Unikátny hattrick hunyadyovskej rodiny

28. apríla 2019 sa odohrala zaujímavá udalosť - na závodisku Longchamp sa trojročný Urwald (Le Havre - Waldjagd) presadil v Listed Prix du Pont Neuf na 1400 metrov, päťročný Waldgeist (Galileo - Waldlerche) ľahko vyhral Gr.1 Prix Ganay na 2100 metrov a v Krefelde vybojoval Winterfuchs (Campanologist - Wunderblume) víťazstvo v Gr.3 Dr. Busch-Memoriali na 1700 metrov, takže sa zrodil unikátny black type hattrick koní, vychádzajúcich zo starej rakúsko-uhorskej rodiny.
Čosi podobné sa odohralo už vlani, keď polosúrodenci Waldlied (New Approach) a Waldgeist v Saint-Cloud v jeden deň vyhrali Gr.2 Prix de Malleret a Gr.1 Grand Prix de Saint-Cloud, tentokrát ale nešlo o súrodencov a víťazstvá boli až tri.

Zmienené kone vychádzajú z rodiny Weatherbeaten, ktorú v roku 1883 doviezol gróf Albert St. Julien, spolumajiteľ žrebčína Alpine Stud Farm.

Weatherbeaten (Young Melbourne) bola tri v jednom - do Rakúska prišla so žriebäťom po Chevronovi a žrebná po jednom z najlepších dostihových koní 19. storočia, víťazovi Grand Prix de Paris, St Leger, Champion Stakes a Ascot Gold Cupu Robert the Devilovi, ktorý bol po smrti vypreparovaný a dodnes ho možno obdivovať v sedlárstve Gibson’s neďaleko areálu dražobnej spoločnosti Tattersalls v Newmarkete.
Zo spojenia s Robert the Devilom sa Weatherbeaten v Alpine Stud Farm sa narodil žrebček Fye Devil, ktorý sa na dráhe neobjavil a neskôr sa stal plemenníkom v žrebčíne baróna Berga v Egyede, v plnokrvnom chove však nezanechal žiadnu stopu.
V Británii narodená kobylka po Chevronovi, neskôr pomenovaná Full Speed, bola predaná na viedenskej jarnej dražbe ročkov 1884 za 1300 zlatých a oveľa dlhšie sa v Alpine Stud Farm nezdržala ani samotná Weatherbeaten, ktorej pôsobenie tam netrvalo ani rok. V auguste 1884 Albert St. Julien a Alexander Baltazzi oznámili, že Alpine Stud Farm končí, pravdepodobne preto, že uplynula desaťročná doba nájmu pozemkov žrebčína. Kone boli rozpredané a Weatherbeaten, žrebnú po Przedswitovi, získal gróf Imrich Hunyady, majiteľ žrebčína v Urmíne pri Nitre (po II. sv. vojne Mojmírovce), obci známej tým, že sa tam v roku 1814 uskutočnili prvé dostihy v Rakúsko-Uhorsku.

Hunyady na Weatherbeaten zrejme niečo videl, pretože ešte predtým, ako sa na dráhu dostal výsledok jej spojenia s Przedswitom, žrebec Weatherby, začal budovať rodinu a v roku 1887 kúpil od trénera Hattona do svojho chovu aj Full Speed, víťazku troch menších dostihov.

Nezávisle na ňom siahol po krvi Weatherbeaten aj barón Nathaniel Rothschild, ktorý na jeseň roku 1887 kúpil na dražbe v Doncasteri za 580 guineí (ekvivalent dnešných cca 92 000 €) jej dcéru Waterproof (Cathedral), aj so žriebäťom po Albert Victorovi a žrebnú po legendárnom Hermitovi. Stopa po žriebäti zmizla, ale po Hermitovi získal Rothschild Mac Intosha, ktorý vyhral Csikódij, Trial Stakes a Przedswit Handicap, a odišiel do žrebčína grófa Seilerna do moravského Lukova a odtiaľ do rakúskeho žrebčína Piber.
Z domácich pripúšťaní Rothschild odchoval niekoľko užitočných, tvrdých koní, ale žiadnu skutočnú triedu a tak vetva Waterproof zanikla, i keď sa v nej objavilo zopár mnohonásobných prekážkových víťazov. Zmienku si zaslúži Hastrmann, ktorý v júli 1903 vyhral vo dvoch dňoch dva dostihy cez prútenky a v septembri opäť vo dvoch po sebe nasledujúcich dňoch stíple na 4200 a 5000 metrov.

