a Country Girl, nasledovala Queen Bess a Táborit. Pred tribúnou vedenie prevzala Queen Bess pred Country Girl, Brigand bol stiahnutý na posledné miesto. Na Írskej lavici spadol Táborit, ale bol opäť nasadnutý a pokračoval, rovnako ako Queen Bess, ktorá spadla na nasledujúcom skoku. Do lesa prvá vbehla Country Girl pred Trouville a Brigandom, ktorý spadol na ďalšom skoku, ale takisto bol rýchlo nasadnutý a pokračoval.
Z lesa vybehla Country Girl pred Trouville a s väčšími odstupmi nasledovali Táborit, Queen Bess a Brigand. Na priekope s plotom urobila Country Girl kotrmelec a utiekla, a ani v treťom štarte v Grosse Steeple chase sa do cieľa nedostala. Džokej John Reynolds navyše utrpel zranenie, pre ktoré sa už tento rok na dráhe neobjaví.
Vpredu ako jediná bez pádu osamela štvorročná Trouville, ale osud ju dostihol na múre, ktorý zachytila zadnými nohami, spadla a zostala ležať. Po jej páde sa Queen Bess s Brigandom dotiahli k Táboritovi a spoločne bez ťažkostí prekonali zvyšné prekážky. Rozhodovalo sa až vo finiši a víťazstvo vybojoval Brigand s Fritzom Metternichom, o tesnej pol dĺžky pred Queen Bess s Hectorom Baltazzim. Ďalšej pol dĺžky strácal Táborit s Philippsom.
Po dobehu boli podané dva protesty. Hector Baltazzi protestoval proti Brigandovi kvôli tiesneniu a majiteľ Táborita, rytmajster Vacano, proti Queen Bess kvôli križovaniu. Direktorium v zložení knieža Karl Trauttmansdorff, gróf Leopold Bohumil Thun a gróf Zdenko Kinský oba protesty zamietlo, a majiteľ Briganda Taszilo Festetics mohol zinkasovať prvú cenu 3800 zlatých a Jacques Schawel za druhé miesto 325 zlatých, rytmajster Vacano zostal bez peňazí.
Nešťastnú Trouville sa Zdenko Kinský rozhodol zachrániť, ale všetko bolo márne a hodinu po dostihu bolo po nej, čo je pre jej majiteľa po Prince Gregoireovi ďalšia citeľná strata. Trouville priamo na závodisku pitval pardubický veterinár König a zistil vykĺbenie chrbtice pod sedlom a smrteľné poškodenie miechy.
Hector Baltazzi si z Grosse Steeple chase odniesol hrču na hlave po zásahu brvnom, vyhodeným Táboritom, ale pripísal si víťazstvá v nasledujúcich dvoch dostihoch, ktoré boli vybavené veľmi rýchlo, pretože v každom prišiel na štart len jediný účastník. V Damenpreis pre hunterov sa rovnako ako pred rokom predstavil len Warbler Jacquesa Schawela a po splnení podmienok pre walk over mohol Baltazzi prevziať krásnu dámsku cenu, sošku troch koní, ktoré hlava-hlava skáču poslednú prútenku. V malej Steeplechase Jacques Schawel zinkasoval 2150 zlatých za walk over víťazstvo Victorie s Baltazzim a Reiter-Club-Steeple-chase sa pre nezáujem vôbec neuskutočnila.

Ako je vidieť z výsledkov, o pardubické dostihy nebol v tých časoch veľký záujem, na rozdiel od Brna sa však udržali pri živote, pretože boli spestrením sezóny miestnych parforsných honov, na ktoré sa schádzala vyššia spoločnosť z celej monarchie a o ktorých tlač veľmi podrobne informovala, viď správu z honu deň po Velkej pardubickej.

Prvý trojnásobný víťaz Velkej pardubickej Brigand (Buccaneer-Crafton Lass) sa narodil 17. februára 1870 v štátnom žrebčíne Kisbér. Začiatkom roka 1871 dostal meno Ellenzék a koncom mája bol ponúknutý na kisbérskej dražbe ročkov, ponuka 1000 zlatých však nedosiahla rezervnú cenu. Neskôr ho kúpil Taszilo Festetics, dal mu zvučnejšie znejúce meno Brigand a poslal ho do tréningu do Newmarketu, odkiaľ sa vrátil na jar pred klasickou sezónou. V troch rokoch sa zaradil medzi solídne kone, keď v siedmich štartoch získal jedno víťazstvo a jedno druhé miesto.
Ako štvorročný nebehal a na dráhu sa vrátil ako päťročný valach v opatere viedenského trénera Georgea Longa a preslávil sa ako svojhlavý, nevyspytateľný koň, ale ukázal aj vysokú triedu. Na jar v roku 1875 odbehol v priebehu 34 dní sedem dostihov, dobehol dvakrát druhý v rovinách v Bratislave, v stíplovom debute vo Freudenau odmietol skočiť prvý skok, následne vyhral prútenky, dobehol druhý na rovine, vo svojom prvom dokončenom stípli vyhral Veľkú viedenskú steeplechase a ešte dobehol štvrtý na rovine. Na jeseň bežal v rozpätí 14 dní štyri dostihy, odmietol skočiť v stípli v Budapešti, vo Viedni vyhral prútenky a opäť odmietol skočiť v stípli, a jeho druhý dokončený štart v steeplechase znamenal víťazstvo vo Velkej pardubickej.
Sezónu 1876 mal priam katastrofálnu, v prútenkách vo Viedni a v cennej Kaiserpreis v Bratislave odmietol skočiť prvý skok, odmietol skočiť aj v steeplechase v Budapešti a v jedinom dokončenom dostihu, vo Veľkej brnenskej steeplechase, dobehol posledný, šiesty. Bol prihlásený aj do Velkej pardubickej, ale tá sa v tom roku kvôli mrazu a snehu nekonala.
V sezóne 1877 obsadil vo dvoch po sebe nasledujúcich dňoch tretie miesta v stíploch v Münsteri, potom dobehol tretí v Grosses Badener Jagdrennen a získal druhé víťazstvo vo Velkej pardubickej.
V sezóne 1878 ako zverenec Johna Reevesa vyhral všetky štyri štarty a bol v tom roku najlepším stíplerom Rakúsko-Uhorska a Nemecka. V nasledujúcom roku sa stal prvým koňom, trénovaným na území dnešného Česka, ktorý dokončil Grand National, kde dobehol desiaty. Zo štartu v Aintree sa však už nespamätal a neskôr už len paberkoval. Na štartovej listine Velkej pardubickej bol aj v roku 1880 a bol dokonca aj v Pardubiciach, ale gróf Festetics pre neho nezohnal jazdca. S jazdou súhlasil Karl Kinsky, ale napokon z toho zišlo, údajne kvôli tomu, že nemal výstroj. V roku 1881 bol Brigand vyradený z tréningu a v roku 1882 bol utratený alebo uhynul.

Pre predstavu ako vyzerala niekdajšia Velká pardubická, je starý kurz zakreslený na satelitnom obrázku pardubického závodiska z Google Earth. Zelená čiara približne označuje les, popis prekážok je z medzivojnového obdobia.

Kurz sa s dnešným zhodoval po šiesty skok. Po štarte sa skákal živý plot (1), živý plot s priekopou (2), vodná priekopa (3), Tribúnny skok (4), dnes známy ako Taxisova priekopa, Írska lavica (5) a živý plot s priekopou (6), dnešný Popkovický skok.

Za Popkovickým skokom sa dnes zdanlivo nelogicky točí takmer do pravého uhla, ale kedysi kone prebehli krížom cez rovinovú dráhu, cez priekopu vedúcu pozdĺž rovinovej dráhy (7) sa dostali do prieseku a stratili sa z dohľadu divákov. Na konci prieseku bol živý plot s priekopou, pôvodný Popkovický skok (8), niekedy nazývaný aj Vŕbový skok, podľa vŕb v jeho okolí. Za ním sa točilo k tribúnam a v miestach, ktoré dnes patria k letisku, sa skákal Anglický skok (9). Podľa vzdialeného vzoru v klasickom britskom Open Ditch sa Anglický skok hovorilo prekážkam, ktoré tvorila priekopa a za ňou živý plot. V Pardubiciach boli tri, z toho dva v kurze Velkej.

Za Anglickým skokom nasledovala prútenka (10) a v rohu závodiska, v miestach dnešného živého plotu „U hangáru”, sa kone vracali do dráhy. Pokračovali cez druhý Anglický skok so zvýšeným doskokom (11) a priekopu (12) na živý plot s brvnom (13), dnešný Havlův skok. Za ním sa točilo doľava za lesík, ako v Železníkových časoch do finiša a po ľahkej pasáži s dvomi prútenými prekážkami na tráve (14 a 15) kone v roku závodiska vybehli za tribúnu.

Oranice za tribúnami boli najťažšou pasážou dostihu. Prekážky tam boli malé, 120-centimetrový plot (16), 80-centimetrové dvojbradlie (17) a meter vysoký múr (18), náročnosť však spočívala v tom, že sa skákalo z oraníc a kone so štyrmi kilometrami v nohách po vybehnutí z trávy do oranice rýchlo stratili chuť a motiváciu. Najmä keď bolo mäkko si netrúfli na poriadny, energický skok a často skákali z kroku, alebo prekážky preliezali. Náročná pasáž bola zakončená najťažšou prekážkou kurzu, Haďou priekopou (19), nachádzajúcou sa v rohu dnešného parkoviska. Na mieste lesíka pri príjazdovej ceste kone prekonali drop (20) a vrátili sa do priestoru závodiska.

Nasledovala vodná priekopa (21), živý plot s priekopou (22), záhradky (23) a išlo sa za les do záverečnej míle. Kone za lesom prekonali priekopu (24) a cez priekopu pri rovinovej dráhe (25) išli opäť do prieseku. Druhýkrát prekonali Popkovický skok (26) a Anglický skok (27), a už ich čakali len prútenky (28 a 29).

1878: Ďalší úspech Altony

Ďalší úspech Altony

6. a 7. 10. 1878 Viedeň V priebehu mesiaca od Grosser Preis von Baden odbehla Altona už siedmy dostih a získala šieste víťazstvo.
V Jockey-Club-Pokali na 3200 metrov sa zverenkyňa Roberta Hespa po dobrom štarte ujala vedenia, ale následne ju vystriedal Herodes. Pri Derby štarte sa na druhú priečku posunul Pfeil a na kratšej strane závodiska išiel dopredu. Na začiatku cieľovej roviny bol Herodes porazený a bližšie k Pfeilovi sa posunuli Altona a Tallér. Na dištancii už boli na jeho úrovni a išli ľahko dopredu, a po zaujímavom súboji zvíťazila Altona s Maddenom o dĺžku pred Tallér. Pfeil skončil o 10 dĺžok tretí, Herodes bol zadržaný.
Altona získala pre majiteľa Jánosa Sztáraya čestnú cenu a 1750 zlatých, Pál Festetics získal za druhé miesto 300 zlatých.
Najpočetnejšie obsadeným dostihom jesenného mítingu bol Kleines Handicap na 1600 metrov, kde sa v poli 11 koní presadil štvorročný Lumpaci-Vagabundus (Grimston) s džokejom Priorom pred trojročnými kobylami Phoebe a Holiday, a pre Octaviana Kinského získal 1610 zlatých.
Kladruber Preis na 986 metrov ľahko vyhral Amaranthus (Kettledrum) s džokejom Smartom a pre knieža Moriza von Hanaua získal 3200 zlatých. O dĺžku druhá dobehla Clarisse, tretí skončil Tristan a posledná Myrtle.
V Maiden-Rennen pre dvojročné kone na 986 metrov sa v poli siedmich koní presadila Vöckla (Buccaneer) Aristida Baltazziho s Maddenom a v Steeple-chase na 4800 metrov obsadili obe platené miesta kobyly Jacquesa Schawela - zvíťazila Chloe (Cambuscan) s Hectorom Baltazzim, pred Camomile s Herbertom.
Druhý deň mítingu otvorili Maiden-Rennen na 1600 metrov a Madden získal ďalšie víťazstvo pre Aristida Baltazziho, keď s kobylou Holiday (Buccaneer) porazil štvoricu súperov o 4 dĺžky.
V Handicape na 3200 metrov Pfeil (Challenge) grófa Antona Apponyiho napriek vysokej záťaži 67 kilogramov vybojoval pod džokejom Buttersom víťazstvo o krk pred Bassweltom, nesúcim o 7 kilogramov menej. Tretia skončila trojročná Hungaria a posledný Wild Youth.
Najbohatší dostih druhého dňa mítingu, Trial-Stakes na 986 metrov, ovládli dvojroční víťazi z predošlého dňa, Amaranthus pre Vöcklou a získali 2567 a 183 zlatých. Tretia dobehla Clarisse a posledný skončil jediný trojročiak v poli Bolygó.
Verkaufs-Rennen na 986 metrov vyhrala trojročná Rosanne (Rosicrucian) a program mítingu uzavreli Hurdle-Race na 2400 metrov, kde Kinského Lumpaci-Vagabundus s Priorom porazil o dĺžku Rudiho.

Ilustračný obrázok zo závodiska Freudenau je z roku 1894.

1878: Frolic neuspela v Baden-Badene

Frolic neuspela v Baden-Badene

5. a 7. 10. 1878 Baden-Baden Na prekážkovom mítingu v Baden-Badene reprezentovala rakúsko-uhorské farby len belka Frolic grófa Zdenka Kinského, ale v oboch štartoch v steeplechase skončila pod svojim majiteľom posledná. V priebehu Preis von Lichtenthal na 5000 metrov vybočila a dobehla s veľkou stratou za domácimi Georgeom a Banshee, a o dva dni v Abschieds-Preis na 4000 metrov dobehla štvrtá, sto dĺžok od víťazného Dieppa.

1878: Kincsem je späť

Kincsem je späť

28. a 29. 9. 1878 Šopron Zázračná kobyla Kincsem sa prvýkrát od Grosser Preis von Baden objavila na dostihovej dráhe, ale v Štátnej cene sa len prebehla po dráhe.
Zatiaľ čo Kincsem oddychovala vo Freudenau, jej kolegyňa zo stajne trénera Hespa, víťazka nemeckých Oaks Altona (Cambuscan) zo stajne Jánosa Sztáraya, absolvovala od Baden-Badenu päť dostihov a šiesty odbehla v 28. septembra, keď vo Festetics-dij na 2400 metrov nepustila k slovu rýchleho tempára Wild Rovera a pod Maddenom ho systémom štart-cieľ porazila o 10 dĺžok a pripísala si ďalších 1025 zlatých.
V Esterházy-dij na 1600 metrov sa v poli štyroch koní zrodil dramatický dobeh, keď Henckelov žrebec Pharao v posledných cvalových skokoch dostihol Baltazziho kobylu Kenne Dich a zaistil si súčasný dobeh. V opakovanom dostihu od štartu viedol Pharao (Mercury) a v závere odrazil útok Kenne Dich o pol krku, a získal 1175 zlatých.
V Polgári-dij na 1200 metrov, najbohatšom rakúsko-uhorskom dostihu dvojročných koní, sa predstavilo silné pole deviatich koní a druhá z Zukunftspreis Purdé (Carnival) využila výhodu štyroch kilogramov a pod Maddenom o dĺžku porazila víťaza Hamburger Criteria Amaranthusa. Majitelia Ernő Blaskovics a Izidor Majthényi získal ceny 5625 a 1300 zlatých. O päť dĺžok tretí dobehol Hilarius a medzi porazenými skončili aj víťazka z Aachenu Szivárvány, druhá z Jugend-Preis Myrtle a opäť sklamal tretí z Goodwoodu Galantha.
Tretie víťazstvo si Madden pripísal v Oroszvári-dij na 1200 metrov, kde k víťazstvu priviedol Dagmar (Ostreger) Jánosa Sztáraya pred Franzim a Chére Amie. Porazení boli Phoebe a Wild Rover, ktorý v ten deň bežal druhýkrát. Program prvého dňa doplnila Reiterclub-Steeplechase na 4000 metrov, ktorú odvodil Rigoletto s poručíkom Trenkelom, ale za predposledný skokom išiel dopredu jeho jediný súper Volta s kapitánom Vacanom a zvíťazil o dve dĺžky.
Na druhý deň Madden získal len víťazstvo v Államdij na 3200 metrov, kde bolo škrtnutých osem koní, vrátane Prince Gilesa a Pfeila, a na štartovej listine zoslali len Kincsem a jej kolega zo stajne trénera Hespa Lörincz, takže sa nezávodilo a po dohode majiteľov kone len prekentrovali dráhu a ziskasovali 1700 a 300 zlatých.
Pfeil (Challenge) zo stajne Antona Apponyiho sa predstavil v Dunántulí-dij, handicape na 2400 metrov, kde pod 68 kilogramami porazil šesticu trojročiakov, nesúcich od 50 do 54.5 kilogramu a získal 3337 zlatých.
Početne boli dobre zastúpení dvojročiaci - v Széchenyi-dij na 800 metrov v poli šiestich juniorov získala hlavnú cenu 1575 zlatých Clarisse (Cotsvold), v Sopronmegyei-dij na 1200 metrov dvojročiaci Myrtle (Cambuscan) a Hilarius, neúspešní v predošlý deň, obsadili prvé dve priečky pred trojročnými Phoebe a Dagmar, a predajný dostih vyhrala Fanfare walk over.
Na záver sa v Erdödy-dij, handicapovej steeplechase na 5600 metrov, predstavili tri kobyly. Po štarte kone chvíľu klusali, kým sa nerozbehla Trouville s džokejom Lewitom. Onedlho ju vystriedala Fanny Lear s Corserom, zatiaľ čo Camomile s Baltazzim čakala vzadu. Po vybehnutí do polí sa vedenia opäť ujala Trouville a na rovinovej dráhe sa do boja zapojila aj Camomile a v oblúku všetky tri kobyly bežali hlava-hlava. V závere zhasla Fanny Lear a Trouville (Cambuscan) po veľkom boji zvíťazila o dĺžku pred Camomile, a získala pre Zdenka Kinského 1130 zlatých.

Obrázok nadšenej fotografky Márie Terézie Portugalskej z prelomu 19. a 20. storočia zachytáva pohľad z tribúny na časť závodiska a paddock v Šoproni.

1878: Victoria vyhrala Veľkú brnenskú

Victoria vyhrala Veľkú brnenskú

21. a 22. 9. 1878 Brno Neúnavný Hector Baltazzi získal v Brne päť víťazstiev, vrátane Veľkej brnenskej steeplechase s polokrvnou Victoriou.
Žiadni zranení, žiadni mŕtvi i tak ale zavládol veľký smútok, pretože medzi účastníkmi prekážkového mítingu na Chrlickej lúke sa rozšírila správa, že sa tu dostihy od budúcej sezóny behať nebudú.
V Damenpreis, steeplechase na 4000 metrov pre pánskych jazdcov, štvorročná Trouville na mäkkej dráhe využila výhodnú záťaž 72 kilogramov a pod svojim majiteľom Zdenkom Kinským zvíťazila o 4 dĺžky pred 85 kilogramov nesúcou Country Girl s Hectorom Baltazzim. Tretia dobehla Resi, Hexe bola zadržaná.
Na štarte Grosse Brünner Steeple-chase, handicapu na 6000 metrov, sa stretlo päť koní a ostré tempo nasadila Starlight, ktorá v Grosse Frankfurter prehrala o hlavu s Brigandom. Za ňou bežali Oracle, Fanatiker a za nimi Victoria a Fleurette. K Starlight sa zakrátko posunul pulujúci Fanatiker a spoločne pokračovali v rýchlom tempe až pred tribúnu, kde Fanatiker začal slabnúť. V polovici trate na tempo pritlačila Fleurette a dostala sa pred Starlight a Victoriu. Pri druhom prebiehaní pred tribúnou sa do vedenia posunula Victoria pred Starlight, Fleurette a Oracla, Fanatiker bol zadržaný. Múr skákala štvorica v tesných odstupoch, ale potom boli Starlight a Oracle porazení, a 82.5 kilogramu nesúca Victoria s Hectorom Baltazzim odišla ako chcela a zvíťazila o sto dĺžok pred Fleurette so Zdenkom Kinským. Starlight dobehla s rovnakou stratou tretia, Oracle bol zadržaný.
Víťazná Victoria získala pre majiteľa Jacquesa Schawela 3150 zlatých, Zdenko Kinský získal za druhé miesto 150 zlatých a po dostihu sa ponáhľal na vlak do Nemecka, kde na druhý deň jazdil v bohatej steeplechase Herzog Ernst-Rennen v Gothe svoju kobylu Frolic, ale do cieľa sa po páde nedostal.
V Staatspreis, handicapovej steeplechase na 3800 metrov, sa v poli piatich koní po Baltazziho taktickej jazde s náskokom šiestich dĺžok presadila Queen Bess a získala pre Jacquesa Schawela ďalších 635 zlatých. Kuriozitou bola účasť dvoch kobýl s rovnakým menom - Hopeful brnenského baróna Ernsta Herringa získala 135 zlatých za druhú priečku a Hopeful Rudolfa Kinského mladšieho skončila medzi porazenými.
Program prvého dňa zakončila dvojica štvorročných prekážkových nováčikov v Hürden-Rennen na 2400 metrov, kde Légyott Jacquesa Schawela pod Hectorom Baltazzim ľahko zvíťazila pred Masquerade rytmajstra Vacana a získala 425 zlatých.
Ďalších päť prekážkových nováčikov sa predstavilo na druhý deň v Preis von Eichhorn, prútenkách na 2400 metrov a víťazstvo s cenou 1065 zlatých po nástupe z konca poľa asi 500 metrov pred cieľom získala štvorročná Chére Amie kniežaťa Trauttmansdorffa v sedle s Hectorom Baltazzim, s náskokom troch dĺžok pred trojročnou Humming Bee a štvorročným Rudim.
V predajnej steeplechase Mundy-Preis bola ponúknutá len Hopeful baróna Herringa, ktorá vyhrala walk over a získala 600 zlatých. Hopeful mala za posledné dva roky štyroch majiteľov a piatym bol rytmajster Vacano, ktorý ju kúpil za 855 zlatých pre stajňu nadporučíka Flescha.
Nebežalo sa ani v Reiter-Club-Steeple-chase, kde bol po dohode majiteľov za víťaza prehlásený valach Volta rytmajstra Vacana a druhé miesto si pripísala Légyott s Baltazzim.
V Marchpreis, steeplechase na 4000 metrov, prvé dve priečky a 1240 zlatých získali kobyly Jacquesa Schawela Camomille s Baltazzim a Chloe s Herbertom. Tretí s odstupom štyroch a dvoch dĺžok dobehol valach Oracle, ktorý sa na Tribúnnom skoku takmer zastavil a pokračoval so stratou asi 50 dĺžok.
Brnenský míting sa takmer skončil nešťastím. Záverečného dostihu roľníkov s cenou 70 zlatých pre víťaza sa zúčastnilo 14 koní a druhý umiestnený v závere narazil do rozhodcovskej lóže a úplne ju zdemoloval. Okolostojacich ľudí pozrážal na zem, ale incident sa našťastie zaobišiel bez zranení.

Dostihy sa v Brne behávali od roku 1867, najskôr prevažne rovinové a neskôr len prekážkové. Veľká brnenská steeplechase, rovnako ako Veľká bratislavská a Veľká viedenská, vznikla skôr ako Veľká pardubická, ale brnenské dostihy napriek tomu, že bývali obsadené lepšie ako pardubické, doplatili na nezáujem brnenského publika, ktoré si k dostihovému športu nenašlo vzťah. Behávalo sa na takzvanej Chrlickej lúke, čo bolo v tom čase hodinu cesty z Brna a najmä v zlom počasí, aké vládlo v roku 1878, na dostihy nikto nechodil - v sobotu 21. septembra bolo na dostihoch asi 40 ľudí, vrátane funkcionárov, trénerov a jazdcov...
Dostihy boli v Brne obnovené po Prvej svetovej vojne v roku 1920, na závodisku v lokalite Ráječek, odkiaľ je fotografia tribúny z roku 1925.

1878: Altona získala double v Debrecíne

Altona získala ďalší double

20. a 22. 9. 1878 Kluž Víťazka nemeckých Oaks a účastníčka Grosser Preis von Baden Altona grófa Jánosa Sztáraya týždeň po double v Debrecíne vyhrala ďalšie dve Štátne ceny v rumunskom meste Kluž.
V oboch Államdij, v piatkovej na 3216 metrov aj v nedeľnej na extrémnej dištancii 4824 metrov, zverenkyňa trénera Roberta Hespa s džokejom Maddenom stupňovaným tempom systémom štart-cieľ porazila o 1 1/2 a 2 dĺžky jedinú súperku, Banillu baróna Bélu Wesselényiho.
Barón Wesselényi z neďalekého mesta Jibou bol v Kluži najúspešnejší, keď jeho kone získali v ďalších šiestich dostihoch päť víťazstiev. Po dve víťazstvá dosiahli Melinda a Finum Rózsi, piate pridala Bokréta.

1878: Altona získala double v Debrecíne

Altona získala double v Debrecíne

13. a 15. 9. 1878 Debrecín Dva týždne po Baden-Badene a len šesť dní po štarte vo Frankfurte zverenkyňa Roberta Hespa Altona (Cambuscan) vyhrala na východe monarchie dve Államdij - Štátne ceny. 13. septembra vyhrala na 2400 metrov systémom štart-cieľ o hlavu a 5 dĺžok pred Tallér a Banillou, a o dva dni na 3200 metrov porazila Wild Rowera o 8-10 dĺžok, Banilla bola o 20-25 dĺžok tretia.
Míting v Debrecíne bol obsadený slabo, v prvý deň sa v Kétévesek versenye stretli len dve dvojročné kobyly a Clarisse ľahko porazila Jane Shore, a rovnaký počet štartujúcich bol aj v Nagy Handicape, kde Zebra o dĺžku zdolala Hotspura. Do steeplechase nebol prihlásený žiaden kôň.
Na druhý deň v Kis handicape dvojročná Clarisse porazila Dagmar a Zebru, a vo Welter-Stakes Hotspur zdolal Erzsi. Banilla a Tallér vyhrali walk over a v steeplechase na 2400 metrov pre kone, ktoré nie sú pripravované verejnými trénermi, nadporučík Medvetzky s kobylou Szemfény porazil troch súperov.

1878: Brigand vyhral aj Grosse Frankfurter

Brigand vyhral aj Grosse Frankfurter

8. a 9. 9. 1878 Frankfurt Počas druhého a tretieho dňa frankfurtského mítingu odbehli naše kone tri dostihy a všetky vyhrali.
V Alexander-Rennen na 2400 metrov sa presadil posledný z Wäldchens-Preis z predošlého dňa Old England (Blinkhoolie), ktorý pod džokejom Busbym zvíťazil po veľkom boji o hlavu a krk pred štvrtým z Derby Hansartom a Kinského Jolantou, a získal pre grófa Huga Henckela 4275 mariek.
Ďalší Henckelov kôň Prince Giles I. (Giles I.) mal v Ehrenpreis na 2800 metrov len jedinú súperku, pravú sestru Tallósa Hessenpreis a šesť dní po pamätnom dvojitom súboji s Kincsem musel pod džokejom Busbym opäť tvrdo bojovať, aby kobylu baróna Oppenheima porazil o krk a získal vzácnu trofej jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Friedricha Hessenského a 1650 mariek.
V Grosse Frankfurter-Steeple-chase na 6000 metrov obsadili naše kone obe platené miesta. Týždeň po víťazstve v Grosses Badener Jagdrennen vyhral Brigand (Buccaneer) aj druhý najväčší nemecký stípel, keď pod Fritzom Metternichom po veľkom súboji zdolal o hlavu kobylu Starlight, na ktorú z Paríža pricestoval Hector Baltazzi. Majitelia Taszilo Festetics a Jacques Schawel získali 9250 a 2250 mariek, zatiaľ čo Zdenko Kinský odišiel bez peňazí, keď v sedle svojej kobyly Fleurette skončil o štyri dĺžky tretí. Štvrtá dobehla anglická kobyla Quibble, druhý anglický hosť Concha bol zadržaný a domáci Stella a Uncle Tom spadli a nedokončili.

1878: V Košiciach sa zrodili prekvapenia

V Košiciach sa zrodili prekvapenia

7. a 8. 9. 1878 Košice Jesenná časť rovinovej sezóny sa začala dvojdňovým mítingom v Košiciach a niesla sa v znamení prekvapení na úkor účastníkov Derby.
V Államdij - Štátnej cene na 2400 metrov, sa systémom štart-cieľ presadila Tallér (Labancz) grófa Pála Festeticsa v sedle so svojim trénerom Grimshawom, o dve dĺžky pred Aunt Judy a získala cenu 950 zlatých. Tesne štvrtý z Derby Kirvan už v oblúku prestal stíhať a skončil o 10 dĺžok tretí. Posledná dobehla Banilla, ktorá sa o prekvapenie postarala nasledujúci deň v Államdij na 3200 metrov. Tam bol vysokým favoritom tretí z Derby Wild Rover, ktorý dostih odvodil, ale zmienená Banilla (Bois Roussel) baróna Bélu Wesselényiho sa v predposlednom oblúku posunula k nemu, v závere mu pod džokejom Smartom odišla o 6 dĺžok a získala hlavnú cenu 1625 zlatých. Wild Rover získal druhé miesto a 225 zlatých s náskokom dvoch dĺžok pred Kirvanom.
Ostatné dostihy boli obsadené slabšie, tri skončili walk overom a v Nagy egyleti handicape - Veľkom spolkovom handicape na 3800 metrov, sa stretli len dva kone, ale zrodil sa dramatický dobeh, keď trojročný Hotspur baróna Izidora Majthényiho po veľkom boji zdolal päťročnú Zebru o pol dĺžky.

1878: Začal sa míting vo Frankfurte

Začal sa míting vo Frankfurte

7. 9. 1878 Frankfurt Po mítingu v Baden Badene bol dostihový kolotoč naložený do železničných vagónov a expresne sa presťahoval do Frankfurtu, na tamojší trojdňový míting. Vo Frankfurte chýba Kincsem, ktorá toho po niekoľkomesačnej ceste po Európe má dosť a tréner Hesp ju poslal do Freudenau, kde bude oddychovať a čakať na návrat jeho výpravy, ku ktorej sa opäť pripojí pred dostihmi v Soproni.
V prvý deň mítingu boli pre rakúsko-uhorské kone otvorené štyri dostihy. V Louisa-Rennen na 1000 metrov pre dvojročiaky štartovali len dva kone a Picklock (Buccaneer) grófa Huga Henckela si pripísal šieste víťazstvo, keď s džokejm Busbym porazil o 3/4 dĺžky o 4.5 kilogramu menej nesúcu Szivárvány spolku majiteľov General Hope.
Vo Frankfurter Handicape na 3200 metrov sa stretli Gastgeber, Purple a Jolanta, druhý, tretí a štvrtá z baden-badenskej Stadtpreis spred týždňa, ale Purple po ťažkej Veľkej cene proti Kincsem skončil vo Frankfurter Handicape s najvyššou záťažou 60 kg s veľkou stratou posledný, štvrtý. Zvíťazil 59 kg nesúci Gastgeber (Gaspard) baróna Oppenheima o 2 1/2 dĺžky pred účastníkom Grosses St. Leger-Handicapu a Preis von Eberstein z Baden Badenu Thornhamom, nesúcim 51 kg. Kinského Jolanta skončila so 47.5 kg o 10 dĺžok tretia.
V najbohatšom dostihu prvého dňa kone rakúsko-uhorských majiteľov na platené miesta nedosiahli, ale zrodil sa úspech nášho chovu - vo Wäldchens-Preis obsadili prvé dve priečky v hodnote 7675 a 675 mariek kobyly, predané v lete nemeckým majiteľom. Kobyla po Peonovi z Grand Duchess, ktorú Anton Apponyi predal grófovi Fürstenbergovi, vyhrala pod menom Illusion vo farbách grófa Metternicha o hlavu pred tomášikovskou odchovankyňou Hessenpreis baróna Oppenheima. O tri dĺžky tretia dobehla účastníčka Grosses St. Leger-Handicapu a Grosser Preis von Baden, tréningová kolegyňa Kincsem Altona a až štvrtý skončil domáci odchovanec Vitus. Dobeh doplnil Henckelov Old England.
Vo Forsthaus-Steeple-chase na 4000 metrov proti štvorici súperov nastúpil Prince Gregoire Zdenka Kinského, ale do cieľa sa nadostal, keď mal pod svojim majiteľom ťažký pád, pričom dopadol na sedlo a vážne si zranil chrbticu. Víťazstvo získala kobyla Stella v sedle so svojim majiteľom poručíkom Lehmannom pred anglickou Quibble.
Dostihy pre domáce kone, Jungfern-Rennen na 1600 a Staatspreis na 2600 metrov, vyhrali Meister Boeck (Blue Gown) pred Starlight a tretí z Derby Lateran (Grimston) pred Sharperom a Regimentstochter.

Prince Gregoire, v tom čase najlepší kôň Zdenka Kinského, o niekoľko dní uhynul a ako sa ukázalo, príčinou nebolo zranenie chrbtice, ale ľadvín.
Prince Gregoire (Buccaneer) ako dvojročný neštartoval. V troch rokoch ako zverenec Roberta Hespa a tréningový kolega Kincsem odbehol 16 dostihov a získal dve víťazstvá a štyri druhé miesta, vrátane druhého miesta za Kincsem v Államdij v Šoproni. Po skončení sezóny ho Zdenko Kinský využíval ako honebného koňa a v roku 1878 prešiel štvorročný Prince Gregoire do prekážkových dostihov. Ako zverenec Waltera Orama z Gödu získal 6 prekážkových víťazstiev a nešťastný dostih vo Frankfurte bol jeho 16. štart sezóny.

1878: Kincsem obhájila víťazstvo

Kincsem obhájila víťazstvo

3. 9. 1878 Baden-Baden Zázračná kobyla Kincsem za veľmi dramatických okolností obhájila víťazstvo v Grosser Preis von Baden na 3200 metrov, takmer však prišla o neporaziteľnosť.
V Iffezheime bolo už počas predošlých dní mäkko a v posledný deň mítingu prišiel hustý dážď, takže dráha vyzerala ako dedinská cesta na jar. Na štart nastúpilo päť koní, ale vážne boli braní len Kincsem so 62.5 kilogramami s kurzom 1/8 a Prince Giles I. s 55.5 kilogramami a kurzom 8/1. Trojročná Altona so 48.5 kilogramami bola 25/1 a jediný domáci účastník Purple s 56.5 kilogramami 40/1. Na žrebca Všecko Jedno sa stávky neuzatvárali, pretože Zdenko Kinský deklaroval, že si ide len vyskúšať dráhu pred štartom v nasledujúcom dostihu.
Krátko po štarte sa zastavil Všecko Jedno a vedenia sa ujal Purple s džokejom Goughom pred Altonou so Sollowayom, nasledovanou Prince Gilesom s Busbym a Kincsem s Maddenom. Pred tribúnou viedol Purple pred Prince Gilesom a Kincsem, Altona už bola posledná. V protiľahlej rovine sa tempo výrazne zrýchlilo a Altona prestala stíhať. Na Purplea v oblúku zaútočil Prince Giles a pri vbiehaní do cieľovej roviny sa ujal vedenia, s 3/4-dĺžkovým náskokom pred Kincsem. Busby a Madden celú rovinu tvrdo jazdili, o 7 kilogramov viac nesúca Kincsem sa po centimetroch približovala a cieľ dosiahli súčasne. Purple dobehol o 25 dĺžok tretí, Altona bola zadržaná.
Po dohode majiteľov Ernő Blaskovicsa a Huga Henckela prišlo k rozbehu o víťazstvo, pred ktorým sa mnohí priklonili na stranu mohutného a silného, výhodne zaťažného Henckelovho žrebca a pomer stávok už bol len 7/4 pre Kincsem. Oba kone spočiatku bežali hlava-hlava a v protiľahlej rovine sa zdalo, že Kincsem súperovi začne unikať, ale v tom okamihu na dráhu vbehol pes a začal Kincsem naháňať. Oba kone sa splašili a džokejom sa ich podarilo ukľudniť až v oblúku, kde Busby využil situáciu a s Prince Gilesom sa vnútornou stopou ujal vedenia. Madden jazdil zo všetkých síl bičíkom aj ostrohami, Kincsem sa tvrdo odolávajúcemu žrebcovi krok za krokom približovala, sto metrov pred cieľom ho dostihla a na smrť unavená prebehla cieľom s náskokom piatich dĺžok.
Ernő Blaskovics získal za víťazstvo 21 600 mariek a zlatý pohár od badenského veľkovojvodu Fridricha I., Hugo Henckel si odniesol 2000 mariek.
V ďalších troch dostihoch dosiahli rakúsko-uhorské kone len druhé miesta. V Preis von Sandweier na 2000 metrov o 1500 mariek dobehol Festeticsov Bendigo 3/4 dĺžky za Jules Césarom, v Preis von Eberstein na 1200 metrov o 2000 mariek prehral Všecko Jedno o 4 dĺžky s trojročným Sturmom, nesúcim o 11 kilogramov menej a medzi porazenými skončili Chére Amie, Broadway Swell a Rudi, a v Preis vom Schwarzwald, steeplechase na 4000 metrov o 2000 mariek, skončili The Monk, Loriot a Fleurette za domácim víťazom Gamutom.

Už vieme, že sa na príbeh Kincsem počas dlhej doby od jej éry nabalilo množstvo viac-menej nepravdepodobných legiend, medzi ktoré sa na prvý pohľad radí aj príbeh o psovi z Baden-Badenu, ale na rozdiel od báchoriek o tom, ako sa pásla na štarte, alebo že ju sedlali vo vlaku, tento príbeh bol publikovaný v maďarskej a v nemeckej tlači krátko po dostihu v roku 1878, nie až v románoch o niekoľko desaťročí neskôr. Pamiatkou na tento príbeh je to, že vo vyspelých krajinách je psom zakázaný vstup na závodiská. Len v našom regióne sú stále ľudia, ktorí si myslia, že pre psa je úžasne zábavné, keď je nútený stráviť niekoľko hodín v hlučnom dave...

Ďalším dozvukom Grosser Preis von Baden bola zmena pravidiel o súčasnom dobehu. Do roku 1878 bolo viac možností rozhodnutia - rozbeh o víťazstvo, walk over ak do rozbehu jeden zo súperov nenastúpil, rozhodnúť mohol žreb, alebo dohoda majiteľov. V zime pred sezónou 1879 bolo v Nemecku a v Rakúsko-Uhorsku prijaté pravidlo, že víťazmi sú oba kone a ceny sa delia rovným dielom.

Čo sa týka výkonu Kincsem, neskôr bolo uverejnené vyjadrenie trénera Hespa, podľa ktorého bola už v Deauville jej forma o 10 libier horšia než v Goodwoode a zdĺhavá cesta z Deauvile do Baden-Badenu narušila systém prípravy, keď nemohla absolvovať svoje obvyklé galopy každý druhý deň.

1878: Brigand vyhral Grosses Badener Jagdrennen

Brigand vyhral Grosses Badener Jagdrennen

1. 9. 1878 Baden-Baden Víťaz Grosse Wiener Steeple-chase Brigand nenašiel premožiteľa ani v druhom štarte sezóny a pod Fritzom Metternichom vyhral Grosses Badener Jagdrennen, najväčší nemecký prekážkový dostih.
Program druhého dňa mítingu otvorili dvojročiaci v Jugend-Preis, handicape na 1000 metrov s cenou 2000 mariek, kde boli okrem iných škrtnutí Picklock, ktorému po víťazstve v Zukunftspreis zdvihli záťaž až na 62.5 kilogramu, a sklamavší žrebec z Honey Bee. Po jeho neúspechu sa už príliš neverilo ani tretiemu z Goodwoodu Galanthovi a ako favoritka napokon odskočila víťazka z Aachenu Szivárvány, ale tretia z Zukunftspreis, dánska kobyla Mowerina (Scottish Chief), nedala súperom žiadnu šancu a s najvyššou záťažou 55 kilogramov vyhrala Jugend-Preis o 6 dĺžok pred Myrtle, nesúcou 45 kilogramov. Ďalších 6 dĺžok strácala Kinského Szivárvány s 52 kilogramami, porazení boli Kedvencz, Blaubeere a Galantha.
V Kosmopolitisches Handicape na 1600 metrov o 3000 mariek, darovaných grófom Hugom Henckelom, sa stretol tucet koní a ďalší vynikajúci výkon predviedol dánsky Sir Garnet, ktorému po víťazstve v Stadtpreis spred troch dní handicaper zdvihol záťaž o 5 kilogramov a Sir Garnet so 67 kilogramami v záverečnom súboji podľahol o 1 1/2 dĺžky kobyle Regimentstochter (Mars), nesúcej 61. O dve dĺžky tretí skončil trojročný Cantabre so 43 kg a štvrtý dobehol Eberhard grófa Festetisca so 60 kg. Medzi porazenými skončili ďalšie rakúsko-uhorské kone Rudi, Chére Amie a Old England.
V Damenpreis na 1600 metrov Festeticsov šesťročný Bendigo (Buccaneer) pod Hectorom Baltazzim porazil systémom štart-cieľ trojicu nemeckých súperov a získal čestnú cenu a 750 mariek.
Dobeh Grosses St. Leger-Handicapu na 2400 metrov o 6000 mariek ovládli kobyly, zvíťazila domáca Fille de Roland (Gabier) s 54.5 kg o 2 1/2 dĺžky pred odchovankyňou tomášikovského žrebčína Hessenpreis so 49 kg, o 8 dĺžok tretia dobehla Kinského Jolánta so 46.5 kg a až štvrtá skončila vysoko zaťažená favoritka Altona, nesúca 62.5. Dobeh uzavreli žrebce Hansart, Thornham a Jules César.
V Grosses Badener Jagdrennen na 6000 metrov s rovnakými záťažami 80 kilogramov sa so štvoricou rakúsko-uhorských koní stretli dvaja domáci stípleri, ale dostih sa rýchlo stal našou záležitosťou, pretože obaja domáci spadli, Gamut v ovocnom záhone za vodnou priekopou a kobyla Queensland na doskovom plote. Ostré tempo od štartu udával Loriot s Baltazzim a na kopec vybehol ako prvý pred Brigandom a Frolic, ale s príchodom na dostihovú dráhu musel prepustiť vedenie Frolic, ku ktorej sa na predposlednej prútenke pripojil Brigand. Po poslednú prekážku sa držali hlava-hlava a v závere Brigand pod Fritzom Metternichom utiekol Frolic s poručíkom von Twickelom o 10 dĺžok. Loriot dobehol o 20 dĺžok tretí a dobeh uzavrel The Monk v sedle s lordom Beresfordom.
Víťazstvo Briganda vynieslo grófovi Taszilovi Festeticsovi mladšiemu 12 000 mariek, Zdenko Kinský zinkasoval za druhé miesto 900 mariek.

Zmienka o páde v ovocnom záhone spolu so zmienkou o páde v kapustnom poli zo staršieho článku o dostihoch v Gmundene dokazujú, že beh cez polia nie je pardubickou špecialitou. Koncom 19. storočia neboli supermarkety, preplnené lacnou zeleninou z južných krajín, ľudia sa živili lokálnou poľnohospodárskou produkciou a na pestovanie boli využívané všetky úrodné plochy. Zo správ z dobovej tlače vyplýva, že dlhé stíplové trate boli vedené aj cez obrobené polia a na jeseň po zbere úrody cez oranice, treba však podotknúť, že polia prekážkových dostihov neboli v tej dobe príliš početné a na väčšine závodísk sa behalo len raz do roka, takže spôsobené škody neboli príliš veľké a poľnohospodári sa zrejme ochotne uspokojili s finančnou náhradou. Raritou je, že sa tradícia behu cez oranice v Pardubiciach zachovala až do dnešných čias.

Grosses Badener Jagdrennen, neskôr Altes Badener-Jagdrennen, na prelome tisícročia často behávali českí stípleri. V roku 1999 George de Hareb trénerky Pavlíny Baštovej s Vladimírom Vrzáčkom zvíťazil, v rokoch 2000 a 2001 obsadili Diatelot a Registana tretie a druhé miesto, v roku 2002 vyhral Glogloglo trénera Aleša Vaňourka s Václavom Lukom pred Váňovým Master Bladeom, v roku 2004 vyhral Decent Fellow trénera Josefa Váňu v sedle s Jaroslavom Myškom, v roku 2005 Váňov Serge dobehol druhý a v roku 2006 pod Václavom Moravcom zvíťazil. Dostih so 150-ročnou tradíciou je už len minulosťou - naposledy sa konal v roku 2009 a Váňov zverenec Belmont skončil pod Janom Korpasom druhý.

1878: Začal sa míting v Baden-Badene

Začal sa míting v Baden-Badene

29. 8. 1878 Baden-Baden Tohtoročné dostihy v Iffezheime budú vynikajúco obsadené - v stajniach sa zišlo 60 najlepších koní z Nemecka a z Rakúsko-Uhorska, medzi nimi aj Kincsem, ktorá spolu so stajňovou družkou Csalogány pricestovala z Francúzska a pripojila sa k ďalším zverencom Roberta Hespa, Altone, Purdé a Bíborovi.
Spolok majiteľov, grófov Esterházyho, Trauttmannsdorfa a Festeticsa, má na mieste Eberharda, Bendiga a Mon Chérie, ku ktorým sa po návrate z Anglicka pripojili víťaz Molecomb Stakes, žrebec z Honey Bee a tretí z Levante Stakes Galantha. V prekážkových dostihoch budú farby grófa Festeticsa nosiť Brigand a The Monk. Zdenko Kinský má v Baden-Badene Prince Gregoirea, Frolic, Fleurette a Jolantu a jeho spolok General Hope budú reprezentovať Všecko-jedno, Péer, Szivárvány a Paraibl, Mikuláš Esterházy má k dispozícii Rudyho a Fanatikera.
Opomenúť nemožno grófa Huga Henckela, ktorého kone v Nemecku žiaria a v Iffezheime na svoje šance čakajú Prince Giles I., Achilles, Picklock, Monthalon, Oroszvár, Old England a Phoebe.

Práve pre zmieneného Huga Henckela sa míting začal najlepšie, keď jeho kone vyhrali prvé dva dostihy. V Preis vom Präsidenten na 2200 metrov si s ťažkou dráhou najlepšie porozumel trojročný Achilles (Flibustier). Pod džokejom Peasnallom využil nízku záťaž 44.5 kilogramu a v závere utiekol o päť dĺžok najlepšiemu zo štvorice nemeckých súperov, štvorročnému Broadway Swellovi, nesúcemu 56.5, a získal 3550 mariek.
Ostro sledovaným dostihom prvého dňa mítingu bola Zukunftspreis pre dvojročné kone na 1000 metrov, kde bol favoritom víťaz Molecomb Stakes, nepomenovaný žrebec po Cambuscanovi z Honey Bee. Štart sa podaril na tretí pokus a vedenia sa ujali Purdé a Antonelli, nasledovaní Mowerinou, Picklockom a žrebcom z Honey Bee, a outsiderkami Paraibl a Blaubeere. Pri točení do roviny džokej Busby pustil držaného Picklocka dopredu a krok s ním dokázala držať len Purdé s Maddenom, zatiaľ čo favorizovaný žrebec z Honey Bee a domáca nádej Antonelli boli hotoví a prepadli sa dozadu. 50 metrov pred cieľom bolo rozhodnuté, Picklock zvíťazil o 1 1/2 dĺžky pred Purdé, nesúcou o 4.5 kilogramu menej. O 2 1/2 dĺžky tretia dobehla dánska Mowerina, za ňou s odstupmi Blaubeere, Paraibl, Antonelli a žrebec z Honey Bee. Grófovi Henckelovi vynieslo víťazstvo 14 980 mariek, majiteľ Purdé Ernő Blaskovics získal 700 mariek.
V Preis von der Favorit pre pánskych jazdcov na 1200 metrov v poli štyroch domácich koní zvíťazil princ Franz Edmund von Hatzfeldt v sedle svojho žrebca Jules Césara, a potom nasledovala Stadtpreis na 2800 metrov s cenou 5000 mariek, darovaných občanmi mesta Baden.
V poli siedmich koní sa vyčkávacou taktikou presadil dánsky žrebec Sir Garnet, ktorý po veľkom boji vyhral o krk pre víťazom Grosser Preis von Baden z roku 1875 Gastgeberom. O štyri dĺžky tretí dobehol Purple pred Kinského Jolantou a medzi porazenými skončil aj Henckelov Monthalon.
V Preis vom Alten Schloss, predajnej steeplechase na 4000 metrov, bol najväčším outsiderom Fanatiker grófa Esterházyho a do cieľa sa opäť nedostal. Tribúnny skok zdolal neochotne a na širokej vodnej priekope vybočil a vzdal. Víťzstvo pred dvojicou zvyšných súperov získal favorit Monaco princa Hatzfeldta, v sedle s džokejom Sayersom.