V Alpine Stud Farm splodený Weatherby v roku 1888 debutoval v Hunyadyho farbách víťazstvom a po predaji sa zaradil do širšej špičky, keď celkovo nazbieral osem víťazstiev, vrátane jedných prúteniek. Jeho najväčšími úspechmi boli víťazstvá v Októberi Handicape a Kincsem Handicape, a druhé miesta v Szent István Díj a Gödöllöi díj.
Weatherbeaten dala Hunyadymu okrem Weatherbyho ďalších päť žrebcov, ale významné úspechy s nimi nedobyl.
V roku 1888 narodený Wellfit (Przedswit) pre neho vyhral tri dostihy a po predaji pridal ďalšie víťazstvo. O rok mladší Weaver (Doncaster) uhynul ako dvojročiak, v roku 1891 narodený Goldbeater (Metallist) neštartoval a Hunyady ho neúspešne skúšal ako plemenníka.
Solídnym koňom bol Weatherstar (1892, Metallist), ktorý vyhral päť dostihov a neskôr pôsobil ako plemenník v Radauti v Bukovine (dnešné Rumunsko). Wanderer (1896, Triumph) nebol úspešný na rovinách, ani na prekážkach.

Hunyady bol úspešný predovšetkým s kobylami. Jeho rodinu Weatherbeaten tvorili zmienená Full Speed a v rokoch 1887 a 1890 narodené Weather a Wave, a neskôr aj ich dcéry.

Full Speed (1883 Chevron) dala tretiu z Kancadíj Finesse (Pásztor) a tretiu z Igazgatósági dij Fille (Triumph), a z jej vetvy vzišli víťazi maďarského St Leger Bony (Bona Vista) a jeden z najvýznamnejších plemenníkov Hřebčína Napajedla Simson (Sanskrit), ktorého potomkovia vyhrali na území bývalého Rakúsko-Uhorska 19 klasických dostihov, samotná rodina sa však neujala a jej zvyšky prežívajú na Cypre.

Z potomkov Weatherbeaten bola najlepšia Weather (1887 Doncaster alebo Kisbér Öcscse), ktorá sa počas kariéry sústavne zlepšovala a najlepšie výkony predviedla ako štvorročná.
Vo dvoch rokoch získala v piatich štartoch jedno víťazstvo a tri druhé miesta, a o rok neskôr vyhrala štyri z jedenástich štartov. Ako najväčšia outsiderka prekvapila druhým miestom v Kanczadíj za Csalfou, čo bol jej prvý krok do veľkých dostihov. Koncom mája 1890 vyhrala Cambuscan-Rennen a začiatkom júna skončila v priebehu troch dní druhá v Östereichischer Stutenpreis, opäť za Csalfou a tretia v Staatspreis za víťazom Trial-Stakes a druhým z rakúskeho a nemeckého Derby Pradom a Garlicom.
Koncom septembra vyhrala cenený Totalisateur-Handicap na 2600 metrov, keď napriek nevýhode dvoch kilogramov nechala Csalfu za sebou. Už o dva dni si pripísala aj St. Leger, kde medzi porazenými skončili jej premožitelia zo Staatspreis Garlic a Prado, a o ďalší týždeň skončila v Nemzetközi díj na 2800 metrov druhá za Garlicom.
V štyroch rokoch vyhrala päť z dvanástich štartov vrátane Grosses Freudenauer Handicapu a významej Jubiläums-Preis.

Hunyady poslal Weather k vtedajšej čerstvej plemenníckej hviezde žrebčína Kisbér, víťazovi Prix de la Salamandre, Grand Saint Leger de France, Prix Hocquart, Grand Prix de Deauville, Prix Royal Oak, Prix de la Foret, Prix Dollar a ďalších dostihov, k Isonomyho synovi Galaorovi a z tohoto spojenia sa zrodil Weathercock, ktorý nebol tak konzistentný ako jeho matka, ale priniesol Hunyadymu životné víťazstvo.