1878: Zdenko Kinský získal ďalšie úspechy

Zdenko Kinský získal ďalšie úspechy

17. a 19. 8. 1878 Aachen Zdenko Kinský na svojej ceste po nemeckých závodiskách navštívil Aachen a jeho kone tam získali tri víťazstvá. V Aachene boli aj zástupcovia stajne Nicolasa Esterházyho, im sa však nedarilo a nezískali žiadne umiestnenie.
Prvé víťazstvo priniesla Kinskému jeho trojročná kobyla Jolanta (Buccaneer), známa aj pod svojim predchádzajúcim menom Mlle Buccaneer. Úvodný dostih mítingu, Preis der Stadt Aachen na 2600 metrov, vyhrala pod džokejom Soppom o 1 1/2 dĺžky pred Purpleom a získala 1500 mariek. O štyri dĺžky tretí dobehol Handicapper a štvrtý zo šiestich skončil Esterházyho Rudy.
V Hürden - Rennen na 1600 metrov získal štvorročný Prince Gregoire (Buccaneer) siedme víťazstvo sezóny, keď v poli štyroch koní pod svojim majiteľom Zdenkom Kinským vyhral o 3 1/2 dĺžky pred belgickou kobylou Ballade a získal 720 mariek.
V Staatspreis pre dvojročné kone na 900 metrov si nepomenovaná kobyla Nicolasa Esterházyho po Breadalbaneovi zmerala sily s najlepšími nemeckými dvojročiakmi, prvými dvomi z Zukunfts-Preis Rosabellou a Bismarckom, a skončila tretia, dĺžku a 3/4 dĺžky za Rovigom a Rosabellou. Bismarck skončil o hlavu štvrtý.
O dva dni si v ďalšej Staatspreis na 900 metrov Rosabella a Esterházyho kobyla po Breadalbaneovi zopakovali druhé a tretie miesto. S jasným náskokom piatich dĺžok ich porazila Cambuscanova dcéra Szivárvány vo farbách Kinským vedenej spoločnosti majiteľov s pseudonymom General Hope a získala 1360 mariek.
Šťastie sa od Kinského odklonilo až v záverečnom dostihu mítingu, v Grosse Rheinische Steeple-Chase, kde sa na 6 kilometrovej dištancii zrodil tesný dobeh, v ktorom Kinský v sedle Prince Gregoirea skončil tretí, hlavu a dĺžku za kobylami Lady Lillean a Giroflou, nesúcimi o 3 a 6.5 kilogramu menej. O dve dĺžky štvrtý skončil Uncle Tom, Esterházyho Fanatiker vybočil a bol zadržaný.

1878: Kincsem vyhrala Grand Prix de Deauville

Kincsem vyhrala Grand Prix de Deauville

18. 8. 1878 Deauville Štvorročná Kincsem pána Ernő Blaskovicsa si udržala neporaziteľnosť aj vo svojom 38. štarte a zvíťazila v Grand Prix de Deauville.
Na štart Grand Prix na 2400 metrov s cenou 15 000 frankov sa postavilo osem koní a Kincsem (Cambuscan) bola vysokou favoritkou. Taszilo Festetics na ňu vsadil 6000 zlatých v kurze 4/6 a napokon klesla na 4/7. Druhým favoritom bol s kurzom 5/1 víťaz Poule d'Essai a ďalších významných dostihov Fontainebleau (Dollar) pána Lupina, druhý z Grand Prix de Vichy Gift (Gitano) pána Foulda bol 8/1 a víťazka Grand Prix de Vichy z predošlej sezóny Giboulée (Suzerain) markíza de Caumonta 15/1. Zvyšné kone boli 30/1.
Po štarte sa o tempo postaral stajňový kolega Fontainebleaua Ellevion a vypracoval si desaťdĺžkový náskok pred Kincsem, Giftom a Cambuscanovou dcérou Réveillon. Oproti tribúnam Ellevion a Giboulée zhasli a prepadli sa dozadu. Vedenia sa ujala Kincsem, ktorej stačil len Fontainebleau a záver bol súbojom dvoch koní a ich džokejov Maddena a Hudsona a Kincsem napokon Fontainebleaua, nesúceho o tri kilogramy viac, porazila o pol dĺžky.
O štyri dĺžky tretí dobehol Gift, štvrtá skončila Mondaine, ktorá pred dvoma rokmi vyhrala Prix de Diane, Grand Prix de Vichy a v Grand Prix de Paris skončila tretia za víťazom Derby Kisbérom a víťazkou Oaks Enguerrande. Piata bola obhajkyňa víťazstva Vinaigrette.
Víťazná Kincsem vybehla 19 400 frankov (7760 zlatých), druhý Fontainebleau 1000 frankov.

1878: V Gmundene bol Baltazzi bez konkurencie

V Gmundene bol Baltazzi bez konkurencie

15. - 17. 8. 1878 Gmunden Na najnovšom závodisku monarchie, v hornorakúskom kúpeľnom meste Gmunden, sa odohral prvý dostihový míting. Podľa turfmanov je závodisko, ležiace v bezprostrednej blízkosti mesta pod Alpami, jedným z najkrajších na svete. Hlavná tribúna je drevená, postavená vo viedenskom štýle a vyzdobená farbami monarchie. Na tribúne bolo k dispozícii dostatok ovocia, zmrzliny a iných druhov občerstvenia. Trať je oválna s ôsmimi skokmi, problémom však bolo vysoké odškodné, požadované poľnohospodármi, cez ktorých polia viedla trať. Z tohoto dôvodu nebola vytýčená trať pre rovinové dostihy, bežali sa len steeplechase.
Dostihy darom - pohárom pre víťaza - poctila prvá ”Sporting-Lady„ monarchie, jej veličenstvo cisárovná Alžbeta Bavorská, zvaná Sissi, tisíce divákov zo širokého okolia sa však jej príchodu nedočkali. Vysoký dvor reprezentovali arcivojvodovia Albrecht a Eugen, armádu poľní maršáli Latour a Nadosy, generálmajor Török a ďalší.
Na novom závodisku svoju zručnosť opäť predviedol Hector Baltazzi, keď vyhral štyri z piatich štartov. Ako prvého previedol víťazne cieľom valacha Oracla princa Paula Esterházyho v Reiter-Club-Steeple-chase na 4000 metrov. Oracle vyhral v poli štyroch koní systémom štart-cieľ o tri dĺžky pred Pull Devilom, Masquerade a Mokány Berczim, a získal čestnú cenu a 390 zlatých.
Pocal Ihrer Majestät der Kaiserin na 4000 metrov prilákal na prihlášky až 55 koní, ale na štart sa ich nakoniec postavilo len päť a po štarte išla rýchlo dopredu Hexe, sledovaná Reliance, Victoriou, Othellom a Trouville. V tomto poradí prekonali Tribúnny skok, potom na pevnom skoku Hexe spadla a džokej Hanreih odišiel s modrinami. Neskôr na Bullfinchi spadol Othello a nadporučík von Jékey si zranil ruku.
Po páde Hexe sa vedenia ujala výborne skáčuca Reliance, s ktorou Hector Baltazzi v Badene dvakrát vyhral, ale tentokát ju prenechal džokejovi Reynoldsovi. Baltazzi v sedle Victorie sedel za Reliance a trojicu uzatvárala Trouville. Takto absolvovali ďalší okruh, na konci ktorého bola Reliance hotová a prepadla sa na posledné miesto. 85 kilogramov nesúca Victoria už nezaváhala a vyhrala o 5 dĺžok pred o 20 kilogramov menej zaťaženou Trouville, a získala vzácny pohár cisárovnej a 600 zlatých.
V Jagdrennen na 3200 metrov pre dôstojníkov a kadetov c. a k. vojska, dislokovaných v Hornom Rakúsku a v Salzburgu, sa predstavilo desať dragúnov, medzi nimi aj najmladší z bratov Baltazziovcov, kadet-ašpirant Heinrich Baltazzi, po kolízii však skončil medzi porazenými. Víťazstvo vybojoval poručík von Korda v sedle svojej polokrvnej kobyly Dory.
Program prvého dňa doplnili dva dostihy klusákov pod sedlom a po šiestej hodine sa dostihová spoločnosť presunula do hotela Bellevue.
Voľný deň medzi dostihmi mala vyplniť regata na jazere Traunsee, celý deň však vytrvalo pršalo a regata bola presunutá na 18. augusta. Dážď poznamenal aj druhý dostihový deň - väčšine koní, zvyknutých na tvrdé rakúsko-uhorské závodiská, robilo blato veľké problémy. Z Gmundner Steeple-Chase na 4800 metrov bolo škrtnutých šesť koní, medzi nimi aj Victoria, jej majiteľovi Jacquesovi Schawelovi však víťazstvo aj tak neuniklo. Postaral sa o to Hector Baltazzi v sedle Loriota, ktorého súperi nechali vpredu pulovať, ale Baltazzi žrebcovi nesúcemu až 88 kilogramov dobre rozložil sily a vyhral štart-cieľ, o 5 dĺžok pred Camomile (76.5 kg), Othellom (66) a Orange (79).
Damenpreis na 4000 metrov sa odohrávala vo veľmi pomalom tempe za vedenia kobyly Légyott pána Schawela, ktorá na plote s cestou odmietla skočiť, ale jej dvaja súperi to nevyužili. Légyott sa otočila, skok prekonala a v polovici dostihu sa vrátila do vedenia. Tempo bolo čoraz pomalšie, až sa kone dostali do klusu, kým energicky nenastúpil Hector Baltazzi s Légyott. Baltazzi získal štvrté víťazstvo na mítingu s náskokom dvoch dĺžok pred neskoro rozhýbanou Masquerade a Mokány Berczim.
Spestrením bola Verlosungs-Steeple-Chase na 4000 metrov, ktorá ponúkala najvyššiu peňažnú cenu, 1500 zlatých, za to však víťaz prešiel do vlastníctva Gmundener Rennvereinu a bol vyžrebovaný v tombole. Trojdĺžkové víťazstvo získal nadporučík von Mariassy v sedle svojho polokrvného valacha Pull Devila, ktorého novou majiteľkou sa stala dáma z Gmundenu so žrebom číslo 512.
Hectora Baltazziho o piate víťazstvo v piatom štarte pripravil pád s kobylou Hopeful v kapustnom poli. Víťazka Armee-Steeple-chase z Viedne vyzerala byť mŕtva, avšak Baltazzi ju bičíkom prebral a pokračoval, ale kobyla už na ťažkej dráhe stratu nedokázala zlikvidovať a skončila posledná, tretia, len tri dĺžky za druhým Voltom.

Na ďalší deň po dostihoch sa uskutočnila zmienená regata a víťazom singlového skifu sa po odstúpení dvojice súperov takpovediac ”walk over„ stala jedna z najpozoruhodnejších osobností športu z prelomu 19. a 20. storočia, Viktor Silberer.
Viktor Silberer bol novinár, spisovateľ, politik a športovec s neuveriteľným spektrom záujmov. Venoval sa gentlemanským športom - organizoval súťaže a sám aj súťažil vo veslovaní, v plávaní, v cyklistike, v šerme, v biliarde. Jeho najväčšou láskou bola vzduchoplavba, vďaka čomu ho svojho času poznal každý Viedenčan, pretože od roku 1887 až 98-krát vzlietol nad Viedeň, čo bola v tom čase ohromná atrakcia, sledovaná tisíckami divákov. Bol členom mnohých športových spolkov, viedol Veslársky spolok, Cyklistický spolok, neskôr založil Viedenský Aero Klub a bol jedným zo zakladateľov Generálneho športového výboru Rakúska, predchodcu dnešného Rakúskeho Olympijského výboru.
Silberer bol aj turfman a majiteľ klusáckej stajne. Písal veľmi fundované reportáže a články z dostihového prostredia a založil Allgemeine Sport-Zeitung, prvé športové noviny v monarchii, vďaka ktorým sa zachovalo obrovské množstvo informácií zo sveta turfu. Jeho vydavateľstvo vydávalo dostihové ročenky a obrazové albumy najlepších koni, on sám je autorom a spoluautorom kníh o lietaní v balónoch, príručiek pre rôzne športy, príručky pre prekážkových jazdcov, príručky pre hru v kasíne, ale aj kníh o tréningu dostihových koní a klusákov.

1878: Osem víťazstiev v Doberane!

Osem víťazstiev v Doberane!

5. - 7. 8. 1878 Doberan Najslávnejšie dostihové farby monarchie, modrobiele pruhy grófa Huga Henckela, privádzajú nemeckých majiteľov do zúfalstva. Na mítingu v Doberane štartovali grófove kone v siedmich dostihoch, všetky vyhrali a získali všetkých päť čestných cien. Ôsme víťazstvo rakúsko-uhorských farieb získal Zdenko Kinský v steeplechase.
V prvý deň mítingu sa bežalo o tri čestné ceny. V Herrenreiten na 2630 metrov zvíťazil štvorročný Prince Giles I. (Giles I.) v sedle s princom Lajosom Esterházym a získal 930 mariek a strieborný pohár veľkovojvodu. Prince Giles vyhral o 1 1/2 dĺžky pred kobylou Blaue Hexe baróna Oppenheima, King Victor dobehol o päť dĺžok tretí, Postillon bol zadržaný.
Po majstrovskej jazde Lajosa Esterházyho uspel aj trojročný Achilles (Flibustier), ktorý v Marien-Rennen pre pánskych jazdcov na 2630 metrov porazil päť súperov a získal 1390 mariek a zlatý pohár veľkovojvodkyne Marie. Achilles porazil o pol dĺžky Alpenstocka s pánom von Langenom, tretí Talisman s von Crammom strácal 15 dĺžok.
V hlavnom dostihu dňa, v Zuchtrennen na 2630 metrov, kde na víťaza čakalo 5250 mariek a putovný zlatý bičík veľkovojvodu Paula Friedricha, sa stretli štyri kone a ľahké dvojdĺžkové víťazstvo získal Sabinus (Salamander) s džokejom Busbym. O súčasné druhé miesto sa podelili domáci Harmonium a Hansart, posledný skončil Cobold.
Pre grófa Henckela vyhral aj Picklock (Buccaneer), ktorý v Erinnerungsrennen pre dvojročné kone na 947 metrov získal 2835 mariek, keď pod džokejom Busbym porazil o pol dĺžky Mowerinu. O šesť dĺžok tretí a posledný dobehol Adam.
Bez rakúsko-uhorskej účasti sa odohrali Grosses Doberaner Handicap na 2630 metrov, kde sa v poli piatich koní o 3/4 dĺžky presadil Schnelläufer (Blue Gown) baróna Oppenheima, a vo Verkaufsrennen na 1547 metrov dvoch súperov porazil Young Blair Athol (Blair Athol) pána Otta Oehlschlägera.
Traja zo štyroch víťazov grófa Henckela zopakovali svoje úspechy aj na druhý deň. Voľno dostal len Sabinus, ktorý bol škrtnutý z Kleines Doberaner Handicapu na 1547 metrov a za jeho neprítomnosti dvoch súperov porazil Sharper (Savernake) grófa Bernstorff-Gyldensteena.
V Pauls-Rennen na 947 metrov sa Picklock opäť stretol s Mowerinou a napriek 2.5-kilogramovej penalite za predošlé víťazstvo dánsku kobylu porazil o dĺžku a získal ďalších 2150 mariek.
V Alexandrinen-Rennen pre pánskych jazdcov na 2630 metrov sa zopakoval dobeh z Marien-Rennen - Achilles s Lajosom Esterházym porazil o krk Alpenstocka s von Langenom a získal 1000 mariek a čestnú cenu veľkovojvodkyne Alexandrine. O osem dĺžok tretí dobehol víťaz Grosses Doberaner Handicapu Schnelläufer s von Crammom.
Najcennejší úspech prišiel vo Friedrich Franz-Rennen na 2630 metrov, kde bol kvôli prechladnutiu škrtnutý víťaz Norddeutsches Derby Oroszvár. Po jeho škrte bol vysokým favoritom víťaz Silberner Schildu a Grosser Preis von Hannover, v tejto sezóne neporazený trojročiak Vitus, ale jeho jediný súper, robustný a silný Prince Giles I., profitoval z dažďom rozmočenej dráhy a nedal mu žiadnu šancu a pod Tomom Busbym ľahko zvíťazil o tri dĺžky. Majiteľ Vitusa von Langen podal protest kvôli Busbyho jazde, ale neuspel a gróf Henckel získal 5945 mariek a cennú trofej, zlatý bičík veľkovojvodu Friedricha Franza.
Stajňa grófa Henckela vyhrala Friedrich Franz-Rennen štvrtýkrát za sebou, predtým v roku 1875 uspel Talisman a v rokoch 1876 a 77 Konotoppa.
Program druhého dňa uzavrel Handicap na 1547 metrov, ktorý v poli štyroch koní vyhrala Blaue Hexe (Blue Gown) baróna Oppenheima.
Na tretí deň sa bežal len Steeple-Chase Handicap na 4000 metrov, ktorý pohodlne vyhrala šesťročná Fleurette (Pace) v sedle so svojim majiteľom Zdenkom Kinským a získala 1995 mariek. O štyri dĺžky druhá skončila Gretchen s poručíkom von Tepper-Laskim, Queensland po páde dobehla so stratou viac ako sto dĺžok. Obhajkyňa víťazstva Lady Spencer a Bosswell spadli, pričom posledný menovaný si zlomil chrbticu a musel byť zabitý.

Závodisko Ostseerennbahn pri Doberane, alebo Bad Doberane, je najstaršie na európskom kontinente. Dostihy sa tam poprvýkrát bežali v roku 1804 a v roku 1822 vznikol Doberaner Rennverein a bežali sa tam prvé dostihy plnokrvníkov. Prevádzku závodiska výrazne zasiahli obe svetové vojny, keď boli pôvodné drevené tribúny a ostatné stavby rozobrané a použité ako palivo a stavebný materiál. Po II. svetovej vojne sa tam do roku 1962 behali len dostihy polokrvníkov a teplokrvných koní. Dostihy boli po dlhej prestávke obnovené v roku 1993 a dnes majú provinčný charakter, ale v 19. storočí bol míting v Doberane čosi ako Royal Ascot, pretože ho organizovala a financovala meklenburská panovnícka rodina a dostihy boli pomenované po členoch rodiny, ktorí darovali čestné ceny.
Čestné ceny mali v tej dobe úplne inú hodnotu ako dnes, keď ich získavajú víťazi aj tých najhorších dostihov, čo vyvoláva falošný pocit úspechu. V 19. storočí boli čestné ceny veľmi cenné zlatnícke diela a neboli príliš obvyklé. Míting v Doberane bol s piatimi čestnými cenami výnimočný a výnimočné bolo i to, že v roku 1878 všetky ceny získal Hugo Henckel.
Manažovanie koní sa často neodvíjalo od dotácie dostihu, ale od čestných cien, ktoré sa uvádzali v propozíciách aj v štatistikách, viď tabuľku najúspešnejších koní sezóny 1877, kde je uvedený počet štartov, počet walk-overov, počet prvých, druhých a tretích miest, zisk a v poslednom stĺpci počet čestných cien. Kincsem v roku 1877 získala jednu čestnú cenu a pri jej 54 víťazstvách celkovo získala 199 705 zlatých a 6 čestných cien.

Kobyla Mowerina, ktorú v Doberane dvakrát porazil Picklock, bola odchovaná v žrebčíne Otta Scaveniusa v Dánsku. Jej otcom bol víťaz Ascot Gold Cupu Scottish Chief, matka Stockings bola po víťazovi 2000 Guineas a St Leger Stockwellovi, z Go-Ahead, pravej sestry majiteľa Trojkoruny West Australiana.
Mowerina v roku 1878 vyhrala tri dostihy v Anglicku a neskôr tam bola predaná. Bola veľmi tvrdá a výkonná, celkovo nazbierala 16 víťazstiev a dokonca odbehla sedem dostihov žrebná.
V žrebčíne vojvodu z Portlandu sa stala výnimočnou chovnou kobylou. Dala 18-násobného víťaza Donovana (Galopin), ktorý prišiel o Trojkorunu druhým miestom v 2000 Guineas, potom vyhral Derby a St Leger. Raeburn (St. Simon) mal smolu, že bol v jednom ročníku s Isinglassom a Ravensburym, ktorí v tomto poradí obsadili prvé dve miesta vo všetkých dostihoch Trojkoruny. Raeburn bol za nimi tretí v 2000 Guineas a v Derby. Dcéra Moweriny Modwena (Galopin) ako dvojročná vyhrala 9 dostihov a bola dvojročnou šampiónkou sezóny 1884, a z jej vetvy rodiny 7-a pochádza aj víťazka Českého Derby Ready For Life. Ďalšia dcéra Moweriny Semolina (St. Simon) vyhrala 13 dostihov, vrátane 1000 Guineas a z jej vetvy rodiny okrem iných úspešných koní pochádza šprintér Overdose.
Na rozdiel od našich končín, kde boli najlepšie kone 19. storočia odsunuté na vedľajšiu koľaj, v Dánsku na svoju výnimočnú kobylu nezabudli a tamojšia analógia Jarnej ceny kobýl sa behá pod názvom Mowerina lob.

1878: Kincsem už je vo Francúzsku

Kincsem už je vo Francúzsku

4. 8. 1878 Le Havre Víťazka Goodwood Cupu Kincsem sa vylodila v prístave Havre a bude čakať na Grand Prix de Deauville. Na prihláškach dostihu na 2400 metrov s cenou 15 000 frankov zostalo 19 z 30 pôvodne prihlásených koní, vrátane obhájkyne víťazstva Vinaigrette, ktorá pred rokom vyhrala pred Verneuilom.

Krátka správa z maďarskej tlače dokumentuje, ako precízne bol zostavený itinerár cesty Kincsem do Anglicka.
Jej cesta sa začala na Derby mítingu vo Viedni, kde v rozmedzí piatich dní vyhrala tri dostihy. Z Viedne kone trénera Hespa odcestovali do Berlína a je dosť pravdepodobné, že cestovali spolu s koňmi iných trénerov. V Berlíne Altona vyhrala Stutenrennen a prítomnosť Kincsem v Hoppegartene využil známy maliar Emil Adam. Krajčírskou terminológiou povedané jej „zobral miery“ a urobil skicu, signovanú 8. júna 1878.

Z Berlína pokračovala Hespova stajňa na míting do Hannoveru a potom na Derby míting do Hamburgu, kde sa od výpravy oddelili Kincsem a Csalogány, a odplavili sa do Británie. V tej dobe už bola Kincsem viac ako mesiac na cestách, ale Hesp ju mal neustále pod dohľadom a v tréningu.
Do Newmarketu prišli Kincsem a Csalogány mesiac pred Goodwood Cupom a po pár dňoch, po mítingu v Hamburgu, za nimi pricestoval aj Elijah Madden. Skôr ako bolo naplánované, už po dvoch týždňoch, sa výprava presunula do Goodwoodu, na panstvo vojvodu z Richmondu, ktorý im dal v parku svojho zámku neďaleko závodiska urobiť tréningovú dráhu. Jeden z plánovačov výpravy Francis Cavaliero neskôr v magazíne Sportblatt napísal, že tréner Hesp dával Kincsem galopy veľmi skoro, už o pol štvrtej ráno, ale i tak neunikla stávkárským zvedom, ktorí pri stajni trávili celé noci a keď ráno prišiel Madden, presunuli sa na svoje pozorovacie stanovisko.

Pohľad na mapu napovedá, prečo Kincsem bežala práve v Goodwoode a nie v Ascote, alebo v Newmarkete. Goodwood Cup termínovo dobre zapadal do kombinácie s Grand Prix de Deauville a s Grosser Preis von Baden, a bolo maximálne zjednodušené cestovanie, či už do Anglicka, alebo potom do Francúzska.
Goodwood leží len 25 kilometrov od prístavu Portsmouth, odkiaľ dodnes vedú lodné spojenia do prístavu Le Havre. Kincsem sa v Le Havre vylodila 14 dní pred Grand Prix de Deauville, ale o jej ďalšej ceste sú pochybnosti. Závodisko La Touques je vzdušnou čiarou len 15 kilometrov od prístavu Le Havre, takže ako najpravdepodobnejšie pokračovanie cesty sa javí varianta, že Kincsem prišla na závodisko po svojich. Vo francúzskych novinách sa však objavila správa, že Kincsem pricestovala do Chantilly, aby sa liečila z morskej nemoci, zdržala sa tam dva dni a odcestovala do Deauville.
Správe chýba logika, pretože sa to malo odohrať až desať dní po vylodení a Kincsem sa do Deauville mala vrátiť deň pred dostihom. Je veľmi nepravdepodobné, že by kinetóza pretrvávala tak dlho a že by takto postihnutú kobylu vystavili ďalšiemu cestovaniu do 300 kilometrov vzdialeného Chantilly, zvlášť keď Ernő Blaskovics netajil svoju averziu voči francúzskym železnicam. Z cesty Kincsem bolo po jej návrate v rakúskych a maďarských dostihových žurnáloch uverejnených pomerne veľa detailov, ale jej pobyt v Chantilly sa nikde nespomína, čo prináša myšlienku, že to mohla byť falošná správa s cieľom zvýšiť jej stávkový kurz, pretože po víťazstve v Goodwoode bola desatinovou favoritkou.

1878: Kincsem vyhrala Goodwood Cup!

Kincsem vyhrala Goodwood Cup!

30. 7. - 1. 8. 1878 Goodwood Neporaziteľná Kincsem nenašla premožiteľa ani v Británii a v Goodwood Cupe porazila dvojicu súperov.
Míting v Goodwoode sa začal veľmi dobre - v utorok 30. júla štvorročný Capillaire (Broomielaw) grófa Festeticsa potvrdil pod džokejom Fordhamom úlohu favorita Craven Stakes na 2000 metrov a vyhral systémom štart-cieľ, bez boja o dve dĺžky pred štvoricou súperov. V stredu 31. júla predviedol výborný výkon dvojročný žrebec Galantha grófa Festeticsa. Odchovanec Antona Esterházyho z Tomášikova, pravý brat Falsacapu, Tallósa a Hessenpreis, skončil pod Georgeom Fordhamom v Levante Stakes na 1200 metrov v poli deviatich koní tretí, krk a dĺžku za Rayon d'Orom (Flageolet) a Flaviusom.
Zo štartovej listiny netrpezlivo očakávaného Goodwood Cupu na 4000 metrov boli v deň dostihu, 1. augusta, na poslednú chvíľu škrtnutí Hampton a Mida, ktorí o deň skôr bežali Goodwood Stakes, a spolufavorit, víťaz Ascot Gold Cupu Verneuil, ktorého tréner našiel ráno v boxe s veľkým opuchom na kolene a jeho stav sa nezlepšil, takže ho napoludnie stiahol. Kurzy sa po škrtoch zmenili, Pageant klesol na 5/4, Lady Golightly bola 9/4 a Kincsem 5/2, ale džokej Madden bol presvedčený o jej víťazstve a povedal: „s našou kobylu zahanbíme anglické kone - pohár určite vyhrá”.
Hneď po štarte sa vedenia ujal favorizovaný Pageant s Tomom Cannonom, za ktorým v pomalom tempe s odstupom asi štyroch dĺžok nasledovali Kincsem s Maddenom a Lady Golightly s Fredom Archerom. 3/4 míle pred cieľom Pageant zvýšil tempo a Lady Golightly bola rýchlo porazená. Pageant sa zdal byť jasným víťazom, ale porazene vyzerajúcu Kincsem (Cambuscan) džokej Madden ostrohami a bičíkom rozhýbal, pomaly sa začala približovať, sto yardov pred cieľom Pageanta dostihla a zvíťazila s náskokom dvoch dĺžok, pričom podľa hodiniek pána Bensona dosiahla čas 5 minút 14 sekúnd.

V ten istý deň sa zrodil ďalší, možno ešte väčší úspech rakúsko-uhorského turfu, keď nepomenovaný syn Cambuscana a Honey Bee v Molecomb Stakes na 1200 metrov porazil osem anglických súperov. Syn Honey Bee, narodený v najlepšom žrebčíne monarchie, v Kisbéri, pod Fredom Archerom s kurzom 100/15 (6.6) vyhral systémom štart-cieľ od dve dĺžky pred favorizovanou Radiancy, Friar Rush skončil o štyri dĺžky tretí.
Víťazstvo v Goodwood Cupe má pre majiteľa Kincsem Ernő Blaskovicsa hodnotu 480 libier (4800 zlatých), z čoho 300 libier je cena trofeje, striebornej sochy so scénou, zobrazujúcou ako Graham of Claverhouse zachraňuje kráľa Viliama III. Oranžského po páde z koňa v bitke pri Seneffe.
Žrebec z Honey Bee získal víťazstvom v Molecomb Stakes pre svojho majiteľa Taszila Festeticsa 1125 libier (11 250 zlatých), to však bolo zanedbateľné oproti obrovským výhram v stávkach. Gróf Taszilo Festetics vyhral 150 tisíc zlatých a majiteľ Kincsem Ernő Blaskovics 30 tisíc, princ Friedrich von Hessen a gróf Béla Zichy vyhrali po 150 tisíc, Francis Cavaliero 20 tisíc a džokej Elijah Madden 10 tisíc zlatých.

Víťazstvo Kincsem v Goodwood Cupe bolo v rakúsko-uhorských novinách popisované ako ľahké, čo s dvojdĺžkovým náskom koniec koncov bolo, väčšina tlače však mlčala o tom, ako boli Angličania šokovaní výkonom Elijaha Maddena. Niektoré britské noviny jeho meno rozdelili na Mad Den (šialený Den), iné ho nazvali mäsiarom. Podľa komentára novín Press sa Madden určite musel učiť za mäsiara, magazín The Illustrated Sporting priniesol okrem kresby záverečného súboja aj kresbu, ako si stewardi pri odsedlávaní prezerajú zranenia Kincsem a pisateľ s pseudonymom Skylark uviedol, že Madden jazdil mäsiarskym štýlom aj potom, keď už mal víťazstvo jasne v rukách. Ernő Blaskovics na otázku, či bol spokojný s výkonom džokeja, odpovedal diplomaticky: „vyhral, takže som spokojný”, a dodal, že mu dal odmenu 300 libier...

Dnešní turfmani poznajú už len príbehy Kisbéra a Kincsem, ale rakúsko-uhorské kone toho v Británii dosiahli podstatne viac. Tri víťazstvá na mítingu a cenný double zo dňa Goodwood Cupu dokazujú, že turf v monarchii bol v tej dobe na najvyššej svetovej úrovni.

V dobe, keď bolo za úspech považované len víťazstvo, bolo Galanthovo blízke tretie miesto z Levante Stakes nedocenené, narazil však na neskoršiu legendu svetového turfu Rayon d'Ora.
Syn Cambuscana a Honey Bee neskôr dostal meno Molecomb, ale ani on, ani Galantha sa na kontinente v konkurencii ďalších rakúsko-uhorských dvojročiakov nepresadili.

Sila rakúsko-uhorského turfu bola založená na importe špičkových koní a v monarchii neskôr skončili dva najlepšie žrebce goodwoodského festivalu 1878. V roku 1879 bol do žrebčína Kisbér kúpený škrtnutý favorit Goodwood Cupu Verneuil, jeden z najlepších koní tej doby, ktorý na mítingu Royal Ascot 1878 vyhral v priebehu štyroch dní tri veľké dostihy, 18. júna Gold Vase na 2 míle, 20. júna Gold Cup na 2 1/2 míle a 21. júna The Alexandra-Plate na 3 míle.
V roku 1886 ho nasledoval Insulaire, ktorý na goodwoodskom mítingu 1878 utrpel prekvapivú prehru v Sussex Stakes, ale okrem toho v tom roku vyhral Prix du Jockey Club a dobehol druhý v 2000 Guineas a v Derby. Insulairea spolu s ďalším víťazom francúzskeho Derby Beauminetom kúpil gróf Alexander Forgáč do svojho žrebčína v Nižnej Kamenici pri Košiciach.

1878: Kincsem je vo forme

Kincsem je vo forme

júl 1878 Goodwood Podľa správ z Anglicka je Kincsem pred Goodwood Cupom vo vynikajúcej forme, rovnako ako francúzsky Verneuil, ktorý sa na Goodwood Cup pripravuje v Ascote.

Goodwood Cup, 2 1/2 míle

Verneuil 4 r., Goater, 60 kg

Charon 5 r., Custance, 57 kg

Pageant 7 r., Cannon, 56 kg

Kincsem 4 r., Madden, 54 kg

Lady Golightly 4 r., F. Archer, 54 kg

Lord Clive 3 r., Saddington, 47.5 kg

Mida 3 r., McDonald, 46 kg

Na štartovej listine zostalo sedem koní a britský magazín Bells Life očakáva víťazstvo Kincsem. Podľa magazínu by jej najväčšie problémy mal robiť Pageant a nebezpečný bude napriek vysokej záťaži aj aktuálny víťaz Ascot Gold Cupu Verneuil. Kurzy britských bookmakerov sú 5/2 Pageant, 3/1 Verneuil, 4/1 Kincsem, na kontinente sú kurzy 5/2 Pageant, 3/1 Verneuil a 7/2 Kincsem.

1878: Dve víťazstvá Hectora Baltazziho s Relliance

Dve víťazstvá Hectora Baltazziho s Relliance

21. 7. 1878 Baden V kúpeľnom mestečku Baden neďaleko Viedne diváci okrem tradičných prekážkových dostihov videli aj čoraz populárnejšiu novinku, dostihy zapriahnutých klusajúcich koní.
Program dostihového dňa otvorili jednozáprahy a medzi štvoricou účastníkov sa s veľkou prevahou presadili kobyly pána Wössa z Viedne. Zvíťazila Jenny, ktorá na dištancii 4000 metrov dosiahla čas 7 minút 40 sekúnd, pred o 20 sekúnd pomalšou Lucy. Kobyly pre svojho majiteľa spolu získali 210 zlatých. V dostihu dvojzáprahov so štvorkolesovým kočiarom sa stretli len dvaja účastníci, páni Wawrik a Reuter. Čestnú cenu za víťazstvo získal prvý menovaný, keď so svojim párom koní zdolal 6 kilometrov za 17 minút a 48 sekúnd.
Dve víťazstvá v steeplechase dosiahol Hector Baltazzi, obe v sedle kobyly Relliance zo stajne pivovarníka Meichla zo Simmeringu. V Reiterclub-Steeple-chase na 4000 metrov Relliance vyhrala pred kobylami Nefelejcs a Fanny, a získala 290 zlatých a hneď v nasledujúcom dostihu, vo Weilburgpreis na 4000 metrov zdolala Pull Devila, Helene a Salteadora, a získala čestnú cenu a 180 zlatých.
Dôstojnícke stíple priniesli dramatické dobehy - v Jagdrennen na 4000 metrov v poli šiestich koní zvíťazil Rigoletto s poručíkom von Tränklom, o krk pred Mokány Berczim s poručíkom von Chwalibogowskym a Pony-Steeple-chase na 3500 metrov vyhral Comoran s poručíkom grófom Zedwitzom, o hlavu pred Listom s nadporučíkom von Jekeyom. Víťazi získali čestné ceny a výhry 180 a 20 zlatých.
Záverečný dostih fiakrov na 4000 metrov vyhral v čase 10 minút a 3 sekundy Johann Schürf z Mödlingu, s náskokom 8 sekúnd pred Eduardom Schellom z Badenu, Josephom Wissmann z Vöslau a Johannom Hülzlom z Badenu.

Dostihový spolok v Badene organizoval prekážkové dostihy a snažil sa o vybudovanie veľkého prekážkového závodiska, ktoré by podľa vzoru Auteuil a Longchamp pôsobilo popri Freudenau. Zámer sa potýkal s dlhodobými problémami aj s konkurenciou samotného Freudenau a prekážkové dostihy v Badene napokon zanikli. Korene tam zapustili klusácke dostihy - v roku 1892 vznikol Trabrennverein a beháva sa tam od roku 1893 až dodnes.

Hector Baltazzi bol pravdepodobne najlepší prekážkový jazdec tej doby, rozhodne však nejazdil v rukavičkách, čo dokazuje článok zo satirického a kritického magazínu Kikeriki, ktorý uvádza, že Baltazzi s priateľmi mohutne oslavovali víťazstvá, ale jeho kobyla už po prvom dostihu krvácala. Magazín vyčíta Spolku ochrancov zvierat, že je pasívny voči trýzniteľom koní z lepších rodín a zdôrazňuje, že nie nevzdelaní roľníci a opití kočiši, ale triezvi šľachtici dávajú zlý príklad...

1878: Dvojnásobný úspech Frolic

Dvojnásobný úspech Frolic

17. a 18. 7. 1878 Münster Vo vestfálskom meste Münster sa odohral dvojdňový prekážkový míting, z ktorého si obe hlavné ceny odviezol Zdenko Kinský.
V druhom najbohatšom nemeckom prekážkovom dostihu, v Münster Handicap-Steeple-chase na tri míle, sa predstavili štyri rakúsko-uhorské kone a súperom o 20 dĺžok utiekla Frolic s džokejom Kellym. Druhé a tretie miesto obsadili domáci valasi George a Counsellor s džokejmi Sayersom a Hanreihom, za ktorými dobehli druhá kobyla Zdenka Kinského Fleurette v sedle s majiteľom a Victoria kniežaťa Czetwertynského s Hectorom Baltazzim. Do cieľa sa dostalo deväť z desiatich štartujúcich, vrátane Dieppa, ktorý spadol a džokej Phillips si zlomil kľúčnu kosť, ale napriek tomu znova nasadol a dostih dokončil.
Možno ešte lepší výkon predviedla Frolic na druhý deň vo Westphälische Steeple-chase na tri až štyri míle, keď opäť zvíťazila, tentokrát pod Zdenkom Kinským o desať dĺžok pred kobylou Castletown Lass s Fritzom Metternichom a jedným z najlepších nemeckých prekážkových koní, 23-násobným víťazom Le Beau v sedle s jeho majiteľom, poručíkom von Tepper-Laskim.
Osemročná belka Frolic (Master Bagot), ktorú v Göde neďaleko Pešti trénuje Walter Oram, získala pre svojho majiteľa ceny 9705 a 3230 mariek.

Zdenko Kinský (na obrázku) bol synovcom Oktaviana Kinského a neskôr zdedil jeho panstvo v Chlumci. V roku 1877 sa oženil s Georginou Festeticsovou a stal sa zaťom známeho turfmana Taszila Festeticsa.
V sledovanom roku 1878 mal 34 rokov a bol jedným z najuznávanejších športovcov druhej polovice 19. storočia. Bol veľmi úspešným pánskym jazdcom, zúčastňoval sa súťaží v strieľaní holubov, bol priekopníkom tenisu v Rakúsko-Uhorsku a bol aj vynikajúcim plavcom. V lete roku 1874 sa s istým americkým gentlemanom stavil o obrovskú sumu 40 tisíc zlatých, že prepláva kanál La Manche. V rámci tréningu v Dunaji opakovane doplával z Viedne do Bratislavy, ale o preplávanie kanála sa napokon zo zdravotných dôvodov nepokúsil a prvým človekom, ktorý to dokázal, sa v roku 1875 stal kapitán Matthew Webb.
Zdenko Kinský športoval do vysokého veku a poslednú steeplechase jazdil ako 60-ročný. Zomrel v januári 1932 vo veku nedožitých 88 rokov.

1878: Príprava Kincsem sa komplikuje

Príprava Kincsem sa komplikuje

júl 1878 Newmarket Kincsem v týchto dňoch usilovne trénuje a pripravuje sa na Goodwood Cup. V spoločnosti Csalogány každý druhý deň cvála 2 až 2.5 míle, ale Csalogány jej už ako vodič nestačí a nedokáže ju primäť k potrebnej rýchlosti. Tréner Hesp sa bude musieť poohliadnuť po lepšom vodičovi, s čím by mu mohli pomôcť Taszilo Festetics alebo Alexander Baltazzi.
Otáznikom je stav Kincsem - zo správ reportérov anglických športových magazínov vyplýva, že sa s ňou čosi zmenilo. Spočiatku sa im jej galopy a kondícia páčili, ale teraz už vyslovujú pochybnosti, či bude stačiť na štvorkilometrový Goodwood Cup. Pravdepodobne na ňu má nepriaznivý vplyv anglické podnebie, krmivo a voda, a zrejme je to vidieť na jej kondícii.
Kincsem bude v Newmarkete do 20. júla a posledných desať dní bude trénovať priamo v Goodwoode, aby si zvykla na tamojšiu dráhu. Jej majiteľ Ernő Blaskovics spolu s priateľmi odcestuje do Anglicka 27. júla.

Taszilo Festetics a Alexander Baltazzi mali v tých časoch v Anglicku veľké stajne. V roku 1878 mali u trénera Hayhoea v Newmarkete spolu asi dvadsať koní, či sa však naplnila myšlienka z maďarskej tlače a či skutočne pomohli s prípravou Kincsem, potvrdiť nemožno.

Vysvetlenie problémov z prípravy bolo zverejnené až po návrate z cesty do Anglicka, Francúzska a Nemecka. Podľa trénera Robera Hespa nebola v Newmarkete k dispozícii kvalitná voda, čo vyriešil tak, že začal vodu prevárať a vychladenú ju podával Kincsem, načo začala dobre žrať a rýchlo sa vrátila do špičkovej formy.
Rozprávanie trénera Hespa ilustruje, aké znalosti mali vtedajší tréneri v oblasti výživy a tiež vyvracia legendu o tom, že Kincsem odmietala inú vodu, než domácu, ktorú jej údajne vozili na cestách.
Že je legenda o vození vody fikcia, napovedá aj logická úvaha, koľko litrov vody denne spotrebuje tvrdo trénujúci dostihový kôň v letných mesiacoch a výpočet, koľko by jej potreboval na týždeň, koľko na dvojmesačné cesty do Nemecka a koľko na trojmesačnú cestu do Anglicka. V dobe konských povozov a parných vlakov by to bol značný logistický problém, nehovoriac o tom, že udržať v lete vodu čerstvú a pitnú by bolo veľmi ťažké, až nemožné.

1878: Oroszvár uspel aj v Renard Rennen

Oroszvár uspel aj v Renard Rennen

8. 7. 1878 Hamburg Na záver Derby mítingu až štyri kone zopakovali víťazstvá z predošlého dňa, medzi nimi aj Oroszvár a Little Digby grófa Henckela.
Na Oroszvára v Renard-Rennen na 2800 metrov o 4000 mariek čakali len dvaja krajania, štvorročný Pfeil, ktorý pred troma dňami neuspel v Grosses Hamburger Handicape, a víťazka Hansa-Rennen Altona, ale Derby-víťaz v sedle s Tomom Busbym nezaváhal a jasne dominoval s náskokom štyroch dĺžok pred Pfeilom, Altona bola zle tretia.
Vo Vergleichs-Rennen na 950 metrov o 1500 mariek sa očakával súboj víťazov Versuchs-Rennen a Hamburger Criteria, najlepších dvojročiakov Nemecka a Rakúsko-Uhorska, Bismarcka a Amaranthusa. Súboj sa odohral, ale len o druhé miesto, pretože dostih ľahko ovládla Little Digby (Digby Grand). Henckelova kobyla pod džokejom Busbym vyhrala o 1 1/2 dĺžky pred Bismarckom, Amaranthus bol o krk tretí.
Hrdinský výkon predviedla trojročná pravá sestra Tallósa, ktorá deň po víťazstve v Hammonia-Rennen na 2000 metrov získala triumf v Hessen-Preis na 2400 metrov o 1200 mariek. V poli štyroch koní vyhrala súčasne so štvorročným Broadway Swellom, dĺžku pre Jolantou a stíplerom Prince Gregoireom. V dodatočnom rozbehu o víťazstvo porazila Broadway Swella o tri dĺžky, za dva dni teda vyhrala trikrát.
Víťazstvo zopakoval aj domáci Handicapper, ktorý vyhral Gyldensteen-Rennen pred Henckelovou Sorenzou a Baltazziho Franzim. Tretí štart v predajnom dostihu na Derby mítingu absolvoval Bánk-Bán, ale po včerajšom extempore proti nemu nikto nenastúpil, takže vyhral walk over.
Posledným dostihom mítingu bol stíplový handicap na 5600 metrov, Grosses Hamburger Jagd-Rennen, kde víťaznú cenu 3960 mariek získala pre grófa Zdenka Kinského jeho kobyla Fleurette, ktorá pod džokejom Hanreihom vyhrala o 1 1/2 dĺžky pred Monacom. Do sedla svojej druhej kobyly Frolic angažoval Zdenko Kinský rovinového džokeja Charlesa Archera, čo sa nestretlo s úspechom. Frolic odmietla skákať a nedokončila.

Renard-Rennen, medziročníkový test pre trojročné a staršie kone, bol v sedemdesiatych rokoch 19. storočia častým cieľom účastníkov Norddeutsches Derby napriek tomu, že sa konal na druhý deň po Derby. V roku 1875 vyhrala Renard-Rennen Kincsem a v jej biografiách sa uvádza, že si ľahko poradila s vysoko ceneným víťazom Derby Piratom, zamlčané však zostáva, že Pirat proti oddýchnutej Kincsem nastúpil 24 hodín po ťažkom súboji s Tallósom.

Odchovankyňa Antona Esterházyho z Tomášikova, pravá sestra Tallósa (Buccaneer - Voltella), po svojom heroickom výkone v Hamburgu dostala meno Hessenpreis, s ktorým pre baróna Oppenheima vyhrala Stadtpreis, dvakrát Union-Club-Preis a dobehla tretia v Grosser Preis von Baden. V chove mu dala víťaza Deutsches St Leger Battenberga a víťaza Preis von Iffezheim (dnešné Fürstenberg Rennen) Bardeho.

1878: Oroszvár vyhral nemecké Derby

Oroszvár vyhral nemecké Derby

7. 7. 1878 Hamburg Desiaty ročník Norddeutsches Derby vyhral Oroszvár grófa Huga Henckela a po Palmyre (Blair Athol), Double Zérovi (Virgilius) a Piratovi (Buccaneer) sa stal štvrtým víťazom rakúsko-uhorského chovu v rade.
Dlhodobým favoritom Norddeutsches Derby na 2400 metrov o 20 000 mariek bol víťaz Preis des Jockey-Club Nil Desperandum, ale zo zákulisia sa o ňom šírili nepriaznivé správy. Kurzy Nil Desperanda a prvých dvoch z Union Rennen Oroszvára a Laterana sa vyrovnali, a vzrušenie ich priaznivcov stúplo natoľko, že viedlo k hlučným výmenám názorov. Krátko pred štartom sa hlavným favoritom stal zverenec Jamesa Waugha Oroszvár a pod džokejom Tomom Busbym úlohu splnil. Nil Desperandum, na ktorého Aristid Baltazzi opäť pozval brata Freda Archera Charlesa, bol od štartu pod spŕškou rán a len vďaka Archerovej tvrdosti a vytrvalosti dobehol 3/4 dĺžky za Oroszvárom. O šesť dĺžok tretí skončil najlepší domáci účastník Lateran a ďalších osem dĺžok strácal Hansart. Dobeh doplnili nepomenovaná kobyla po Peonovi z Grand Duchesse a stajňoví kolegovia prvých dvoch, Phoebe a Franzi.
Gróf Hugo Henckel získal hlavnú cenu 27 100 mariek, ale zrejme by bol radšej, keby vyhrala Phoebe, ktorá sa javila lepšie ako Oroszvár a gróf v zime vsadil na jej víťazstvo v Norddeutsches Derby 5000 mariek v kurze 20/1.