Ako dvojročiak získal z troch štartov jedno víťazstvo. Trojročnú sezónu zahájil suverénnym víťazstvom v menšom dostihu len dva týždne pred Preis des Jockey-Club (Derby), v ktorom s kurzom 18:1 zdolal favorizovaného víťaza Grosser Preis von Hamburg Ganacha, ktorý neskôr dobehol tretí v nemeckom Derby.
Hattrick zavŕšil Weathercock v lukratívnom Krakow Derby a jeho víťaznú sériu ukončila v Jubiläums-Preis vtedajšia najväčšia hviezda, majiteľ rakúsko-uhorskej Trojkoruny a čerstvý víťaz Grosser Preis von Baden, vnuk Kincsem Tokio. V St Leger sa Weathercock kvôli zraneniu neumiestnil a v nasledujúcej sezóne sa na dráhe objavil už len raz, v Jubiläums-Preis, a skončil tretí, s veľkou stratou na obhajcu víťazstva Tokia.

Po skončení kariéry Weathercock odišiel do žrebčína Drohovyzh neďaleko Ľvova a jeho krv sa v chove udržala dodnes. Cez jeho dcéru Czafranku sa dostala do Poľska a nájdeme ju napríklad u veľkých hviezd, ako boli víťaz Derby De Corte, víťaz Grosser Preis von Europa a Gran Premio del Jockey Club Italiano Pawiment, či víťaz Velkej ceny českého turfu Jagmin.
Pred úhynom v roku 1896 dala Weather ešte Weatherbound (1895, Stronzian), víťazku menšieho dostihu.

Wave (1890 Doncaster) vyhrala len jeden menší dostih a Hunyadymu dala niekoľko víťazov, medzi nimi aj kobylu Wilful (Master Kildare), ktorá v 21 štartoch vyhrala len raz, ale v tom správnom momente, v Kancadíj, teda v Oaks.

Pôsobenie rodiny Weatherbeaten na Slovensku sa skončilo v roku 1902 - začiatkom júna prieniesol budapeštiansky vestník správu, že gróf Imrich Hunyady je ťažko chorý a už o týždeň bol uverejnený jeho nekrológ.

Imrich Hunyady zomrel vo veku 75 rokov a na jeho chovateľské úspechy, medzi ktoré okrem rodiny Weatherbeaten patrila aj víťazka Nemzeti díj a druhá z Hazafi díj Verbena, matka víťazov Derby Vederema a Vineu, zrejme nemal kto nadviazať a tak sa zakrátko objavili inzeráty, že sa v Urmíne uskutoční dražba, na ktorej bude ponúknutých dvanásť chovných kobýl, osem sajúcich žriebät a tri ročky.
Nasledujúce správy sú trochu rozporuplné - koncom októbra vyšla správa, že rakúsky spolok chovateľov kúpil z Urmína chovné kobyly Weatherbound, Fille, Wave, Dainty a Wilful. Kobyly Wilful a Wave následne predal Aristidovi Baltazzimu, Weatherbound a Fille Arthurovi Tränkelovi a Dainty umiestnil do Napajediel, správa z decembra však uvádza len to, že spolok zmienené kobyly kúpil.

Stopa po Fille sa stratila a Aristides Baltazzi napokon získal zvyšok Hunyadyho rodiny W, teda Weatherbound, Wave aj Wilful, čo dokumentuje pripúšťací plán Napajediel z roku 1907. Vtedy tam bol plemenníckou jednotkou syn majiteľa anglickej Trojkoruny Flying Foxa, víťaz Poule d'Essai des Poulains, Prix La Rochette, Prix du Cadran, Prix Jean Prat, Grosser Preis von Baden a Grand Prix de Saint Cloud Gouvernant, s pripúšťacím poplatkom 2000 korún (dnešných cca 10 000 €) najdrahší plemenník Rakúsko-Uhorska. Žrebčín mal Gouvernantom pripustiť 23 cudzích a 17 vlastných kobýl, medzi nimi aj Weatherbound a Wilful, Matchboxom (pp 600 K) mal pripustiť 23 cudzích a 16 vlastných kobýl, Tokiom (600 K) 11+15 kobýl, Vesuvianom (200 K) 2+5 a Con Amoreom (100 K) 7+13, vrátane Wave.