Odchovanec rusoveckého žrebčína grófa Huga Henckela Oroszvár (Albrook - Lady Wentworth po St. Albans) sa ako dvojročiak v dvoch štartoch neumiestnil. Sezónu 1878 zahájil vo Viedni víťazstvom v Handicape na 1600 metrov, potom skončil v Prater-Preis na 2000 metrov druhý, tri dĺžky za Kincsem, v Totalisateur-Preis na 2400 metrov opäť druhý, pol dĺžky za Altonou a jarnú kampaň zavŕšil víťazstvom v Trial Stakes na 1800 metrov v Bratislave. V Preis des Jockey-Club sa neumiestnil, ale nebol ďaleko a o dva dni skončil v Kaiserpreis na 2000 metrov s váhovou nevýhodou tesne tretí. V Nemecku sa pred Derby predstavil v Berlíne, kde vyhral Union-Rennen o hlavu pred Lateranom a na druhý deň v Silberner Schild prehral o hlavu s Vitusom.
Pre grófa Henckela v deň Derby vyhrala aj dvojročná Little Digby (Digby Grand), ktorá pod džokejom Peasnallom a záťažou 42.5 kilogramu porazila sedem súperov v Pokali na 950 metrov o 1200 mariek. Druhé miesto v súčasnom dobehu obsadili domáci trojroční Sturm a Astronomie.
Hamburger Criterium na 950 metrov o 1500 mariek bolo čisto rakúsko-uhorskou záležitosťou, pretože domáce stajne žiadneho dvojročiaka nenasadili a medzi štyrmi účastníkmi ľahko triumfoval víťaz z Pešti a z Viedne Amaranthus (Ketledrum) kniežaťa Hanaua, pred Picklockom grófa Henckela.
Z ďalších troch dostihov odišli rakúsko-uhorské kone ako porazené. V Hammonia-Rennen obsadili Jolante (ex. Mlle Buccaneer) a Achilles druhé a tretie miesto za odchovankyňu žrebčína v Tomášikove, trojročnou nepomenovanou kobylou po Buccaneerovi z Voltelly, teda pravou sestrou Tallósa, ktorú vlastní barón Oppenheim, v Handicape dobehla Zebra tretia za domácimi Handicapperom a Purpleom, a vo Verkaufs-Rennen skončil Bánk-Bán druhý za Eulenspiegelom. Dobeh predajného dostihu rozpútal búrku rozhorčenia, pretože džokej Little Bánk-Bána zatiahol, za čo dostal exemplárny trest, bol doživotne vylúčený z nemeckých a rakúskych závodísk.

1878: Rococo vyhral Grosses Hamburger

Rococo vyhral Grosses Hamburger

5. 7. 1878 Hamburg Veľmi dobre sa začal Derby míting v Hamburgu pre rakúsko-uhorské stajne, ktoré obsadili päť dostihov a získali tri víťazstvá.
To najcennejšie si pripísal Anton Apponyi, ktorého päťročný hnedák Rococo (Ostreger alebo Compromise) pod džokejom Buttersom zdolal o 2 1/2 dĺžky tucet súperov v Grosses Hamburger Handicape na 3800 metrov a pre grófa z Oponíc získal tučnú výhru 9000 mariek. Druhé miesto a 900 mariek vybojoval domáci Purple, o hlavu pred stíplerom Prince Gregoireom grófa Zdenka Kinského. Štvrtý dobehol víťaz Norddeutsches Derby z roku 1876 Double Zéro a medzi porazenými boli aj druhý kôň grófa Apponyiho Pfeil, víťaz Grosser Preis von Baden Gastgeber, víťazka Derby z Kodane Apple Blossom, mnohonásobná víťazka Regimentstochter aj čerstvá víťazka Silbernes Pferd z Berlína Zebra.
Hansa-Rennen na 2000 metrov o 2000 mariek ľahko vyhrala Altona (Cambuscan) grófa Sztáraya a oplatila Henckelovmu Sabinusovi prehru z jarnej Nemzeti díj. Neplatené miesta zostali domácim Sefer Paschovi a Erbprinzovi.
Tretie rakúsko-uhorské víťazstvo získal trojročný Bánk-Bán, ktorý porazil trojicu nemeckých koní v predajnom dostihu na 1800 metrov. V Eröffnungs-Rennen na 2000 metrov obsadili Henckelov Achilles a Baltazziho Franzi druhé a tretie miesto za domácim Sharperom a Zdenko Kinský neuspel pri pokuse získať cennú trofej v dostihu pánskych jazdcov, keď v Silberne Peitsche na 1800 metrov skončil v sedle svojej kobyly Frolic tretí zo siedmich.
Vo Versuchs-Rennen na 950 metrov sa predstavilo osem domácich koní, vrátane prvých dvoch z Zukunfts-Preis z Hannoveru, dvojročných Rosabelly a Bismarcka, ktorí si tentokrát poradie vymenili. Bismarck baróna Oppenheima vyhral o 1 1/2 dĺžky pred trojročným Flaneurom, Rosabella dobehla o dĺžku tretia.

1878: Kincsem pricestovala do Newmarketu

Kincsem pricestovala do Newmarketu

V nedeľu 30. júna 1878 sa výprava trénera Roberta Hespa za pekného a pokojného počasia priplavila do Británie. Kincsem a Csalogány večer dorazili do newmarketskej stajne trénera Daleya a v pondelok boli na prvej rannej prechádzke, ktorú využili miestni reportéri a priniesli britským čitateľom popis exteriéru Kincsem a uznanlivé komentáre.
V stredu išla Kincsem s vodičom dobrý galop na newmarketskom kopci a v piatok rýchlu prácu na 2 1/2 míle, a bolo vidieť, že je v úplnom poriadku. Tréner Hesp mal možnosť sledovať tréning niekoľkých súperov, prihlásených do Goodwood Cupu. Na prihláškach je 17 koní a Kincsem sa dá vsadiť v kurze 6/1.

Fakty o Kincsem z dobovej tlače sa v mnohom líšia od zromantizovaných príbehov, vytvorených o niekoľko desaťročí neskôr. Jedna z legiend, o ktorých v jej ére a krátko po nej nebolo napísané ani slovo a objavila sa až oveľa neskôr, je o mačke, ktorá ju údajne sprevádzala na cestách. Niektoré zdroje, väčšinou detské blogy, dokonca uvádzajú aj meno mačky - Csalogány. Meno je skutočné, Csalogány však nebola mačka, ale zabudnutá polovica z páru zázračných kobýl trénera Roberta Hespa.

Príbeh Kincsem sa začal trochu inak, než tvrdia legendy na motívy rozprávky o škaredom káčatku. Podľa nich sa ju chovateľ Ernő Blaskovics snažil predať, ale nikto ju nechcel a tak mu zostala, ale v dobovej tlači možno nájsť iný príbeh.
Blaskovicsovi sa v roku 1874 narodilo osem plnokrvníkov, ale ako majiteľ malej stajne si ich nechcel (nemohol) nechať všetky. Nechal si len kobylu s ďaleko najlepším pôvodom, z prvého uhorského ročníka vysoko ceneného Cambuscana a z vynikajúcej kobyly, víťazky Nemzeti Díj, Hazafi Díj a dvojnásobnej víťazky Császárdij Waternymph, ktorá už dala kobylu Harmat, víťazku Hazafi díj v sezóne 1875, keď mala Kincsem rok. Kincsem pútala mimoriadne ľahkou cvalovou akciou a Blaskovics si ju obľúbil pre jej miernu a prítulnú povahu. Ešte keď bola na pastvinách, hovorieval trénerovi Hespovi, že má pre neho poklad, po maďarsky kincsem, a toto meno jej zostalo napriek tomu, že v tom čase v Rakúsko-Uhorsku už bola jedna Kincsem, o rok skôr narodená dcéra Advocata a Confidence.
V roku 1876 mal Ernő Blaskovics u Hespa tri kone, trojročných Hirnöka a Miczi, a dvojročnú Kincsem, a jeho brat Miklós Blaskovics len dvojročnú Csalogány (Carnival - Louisa). Kobyly bratov Blaskovicsovcov vynikali už pred sezónou. Noviny Sport priniesli sériu reportáží z návštev v najväčších rakúsko-uhorských stajniach a 8. apríla 1876 vyšiel článok o stajni trénera Hespa, ktorý pripravoval 15 dvojročných koní. Kone boli v článku fyzicky popísané, vrátane exteriérových nedostatkov, ale len dvom z nich, Kincsem a Csalogány, neznámy autor článku predpovedal úspešnú dostihovú kariéru.

V júni 1876 odcestoval Hesp s niekoľkými koňmi do Berlína, kde ako prvá debutovala Csalogány a vyhrala Versuchsrenuen der Stuten. O tri dni vybehla Kincsem a ľahko vyhrala Erstes Criterium, kde odskočila ako trojdesatinová favoritka, pretože berlínska dostihová komunita už z tréningu poznala pomer síl s Csalogány. Kincsem a Csalogány spolu absolvovali celé nemecké turné a do Uhorska sa vrátili s povesťou zázračných kobýl. Kincsem získala šesť víťazstiev, Csalogány štyri a jedno druhé miesto, na 950 metrov za štvorročným Basnäsom, jedným z najlepších koní tej doby, ktorý predtým i potom dokázal vyhrať aj v Anglicku.
Po návrate z Nemecka Kincsem 2. októbra vyhrala svojej najbohatší dostih sezóny, Polgárok dija v Soproni, a potom bratov Blaskovicsovcov nenapadlo nič lepšieho, ako poslať svoje hviezdy proti sebe. Ich stretnutie sa odohralo 15. októbra v Pešti, v Kétévesek versenye na 948 metrov, kde sa zišlo najväčšie pole, v akom sa Kincsem počas svojej kariéry predstavila. Desať účastníkov na prvý pokus veľmi dobre odštartovalo a od poľa sa zakrátko odpútali Kincsem s Csalogány a bojovali hlava-hlava. Džokeji Madden a Grimshaw tvrdo jazdili už od polovice dostihu a v cieli mala Kincsem náskok len pol dĺžky. Csalogány mala po návrate z Nemecka ťažší program než Kincsem. Odbehla štyri dostihy - 8. septembra v Košiciach, 16. septembra v Debrecíne a 1. a 2. októbra v Soproni, z čoho dvakrát vyhrala a dvakrát neuspela na 800 a 850 metrov. Ak by bola manažovaná trochu šetrnejšie a 15. októbra by vyhrala, Kincsem by dnes nepochybne bola zabudnutým koňom.

Nasledujúcu sezónu Kincsem a Csalogány zahájili v Bratislave, kde Kincsem vyhrala Trial Stakes, ale Csalogány skončila v Államdij až tretia, čo predznamenalo jej pád do priemeru. V Nemzeti-díj a v Hazafi díj prehrala s Kincsem rozdielom triedy a neskôr sa už len sporadicky objavovala v menších dostihoch na mítingoch, kde štartovala Kincsem. Pravdepodobne ju na cestách sprevádzala ako stajňová družka a tréningový sparingpartner, doložené je to však len v prípade ich cesty do Británie.
Keď Kincsem ukončila kariéru, do chovu odišla aj Csalogány a stala sa vynikajúcou matkou. Všetkých desať jej potomkov dokázalo zvíťaziť a boli medzi nimi víťazka Kanczadíj a Östereichischer Stutenpreis Csalfa (Doncaster), víťaz Jugendpreis z Baden Badenu Csóró (Kisbér Öcscse), víťazka Széchenyi-díj Turolla (Verneuil), druhý z Trial-Stakes a z Nemzeti-díj Bitorló (Bálvány), tretia z Hazafi-dij Nezsa (Buccaneer), a druhý zo Szt. István-díj a tretí zo St Leger Csövár (Bálvány).

1878: Pražskú Kaiserpreis vyhral Wild Rover

Pražskú Kaiserpreis vyhral Wild Rover

22. a 23. 6. 1878 Praha V nedeľu a v pondelok sa na závodisku na cisárskej lúke na Smíchove uskutočnil tohtoročný druhý pražský míting, ktorý sa začal za krásneho počasia, ale napriek tomu bol záujem divákov veľmi malý. Tribúna pre panstvo bola poloprázdna a na miestach pre nižšie vrstvy uprostred dráhy nebol takmer nikto. Do budúcnosti bude treba lepšie zvoliť termín - ak by boli dostihy o niekoľko týždňov skôr, odohrali by sa pred odjazdom pražského panstva na ich letné vidiecke sídla a cestou do Berlína a do Hannoveru by sa ich mohli zúčastniť najlepšie kone monarchie.
Míting otvoril druhý najbohatší rakúsko-uhorský dostih, Kaiserpreis I. Classe na 2400 metrov o 1000 zlatých dukátov, kam bolo prihlásených 51 koní, vrátane všetkých účastníkov Derby. Baltazziho víťaz Derby Nil Desperandum bol napokon škrtnutý a v poli štyroch koní sa systémom štart-cieľ presadil tretí z Derby Wild Rover (Buccaneer), ktorý pod džokejom Grimshawom stupňoval tempo a vyhral s náskokom 6-8 dĺžok. Na druhej priečke sa dlho držal v Derby nešťastne porazený Outrigger, ale v cieľovej rovine na veľmi tvrdej dráhe schromol a v posledných cvalových skokoch ho o druhé miesto pripravil Berlick, posledný skončil Sabinus.
Víťazný Wild Rover vyhral pre svojho majiteľa Pála Festeticsa 7100 zlatých a knieža Trauttmansdorff zinkasoval za druhé miesto Berlicka 2500 zlatých. Veľkú smolu mali knieža Hanau a barón Majthény, ktorí spoločne kúpili polobrata Kincsem Outriggera za 15 tisíc zlatých. V prvom štarte v ich farbách dostali späť len 200 zlatých a ich investícia bola zmarená, pretože Outrigger už zrejme nebude schopný behať dostihy.
V Nord- und Süddeutscher Preis na 1600 metrov o 1000 zlatých mala po nepodarenom štarte vo Vroclavi ukázať svoj talent Henckelova Phoebe (Giles I.), smerujúca do Norddeutsche Derby, pričom jej jediným súperom bol Alexander der Grosse, ale ich tréneri mali obavy, aby sa im na tvrdej dráhe neprihodilo čosi podobného ako Outriggerovi a tak prišlo k dohode - Alexander der Grosse potreboval splniť administratívne podmienky na štart v handicape na druhý deň, takže sa len dostavil na štart a dostih krokom vyhrala Phoebe.
Vereins-Handicap na 2800 metrov o 1000 zlatých vyhral Cheops (Cremorne) grófa Oktaviána Kinského pred kobylou Mlle. Buccaneer, poprvýkrát bežiacou pod novým menom Jolán, a Bassweltom.
Rovinový program prvého dňa doplnili pánski jazdci vo Welter-Stakes na 2000 metrov o 500 zlatých, kde sa ovácií od nepočetného publika dočkal Hector Baltazzi, ktorý sa pred niekoľkými týždňami postavil na štart Grand Steeple-Chase de Paris a s polokrvnou Victoriou mal taký ťažký pád, že bol z dráhy odnesený a bol považovaný za mŕtveho. Z vážnych zranení sa ale rýchlo zotavil a vo Welter-Stakes v sedle štvorročnej Chére Amie kniežaťa Trauttmansdorffa zvíťazil o dve dĺžky pred Lumpaci-Vagabundusom. Tretím účastníkom dostihu bola Hungaria, ktorá prišla na štart len kvôli splneniu podmienok na štart na druhý deň.
Prvý deň mítingu uzavrela Vereins-Steeple-Chase na 4800 metrov o 1200 zlatých, kde sa predstavili známi stípleri Prince Gregoire, Herodes a Queen Bess, ale poslední menovaní usilovne odmietali prekonávať prekážky a ich jazdcom nezostalo nič iného, než sa vzdať a tak cieľom víťazne preklusal štvorročný Prince Gregoire (Buccaneer), v sedle so svojim majiteľom Zdenkom Kinským.
Len čo Prince Gregoire prešiel cieľom začal sa ďaľší dostih - dostih divákov k fiakrom a k stanici konskej dráhy, pretože sa strhla búrka a prietrž mračien, na čo mnohé dámy doplatili zničenými toaletami.

Na druhý deň sa od začiatku schyľovalo k dažďu a za dobrých podmienok bola odbehnutá len Kladruber Preis pre dvojročné kone na 986 metrov o 2000 zlatých, kde trojicu kobýl porazil jediný žrebec v poli, Picklock (Buccaneer) grófa Huga Henckela.
Potom sa spustila búrka a lejak, v ktorom v Ressource-Preis, predajnom dostihu na 1600 metrov o 830 zlatých, ako prvý prebehol cieľom Bendigo, v cieľovej rovine však privrel na bariéru kobylu Humming Bee (Ostreger) a po proteste bol diskvalifikovaný, takže konečné poradie bolo Huming Bee - Tharak.
Beaten-Handicap na 1600 metrov vyhrala Hungaria (Giles I.) grófa Henckela pred Lumpaci-Vagabundusom a Alexander der Grossem, a Steeple-chase na 4800 metrov ľahko získala Fleurette s Eugenom Kinským, pred nepomenovaným valachom baróna Aehrenthala. Belku Frolic majiteľ víťazky Zdenko Kinský zadržal.

Oficálna mena Rakúsko-Uhorska bola v popisovanom roku jednotná, ale používalo sa niekoľko názvov, gulden, florin, alebo forint, správny slovenský názov znel „rakúsko-uhorský zlatník” a v češtine „rakousko-uherský zlatý”. Jedna zlatka, zlatý, alebo zlatník, bola napriek názvu zo striebra a delila sa na 60, od roku 1857 na 100 grajciarov. Okrem toho sa používali aj zlaté dukáty, čo bol názov mince, bolo to teda to isté ako v Británii, kde je menou libra a jedna z mincí sa kedysi volala guinea, čo je dodnes používaný pojem na dražbách spoločnosti Tattersalls a názvy jarných klasických dostihov 1000 Guineas a 2000 Guineas vyjadrujú, o koľko sa bežalo v čase ich vzniku.
Jeden zlatý dukát mal hodnotu ôsmich zlatiek a v Rakúsko-Uhorsku boli niektoré dostihy, ako napríklad zmienená Kaiserpreis, vypisované v dukátoch, čo znamenalo, že víťazný majiteľ nedostane cenu v bankovkách, ale v zlatých minciach. V prípade Kaiserpreis bola celková cena 1000 zlatých dukátov, čo bolo 3.5 kilogramu zlata s čistotou 98.6 %. V samotnej cene zlata to dnes predstavuje hodnotu asi 170 000 €, ale v porovnaní s vtedajšími príjmami a výdajmi bola kúpna sila 1000 dukátov vyššia.
V súvislosti s diskvalifikáciou Bendiga treba poznamenať, že dostihová komisia sa skladala z dvoch členov a jedným z nich bol jeho majiteľ, knieža Karl Trauttmansdorff (na obrázku), prezident dostihových spolkov Wettrenn-Vereins v Prahe a Renn-Vereins v Badene, a člen direktórií rakúskeho Jockey-Clubu a Trabrenn Verein. Morálka bola vtedy iná ako dnes, väčšiu cenu než víťazstvo mala dobrá povesť, takže diskvalifikácia bola možno príliš prísna, len aby na poprednom funkcionárovi neuľpelo ani zrnko podozrenia.
V dnešnej dobe vládne morálka hrošej kože a aby sme boli konkrétni, pripomenieme diskvalifikáciu českej Lady Jagmin v slovenskej Jarnej cene kobýl v roku 2006, kde Dostihová komisia ponechala dobeh v platnosti, ale Hlavná dostihová komisia ho na základe akejsi falošnej solidarity, podlízavosti, či z iného dôvodu zmenila, a to dokonca v rozpore s Dostihovým poriadkom. Jeden z členov HDK to vtedy komentoval slovami: Prečo by sme víťazstvo nedali slovenskej kobyle...

1878: V Hannoveri sa nedarilo

V Hannoveri sa nedarilo

22. - 24. 6. 1878 Hannover V sobotu, v nedeľu a v pondelok sa odohral trojdňový míting v Hannoveri, na ktorom sa rakúsko-uhorským koňom nedarilo a obsadili len dve druhé miesta.
V hlavnom dostihu, v Grosser Preis von Hannover na 3000 metrov s cenou 9000 mariek, sa na víťazstvo Kincsem z predošlej sezóny pokúsila nadviazať jej tréningová kolegyňa z lotu trénera Hespa Altona, ale po veľkom súboji ju o hlavu zdolal najlepší nemecký trojročiak Vitus (Blue Gown). Vitus na druhý deň po Grosser Preis vyhral aj Tribünen-Rennen na 2200 metrov a pre baróna Langena získal 10 600 a 2950 mariek.
O desať dĺžok tretí dobehol v Grosser Preis von Hannover štvorročný Pfeil, tohtoročná posila stajne grófa Antona Apponyiho z Oponíc, ktorý zo svojho tréningového strediska v Preseľanoch poprvýkrát vyslal veľku zahraničnú výpravu, ale musel sa uspokojiť so ziskom 233 mariek za druhé miesto trojročnej nepomenovanej kobyly po Peonovi z Grand Duchess vo Vergleichs-Handicape.
Kobyla po Peonovi okrem toho skončila bez peňazí v Preis von der Bult a Blankenese sa neumiestnil v dostihu pánskych jazdov ani v Trost-Handicape.
Altona v Grosser Preis von Hannover získala pre grófa Sztáraya 1200 mariek a jeho druhý kôň Bíbor sa neumiestnil v dostihu pánskych jazdcov. Bez peňazí skončila dvojica grófa Henckela - Little Digby dobehla v Zukunfts-Preis tretia za Rosabellou a Bismarckom, a Achilles bol tretí v Staatspreis IV Classe.

1878: Gróf Hugo Henckel dobyl Berlín

Gróf Hugo Henckel dobyl Berlín

10. - 13. 6. 1878 Berlín Vynikajúcu formu si stajňa grófa Huga Henckela z Rusoviec pri Bratislave priviezla aj do Berlína, kde počas trojdenného mítingu získala štyri víťazstvá a štyri druhé miesta.
V pondelok 10. júna sa Henckelove kone presadili trikrát, vrátane hlavného dostihu, Union-Rennen na 2800 metrov s cenou 10 000 mariek, kde Oroszvár (Allbrook) s Tomom Busbym porazil o hlavu domáceho Laterana. Tretí dobehol Aumonier baróna Springera.
Ďalšie Henckelove víťazstvá získali Little Digby (Digby Grand) vo Versuchs-Rennen der Stuten pre dvojročné kobyly na 1000 metrov o 1500 mariek a Achilles (Flibustier) v Seahorse-Rennen na 1800 metrov o 1200 mariek. Prehru utrpel len Prince Giles I. (Giles I.) v Silbernes Pferd na 3200 metrov o 2400 mariek, kde so záťažou 60 kilogramov skončil druhý za päťročnou kobylou baróna Bélu Wesslelényiho Zebrou (Zetland), nesúcou len 51 kilogramov.
Na druhý deň po úspechu v Union-Rennen Oroszvár bojoval o víťazstvo v Silberner Schild Sr. Majestät des Kaisers na 2400 metrov o 10 000 mariek, ale tentokrát odišiel porazený, keď ho o hlavu zdolal najlepší nemecký trojročiak Vitus (Blue Gown). O 10 dĺžok tretí dobehol víťaz Norddeutsches Derby z roku 1876 Double Zéro.
Stutenrennen pre trojročné kobyly na 2000 metrov o 5000 mariek ľahko vyhrala Altona (Cambuscan) grófa Sztáraya, o 5 dĺžok pred Henckelovou Sorenzou a Versuchs-Rennen der Hengste pre dvojročné žrebce na 1000 metrov o 1500 mariek si pripísal Henckelov Picklock (Buccaneer).
V tretí deň mítingu bol pre rakúsko-uhorské kone otvorený len jeden dostih, Erstes Criterium na 1000 metrov o 3000 mariek, ktoré vyhral domáci Antonelli vojvodu Hohenlohe-Oehringena pred Picklockom grófa Henckela.

1878: Hlavné ceny pre grófa Henckela

Hlavné ceny pre grófa Henckela

10. a 12. 6. 1878 Ľvov V poľskom meste Ľvov na východe monarchie sa odohral dvojdňový míting s ôsmimi rovinovými dostihmi a s dvomi steeplechase. Najúspešnejším majiteľom bol Alfred Myslowski, ktorého kobyla Revanche a žrebec Young Blinkhoolie spolu vyhrali štyri dostihy, ale obe bohaté hlavné ceny si odviezol gróf Hugo Henckel.
V Cisárskej cene II. triedy na 2400 metrov jeho kobyla Hungaria (Mercury) s džokejom Buttersom s prehľadom porazila žrebce Elektora a Forest-Kinga, a o dva dni Basswelt s Buttersom porazil tých istých súperov v Štátnej cene I. triedy na 4000 metrov. Hungaria a Basswelt spolu získali 3122 zlatých, víťazi zvyšných šiestich rovinových dostihov 2457 zlatých.
Obe steeplechase, pondelkovú na 4000 metrov a stredajšiu na 4800 metrov, vyhral kapitán Vacano v sedle svojej kobyly Salvioni.

Ľvov bol pôvodne poľský a až od roku 1772 do konca Prvej svetovej vojny bol súčasťou Rakúsko-Uhorska. V medzivojnovom období bol tretím najväčším mestom Poľska, ale v roku 1944 bolo väčšinové poľské obvateľstvo vysťahované a celá oblasť bola pripojená k Sovietskemu zväzu a k dnešnej Ukrajine.

1878: Henckelove kone bez súperov

Henckelove kone bez súperov

3. a 4. 6. 1878 Vroclav Gróf Hugo Henckel poslal svoje kone do Vroclavi, kde nenašli súperov a vyhrali všetky svoje štarty.
V pondelok sa v Zuchtrennen na 2300 metrov poprvýkrát v sezóne predstavila víťazka Erinnerungs-Rennen a Pauls-Rennen z Doberanu, a viedenskej Kladruber-Preis Phoebe (Giles I.), pravá sestra Prince Gilesa I., na ktorú Hugo Henckel v zime u nemeckého bookmakera Lehmanna vsadil na víťazstvo v Norddeutsche Derby 5000 mariek v kurze 20/1. Phoebe mu však veľa radosti neurobila, pretože bola zadržaná, ale víťazstvo a 4230 mariek i tak bral Henckel, keď jeho druhý kôň Sabinus (Salamander) zvíťazil o dĺžku pred Meister Boeckom grófa Sierstorpffa.
V utorok Henckel už len zinkasoval 4330 mariek, pretože proti Sabinusovi v Kronprinz Friedrich Wilhelm - Rennen, ani proti Achillesovi v Tribünen-Rennen, nenastúpil žiaden súper a obaja vyhrali walk-over.

Vroclav patrila v rôznych historických obdobiach pod rôzne štáty. V roku 1878 bola súčasťou Nemeckého cisárstva a bola tretím najväčším nemeckým mestom po Berlíne a Hamburgu. Súčasťou Poľska sa stala po posunutí nemeckých hraníc po II. svetovej vojne.

1878: Veľkú viedenskú prešiel bez chyby len Brigand

Veľkú viedenskú prešiel bez chyby len Brigand

2. 6. 1878 Viedeň Veľkú viedenskú steeplechase prešiel bez pádu a vybočenia len jediný kôň, osemročný Brigand a po víťazstvách v pardubickej Grosse Steeple-chase z rokov 1875 a 1877 vyhral aj najťažší viedenský dostih.
Pred prekážkovým vrcholom sa odohrali štyri rovinové dostihy. V Henckel-Stakes na 2000 metrov o 1000 zlatých zvíťazil systémom štart-cieľ Wild Rover (Buccaneer) grófa Pála Festeticsa s džokejom Grimshawom, o dĺžku a pol dĺžky pred dvojicou nepomenovaných súperov, kobylou po Peonovi z Grand Duchess a žrebcom po Cambuscanovi z Purchase.
Vo Sweep-Stakes na 986 metrov o 1000 zlatých pre dvojročné kone si peštianske víťazstvo zopakoval Amaranthus (Ketledrum) baróna Izidora Majthényiho, tentokrát o dĺžku pred Picklockom grófa Henckela. O dĺžku tretí dobehol od štartu vedúci Chelsea, za ktorým skončili kobyla po Buccaneerovi z Pearlfeather, žrebec Good Morning a kobyla Elsa.
Dve víťazstvá získal princ Trauttmansdorff - Rosanne (Rosicrucian) porazila päticu súperov vo Verkaufs-Rennen na 986 metrov o 600 zlatých a s rovnakou cenou bol vypísaný aj Beaten-Handicap na 2000 metrov, kam bolo prihlásených 25 koní a víťazná cena sa vyšplhala na 1950 zlatých. Štvrté víťazstvo sezóny v poli siedmich koní vybojoval Berlick pred Blankenesem a Rudim.
Program štvordenného mítingu uzavrela Grosse Wiener Steeple-chase, handicap na 6400 metrov s cenou 3000 zlatých, kde sa predstavilo päť domácich a jeden nemecký kôň. Najvyššiu záťaž 83 kilogramov mal predpísanú Brigand (Metternich), nemecký hosť Dieppe (Hanreih) niesol 79 kg, Queen Bess (Reynolds), Herodes (Philipps) a štvorročný Prince Gregoire (Dünn) mali predpísané záťaže 75, 73 a 72 kilogramov a kobyla Szeszélyes (H. Baltazzi) niesla len 65 kg.
Po štarte sa vedenia ujala Queen Bess a už na druhom skoku spadol nemecký Dieppe, Hanreih však rýchlo nasadol a pokračoval až k Múru, kde Dieppe odmietol skočiť. Napokon sa cez skok dostal, stratil však všetky šance. Za Múrom sa vedenia ujal Prince Gregoire, ale na Írskej lavici spadol a zranil jazdca. Taxisovu priekopu ako prví prekonali Herodes a Brigand, a spadli tam kobyly Queen Bess a Szeszélyes, jazdci však rýchlo nasadli a pokračovali. Szeszélyes sa dotiahla k prvým dvom, ale pred finišom zoslabla. V závere mal víťazstvo vo vrecku Herodes, ktorý si pred troma dňami zmeral sily s Kincsem, na poslednom skoku však vybočil a Brigand grófa Taszila Festeticsa v sedle s Fritzom Metternichom vyhral bez boja o 20 dĺžok pred kobylou Szeszélyes ministra zahraničných vecí, grófa Júliusa Andrášiho. Tretí dobehol Dieppe a štvrtá Queen Bess. (Pôvodný popis)

Moderná doba okrem iných vymožeností priniesla úplne nové možnosti na skúmanie histórie. Ešte pred pár rokmi bolo treba všetky informácie vysedieť v študovniach archívov a nalistovať stránku po stránke, dnešná technika však umožňuje neporovnateľne viac. V on-line archívoch každý deň pribúda množstvo naskenovaných dokumentov a efektívne elektronické vyhľadávanie umožňuje objavenie informácií, ktoré „papieroví bádatelia” mohli, alebo možno aj chceli prehliadnuť. Z dnešných technických možností by iste mali radosť aj Saturnin a elektrický dědeček, a ich Kancelář pro uvádění románových příběhů na pravou míru...
Jedným z príbehov, ktorý sa zrejme nezakladá na pravde, je ten o vzniku názvu Taxisovej priekopy. Legenda hovorí, že prekážka dostala meno po princovi Egonovi Thurn-Taxisovi, ktorý sa údajne zasadil o jej ponechanie v kurze po prvom ročníku Velkej pardubickej v roku 1874. Skutočnosť je však iná - Taxisova priekopa vznikla vo Viedni.
Na závodisku vo Freudenau sa už od roku 1865 behala bohatá a ťažká Wiener Steeple-chase, neskôr Grosse Wiener Steeple-chase, založená prezidentom rakúskeho Jockey Clubu Egonom Thurn-Taxisom, ktorý ju v roku 1869 ako 37-ročný vyhral v sedle svojho žrebca Transylvaniana. Niekedy v tom čase jedna z prekážok dostala názov Taxisgraben - Taxisova priekopa a prvá zmienka o nej sa objavila v novinách Sportblatt 19. mája 1873, teda rok a pol pred prvou Velkou pardubickou. Príhoda o záchrane Taxisovej priekopy sa teda mohla odohrať vo Viedni, ale ani to asi nie je pravda, pretože Taxisova priekopa nebola najťažším skokom a o jej zotrvaní v kurze sa diskutovalo oveľa neskôr, až po smrti Egona Thurn-Taxisa.
Vo Freudenau bola strašiakom prekážka, príznačne nazvaná Teufelsgraben - Diablova priekopa, široká 4.3 metra, na ktorú sa nabiehalo oblúkom, čo koňom komplikovalo prípravu na odskok. Na Diablovej priekope sa zranilo a zahynulo množstvo koní, a zrejme sa tam odohrávali scény, príliš drastické pre fajnové viedenské obecenstvo. Vrchol nastal v roku 1885, keď bolo treba utratiť jedného zo zranených koní, čo neurobili v tej dobe obvyklým zastrelením, ale modernou metódou - injekciou - dávka však bola slabá a tak tisíce šokovaných divákov sledovali 15-minútový smrteľný zápas nešťastného koňa. Mnoho divákov zo závodiska doslova utieklo s tým, že sa tam už nikdy nevrátia, strhli sa protesty, do novín chodili rozhorčené dopisy a tak riaditeľstvo dostihov pristúpilo k vyradeniu Diablovej priekopy z kurzu a k častejšiemu zaraďovaniu Írskej lavice a Taxisovej priekopy. Na konci sezóny 1885 bola Diablova priekopa zasypaná a nahradená ľahkou prekážkou. Pôvodná Taxisova priekopa so zvýšeným doskokom prežila Diablovu o 11 rokov a takisto bola zrušená. Od roku 1897 bol v popisoch dostihov skok, ktorý ju nahradil, označovaný názvom „ehemalige Taxisgraben”, bývalá Taxisova priekopa.
Pardubická prekážka, dnes známa pod názvom Veľká taxisova priekopa, sa v čase zániku viedenskej Taxisovej priekopy volala Tribúnny skok. Prvá zmienka o pardubickej Taxisovej priekope sa objavila 21 rokov po prvej zmienke o viedenskej, v denníku Prager Tagblatt z 5. novembra 1894. Názov Taxisgraben bol len hovorovým názvom Tribúnneho skoku, čo dokazuje článok z novín Allgemeine Sport-Zeitung z roku 1905, kde sa doslova uvádza názov Tribünensprung (sogenannter Taxisgraben), Tribúnny skok (takzvaná Taxisova priekopa). V článku sú uvedené aj rozmery vtedajšieho „Taxisu”, ktorý bol ešte menší než dnešný, upravený a zľahčený po protestoch v 90-tych rokoch. Oveľa nižšia bola aj Írska lavica, z čoho možno usudzovať, že Taxisova priekopa bola do enormných rozmerov, známych z medzivojnového a povojnového obdobia, rozšírená až na začiatku 20. storočia a vykopaná zemina bola pravdepodobne použitá na zväčšenie Írskej lavice.

1878: Kincsem sa rozlúčila ďalším víťazstvom

Kincsem sa rozlúčila ďalším víťazstvom

30. 5. 1878 Viedeň Mašina na víťazstvá Kincsem sa s domácim publikom rozlúčila ďalším víťazstvom a odchádza na zahraničné turné. Jej majiteľ Ernő Blaskovics netají veľkú nedôveru k francúzskym železniciam, ale napriek tomu svoju kobylu pošle za kanál La Manche, do Newmarketu, kde sa bude pripravovať na augustový Goodwood Cup.
Zverenkyňa Roberta Hespa pred cestou do zahraničia obhájila víťazstvo v Staatspreis I. Cl. na 3200 metrov, kde mala dvoch súperov, víťaza Frankfurter Handicapu Rococa grófa Antona Apponyiho a stíplera Herodesa grófa Octaviána Kinského. Úvod dostihu bol za vedenia Rococa veľmi pomalý, ale potom Madden s Kincsem pritlačil na tempo. Do cieľovej roviny prišli všetci spoločne a v závere sa Kincsem súperom ľahko vzdialila o 10 dĺžok. Druhý dobehol Rococo, o dve dĺžky pred Herodesom.
Pre Kincsem (Cambuscan) to bolo deviate víťazstvo sezóny, pričom ich dosiahla v rozmedzí 38 dní. Jej tohtoročné víťazstvá vyniesli Ernő Blaskovicsovi 25 597 zlatých a celkovo má Kincsem vybehaných 124 757 zlatých.
V Preis des Jockey-Clubs na 2600 metrov sa stretli dva kone, desaťnásobný víťaz z predošlej sezóny, štvorročný Pfeil, a najlepšia trojročná kobyla Altona. V priebehu dostihu obaja džokeji taktizovali a rozhodlo sa až za dištanciou, kde tréningová kolegyňa Kincsem Altona (Cambuscan) grófa Sztáraya získala prevahu a pod džokejom Maddenom vyhrala o tri dĺžky.
Rovinový program tretieho dňa mítingu doplnili Maiden-Rennen na 2000 metrov s cenou 800 zlatých, kde trojicu súperov porazil účastník Derby Aumonier (Ostreger) baróna Springera, a Claiming-Stakes, predajný dostih na 1600 metrov o 700 zlatých, získala „walk-over” Ocarina (Cambuscan) grófa Mikuláša Esterházyho.
V predajnej Steeple-chase na 3800 metrov o 1000 zlatých Légyott odmietla skočiť Tribúnny skok a víťazstvo bez boja získal jej jediný súper Lazzaroni s džokejom Hanreihom.
V Reiter-Club-Steeple-chase na 4000 metrov pre pánskych jazdcov a dôstojníkov sa stretlo deväť koní a opäť sa rozhodovalo medzi Hectorom Baltazzim a Fritzom Metternichom. Dostih sa najlepšie vyvíjal pre Baltazziho, ale kobyla Neuvaine jeho brata Aristida v závere schromla a o dve dĺžky ju predstihla Fanny Lear s Metternichom.

1878: Derby odveta pre Outriggera

Derby odveta pre Outriggera

28. 5. 1878 Viedeň Dva dni po Derby sa v Kaiserpreis na 2000 metrov mala odohrať odveta, ale Nil Desperandum bol škrtnutý a cenu 5900 zlatých získal v Derby nešťastne porazený Outrigger baróna Grovestina.
Polobrat Kincsem Outrigger (Ostreger-Watemymph) sa pod džokejom Smartom po útoku z konca osemčlenného poľa presadil o dĺžku pred kobylou Tallér, ďalšiu dĺžku strácal s 2.5 kilogramovou penalitou bežiaci Oroszvár. Medzi porazenými skončili ďalší účastníci Derby Berlick a Kirvan.
Nezaháľala ani Outriggerova veľká sestra a pripísala si 35. víťazstvo a ďalších 2475 zlatých. V Trial Stakes na 1600 metrov boli jej súpermi Prince Giles I. a trojročná Mlle. Buccaneer, ktorí spoločne diktovali tempo. Madden s útokom čakal do cieľovej roviny a Kincsem opäť Prince Gilesa ľahko porazila, Mlle. Buccaneer skončila s veľkou stratou za nimi.
Veľkú pozornosť pútal dobre obsadený Freudenauer Handicap na 2800 metrov, kde do polovice dostihu viedla trojročná Gondolat, nesúca len 42.5 kilogramu. Na začiatku cieľovej roviny sa vedenia ujal najvyššiu záťaž 64 kilogramov nesúci štvorročný Lörincz (Cambuscan) a pod Maddenom zvíťazil o dĺžku a dve dĺžky pred Bassweltom a Lampaci Vagabundusom, neuspeli Rudi, Erzsi, Rococo, Kenne Dich a Gondolat.
V Damenpreis na 1600 metrov bojovali o čestnú cenu v hodnote 1000 zlatých štyria pánski jazdci a cennú trofej získal Hector Baltazzi, ktorý v sedle kobyly Chére Amie vyhral o pol dĺžky a dĺžku pred Bendigom s princom Esterházym a Ocarinou s Aristidom Baltazzim, štvrtý skončil Imperial s poručíkom von Jékeyom.
Najväčšie pole sa zíšlo na štarte Armee-Steeple-chase na 4000 metrov pre kone, ktoré nie sú pripravované trénermi, ale sú v držaní aktívnych dôstojníkov. Medzi jedenástimi účastníkmi zvíťazil kapitán Söllinger s kobylou Hopeful poručíka Simona, pred kapitánom Vacanom s Táboritom a kapitánom Polkom s Lazzaronim.

Vo výsledkoch sa neustále opakujú rovnaké mená, vtedajšia populácia dostihových však koní bola oveľa väčšia než by sa mohlo zdať, veľmi neúprosne však dochádzalo k selekcii.
V časoch Kincsem malo cenu len víťazstvo, všetci ostatní boli porazení. Byť niekde druhý, tretí, či štvrtý, neznamenalo vôbec nič a táto filozofia sa odrážala aj v cenách dostihov. Vtedajšie rakúsko-uhorské dostihy mali aj v porovnaní s ostatným svetom veľmi vysoké ceny pre víťaza, takže kvalitné a tvrdé kone, ako bola Kincsem, behávali všetko čo stihli. Prihlášky boli pomerne vysoké, lacné iste neboli ani transporty vlakom a vzhľadom na to, že platené boli len prvé dve miesta, nemalo zmysel behať dostihy kvôli umiestneniam. Množstvo slabých koní teda vybehlo len raz, alebo dvakrát a hneď odišlo z dráhy.
Hviezdy ako Kincsem a Tallós obvykle behali proti jednému, či dvom súperom a nie je pravdou tvrdenie, že v Rakúsko-Uhorsku sa medzi majiteľmi rozpútala honba za tým, kto slávnu kobylu porazí. Ak by to bola pravda, polia jej dostihov by iste vyzerali inak, v skutočnosti sa väčšina stajní Kincsem vyhýbala a hľadala ľahšiu cestu. Kincsem vyhrala niekoľko dostihov, kde bol jej jediným súperom niektorý z jej tréningových kolegov zo stajne trénera Roberta Hespa, takže predurčených dobehov bolo viac, než tých šesť, ktoré získala „walk-over”.
Súbojom s Kincsem sa nevyhýbal len Hugo Henckel, ktorý dal svojmu trénerovi Waughovi inštrukcie, aby poslal koňa do každého dostihu, kde pobeží Kincsem. Ani v jeho prípade však zrejme nešlo o honbu za tým, aby ju za každú cenu porazil. Henckel mal vtedy najväčšiu dostihovú stajňu v Rakúsko-Uhorsku a mal koňa takmer v každom dostihu, takže v jeho prípade nedávalo zmysel, aby vynechával rad bohatých dostihov a púšťal druhé ceny priemerným koňom. Logickou voľbou súpera pre Kincsem bol Prince Giles I., ktorý na rozdiel od 18-násobnej víťazky Konotoppy behal proti Kincsem s výhodnejšou záťažou a mal dostatok triedy na to, aby spoľahlivo zbieral druhé ceny a bol pripravený, keby favoritka zaváhala.

1878: Dramatické Derby vyhral Nil Desperandum

Dramatické Derby vyhral Nil Desperandum

26. 5. 1878 Viedeň Grosse Wiener Rennen, Veľké viedenské dostihy, sa začali v neobvykle nepriaznivom počasí, na mäkkej a klzkej dráhe, ktorá ovplyvnila niektoré výsledky. Hneď po Eröffnungs-Rennen, handicape na 1600 metrov, ktorý v poli deviatich koní vyhral Eberhard grófa Tassila Festeticsa pred Blankenesem grófa Apponyiho, prišiel na rad najdôležitejší dostih celej sezóny, Preis des Jockey-Club na 2400 metrov, s vypísanou cenou 10 tisíc zlatých. Na štarte Derby sa zišlo deväť koní a predpovedať víťaza bolo ťažké nielen vzhľadom k počasiu - pole bolo oveľa vyrovnanejšie, než v predošlých desiatich ročníkoch.
Štart sa podaril na štvrtý pokus a vedenia sa ujal Wild Rover, nasledovaný Polestarom, Sabinusom a celým zovretým poľom, za ktorým s odstupom desiatich dĺžok zaostával Aumonier. Po zrýchlení v oblúku sa Polestar prepadol až za Aumoniera a Nil Desperandum mal problém zatočiť. Za dištanciu za zdalo, že si po víťazstvo beží jediný kôň, ktorý v tejto sezóne vystrašil Maddena v sedle Kincsem, Wild Rover grófa Pála Festeticsa, pred Kirvanom baróna Orczyho, ale pri cieľovom stĺpe bol bol vpredu Nil Desperandum Aristida Baltazziho, v sedle s Charlesom Archerom, mladším bratom slávneho Freda Archera. O hlavu druhý skončil polobrat Kincsem Outrigger (Ostreger - Waternymph), vytlačený bočiacim víťazom ďaleko od bariéry a výsledok nezmenil ani protest džokeja Smarta proti Archerovej jazde. Od štartu vedúci Wild Rover (Buccaneer) skončil o pol dĺžky tretí, keď jeho džokej Grimshaw cez štvrtého Kirvana nezaregistroval útok prvých dvoch. Blízko najlepších dobehli Henckelovi víťazi Trial Stakes a Nemzeti Díj Oroszvár a Sabinus, a trojnásobný víťaz Berlick, ďaleko za poľom skončili Aumonier a Polestar.

Víťazný Nil Desperandum (Buccaneer - Hope po Adventurer) je odchovancom žrebčína Alpine Stud Farm Hectora Baltazziho a jeho švagra Alberta St. Juliena. 24. mája 1876 ho na aukcii ročkov žrebčína Alpine Stud za 5100 zlatých vydražil gróf Imrich Hunyadi, na dráhe sa však objavil vo farbách Aristida Baltazziho ako zverenec britského trénera Josepha Hayhoa, ktorý pre Baltazziho trénoval aj víťaza epsomského Derby Kisbéra. Nil Desperandum ako dvojročiak ešte bez mena skončil v Newmarkete v A Plate piaty z trinástich a v The Bretby Nursery Plate tretí zo sedemnástich, 2 1/2 dĺžky od víťazného Thuria. Na jar sa neumiestnil v poli tridsiatich koní v City and Suburban Handicape v Epsome, potom vyhral Prince of Wales's Stakes, nasledujúci deň sa neumiestnil v 2000 Guineas, a spolu s Franzim a Polestarom vrátil do Rakúsko-Uhorska, kde po vzore Kisbéra a Tallósa dostal meno krátko pred Derby.
V Staatspreis II. Classe na 2800 metrov získala Kincsem siedme víťazstvo sezóny. Odviezla sa za Erzsi a Rococom, Madden ju 200 metrov pred cieľom pustil a hravo zvíťazila o dĺžku pred o 6 kilogramov menej nesúcou Erzsi. Rococo skončil tretí, trojročiak Cheops posledný.
Vo Verkaufs-Rennen, predajnom dostihu na 1600 metrov, šiestich súperov pekným záverom zdolal len 46 kilogramov nesúci Reginald a bol predaný za 1300 zlatých.
V Kleine Steeple-chase, handicape na 4800 metrov, si súboj zopakovali účastníci Akadályverseny spred týždňa a v Pešti diskvalifikovaný Loriot tentokrát nezaváhal. Po nástupe 3/4 míle pred cieľom si pod Hectorom Baltazzim a záťažou 84 kilogramov pripísal dvojdĺžkové víťazstvo pred Drummer Boyom, nesúcim o 13 kilogramov menej. The Monk pod Fritzom Metternichom dlho diktoval tempo, ale pod záťažou 87 kilogramov ho na mäkkej dráhe v závere opustili sily a do cieľa dokentroval s veľkou stratou tretí pred Camomile.