Na napajedlianskych potomkoch rodiny W je vidieť, že sa vtedajší kupci správali rovnako, ako dnes vidíme na zahraničných dražbách, keď čerstvé dostihové úspechy a neúspechy okamžite ovplyvňujú ceny ročkov.
V roku 1904 bola na napajedlianskej dražbe za 3100 korún vydražená dcéra Weatherbound Vészfék II (Dunure), ktorá nebola žiadnou hviezdou. Behala predajné dostihy a handicapy a ako dvojročná šesťkrát vyhrala a vybehala 12 tisíc korún. Ako trojročná v roku 1906 raz vyhrala a deväkrát bola druhá, a vybehala ďalších 9 tisíc.
Na nasledujúcich potomkov Weatherbound sa zamerali vtedajší dostihoví magnáti. V roku 1907 jej syna Wettera (Matchbox) kúpil barón Gustáv Springer za 12 400 korún. Wetter zrejme vzbudzoval veľké nádeje, pretože po jeho víťazstve v Tattersall Díj sa o jeho polobrata Welcomea po veľmi žiadanom Gouvernantovi strhol veľký súboj a Gustáv Springer musel vytiahnuť rekordnú sumu 50 600 korún, čo je ekvivalent dnešných cca 250 000 €.
Wetter sa do absolútnej špičky nedostal, ale vyhral ešte niekoľko slušných dostihov, takže pre Springera neznamenal stratu, na rozdiel od Welcomea, ktorý sa ani nedostal na dráhu.
V roku 1911 bol najdrahším koňom napajedlianskej dražby pravý brat Welcomea Waterloo, za ktorého barón Rothschild zaplatil 34 400 korún. Waterloo ako dvojročiak vybehal len 3490 korún, ale v troch rokoch si bilanciu vylepšil, keď vybehal 21 610 korún, potreboval však na to 21 štartov. Pre porovnanie, najbohatším koňom tej sezóny bola víťazka maďarských a rakúskych Oaks Miczi (Mindig), ktorá za päť víťazstiev a druhé miesto získala 165 800 korún (dnešných cca 770 000 €).
V nasledujúcich rokoch ceny potomkov Weatherbound klesli a ďalší štyria sa predali za ceny od 9600 do 12 000 korún, úspech na dráhe sa však nedostavil a vetva Weather zanikla.

Podobné to bolo aj s Wave a jej dcérou Wilful, ktorých napajedlianski potomkovia boli až na jedinú výnimku (White Clover) sklamaním.
Ešte u Hunyadyho narodený Visegrád, po St Simonovom synovi Dunureovi z Wilful, bol univerzálnym koňom, ktorý vyhrával rovinové aj prekážkové dostihy a dotiahol to až k víťazstvu vo viedenskej Grosser Herbst Steeplechase.
Na konci jeho kariéry prišli na dražby jeho polosúrodenci z napajedlianskeho chovu - v roku 1908 bola kobyla po Guvernantovi s cenou 34 000 korún najdrahším koňom dražby, o rok neskôr stál žrebec po Guvernantovi 16 800 korún, o ďalší rok ďalší žrebec po Guvernantovi už len 6200 korún a v roku 1912 stála kobyla po Wool Winderovi 4800 korún.

K zániku rodiny W v Napajedlách okrem dostihových neúspechov s veľkou pravdepodobnosťou prispel aj rok 1914, počas ktorého vypukla Prvá svetová vojna a zomrel Aristides Baltazzi, a krátko nato začal úpadok žrebčína, vedúci k jeho krachu.

Rodinu paradoxne zachránil najlacnejší napajedliansky plemenník Con Amore (Matchbox), ktorý s Wave splodil v roku 1908 narodenú White Clover. Na dražbe ju za 14 200 korún získal najbohatší rakúsko-uhorský dostihový majiteľ tej doby, Anton Dreher zo Schwechatu, ktorý po celej monarchii vlastnil rad pivovarov a liehovarov, statkov aj rôznych tovární, a v Tordasi pri Budapešti mal žrebčín.
White Clover pre neho vyhrala najbohatší dostih dvojročných, 50-tisícový Gr. Esterházy Miklós emlékverseny a v zime bola druhou favoritkou rakúskeho Derby 1911. Ako trojročná celkom nenaplnila očakávania, ale patrila do najužšej špičky. Na jar v priebehu troch týždňov a troch dní dobehla tretia v Kanczadíj a v Alagi díj, štvrtá v Stutenpreis a tretia v Derby, a na jeseň vyhrala September Stutenpreis a v Oktober Stutenpreis dobehla s trojkilovou nevýhodou druhá za víťazkou Oaks Lirou. Celkovo vybehala 113 640 korún a bola najbohatším koňom, predaným na napajedlianskej dražbe 1909.