Preis des Jockey-Club, teda rakúske Derby, bol jeden z najbohatších európskych dostihov, z dnešného pohľadu však nespĺňal atribúty klasických, ani neskorších grupových dostihov. V tom čase bola totiž väčšina dostihov v Rakúsko-Uhorsku otvorená len pre rakúsko-uhorské a v rámci reciprocity medzi susednými krajinami aj pre nemecké kone, ale peštianske Nemzeti Díj a Hazafi Díj neboli otvorené ani pre kone rakúske, len pre uhorské.
V Derby bola vypísaná cena 10 000 zlatých, ktorá sa zvyšovala o sumu zo zápisného a štartovného, ktoré stálo 300 + 150 zlatých. Do Derby 1878 bolo o dva roky skôr prihlásených 71 koní, takže Aristid Baltazzi napokon získal 15 900 zlatých. Platené bolo už len druhé miesto, za ktoré bolo v zmienenom ročníku 2200 zlatých, tretí umiestnený dostal späť zápisné.
V roku 1877 získala Kincsem za víťazstvo v Derby 16 950 zlatých, čo bol najlukratívnejší úspech jej kariéry. Pri troch víťazstvách v Grosser Preis von Baden-Baden získala ceny 12 850, 10 800 a 11 150 zlatých, v Grand Prix de Deauville 7760 zlatých, v Silbernes Schild 6450, v Grosser Preis von Hannover 5600 zlatých. Potom nasledujú domáce Staatspreis (5450), Kaiserpreis (5350), Nemzeti-dij (5315), ďalšia Staatspreis (5100) a Trial-Stakes v Bratislave (5012,5). Víťazstvo v Goodwood Cupe, považované za jej najväčší úspech, prinieslo jej majiteľovi v prepočte 4800 zlatých a v rebríčku jej úspechov je podľa zisku až na trinástom mieste.

1878: Tretie víťazstvo Kincsem za päť dní

Tretie víťazstvo Kincsem za päť dní

19. 5. 1878 Pešť Záverečný deň peštianskeho jarného mítingu priniesol šieste tohtoročné víťazstvo Kincsem, tretie za posledných päť dní.
Na štart I. osztály államdij, Štátnej ceny I. triedy na 2400 metrov, sprevádzala Blaskovicsovu Kincsem jej kolegyňa zo stajne Roberta Hespa Altona grófa Jánosa Sztáraya, ktorého farby Kincsem kedysi nosila v zahraničných štartoch.
Altona sa tentokrát neujala diktovania rýchleho tempa, ako býva jej zvykom, ale spolu s Kincsem taktizovali proti Konotoppe. Spočiatku v pomalom tempe viedla Kincsem, ale neskôr ju vo vedení vystriedala Altona a stupňovala tempo. V oblúku išla Kincsem dopredu a so záťažou 69.5 kilogramu ľahko získala cenu 4550 zlatých, o tri dĺžky pred Altonou, ktorá ako trojročná niesla len 51 kilogramov. 4 až 5 dĺžok strácala 66.5 kg nesúca 18-násobná víťazka Konotoppa, ktorá je pripustená Digby Grandom a onedlho odíde do rusoveckého žrebčína grófa Huga Henckela.
Do Štátnej ceny bol prihlásený aj odchovanec tomášikovského žrebčína Tallós (Buccaneer), súboju s Kincsem sa však vyhol a pre Aristida Baltazziho získal 1000 zlatých za víťazstvo v Batthyány-Hunyadi-dij na 1600 metrov, kde ľahko o dĺžku porazil jedinú súperku, trojročnú Humming Bee.
Sedem dní po Nemzeti díj bola na programe predskúška Derby, Vándorló ivadék-verseny-dij na 2400 metrov, kde sa na úkor víťaza Nemzeti Díj Sabinusa zrodilo prekvapenie, keď ho ľahko o tri dĺžky porazila kobyla Kenne Dich (Carnival) a získala pre Aristida Baltazziho 3625 zlatých. Za Sabinusom skončili kobyly Violante a Gondolat.
Aristid Baltazzi mal veľmi úspešný deň a k dvom majiteľským víťazstvám pridal aj jedno jazdecké, keď v Nákó dij v sedle Ocariny získal čestnú cenu, bičík od baróna Meška, a pre majiteľa Ocariny Mikuláša Esterházyho cenu 350 zlatých. Gróf István Forgách v sedle Wild Youtha prehral s Baltazzim len o krk, na ďalších koňoch sedeli Hector Baltazzi a gróf János Sztáray.
V Sorsolási dij na 2000 metrov o 1500 metrov sa v poli troch koní presadila trojročná nepomenovaná kobyla Mikuláša Esterházyho po Cambuscanovi z Crisis, o pol dĺžky pred štvorročným Masqueradem.
V záverečnom dostih mítingu, v Akadályverseny (steeplechase) na 5600 metrov s cenou 1200 zlatých, od štartu viedol The Monk pred Loriotom a Drummer Boyom. Pred múrom The Monk vybočil, ale chybu napravil a rýchlo sa vrátil do vedenia. Loriot na skokoch niekoľkokrát zaváhal, stratu sa mu však podarilo dohnať. V poslednej štvrťmíli minul Drummer Boya, sto metrov pred cieľom aj The Monka a pod Hectorom Baltazzim prebehol cieľom ako prvý, podbehol však jeden zo stĺpov a bol diskvalifikovaný. Víťazom sa teda stal The Monk s Fritzom Metternichom pred Drummer Boyom.

Mnohí turfmani si myslia, že Kincsem behávala v Kincsem Parku, ale ten bol otvorený až po Prvej svetovej vojne. V časoch Kincsem sa dostihy behávali približne na tomto miestach v dnešnom IX. budapeštianskom obvode. Behalo sa tam od roku 1827 a po pol storočí bolo závodisko uprostred silne industrializovanej oblasti v susedstve chemickej továrne. Bolo rozhodnuté o jeho zrušení a v roku 1880, rok po odchode Kincsem z dostihovej dráhy, bolo otvorené závodisko na mieste dnešného futbalového štadióna Ferenca Puskása. Toto závodisku bolo v roku 1918 zrušené, potom sa behalo v Alagu a v roku 1925 bolo otvorené tretie závodisko, Kincsem Park.

1878: Kincsem opäť porazila Prince Gilesa

Kincsem opäť porazila Prince Gilesa

16. 5. 1878 Pešť Tretí deň jarného mítingu priniesol priaznivejšie počasie a ďalšie víťazstvo Kincsem pred Prince Gilesom.
Práve oni boli jedinými účastníkmi Kisbéri dij na 2000 metrov a Kincsem zvíťazila systémom štart-cieľ. Rozbehla sa miernym tempom, ale keď po pol míli zrýchlila, Prince Giles I. grófa Huga Henckela sa jej len s námahou držal a o 4.5 kilogramu viac nesúca Kincsem vyhrala ako chcela o dve dĺžky. Kobyla Ernő Blaskovicsa pri piatom tohtoročnom víťazstve získala 3487 zlatých.
Program tretieho dňa mítingu otvorilo sedem dvojročných koní v Sweepstakes na 800 metrov a po opakovanom štarte zvíťazil a cenu 1150 zlatých získal žrebec Amaranthus (Ketledrum) baróna Izidora Majthényiho, o pol dĺžky pred Henckelovou kobylou Little Digby. O tri dĺžky tretí skončila Purdé Ernő Blaskovicsa.
Gróf Károlyi dij, vytrvaleckú skúšku na 3600 metrov s cenou 1825 zlatých, odvodil víťaz Langer Hamburger z predošlej sezóny Criterium, ale v momente, keď sa pole štyroch koní pri točení do cieľovej roviny vyrovnalo, spadol. Na dištancii odpadla Erzsi a víťazstvo získal tréningový kolega Kincsem Lörincz (Cambuscan) s Maddenom, o 1 1/2 dĺžky pred Rococom. Erszi prišla do cieľa krokom.
V Ivadékverseny dij na 2000 metrov sa stretli účastníci Nemzeti dij Wild Rover a Sabinus, a ukázalo sa, že neúspech Wild Rovera, ktorý predtým vo Viedni prehnal Kincsem, bol náhodný. Ivadékverseny dij vyhral systémom štart-cieľ o dve dĺžky pred Sabinusom a pre grófa Pála Festeticsa získal 1750 zlatých. Tretia účastníčka Rosanne dobehla so stratou asi dvadsiatich dĺžok.
V Lovaglók akadályversenye, prútenkách na 4000 metrov pre pánskych jazdcov, sa stretli účastníčky stíplového matchu spred dvoch dní a Mayflower pod Fritzom Metternichom tentokrát ochotne odštartovala a dostih odvodila. Fanny Lear s Hectorom Baltazzim zaútočila až v závere, niekoľkými cvalovými skokmi sa dostala do vedenia a vyhrala o päť dĺžok. Salvioni s kapitánom Vacanom skončila so stratou 25 dĺžok posledná.

Prvý dostih dvojročných priniesol zaujímavý výsledok. Amaranthus a Purdé obsadili v nasledujúcej sezóne prvé dve miesta v Derby a kobyla Little Digby sa výrazne zapísala v chove ako matka plemenníka Dictatora, ktorý je otcom ďalšieho úspešného plemenníka Gombu, otca posledného majiteľa rakúsko-uhorskej Trojkoruny San Gennara.
Dostih dvojročných v májovom termíne bol v Rakúsko-Uhorsku novinkou od roku 1877. Úplnou hlúposťou je tvrdenie tvorcov maďarského filmu „Kincsem”, že ju Blaskovics poslal debutovať do Berlína, pretože sa za ňu hanbil, a nesprávne sú aj rôzne iné úvahy. Jediným dôvodom, prečo Kincsem a mnoho ďalších dvojročných koní pred rokom 1877 debutovalo v Nemecku je fakt, že prvé dostihy dvojročných boli dovtedy v Rakúsko-Uhorsku vypisované až na september.

1878: Kincsem opäť nenašla premožiteľa

Kincsem opäť nenašla premožiteľa

14. 5. 1878 Pešť Aj druhý deň jarného mítingu sa odohral v mrazivom počasí, ale napriek tomu boli tisíce divákov zvedavé na neporaziteľnú Kincsem, ktorú opäť privítali potleskom, keď ju jej majiteľ po dostihu priviedol pred tribúnu.
V II. osztály államdij, Štátnej cene II. triedy na 3200 metrov, sa hviezda stajne Ernő Blaskovicsa stretla s dvoma súpermi, s Prince Gilesom I. grófa Huga Henckela a s Gondolat spolku General Hope. Hneď po štarte išla v ostrom tempe dopredu Gondolat, ktorá ako trojročná niesla proti štvorročným súperom len 46 kilogramov. Vypracovala si náskok 30-40 dĺžok pred Kincsem so 67 kilogramami, za ktorou sa so stratou asi dvoch dĺžok držal Prince Giles so záťažou 62.5. V polovici dostihu Madden Kincsem pustil a spolu s Prince Gilesom Gondolat rýchlo predstihli. Do cieľovej roviny vbehla Kincsem (Cambuscan) s päťdĺžkovým náskokom, ktorý si bez námahy udržala a získala štvrté víťazstvo sezóny a 2737 zlatých, o 5-6 dĺžok pred Prince Gilesom.
Džokej Madden a tréner Hesp vyhrali aj Hazafi-dij na 1600 metrov, kde sa podľa očakávania presadila Altona (Cambuscan). Kobyla grófa Jánosa Sztáraya si s piatimi súperkami poradila systémom štart-cieľ a vyhrala o dĺžku pred Sorenzou a Mlle Buccaneer.
Handicap na 2000 metrov po niekoľkých opakovaných štartoch odvodil polobrat Kincsem Outrigger, cez ktorého pri točení do roviny prešiel Berlick, ale Outrigger sa za dištanciou vrátil do boja a napokon s ním prehral len o krk. O 1 1/2 dĺžky tretí skončil Wild Youth pred Hirnökom. Pre Berlicka (Laneret) grófa Taszila Festeticsa to bolo tretie tohtoročné víťazstvo, predtým dvakrát vyhral v Bratislave.
V Esterházy dij prišla na štart len pred dvoma dňami neštastne porazená Erzsi grófa Pála Festeticsa a získala cenu 815 zlatých.
V Sándordij, steeplechase na 3200 metrov, dosiahol štvorročný Prince Gregoire grófa Zdenka Kinského piate tohtoročné víťazstvo, o ktoré musel v poli troch koní po veľkom taktizovaní tvrdo bojovať a pod Fritzom Metternichom napokon uspel o krk a dĺžku pred Ocarinou a žrebcom Zsibó.
Program druhého dňa mítingu doplnil stíplový match na 4000 metrov medzi kobylami Mayflower a Fanny Lear, pána Miklósa Kissa a baróna Zsigmonda Üchtricza. Po štarte sa Mayflower nechcela rozbehnúť a stratila asi 50 dĺžok. Fanny Lear v rýchlom tempe prekonávala skoky, ale v druhom okruhu spadla na múre. Mayflower sa dostala do vedenia, džokej Hanreich však na Fanny Lear opäť nasadol, súperku rýchlo dohnal a ľahko vyhral s náskokom piatich dĺžok.

1878: Nemzeti díj: Sabinus porazil Altonu

Nemzeti díj: Sabinus porazil Altonu

12. 5. 1878 Pešť Peštiansky jarný míting sa začal v pochmúrnom počasí, ale i tak sa na závodisko valili tisíce a tisíce divákov, ktorí videli najlepších trojročiakov monarchie.
V Egyesült nemzeti dij na 1600 metrov sa ich predstavilo päť a po štarte sa závratným tempo rozbehla Altona. Za ňou sa vydali Wild Rower a Bolygó, ktorých jazdci nemali dostatok pokoja, aby si spomenuli, že nezabíja vzdialenosť ale rýchlosť, a že keď kôň tempo stupňuje, tak rýchlosť udrží dlhšie, než keď mu pľúca musia od začiatku pracovať na plný výkon. Prvou obeťou tempa bola Violante a po nej Wild Rower a Bolygó. Na začiatku roviny stále viedla Altona, ale Sabinus s džokejom Busbym sa k nej začal približovať, na dištancii už bol vedľa nej a v cieli mal náskok 1 1/2 dĺžky, Bolygó bol asi o 4 dĺžky tretí.
Gróf Hugo Henckel z Rusoviec získal cenu 4815 zlatých a okrem víťazstva ho môže tešiť aj chovateľský úspech, pretože je chovateľom Sabinusa, aj jeho rodičov Salamandra a Aurory. Altona získala pre grófa Jánosa Sztáraya 1825 zlatých.
Výborná konkurencia sa stretla aj v ďalších dvoch rovinových dostihoch. V Széchényi-dij na 3000 metrov sa Erzsi pokúsila uspieť systémom štart-cieľ. V závere z posledného miesta zaútočil Critérium s džokejom Clarkom a najskôr narazil do Lörincza, a potom aj do Erzsi, ktorú pritlačil na bariéru a v tvrdom súboji ju porazil o pol dĺžky, o ďalšej pol dĺžky tretí skončil Lörincz. Porazenými boli Konotoppa, ktorá prvým trom na dlhej trati poskytovala výhodu 5 a 6 kilogramov, a trojročný Hotspur.
Víťazný Critérium získal tohtoročné prvé víťazstvo a spolku majiteľov s názvom General Hope zarobil 625 zlatých.
V Asszonyságok-dija, Dámskej cene, sa stretli najlepší pánski jazdci a vďaka bohatej cene sa predstavili najlepšie kone. Víťazstvo a 2220 zlatých získal Aristid Baltazzi v sedle svojej hviezdy Tallósa, s ktorým po taktickej jazde so záťažou 76 kilogramov vyhral o dĺžku a pol dĺžky pred Lajosom Esterházym s Prince Gilesom I. a Fritzom Metternichom s Rudim, ktorí mali o 5 kilogramov menej. Porazenými boli Hector Baltazzi s Rococom a István Forgách s kobylou Dryad.
V Akadályverseny, steeplechase na 4800 metrov o 800 zlatých, sa opäť stretli Prince Gregoire a Queen Bess, ktorá pod Hectorom Baltazzim nasadila rýchle tempo. Kone v poradí Queen Bess, Prince Gregoire a Helene bez zmeny poradia pekne preskákali prvé dve míle, ale potom Queen Bess spadla a Prince Gregoire si pod Fritzom Metternichom pohodlne docválal po päťdĺžkové víťazstvo pred Helene s kapitánom Söllingerom.

1878: Tridsiate víťazstvo Kincsem

Tridsiate víťazstvo Kincsem

5. 5. 1878 Bratislava Druhý deň prešporského mítingu navštívilo ešte viac divákov ako deň prvý a zvedaví boli najmä na zázračnú kobylu Ernő Blaskovicsa.
Štvorročnú zverenkyňu Roberta Hespa v I. osztályú államdij, Štátnej cene na 2400 metrov, vyzval jediný súper, Prince Giles I. (Giles I.), ktorý v predošlej sezóne po návrate od trénera Johna Dawsona z Newmarketu trikrát vyhral a dvakrát bol druhý za Kincsem, v St. Leger o šesť dĺžok a v pražskej Kaiserpreis na 2400 metrov o dve dĺžky. Jeho chovateľ a majiteľ Hugo Henckel si s ním robil nádeje na víťazstvo, ale keď sa Prince Giles I. pokúsil zaútočiť, štart-cieľ idúca Kincsem jeho snahu odrazila a s náskokom piatich dĺžok získala svoje tridsiate víťazstvo a cenu 1462 zlatých.
Druhý rovinový dostih, Pozsonyi handicap na 2400 metrov, priniesol Pálovi Esterházymu k 1000 zlatým zo soboty ďalších 1305, keď jeho žrebec Berlick (Laneret) v poli siedmich koní drvivým záverom porazil o krk a pol dĺžky Aumoniera a ďalšieho sobotného víťaza Rudiho.
Z trojice stíplov sa najmenej vydarila Pozsonyi club-dij, Cena Prešporského klubu na 4000 metrov, kde ťažké prekážky robili trojici účastníkov obrovské problémy. Všetci traja mnohokrát odmietli skočiť alebo vybočili, striedavo sa preťahovali cez prekážky, až kým sa nezastavili na vrchole Írskej lavice. Po dlhom tanci džokej Hanreich prinútil zoskočiť Comfortabela a osamotený sa dostal do cieľa.
Oproti tomu bola veľmi vydarená Reiter club akadály-verseny na 4000 metrov pre pánskych jazdcov, kde štvorica koní bezpečne prešla kurzom za vedenia Lazzaroniho, ktorý si po excelentnej jazde nadporučíka Jékeyho docválal po šesťdĺžkové víťazstvo pred polokrvníkom Aber Nein s Hectorom Baltazzim. Tretia dobehla Salvioni s kapitánom Vacanom a na posledné miesto sa prepadol The Vet s nadporučíkom Prévostom.
V Pozsonyi akadály-verseny, Prešporskej steeplechase na 4000 metrov, Táborit na štvrtom skoku spadol a utiekol, a než ho kapitánovi Söllingerovi priviedli, zvyšné dva kone odbehli jeden okruh a tak už kapitán nepokračoval. Víťazstvo získala Queen Bess, ktorá pod Hectorom Baltazzim s náskokom troch dĺžok oplatila viedenskú porážku Prince Gregoirovi s Fritzom Metternichom.

Prešporský míting dosiahol v roku 1878 vrchol, keď prilákal vtedajšie najväčšie hviezdy a pri pohľade na zoznam domácich a zahraničných úspechov jeho účastníkov možno konštatovať, že to bol najlepšie obsadený míting, aký sa kedy odohral na území dnešného Slovenska.
Od čias Rakúsko-Uhorského vyrovnania však význam Bratislavy upadal. Z korunvačného mesta a významného hospodárskeho a politického centra monarchie sa stávalo provinčné mestečko a postihlo to aj dostihy, ktoré navyše doplatili na profil dráhy (viď letecká snímka v článku o bratislavských závodiskách), o ktorej sa už od jej vzniku v roku 1864 hovorilo, že nie je vhodná pre významé rovinové testy, pretože kone väčšinu trate bojujú s odstredivou silou a nemôžu naplno uplatniť svoju rýchlosť.
Zrejme i pád dvoch koní v Trial Stakes 1878 prispel k tomu, že najvýznamnejší bratislavský dostih bol v nasledujúcom roku presťahovaný do Viedne. S rozširujúcim sa počtom dostihových dní vo Viedni a v Budapešti sa vytratili aj Štátne ceny, pre Viedenčanov sa populárnym výletným miestom stalo nové závodisko v Kottingbrunne pri Badene a úlohu najdôležitejšieho dostihového mesta na území dnešného Slovenska prevzala Tatranská Lomnica, kde bolo vybudované moderné závodisko s 2400-metrovým okruhom a až 1800-metrovou priamou dráhou. Na konci 19. storočia bolo petržalské závodisko prekážkové, s prevahou ťažkých dostihov pre pánskych jazdcov a dôstojníkov.
Fotografia z priestoru pred bratislavskými tribúnami je z roku 1900.

1878: Trial Stakes pre domáceho Oroszvára

Trial Stakes pre domáceho Oroszvára

4. 5. 1878 Bratislava Prešporský míting sa odohral za krásneho májového počasia, ktoré využili vyššie kruhy na výlet. V sobotu dopoludnia sa z Viedne po Dunaji priplavila spoločnost na čele s vojvodkyňou Rosou Hohenlohe, ktorú sprevádzali prezident viedenského Jockey Clubu Kálmán Hunyady, vojvoda Czetwertynski mladší, gróf Mikuláš Esterházy, barón Viliam Kotz, barón Gustav Springer, Aristides Baltazzi, kapitán Polk, barón Trauttenberg, hoteliér Frohner s manželkou a novinári Karst a Ramschak.
O niekoľko hodín prišiel z Viedne zvláštny vlak, ktorým pricestovali vojvodovia Pál a Lajos Esterházyovci, vojvoda Trautmannsdorff, gróf Béla Csáky, barón Izidor Majthányi, Hector Baltazzi, gróf Béla Esterházy, gróf Béla Cziráky a páni Cavaliero a Leidersdorf.
O pol jednej dorazil expresný vlak z Budapešti, ktorým okrem iných prišli gróf Pál Festetics, gróf János Sztáray, Ernő Blaskovics, gróf Károly Bombelles mladší a gróf Kálmán Almásy.
Z prešporskej spoločnosti prišli župan Štefan Esterházy, generál Dobay, generál Metternich, grófi Anton a Ernest Esterházyovci, gróf Rudolf Erdődy, knieža Rohan, gróf Bolza, z dám vojvodkyňa Valeria Erdődy Odescalchi, vojvodkyňa Metternichová, barónka slečna Majthányiová, grófka Szápáryová a dalšie.