V Dreherovom chove bola druhým potomkom White Clover počas vojny narodená kobyla s vyčítavým menom Wie so? po kisbérskom plemenníkovi Ossianovi (Le Sagittaire), ktorú v roku 1923 kúpil nemecký chovateľ Max Herding a dostal z nej niekoľko slušných koní.

Bol to predovšetkým v roku 1929 narodený popredný vytrvalec Wilderich (Pergolese), ktorý v roku 1934 vyhral v Hoppegartene 2600-metrový Silbernes Pferd, aj významné vytrvalecké testy Persicus-Rennen na 3200 metrov a nemeckú analógiu Ascot Gold Cupu, Lehndorff-Rennen na 4 kilometre. Solídnym koňom bol aj Werner (Oleander), ktorý má na konte niekoľko umiestnení z jednotkových handicapov.

Wie so? sa ešte raz vrátila do bývalého Rakúsko-Uhorska, konkrétne v roku 1929 do žrebčína rakúskeho Jockey Clubu v Kottingbrunne, kde bola pripustená Dagorom (Flying Fox). Z tohoto spojenia sa narodila Wally, matka druhého z Hansa-Preis Waldemara (Graf Isolani) a kobyly Walburgy (Aurelius), ktorá rodinu udržala pri živote počas II. svetovej vojny.

Walburga dala počas vojny kobyly Waldrun (1943 Alchimist), Waldmaus (1944 Mirza) a Wiltraud (1945 Oleander).

Vetva Wiltraud zanikla a vetva Waldmaus neprodukuje dostatočnú kvalitu, ale cez ňu sa v deväťdesiatych rokoch odohral zaujímavý návrat rodiny Weatherbeaten do nášho regiónu, keď rakúsky žrebčín Hernstein získal tvrdú kobylu Waldbuche (Tajo), ktorá v Nemecku na štvorkovej úrovni odbehla za štyri sezóny 60 dostihov a päťkrát vyhrala. V rakúskom chove dala trojicu bratislavských jednotkových víťazov, víťaza Jesenného handicapu White Moona, ktorý pravidelne zbieral jednotkové umiestnenia, vrátane štvrtých miest z VJC a Derby, a tretieho miesta zo St Leger, ďalej kobylu Welcome, víťazku Ceny trojročných kobýl, Ceny Scottish Rifla a Ceny Arvy, a matku víťaza Ceny trojročných žrebcov Waikikiho, a Walk On Willyho, druhého zo Starohájskeho Derby, víťaza Derby Trialu a štvrtého zo Slovenského Derby.

Najväčšie úspechy rodiny Weatherbeaten prišli v päťdesiatych rokoch, keď sa druhá z Preis von Köln Waldrun (Alchimist) stala výnimočnou chovnou kobylou a v Žrebčíne Ravensberg založila vynikajúcu rodinu. V rokoch 1949-1959 sa jej postupne narodilí štyri kobyly a päť žrebcov, a všetci, okrem uhynutej Waldschnepfe, boli tzv. Black Type.
Tu je ich zoznam s dostihovými úspechmi, klasické dostihy sú tučným písmom:

Windstille (k. 1949, Avanti)
1. Rheingold-Pokal, Deutscher Stutenpreis
2. Schwarzgold-Rennen, Preis der Diana, Rheinsagen-Preis
3. Goldene Peitsche

Waldschnepfe (k. 1950, Ansitz)
uhynula

Wildbahn (k. 1951, Angeber)
1. Preis der Diana
2. Steher-Preis
3. Deutscher Stutenpreis, Grosser Kaufhof-Preis, Herbststutenpreis

Witterung (k. 1952, Allgäu)
1. Gerling Preis, Paul Rose Rennen, Preis der Düsseldorfer Industrie und Wirtschaft
2. Gladiatoren-Rennen
3. Grosser Preis von Köln

Windfang (ž. 1954, Nebelwerfer)
1. Union-Club-Pokal, Union-Rennen, Gerling Preis, Grosser Preis von Baden
2. Hoffnungspreis, Deutsches Derby, Grosser Preis von Köln, Aral-Pokal, Deutsches St. Leger, Grosser Preis von Düsseldorf, Gladiatoren-Rennen
3. Preis des Winterfavoriten, Gerling Preis

Wilderer (ž. 1955, Neckar)
1. Jugend-Preis, Deutsches Derby
2. Sporn-Rennen, Preis von Hoppegarten

Waidmann (ž. 1956, Neckar)
1. Sierstorpff-Rennen, Oppenheim-Rennen, Henckel-Rennen, Grosser Preis der Stadt Mühlheim a. d. Ruhr, Grosser Preis von Düsseldorf, Grosser Hansa-Preis, Gladiatoren-Rennen, Rheingold-Pokal, Preis der Stadt Baden-Baden, Preis der Düsseldorfer Industrie und Wirtschaft, Gerling Preis
2. Hamburger Criterium, Grosser Preis von Westfalen, Grosser Preis von Nordrhein-Westfalen, Preis der Bielefelder Spielkarten
3. Deutsches Derby, Grosser Preis von Köln, Aral-Pokal, Gerling Preis, Grosser Hansa-Preis, Aral-Pokal

Waidmannsheil (ž. 1957, Asterios)
1. Aral-Pokal, Preis der Düsseldorfer Industrie und Wirtschaft, Jubiläums-Preis zu Köln
2. Orakel der Dreijährigen, Preis von Hoppegarten, Ernst Bischoff-Memorial, Grosser Preis von Westfalen
3. Hoffnungspreis, Union-Club-Pokal, Ticino-Rennen, Grosser Preis von Nordrhein-Westfalen, Grosser Preis von Düsseldorf, Langer Hamburger Ausgleich, Gladiatoren-Rennen, Silbernes Band der Ruhr, Ernst Bischoff-Memorial, Grosser Preis von Westfalen

Waidmannsdank (ž. 1959, Neckar)
1. Hoffnungspreis, Preis von Hoppegarten, Grosser Preis der Stadt Mülheim a. d. Ruhr
2. Preis von Schlenderhan, Preis der Bielefelder Spielkarten, Grosser Kaufhof-Preis, Preis von Schlenderhan, Kaufhof-Preis
3. Henckel-Rennen, Samt und Seide-Preis

Všetky tri preživšie dcéry Waldrun aj ich pokračovateľky preukazovali a preukazujú mimoriadnu dlhovekosť a plodnosť - rekordérkou je Winterzeit, ktorá dala za 17 rokov 16 žriebäť. Rodina sa tým výrazne rozšírila, kvalitu však produkuje len odnož Windstille.
Z odnože Wildbahn vyšli len priemerné až podpriemerné handicapové kone a zopár víťazných prekážkarov. O málo lepšie si počína odnož Witterung, z ktorej vzišlo aj zopár black-type umiestnených koní, ale najznámejšou zástupkyňou tejto odnože je Wutzeline, víťazka osemnástich francuzskych prekážkových dostihov, vrátane štyroch so štatútom Gr.3.

Windstille dala dvojicu klasických víťazov, víťazku Schwarzgold-Rennen (1000 Guineas) a tretiu z Preis der Diana Wiesenblüte (Neckar) a jej pravého brata, víťaza Preis des Winterfavoriten, Deutsches Derby, Deutsches Saint Leger a druhého z Henckel-Rennen Waidwerka (Neckar), ktorý pôsobil v žrebčíne Napajedla, kde nahradil syna Wiesenblüte Wiesenkleeho, tretieho z Deutsches Derby a druhého z Deutsches Saint Leger.
Z tejto odnože rodiny okrem iných pochádzajú aj víťaz Slovenského Derby White Wine, ale najmä dvojnásobný nemecký Kôň roka a šampión plemenníkov Windwurf a víťazka Deutsches Saint Leger Wurftaube, matka Waldparka, s ktorým Jozef Bojko vyhral Deutsches Derby, druhá matka víťaza britského St Leger Masked Marvela a vyššie zmieneného Urwalda, a tretia matka Waldgeista, ktorý má na konte víťazstvá z jednotiek Prix Ganay, Criterium de Saint-Cloud a Grand Prix de Saint-Cloud, druhé miesto z Prix du Jockey Club a štvrté miesta z Irish Derby a z Prix de l'Arc de Triomphe, no a z tejto časti rodiny pochádza aj tretí účastník historického hattricku Winterfuchs.

Na absolútny vrchol sa rodina Weatherbeaten dostala 6. októbra 2019, keď v najvýznamnejšom európskom dostihu, v Prix de l'Arc de Triomphe, Waldgeist (Galileo - Waldlerche) porazil legendárnu Enable.