V prvý deň mítingu boli odbehnuté dva ostro sledované dostihy, Trial-Stakes a Oroszvári dij.
Na štart Trial-Stakes na 1800 metrov s cenou 2000 zlatých sa postavilo sedem koní a hneď po štate nasadil Bolygó veľmi ostré tempo. V prvom oblúku sa vzadu pošmykol ťažko ovládateľný Old England grófa Huga Henckela a spadol tak, že sa osem až desaťkrát prevrátil. O dvesto siah ďalej mal nehodu aj vedúci Bolygó, ktorý vrazil do stĺpa, stratil rovnováhu, džokej Madden sa mu prevalil na krk a urobili kotrmelec. Po nehodách sa zdalo, že by mal vyhrať žrebec zo stajne Aristida Baltazziho Franzi, ktorý sa vrátil z Anglicka, ale nestačil na domáceho Orozsvára s džokejom Bushbym, ktorý vyhral o jednu dĺžku. Ďalšie tri dĺžky strácal tretí Royal Blue princa Pála Esterházyho, a za ním dobehli Fotograf a nepomenovaná kobyla po Peonovi z Grand Duchesse.
Do Trial-Stakes bolo prihlásených 41 koní, takže suma, ktorú víťazný Oroszvár získal pre grófa Huga Henckela z Orozsváru (Rusovce), vzdialeného len päť kilometrov od závodiska, sa vyšplhala na takmer dvojnásonok vypísanej ceny, na 3812 zlatých.
V Oroszvári dij na 2000 metrov o 1000 zlatých sa stretli tri najlepšie kone monarchie po Kincsem - Konotoppa, Tallós a Pfeil.
Dostih odvodil Pfeil, ktorý v predchádzajúcej sezóne získal v trinástich štartoch desať víťazstiev a v Rakúsko-Uhorsku prehral len raz, v Preis des Jockey-Club s Kincsem a Tallósom, a po sezóne ho od grófa Alexandra Bethmanna kúpil Anton Apponyi z Oponíc pri Nitre.
V poslednom oblúku išiel dopredu odchovanec tomášikovského žrebčína, reprezentant stajne Aristida Baltazziho Tallós (Buccaneer), ktorý sa pred rokom po štvrtom mieste v 2000 Guineas vrátil na kontinent a v siedmich štartoch prehral len v Preis des Jockey-Club s Kincsem a v Norddeutsches Derby s Piratom. Tallós s džokejom Hunterom ľahko získal cenu 1200 zlatých, o dve dĺžky pred tvrdo jazdeným Pfeilom.
Víťazka jedenástich domácich a siedmich nemeckých dostihov, šesťročná Konotoppa grófa Huga Henckela, nesúca 70.5 kilogramu, na o 3 kilogramy menej nesúcich štvorročných žrebcov nestačila a dobehla so stratou 4-5 dĺžok.
Államdij, Štátnu cenu na 2400 metrov o 1000 zlatých vybojoval Berlick (Laneret) pred Sabinusom a kobylou Mile Buccaneer, a v Asszonyságok dija, Dámskej cene na 2000 metrov sa stretli len dvaja účastníci, bratia Aristides a Hector Baltazziovci. Víťazstvo získal mladší Aristides, ktorý v sedle štvorročného Rudiho vyhral ako chcel pred Achillesom.
Posledným sobotným dostihom bola Császárdij, Cisárska cena, steeplechase na 4800 metrov, ktorá sa vôbec nevydarila. Na štarte sa zišli len tri kone, ale Prince Gregoire štartoval len aby splnil podmienky propozícii svojho nasledujúceho štartu a po pár metroch zastavil. Loriot odmietol prekonávať prekážky a na prvých troch skokoch nazbieral neprekonateľnú stratu. Po víťazstvo si pokojným tempom docválala Country Girl s Fritzom Metternichom, zatiaľ čo Hector Baltazzi sa s tvrohlavým Loriotom ďalej trápil. Niekoľko prekážok preliezol krokom, cez vodnú priekopu sa prebrodil, ale napokon sa dlho po Country Girl dostal do cieľa.

Fotografia zachytáva tribúny pôvodného petržalského závodiska a je z obdobia obnovenia dostihov po Prvej svetovej vojne.

1878: Dráma na dostihovej dráhe!

Dráma na dostihovej dráhe!

28. 4. 1878 Viedeň Počas záverečného dňa mítingu bolo konečne krásne jarné počasie a na dostihovú dráhu sa valili stovky ekvipáží a tisice divákov. Obsadené boli všetky sedadlá a lóže a dostavilo sa aj niekoľko členov dvora. Sme presvedčení, že rovnako ako v Londýne, Paríži a Hamburgu, dostihy získajú popularitu a bude uznaná ich dôležitosť.

Diváci boli svedkami obrovskej drámy v Steeple-chase na 4000 metrov o 800 zlatých, ktorej sa zúčastnili len dve kobyly. Od začiatku viedla Queen Bess s Hectorom Baltazzim a s odstupom ju nasledovala Weidlingau. Na poslednom skoku Weidlingau náhle vybočila a skočila cez bariéru do publika, kde spadla a váľala sa medzi divákmi. Vypukla panika a krik, ľudia volali na lekárov a bookmakeri začali ponúkať stávky na to, koľko bude mŕtvych, ale ukázalo sa, že nielenže nikto nezahynul, ale okrem modrín nebol nikto ani zranený. Krívajúca Weidlingau sa vrátila na dráhu a prišla si po druhé peniaze.
V Totalisateur-Preis na 2400 metrov o 1000 zlatých si Derby ašpiranti Oroszvár a Wild Rover, ktorí na Jarnom mítingu získali po jednom víťazstve a jednom druhom mieste za Kincsem, zmerali sily s vlaňajším najlepším rakúsko-uhorským dvojročiakom, kolegyňou Kincsem zo stajne trénera Roberta Hespa Altonou, víťazkou piatich dostihov vrátane Erstes Criteria v Berlíne a Zukunftspreis v Baden-Badene.
Po dvakrát opakovanom štarte sa Altona (Cambuscan) s Maddenom ujala vedenia a vydržala až do cieľa, keď v závere o pol dĺžky odrazila útok Oroszvára. Tretia dobehla nepomenovaná kobyla po Peonovi z Grand Duchesse, favorizovaný Wild Rover sklamal posledným, štvrtým miestom.
Najbohatším dostihom dňa bol Beaten-Handicap na 1600 metrov s cenou 1000 zlatých, kam bolo prihlásených až 50 koní, takže sa cena pre víťaza vyšplhala na 1735 zlatých. Na štart sa postavilo desať koní a po mnohokrát opakovanom štarte dostih odvodil trojročný Achilles, ale v závere neodolal útoku dvojice starších koní. Po veľkom boji zvíťazil štvorročný Blankenese (Peon) grófa Antona Apponyiho z Oponíc pri Nitre, o pol dĺžky pred päťročným Hirnökom. Achilles skončil o dve dĺžky tretí.
Verkaufs-Rennen, predajný dostih na 968 metrov, vyhrala systémom štart-cieľ o 6 dĺžok trojročná kobyla Imperial (Ostreger) pána Johanna Frohnera, ale v aukcii pri vyvolávacej cene 900 zlatých nebola urobená žiadna ponuka.
Welter-Stakes na 2400 metrov pre pánskych jazdcov ľahko vyhral reprezentant stajne Nicolasa Esterházyho Rudi v sedle s Aristidom Baltazzim, pred kobylou Erzsi a žrebcom s moderným menom Fotograf. Armádnu Reiter-Club-SteepIe-chase na 4000 metrov zadržane vyhral rytmajster Söllinger v sedle päťročného Táborita zo stajne rytmajstra Vacana.

Problémy s parkovaním a dopravnými zápchami akosi automaticky považujeme za novodobé, z dobových novín je ale jasné, že boli aj pred 100-150 rokmi, a možno aj väčšie ako dnes, ale je celkom možné, že vtedajší organizátori ich dokázali zvládať lepšie ako dnešní.
Podľa viedenských novín Fremden-Blatt sa 30. apríla 1865 na petržalskej dostihovej dráhe a v jej okolí tiesnilo 50 tisíc divákov - Bratislava mala vtedy 45 tisíc obyvateľov... Divákov zo širokého okolia vtedy neprilákali samotné dostihy, ale ich návštevník, vtedajší najpopulárnejší Rakušan, 35-ročný elegán, cisár František Jozef I., ktorého máme zafixovaného z portrétov z neskoršieho obdobia ako váženého, šedivého starčeka.
V Budapešti a vo Viedni boli 30-50 tisícové návštevy bežné a na prvých fotografiách a filmoch z prelomu 19. a 20. storočia je vidieť, že diváci boli aj uprostred dráhy. V dobe pred nástupom automobilizmu sa ľudia prepravovali pešo, koňmo, alebo konskými povozmi a kočmi. V roku 1865 prišlo na prvé dostihy sezóny v Budapešti 1173 záprahov a možno počítať, že v každom boli zapriahnuté jeden až dva kone, zámožní návštevníci jazdili štvorzáprahmi. Ako by si dnešní usporiadatelia poradili, keby na dostihy prišlo takmer 1200 automobilov a s nimi takých dvetisíc koní?

1878: Kincsem opäť zvíťazila

Kincsem opäť zvíťazila

25. 4. 1878 Viedeň Druhý deň jarného mítingu opäť sledovali arcivojvodkyne Marie a Christine, arcivojvodovia Albrecht, Wilhelm a Rainer, korunný princ Hannoverský, ďalej vojvoda z Nassau a minister Andrássy.
Do Prater-Preis na 2000 metrov o 800 zlatých bolo prihlásených 12 koní, ale štartovali len tri. Hneď po štarte sa vedenia ujala Kincsem (Cambuscan) a udávala mierne tempo. V polovici trate ju Madden začal pobádať, Kincsem zrýchlila a Thorak začal zaostávať. V závere sa pokúsil zaútočiť Oroszvár, jeho útok však Kincsem odrazila a vyhrala o tri dĺžky.
V Krieau-Rennen na 1600 metrov o 1000 zlatých najlepšie odštartoval Wild Rover (Buccaneer), pred troma dňami druhý za Kincsem, ale po 50 metroch ho vo vedení vystriedala La Trombe. Pri točení do roviny Wild Rover grófa Festeticsa prešiel do vedenia a pod džokejom Grimshawom ľahko zvíťazil o tri dĺžky pred Dagmar a ďalšími štyrmi súpermi.
Veľmi dobre obsadený Handicap na 2400 metrov o 1000 zlatých vyhrala systémom štart-cieľ štvorročná kobyla grófa Pála Festeticsa, vlaňajšia päťnásobná víťazka Erzsi (Ostreger), ktorá pod džokejom Grimshawom o dĺžku odrazila útok Blankeneseho. O päť dĺžok tretí dobehol trojročný polobrat Kincsem Outrigger, ktorý za sebou nechal veľmi dobré staršie kone, Bíbora, niekdajšieho víťaza Silbernes Pferd z Berlína Basswelta a štvrtého z Norddeutsches Derby Critériuma.
V Hürden-Rennen, handicape na 3200 metrov o 500 zlatých, sa do sedla Prince Gregoirea vrátil Hector Baltazzi a po útoku z druhého sledu vyhral o 10 dĺžok pred Neuvaine a Herodesom, zvyšní traja účastníci boli zadržaní.
Štvorročný Prince Gregoire (Buccaneer) bol v predchádzajúcej sezóne tréningovým kolegom Kincsem v stajni Roberta Hespa, dvakrát vyhral v Budapešti a raz v Baden-Badene, a v Preis des Jockey-Club skončil štvrtý za Kinscem, Tallósom a Pfeilom. Počas zimných honov ukázal skokanský talent a tento rok už ako zverenec Waltera Orama z Gödu v prvom pražskom štarte po skokanskej chybe neuspel, ale ďalšie tri prekážkové dostihy vyhral.
Záverečným dostihom dňa bola Tribünen-Steeple-chase na 4800 metrov o 1000 zlatých, ktorú odvodil polokrvný valach The Monk grófa Tassila Festeticsa mladšieho. V cieľovej rovine sa pred neho dostal Daniel s Hectorom Baltazzim, ale The Monk zabojoval a pod pánom Reynoldsom vyhral o pol dĺžky. Za nimi dobehli kobyly Hopeful a Country Girl, Weidlingau spadla.

Ďalším nezmyslom, ktorý sa pravidelne objavuje v životopisoch Kincsem je tvrdenie, že jej predpisovali mamutie záťaže. Väčšina dostihov tej doby bola vypísaná pre trojročné a staršie kone, takže v jarných mesiacoch staršie kone logicky nosili o dosť viac než trojročné. Aj samotná Kincsem, keď ako trojročná bežala v máji proti starším koňom na 3200 metrov, niesla 50 kilogramov a jej dvaja starší súperi o 19 a 16 kilogramov viac.
Nesprávny a neodborný pohľad na vec vypýva z toho, že dostihová verejnosť a dokonca aj mnoho dostihových profesionálov nechápe, v čom sa líši vyrovnanie vekového rozdielu od skutočnej hmotnostnej výhody. Napríklad v zminenej Prater-Preis Oroszvár s penalitou 2 kg niesol 54.5 a Thorak bez penality 52.5, obaja však boli trojroční, takže štvorročná Kincsem nesúca so štvorkilovou penalitou záťaž 67.5 kg, im reálne poskytovala výhodu dva a štyri kilogramy.

1878: Kincsem vybojovala ďalšie víťazstvo

Kincsem vybojovala ďalšie víťazstvo

22. 4. 1878 Viedeň Na Veľkonočný pondelok sa za prítomnosti členov najvyššieho dvora, arcivojvodkýň Marie a Christine, arcivojvodov Albrechta, Wilhelma a Rainera, korunného princa Hannoverského a princa Coburga začal jarný míting vo Viedni.
Hneď v prvom dostihu, v Eröffnungs-Rennen na 1600 metrov o 800 zlatých, vstúpila do novej sezóny štvorročná zverenkyňa Roberta Hespa Kincsem (Cambuscan), pre ktorú to mala byť len prechádzka. Vedenia sa ujal trojročný Wild Rover grófa Festeticsa, ktorý sa vlani neumiestnil, ale teraz pod džokejom Grimshawom letel 3/4 míle ako vták. Na druhom a treťom mieste boli Achilles a Kincsem, za nimi Trouville a Gondolat, ktorá bola po 500 metroch zadržaná. Na dištancii bol Achilles porazený a rozpútal sa veľký súboj medzi Wild Roverom a Kincsem. „Grossen Madame” sa dopredu príliš nechcelo, ale džokej Madden ju ostrohami presvedčil a napokon zvíťazila o dve dĺžky pred Wild Roverom, Achilles bol o 4 dĺžky tretí.

Dobrú jarnú formu opäť ukázala stajňa Huga Henckela z Rusoviec a po dvoch víťazstvách zo Šoprone získali zverenci Jamesa Waugha dve víťazstvá aj počas prvého dňa viedenského mítingu.
V Donau-Rennen pre trojročné kone na 986 metrov o 1000 zlatých odštartovalo šesť koní, ktoré sa rozptýlili po celej šírke dráhy, takže sa po dištanciu nedalo rozoznať kto vedie. V závere sa vpredu objavili farby grófa Henckela a kniežaťa Trauttmansdorsfa, a prvé miesto vybojoval vlaňajší víťaz piatich nemeckých dostihov, vrátane Zukunfts-Preis a Louisa Rennen, Sabinus (Salamander) s džokejom Busbym, o dĺžku pred Rosanne s Metcalfom.
Handicap na 1600 metrov o 800 zlatých vyhral systémom štart-cieľ trojročiak Oroszvár (Allbrook) s Metcalfom, o pol a pol dĺžky pred Lumpaci-Vagabundusom a Dagmar. Víťaz z Prahy a Šoprone Hesperus víťaza dlho prenasledoval, ale napokon skončil medzi porazenými.
Pred Hurdle-Race, handicapom na 2400 metrov o 500 zlatých, vyzeral Basswelt akoby ho vytiahli z vody. Takto potiaci kôň nemôže bežať prútenky na Derby-dištancii, najmä v takom tempe, aké nasadil Hector Baltazzi s kobylou Légyott, ktorá si vypracovala až 20-dĺžkový náskok. Za ňou nasledovali Weidlingau a Herodes, Basswelt sa po druhom skoku prepadol na posledné miesto. Pred záverom Légyott vystrieľala prach a začala slabnúť. Za posledným skokom zaútočil účastník pardubickej Grosse Steeple-Chase z predchádzajúcej sezóny, päťročný Herodes (Giles I.) zo stajne Oktaviána Kinského a pod džokejom Priorom vyhral o dve dĺžky pred kobylou Weidlingau. Basswelt dobehol tretí, Légyott posledná, štvrtá.
Pred Freudenauer Steeple-chase na 3600 metrov o 1000 zlatých sa odohrali zaujímavé jazdecké presuny. Gróf Metternich opustil sedlo svojej kobyly menom Gummy Puska, ktorú zveril Eugenovi Kinskému, sám sa posadil na štvorročiaka Zdenka Kinského Prince Gregoirea, s ktorým v Prahe neuspel a vyhral tam s ním Hector Baltazzi, ktorý tentokrát jazdil Queen Bess Michala Eszterházyho.
V poli piatich koní boli zakrátko bez šance Peeler a Gummy Puska, pred záverom dvakrát zaváhal Comfortabel a súboj o víťazstvo sa zúžil na dvoch najlepších prekážkových jazdcov na kontinente, Fritza Metternicha a Hectora Baltazziho. Úspech napokon slávil Metternich, ktorý s Prince Gregoireom (Buccaneer) vyhral o dĺžku pred Queen Bess.

Na príbeh Kincsem sa počas desaťročí od jej éry nabalilo mnoho legiend, báchoriek, ale aj úplných hlúpostí. Počas dlhoročnej glorifikácie a mnohonásobného prerozprávania jej príbehu boli jej výkony nekriticky nadhodnotené, rešerše dobovej tlače však dokazujú, že skutočnosť bola trochu iná. Podľa niektorých novodobých článkov Kincsem nikdy nebola udretá bičom, opak je však pravdou. Behávala proti najlepším koňom svojej generácie, často proti mnohonásobným víťazom a jej víťazstvá boli občas tvrdo vydreté, ako toto na míľovej trati, na ktorej neskôr štartovala už len raz. Jej stály jazdec Elijah Madden bol známy tvrdým používaním bičíka a ostrôh a aký tvrdý býval na Kincsem sa dnes môžeme len domnievať, veľa však napovedá, že v dobe, keď ľudia neboli voči zvieratám ani zďaleka tak útlocitní ako dnes, vznikla karikatúra, na ktorej osol, sledujúci týranie Kincsem hovorí: „som rád, že nie som talent”...

1878: Dve víťazstvá Huga Henckela

Dve víťazstvá Huga Henckela

13. 4. 1878 Šopron Dostihová sezóna pokračovala jarným mítingom v Šoproni, kde dvakrát zvíťazili kone grófa Huga Henckela.
V Handicape na 1000 metrov jeho trojročná kobyla Sorenza s džokejom Buttersom vyhrala o dĺžku pred štvorročnou Chére Amie, tretia a posledná skončila Niczky-leány. Sorenza pre svojho majiteľa získala 1045 zlatých a ďalších 825 mu priniesol trojročný Sabinus, ktorý pod džokejom Bushbym vyhral o dve dĺžky Államdij, Štátnu cenu na 1600 metrov, kde sa po škrte Rosanne predstavili len dva kone a porazenou bola Tallér grófa Pála Festeticsa.
Oba prekážkové dostihy vyhrali kone v majetku rytmajstra Vacana. V Akadály-verseny Handicape, steeplechase na 4000 metrov, sa v poli šiestich koní presadil druhý z pražskej Jarnej steeplechase Táborit s nadporučíkom Söllingerom, ktorý po veľkom boji vyhral o krk a jednu dĺžku pred kobylami Camomile s Hectorom Baltazzim a Queen Bess s džokejom Herbertom.
V Tiszti Akadály verseny, steeplechase na 3200 metrov pre aktívnych dôstojnikov rakúsko-uhorskej monarchie, štartovalo osem koní a ľahké, dvojdĺžkové víťazstvo získala Salvioni s nadporučíkom von Jékeyom.
Asszonyságok dija, Dámsku cenu na 1600 metrov, takisto vyhral nadporučík von Jékey v sedle pražského víťaza Hesperusa zo stajne grófa Apponyiho. Porazenými boli princ Esterházy s kobylou Ocarinou a Hector Baltazzi s Der Landgrafom.

1878: Mérges a Frolic opäť zvíťazili

Mérges a Frolic opäť zvíťazili

8. 4. 1878 Praha Druhý deň pražského jarného mítingu na smíchovskom závodisku sledovali arcivojvodovia Albrecht a Fridrich, ale divákov prišlo menej ako včera. Uskutočnili sa štyri dostihy, z toho tri vyhrali kone grófa Zdenka Kinského.
V Pony-Steeple-chase na 2400 metrov sa stretlo päť koní a včerajšia víťazka Mérges s Eugenom Kinským ľahko porazila valachov Alvareza, Excellenza a Solimana, a kobylu Goldelse.
Včerajšie víťazstvo zopakovala aj Frolic, ktorá v sedle so svojim majiteľom Zdenkom Kinským pekným finišom vyhrala Hack-Stakes na 2000 metrov. O dĺžku druhá dobehla Bertha, posledný skončil polokrvný Eisen.
V Preis der Moldau, Cene Vltavy na 2000 metrov pre trojročné kone odchované v Čechách, sa stretli len dva kone a systémom štart-cieľ vyhral a 625 zlatých získal Hesperus grófa Apponyiho, v sedle s džokejom Buttersom. Tharak grófa Oktaviana Kinského strácal na víťaza dve dĺžky.
Dramatický priebeh mal posledný a najcennejší dostih mítingu, Frühjahrs Steeple-chase, Jarná steeplechase na 3200 metrov, kde sa stretli štyri kone. Vedenia sa ujali Mindenes a Erotic, nasledovaní Taboritom a Prince Gregoirom. Na Írskej lavici Prince Gregoire spadol na kolená, ale hneď sa zdvihol a pokračoval. Na dvojitej priekope so živým plotom spadol Erotic a Mindenes pokračoval v rýchlom tempe pred Taboritom. Prince Gregoire strácal 50 dĺžok, ale pomaly sa približoval a kilometer pred cieľom už bol dve dĺžky za vedúcim párom. Mindenes pred záverom skočil do priekopy a stratil pozíciu. V závere sa odohral veľký súboj, v ktorom víťazstvo a 1682 zlatých získal Prince Gregoire grófa Zdenka Kinského, v sedle s Hectorom Baltazzim, o nos pred Taboritom s rytmajstrom Vacanom. Mindenes po chybe ešte zaútočil a pod Fritzom Metternichom skončil o pol dĺžky tretí.

Pony-Steeple-chase - dostihy s názvom „Pony” boli pre kone s obmedzením výšky, alebo so záťažou podľa výšky. Propozície tohoto kontrétneho dostihu boli: výška 136 cm - záťaž 55 kg, za každý centimeter plus jeden kilogram, takže Mérges a Alvarez s výškou 159 cm niesli 78 kg, 162-centimetrový Excellenz 81 kg, 157-centimetrový Soliman 78 kg a 151-centimetrová Goldelse 70 kg.
Pražský jarný míting sa vo Viedni stretol s kritikou, pretože z úsporných dôvodov bola zrušená populárna Prager Stadtpreis, a mítingu sa zúčastnilo 18 koní, z toho len tri v dvoch štandardných rovinových dostihoch. Podľa kritikov bolo vidieť snahu organizátorov o zinscenovanie bezvýznamnej zábavy pánskych jazdcov a objavila sa úvaha, že pražské dostihy majú nôž na krku a spejú k rýchlemu koncu.

Začala sa dostihová sezóna

Začala sa dostihová sezóna

7. 4. 1878 Praha Na cisárskej lúke na Smíchove sa za prítomnosti arcivojvodu Fridricha začala dostihová sezóna. Prvým dostihom bola Damenpreis, steeplechase na 4000 metrov, ktorú vyhrala kobyla Frolic grófa Zdenka Kinského v sedle s majiteľovým bratom Eugenom Kinským. Frolic, nesúca 88.5 kilogramu, vyhrala o dve dĺžky pred 76 kilogramov nesúcim polokrvným valachom baróna Aehrenthala. Na ďalších miestach dobehli Excellenz a Tarapatte.
Eugen Kinský vyhral aj Reiter-Club Steeple-chase na 4000 metrov, keď v sedle kobyly Mérges v majetku Zdenka Kinského vyhral 390 zlatých s veľkým náskokom pred Eroticom a štvorročným Prince Gregoireom. Alvarez spadol.
Jagdrennen, loveckej jazdy na 2400-3000 metrov, sa zúčastnili len dva polokrvné valachy a Mindenes grófa Esterházyho v sedle s Fritzom Metternichom ľahko porazil Marathona baróna Aehrenthala.
V jedinom rovinovom dostihu, v Triennial-Stakes na 3200 metrov, sa na štart dostavila len Fida pána Veitha, ktorá sa prešla po dráhe a získala 900 zlatých.

Damenpreis bol veľmi frekventovaný dostih pre amatérov, takzvaných pánskych jazdcov a názov sa odvíjal od toho, že čestnú cenu darovali dámy z aristokratických kruhov. V Damenpreis sa často nebežalo o peniaze, alebo len o malé sumy, napríklad v zmienenom dostihu získali prvý a druhý kôň po 75 zlatých. Viac išlo o trofej, ktorou obvykle bývali cenné zlatnícke výrobky. Jedna z dámskych cien, dvojkilová strieborná misa, ktorú v roku 1871 vyhral Hector Baltazzi, bola v roku 2016 vydražená za 7112 €.